Čo pre vás osobne 17. november znamená?

– Pre mňa osobne je 17. november veľmi významný dátum. My – ČSBS, sme sa okolo prívlastku »17. november« a jeho významu veľmi angažovali. Začala to už bývalá predsedníčka Anděla Dvořáková s tým, že 17. november bol v kalendári iba ako Deň boja za slobodu a demokraciu a spolu s ňou sme sa začali usilovať, aby tam stálo tiež: „Medzinárodný deň študenstva“. Pretože sa domnievame, že Medzinárodný deň študentstva, ktorý vznikol počas vojny na popud našich študentov, ktorí zahynuli v súvislosti s nacistickými represiami, je veľmi významná udalosť a nemala by v kalendári chýbať ani nejakým nedopatrením byrokratov.

Medzinárodný deň študentstva je objektívne na prvom mieste a až potom Deň boja za slobodu.

Prečo?

– Pretože je to nielen národná, ale aj svetová historická záležitosť. Taká, ktorú sme si nevymysleli my. Medzinárodný deň študentstva bol vyhlásený Angličanmi, konkrétne Medzinárodnou úniou študentstva so sídlom v Londýne v roku 1941. Všetko na počesť československých študentov. 

Dodnes sa oslavuje ako prejav solidarity študentov po celom svete.

O roku 1989 sa hovorí ako na bežiacom páse, o udalostiach z novembra 1939 však nie. Pripomenuli by ste, čo sa vtedy stalo?

– Sedemnásty november 1939 patrí k najtemnejším aj najodvážnejším kapitolám českých dejín. Po uzavretí českých vysokých škôl nacistami sa tento deň stal symbolom študentskej odvahy a odporu proti totalite.

Udalosti sa začali o niekoľko dní skôr – 28. októbra 1939, pri demonštráciách k výročiu vzniku Československa. Protesty proti okupácii skončili streľbou, pri ktorej bol smrteľne zranený študent medicíny Ján Opletal. Jeho pohreb 15. novembra sa premenil na veľkú protinacistickú manifestáciu. O dva dni neskôr, 17. novembra 1939, nacisti odpovedali brutálne: popravili deväť študentských predstaviteľov a uzavreli všetky české vysoké školy. Tento deň sa stal trvalou pripomienkou toho, že vzdelanie a sloboda slova nie sú samozrejmosťou.

Iportal24.cz zo 14. novembra 2025, výňatok

Za dokument hlasovalo 114 krajín, proti hlasovalo 52 krajín vrátane Ukrajiny, Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Kanady, Japonska, Francúzska a Nemecka. Dvanásť krajín sa zdržalo hlasovania. SR hlasovala proti.

Neskôr v decembri bude o rezolúcii hlasovať samotné Valné zhromaždenie.

Výbor tiež zahrnul pozmeňujúci návrh od skupiny západných krajín, ktoré tvrdia, že Ruská federácia údajne ospravedlňuje implementáciu Spoločného vojenského akčného plánu (JMA) „falošnou zámienkou odstránenia neonacizmu“. Podporilo ho 63 krajín, zatiaľ čo 41 hlasovalo proti.

Rusko sa od pozmeňujúceho návrhu dištancovalo, USA hlasovali proti.

Uznesenie s názvom „Boj proti velebeniu nacizmu, neonacizmu a iných praktík, ktoré prispievajú k podnecovaniu súčasných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej intolerancie“ pozostáva z vyše 70 bodov.  

Bojovník

Vo štvrtok 13. novembra bolo verejne rozšírené tzv. Vyhlásenie účastníkov celoslovenského seminára, ktorý sa konal 28. októbra 2025 vo Zvolene.

Jeho asi 20 účastníkov skonštatovalo, že ekonomická situácia v SZPB „je neudržateľná“, čo akože doložili niektorými „faktami“.

Povedzme si však, že tzv. ekonomická neudržateľnosť bola naplánovaná! Ohlásená bola minulý rok na obdobnom seminári vo Zvolene, ktorý však vtedy niesol názov „konferencia“. Riadili ju presne tie isté osoby, ako aj tohtoročný seminár.

Tam ťah na dosiahnutie finančnej núdze Zväzu, ako cieľa, predsa verejne avizoval jeden z hlavných aktérov renegátskeho odboja, súčasný europoslanec za stranu Hlas SD Branislav Ondruš. Alebo mi chce, ako očitému svedkovi toho,  niekto tvrdiť, že to nie je pravda?

Minuloročná renegátska konferencia teda dosiahla svoj cieľ! Prečo sa s tým organizátori seminára v referátoch a vo vyhlásení nepochválili?

Vyhlásenie z tohtoročného Zvolena hovorí, že „oblastné výbory už viac rokov nedostali finančnú dotáciu na svoju činnosť“ a „tajomníkom oblastných výborov nebola vyplatená mzda od novembra 2024“.

Je to pravda? Je a nie je, ako sa to vezme. Napriek tomu, že SZPB dostal už po dva roky štátnu dotáciu vo výške 120 tisíc eur (a tú tohtoročnú až v 46. týždni), Ústredie SