Meno autora: Vladimir Mikunda

SZPB nestojí na mieste!

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB) je dlhoročnou organizáciou, ktorej
korene siahajú do našej histórie už takmer 75 rokov. Vo svojich počiatkoch bola
stavovskou organizáciou a združovala hlavne držiteľov osvedčenia tzv. 255-ky a iných,
ktorí sa zapojili do 2. odboja, čiže do boja proti fašizmu a nacizmu v období 2. sv. vojny.
SZPB sa od roku 2000 otvoril aj sympatizantom, osobitne mládeži, čím sa zastavil prirodzený
pokles jeho členstva a v niektorých obdobiach začal početne rásť. Napríklad posledne aj v 1.
štvrťroku 2018 sa rozšíril o 80 členov. V súčasnosti má Zväz cca 18 500 členov, ktorí sú
organizovaní v 35 oblastných organizáciách a vo vyše 600 základných organizáciách po
celom území SR.
Na základe zákona č. 487/2013 o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti SZPB
Slovenská republika uznáva nezávislé postavenie SZPB a poskytuje mu pomoc a súčinnosť
pri plnení jeho úloh a finančne podporuje jeho činnosť ako občianskeho združenia.
SR poskytuje Zväzu z rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra SR (MV SR) každoročne
príspevok zo štátneho rozpočtu, v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok, na činnosť a plnenie úloh SZPB. Úlohy definuje § 3 tohto zákona.
Do roku 2014 bol SZPB taktiež financovaný z MV SR, avšak vláda Ivety Radičovej natoľko
krátila rozpočet SZPB, že Zväz sa ocitol na hrane fungovania. Slovenskej republike a MV SR
v súčasnosti patrí poďakovanie za to, že stabilizovali situáciu a v zmysle vyššie uvedeného
zákona od roku 2014 financujú SZPB tak, aby si dokázal plniť svoje úlohy, ktoré mu ukladá
zákon.
MV SR na rok 2018 pridelilo SZPB príspevok o 14 % vyšší ako v roku 2017, aby dokázal
zabezpečiť všetky pietne a spomienkové podujatia na miesta bojov a obetí vojny, pri
príležitostí významných historických výročí a pamätných dní SR, najmä osláv Slovenského
národného povstania, osláv Dňa víťazstva nad fašizmom, osláv Dňa hrdinov Karpatsko-
duklianskej operácie, výročí oslobodenia jednotlivých obcí a pamätných dní, spojených
s protifašistickým odbojom (Kalinov, Kalište, Krpáčovo, Nemecká, atentát na Heydricha,
zberný tábor v Seredi, Bratislavsko-brnianska operácia, prerazenie odporu Nemcov na Veľkej
Fatre a dokončenie oslobodzovania Slovenska (3. 5. 1945) a mnohé ďalšie).
Od roku 2014 do roku 2017 sme takto zdvojnásobili počet protifašistických podujatí na
takmer 1200 ročne, ktorých sa čoraz častejšie zúčastňuje mladá generácia a v posledných
dvoch rokoch aj žiaci a študenti v rámci vzdelávacieho projektu „Medzníky druhej svetovej
vojny“, ktorý obsahovo riadi Komisia SZPB pre učiteľov, ženy a mládež. V niektorých
regiónoch (napr. v Poprade a Kežmarku) je do tohto vzdelávacieho projektu zapojených až 40
% základných a stredných škôl a ich percentuálne zastúpenie nám rastie po celom Slovensku.
Víťazné družstvá sa vďaka našej finančnej pomoci potom zúčastňujú na pietnych
a spomienkových podujatiach na pamätných miestach po celom území Slovenska, ale aj
v zahraničí, ako v Mathausene, bývalom Auschwitz-Birkenau, v Lidiciach a iných. Náklady
na tieto podujatia nám v roku 2017 oproti roku 2016 narástli takmer o 35 %, preto sme
požiadali v rozpočte na rok 2018 o navýšenie sumy MV SR.
SZPB tiež dbá o obnovu, údržbu , čistenie pamätníkov a pamätných tabúľ, vojnových hrobov
a ich okolia, na čo tiež vynakladá určité prostriedky. Mnohé regionálne a nadregionálne
projekty vyrába svojpomocne od samého základu. Viď. súbor vzdelávacích (a aj turisticky

prínosných) tabúľ o území a obrane bývalej Partizánskej republiky, realizovaných oblastným
výborom SZPB v B. Bystrici, o cestách protifašistického odboja na Gemeri, pri čom sa spojili
oblastné organizácie v Rožňave a R. Sobote a mnohé iné.
SZPB verejne vystupuje proti extrémnym silám propagujúcim nacionalizmus, šovinizmus,
rasizmus, antisemitizmus, neofašizmus, neonacizmus, neoľudáctvo a xenofóbiu. K týmto
témam organizuje semináre a konferencie aj za účasti žiakov a študentov základných
a stredných škôl. Príkladom takých môže byť konferencia pod záštitou bývalej ministerky
spravodlivosti Lucie Žitňanskej a v spolupráci aj s Múzeom SNP na tému Extrémizmus,
neofašizmus a neonacizmus na politickej scéne. Ďalším sú konferencie organizované pre
školy v podjavorinsko-podbradlianskom regióne, v Košiciach a inde, o čo sa starajú hlavne
oblastné výbory SZPB v Novom Meste nad Váhom, v Košiciach a iné.
Takýmto názorným spôsobom sa snažíme vplývať na vzdelávanie mládeže, aby dokázala
rozoznať a identifikovať hlavné črty extrémistických názorov a tendencií.
Na činnosti spojené s údržbou pamätných miest, so súťažami, seminármi, konferenciami pre
žiakov a študentov, na bádateľskú činnosť o regionálnom protifašistickom odboji našich troch
desiatok Historicko-dokumentačných komisií…, nám v ostatných rokoch narástli reálne
náklady o 50 %. Preto patrí poďakovanie MV SR, že aj na tieto činnosti nám navýšili
rozpočtované zdroje na rok 2018. Pretože z vlastných zdrojov by SZPB tieto zákonné úlohy
nevedel pokryť.
Zo zdrojov, ktoré nám MV SR pridelí na daný rozpočtový rok, 70 % dostáva na svoju činnosť
35 oblastných organizácií SZPB po celom Slovensku. Tie z nich zabezpečujú rôznorodé
aktivity v rámci svojich oblastí, nielen pietne a spomienkové akcie, vzdelávanie mládeže,
prednášky a semináre, údržbu pamätníkov, obnovu bunkrov (Ako napr. bunkre Mor ho pod
Jelenskou skalou, Jankov vŕšok, Vernár, Krčahovo, Pohronský Bukovec, Kyjov a iné.
Prihraničné oblasti nimi zabezpečujú aj cezhraničnú spoluprácu s partnermi v ČR, MR, na
Ukrajine a v Poľsku.), vydávajú pre školy aj regionálne publikácie, organizujú branno-
športové podujatia v spolupráci so školami a vojakmi aj z ministerstva obrany (napr. takúto
dlhoročnú tradíciu má oblastná organizácia v Humennom). Takýchto aktivít je veľmi veľa
a nie všetky môžeme vymenovať v týchto riadkoch.
V rozpočte máme vyčlenených časť prostriedkov aj na vydávanie celozväzových publikácií,
ktoré sú určené aj pre širokú verejnosť, ako Ročenky odbojárov, dvojtýždenník Bojovník,
vydali sme tiež publikácie pre školy knihu „SNP 1944“, knihu „Oslobodenie – faktografia 2.
svetovej vojny,“ ktorá po úspechu prvého vydania sa v minulom roku vydala špeciálne pre
školy v druhom trojtisícovom náklade a bola oblastnými výbormi SZPB rozdistribuovaná na
väčšinu základných a stredných škôl po celom Slovensku.
Každá publikácia, ako aj noviny, si hľadajú formy zverejňovania, aby zvýšili počet
odberateľov a čitateľov. Taktiež zväzová www. stránka a zväzový facebook odzrkadľujú život
a aktivity SZPB, informujú o tom, čo Zväz a jeho organizácie pripravujú.
V minulom roku začala plne fungovať aj stála expozícia SZPB, knižnica a klub vojnových
veteránov v budove SZPB na Štúrovej ulici v Bratislave. Na stránke www.szpb.sk sa dajú
nájsť informácie k tejto stálej expozícii. Už dnes ju navštevujú nielen oblastné organizácie
SZPB, ale aj žiaci a študenti aj v rámci vzdelávania a súťaží Medzníky 2. svetovej vojny.
Na to, aby sme dokázali zabezpečiť takúto širokospektrálnu činnosť a aktivity, máme po
celom Slovensku aj zamestnancov. Títo pracujú často za symbolické mzdy a mnoho práce

vykonajú dobrovoľne a z presvedčenia člena SZPB. Týmto pracovníkom sme ich minimálne
mzdy navýšili v priemere o 2,58 % v priebehu posledných dvoch rokov. Takže sa ani
nedotiahli na avizované zvyšovanie miezd v štátnej správe t.j. na 4 %.
Navyše ani navýšenie príspevku nie je plne postačujúce na zabezpečenie všetkých činností zo
zákona, ktoré by sme chceli naplniť. Napríklad na udržiavanie a rozvíjanie vzťahov
s protifašistickými organizáciami v zahraničí (FIR, Medzinárodný výbor vyhnancov a
utečencov…), dalo by sa urobiť viac, ale financie nás nie vždy pustia vycestovať, lebo
prioritne zabezpečujeme základné činnosti, vrátane vzdelávania mládeže.
Do budúcnosti predpokladáme neustále rozvíjanie našej činnosti, pretože čoskoro nás čakajú
významné výročia ako 80. výročie Mníchovského diktátu, 100. výročie Martinskej deklarácie
a vzniku ČSR, 75. výročie SNP, 75. výročie Karpatsko-duklianskej operácie a 75. výročie
Dňa víťazstva nad fašizmom a ukončenia 2. svetovej vojny…
Pevne veríme, že aj v budúcnosti bude Slovenská republika a aj jej občania uznávať
a podporovať činnosť SZPB, aby sme dokázali zabezpečiť všetky úlohy zverené nám v rámci
zákona. SZPB bude maximálne zabezpečovať a rozvíjať všetky aktivity na prospech našej
občianskej spoločnosti, aby sme mali trvale zachovaný mier a aby sme už nikdy nedopustili
opakovanie vojnových zverstiev.
Predseda SZPB Ing. Pavol Sečkár, PhD.
V Bratislave dňa 6. 6. 2018

z technických príčin nedostupné

V tomto roku oslávime 100. výročie vzniku Česko-Slovenska, „ktoré môžeme považovať aj za vzkriesenie slovenského národa“, riekol na úvod vystúpenia v predsedníctve ÚR SZPB bývalý poslanec NR SR a spolutvorca zákona „Výročie SNP“ Pavol Kanis a hneď pri tom zdôraznil: „Keď hovoríme o štátnom sviatku, tak sa nejedná o dátumy, ale o filozofiu dejín národa! O hodnotu danej historickej udalosti!“

Iniciatíva na vznik tohto zákona sa zrodila počas Valného zhromaždenia Spoločnosti M. R. Štefánika, ktorá sa usiluje, aby tento zákon bol prijatý Národnou radou SR v roku 2018.

Pavol Kanis, ako člen Spoločnosti M. R. Štefánika i SZPB vznik tohto zákona opodstatňuje aj takto: „Keď sme na pôde samostatnej Slovenskej republiky, tak musíme mať novú interpretáciu vzniku Česko-Slovenska. To znamená, že nemusíme preberať konvenciu z prvej republiky o 28. októbri vzniku ČSR, lebo to ani nie je autentická pravda,“ zdôraznil.

„Národný výbor 28. 10. 1918 vyhlásil samostatný československý štát a formu vlády ponechal na Národné zhromaždenie. My sme sa k tomu pridali 30. 10. Martinskou deklaráciou. O republike teda môžeme hovoriť až od 14. novembra 1918.

28. október sa teda stal istou konvenciou, keď na mierovej konferencii bolo treba určiť medzinárodno-právny začiatok Česko-Slovenska. Čiže 28. október sa určil ako dohoda!“

Objektívny pohľad na vznik Česko-Slovenska hovorí, že to nie je otázka nejakého dňa, ale, že je to proces, v ktorom sa spája viacero udalostí v rôznom čase.

„Ako to teda vyjadríme,“ pýta sa Pavol Kanis a k tomu pridáva aj jednoznačnú logiku: „Keď sme samostatná republika, mali by sme si všímať prínos Slovákov k vzniku tohto štátu!“

Predstava P. Kanisa, ktorý má kompetenciu rokovať o štátnom sviatku SR „Vznik Česko-Slovenska“ od Spoločnosti M. R. Štefánika a od 22. 2. 2018 aj od Predsedníctva ÚR SZPB, je nasledovná:

Povedal, že už sa realizuje spoločenský tlak na prezidenta SR, na vládu SR i na Národnú radu SR, aby si tento návrh jednak osvojili a aj ho podporili. Keď bol v diskusii k tomu použitý voči ústavným orgánom pojem, že ide o „dobropis“, Pavol Kanis to razantne odmietol a opätovne zdôraznil, že ide výslovne o spoločenský tlak! V ďalšej diskusii upozornil, že „návrh je aj o kolíske nášho národa. A ak to nebude prijaté v roku storočnice, tak to už nebude prijaté nikdy!“

„100 rokov je síce isté magické číslo, ale toto je aj naša národná schizofrénia. V tom, že nevieme osláviť ani svoju vlastnú kolísku… Voči Československu môžeme mať akékoľvek výhrady, no nemôžeme nevidieť, že ide o udalosť, ktorá znamenala našu národnú záchranu,“ zdôraznil.

Čo je produktom tejto iniciatívy?

Je ním pamätný spis, ktorý sa bude skladať z návrhu zákona, z dôvodovej správy k návrhu zákona a zo 100 podpisov.

To ony sú základom spoločenského tlaku, pretože ide o 10 skupín osobností po 10 podpisov.

Prvých 10 podpisov je Štefániková rodina (existujú po ňom ešte tri línie, ktoré žijú, hoci po meči už vymreli. Posledná žena, ktorá nosila meno Štefánika je Tamara Dudášová. Tá tento spis na kameru už podpísala 1. 1. 2018.). Druhú desiatku tvoria pamätníci. Všetko sú to mimoriadne významní ľudia. Tretia skupina sú učitelia a vedci z celého Slovenska. (Tu sa vychádza z toho, že Štefánik bol astronóm.) Štvrtá skupina sú vojaci, pretože Štefánik bol generál. Už to podpísal ako hlavný veliteľ exprezident Rudolf Schuster a končí to kozmonautom Ivanom Bellom. Piata skupina sú nadácie a organizácie. Začína to Nadáciou M. R. Štefánika a končí, pravdepodobne s Nadáciou Krištáľové krídlo.

Ďalej nasleduje Klub generálov a klub diplomatov, potom idú umelci, ktorí riešia aj výtvarný návrh pamätného spisu (Ide o výtvarné dielo, aké kedysi robila Matica slovenská). Nasledujú olympijskí víťazi, po nich autori (Peter Jaroš, Anton Kykisch…) a končí to Spoločnosťou Milana R. Štefánika.

Nespomenul som ešte jednu dôležitú skupinu a to sú podnikatelia. S ich podpisovou podporou sa dostávame do inej dimenzie, pretože štátny sviatok je aj o ekonomických súvislostiach.

Výber osobností vo všetkých skupinách zaručuje, že je to celoslovenské názorové spektrum, vrátane celoslovenského územného pokrytia. Pavel Kanis to zdôvodnil čínskou múdrosťou: „Nech kvitnú všetky kvety!“

Vzťah k vzniku spoločného štátu Česko-Slovenska tvoria dve rozdielne interpretácie:

Česi to od počiatku zahraničného odboja a v podstate až do 1. 1. 1993 chápali tak, že obnovil český štát na báze českého historického práva, čím mali, ako kľúčové, vyriešených Nemcov a svoje hranice. A k tomu, že sa pripája uhorská vetva československého kmeňa, plus teritórium Slovenska.

Slovenská predstava je iná od samého počiatku. Vyjadruje ju fakt, že sa spájajú dva rovnocenné národy, ktoré vytvárajú spoločný štát. Náš národ má v sebe jeden základný cieľ. Že sme svojbytný národ a teda máme právo na vlastné sebaurčenie. Až do podoby štátu.

Tento náš zápas o svojbytnosť a rovnocennosť je vlastne podstatou slovenských dejín od meruôsmych rokov, od roku 1848.

Súboj o interpretáciu vlastnej dejinnej línie sa odohral aj pri štátnom sviatku Výročie SNP, ktorý bol prijatý v septembri 1992, čiže pred vznikom samostatnej SR.

„Aj tento súboj bol o interpretáciu dejín,“ hovorí Pavol Kanis. „My sme ho vnímali tak, že cesta k samostatnej SR začína vznikom ČSR, postupuje cez SNP rovný s rovným, cez federáciu až do podoby samostatnej demokratickej republiky,“ povedal.

Oponovali nám, že vznik ČSR nie je tou vrcholnou udalosťou, ale je ňou 14. marec 1939.

Tí, ktorí boli proti Povstaniu, sú aj proti vzniku Česko-Slovenska ako štátneho sviatku. Pretože ich predstava historickej cesty je: 14. marec 1939 a druhá SR od 1. 1. 1993.

Lenže! Je tu ešte jeden fenomén. SR totiž nevznikla na zelenej lúke 1. 1. 1993, ale stala sa nástupníckym štátom Česko-Slovenska, tzn. historické korene tejto republiky sú na mierovej konferencii v Paríži a na Trianonskej zmluve.

Preto tí, ktorí hovoria, že máme len dva významné sviatky (14. 3. 1939 a 1. 1. 1993), tak tí vylupujú Slovensko z medzinárodných vzťahov. Avšak existencia nášho súčasného štátu je založená na medzinárodno-právnych konaniach Česko-Slovenska. Z roku 1919 a z roku 1920.

Poznámka: „Uvidíte, čo sa bude diať pri 100. výročí Trianonu,“ varuje Pavol Kanis. „Pýtam sa, čím sa tento štát chce brániť voči tomu náporu? Chce sa brániť s laznickým myslením, alebo chce postaviť medzinárodný právny základ, čiže vrátiť sa ku vzniku Česko-Slovenska?

Ak niekto neguje význam vzniku ČSR, tak si odhadzuje tromfy v súboji o Trianon, ktorý nastane.“

Podstata návrhu

Názov štátneho sviatku bude: Vznik Česko-Slovenska. Je to najbežnejší termín, ktorý sa používal už v rámci zahraničného odboja a používa sa aj teraz.

Kedy sa má sláviť? Keďže je to proces, má mať v ňom významné miesto aj 28. október a aj 30. október. Preto sa navrhuje, aby to nebolo zakotvené na nejakom jednom dátume, ale aby sa „Vznik Česko-Slovenska“ oslavoval poslednú októbrovú nedeľu.

Prečo? Nedeľa je v našom kultúrnom priestore dňom, v ktorom sa niečo svätí. No a tým, že určujeme, aby to bolo v nedeľu, máme vyriešenú aj otázku pracovného dňa. Na základe toho nám to podporia aj rozhodujúci podnikatelia v SR.

Článok z uznesenia: Predsedníctvo ÚR SZPB splnomocňuje predsedu SZPB k podpisu Návrhu na ustanovenie štátneho sviatku vzniku ČSR v roku 1918 podľa návrhu Spoločnosti M. R. Štefánika, ktorý predniesol P. Kanis.

Zaznamenal V. Mikunda

Tlačové vyjadrenie SZPB

Máme dôveru, že vražda novinára Kuciaka bude vyšetrená!

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov so znepokojením pozoruje politizáciu kriminálneho činu vraždy novinára a jeho priateľky a jej zneužitie na destabilizáciu demokracie a ústavného poriadku v SR.

Vražda Jána Kuciaka a jeho priateľky bol zločin, ktorý si zasluhuje najprísnejšie potrestanie páchateľa/ov aj objednávateľa/ov ich vraždy. Všetci, ktorí sú úprimne za jej objektívne vyšetrenie, volajú po posilnení ministerstva vnútra a polície. A všetci tí, ktorí sú proti jej vyšetreniu, volajú po zavlečení spoločnosti na scestnú politiku a po nadvláde chaosu.

Obraciame sa na členov SZPB, na naše partnerské organizácie, na občanov Slovenska, aby sa nedali zneužiť a nenechali sa oklamať politizáciou trestného činu na destabilizáciu spoločnosti, demokracie a ústavného priadku SR.

Sme presvedčení, že Polícia SR a Generálna prokuratúra SR vyšetrením tohto ohavného činu odhalia vraha obetí, ako aj objednávateľa tejto vraždy. Zo strany Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov majú na to plnú podporu.

Predsedníctvo Ústrednej rady SZPB

V Bratislave, 5. 3. 2018

Posledná rozlúčka

Z vedenia zvolenského oblastného výboru SZPB sme dostali správu, že vo Vígľaši dnes zomrel predseda miestnej ZO SZPB a bývalý tajomník oblastného výboru SZPB vo Zvolene Pavel Nigríni.

Posledná rozlúčka s naším druhom sa uskutoční vo štvrtok 10. 8. vo Vígľaši.

Kto ste Pavla Nigríniho poznali, venujte mu tichú spomienku.

Mediálne oddelenie SZPB, 8. 8. 2017

Vážená pani šéfredaktorka Beata Balogová,

vo štvrtok 20. 7. 2017 sa Váš denník SME opäť „obul“ do „Zväzu odbojárov“ (hoci my sme Slovenský zväz protifašistických bojovníkov), pričom spôsobom, pri ktorom vyslovil o nás i o našom dvojtýždenníku Bojovník nielen nepravdy, ale aj otvorené fabulácie. Vzhľadom na to, že sa mi to javí už ako cielený útok na podstatu SZPB, opätovne Vám navrhujem osobné stretnutie na vzájomné vysvetlenie si svojich postojov.

Vážená pani šéfredaktorka, osobné stretnutie Vám navrhujem aj z dôvodu, aby som Vás osobne informoval, o čom bolo naše rokovanie so zástupcami Ministerstva vnútra SR, ktoré Váš redaktor R. Cuprík tak zasvätene fabuluje, stavia ho do roviny „predvolania na koberec“ a z toho plynúcich, dobre, že nie príkazov a nariadení.

Prosím, ja som sa tohto rokovania zúčastnil osobne, takže ja viem, o čom to bolo i aký to malo cieľ a výsledok. Váš redaktor Roman Cuprík sa tohto stretnutia nezúčastnil, nemôže teda o ňom informovať, môže ho len fabulovať, čiže vyrábať hoaxy.

Vážená pani šéfredaktorka, ešte raz Vás pozývam na osobné stretnutie v sídle SZPB na Štúrovej ulici č. 8 v Bratislave.

Želám Vám veľa úspechov vo Vašej zodpovednej práci a som ochotný k nim prispieť aj svojou troškou.

S úctou

Ing. Pavol Sečkár, PhD.
Predseda SZPB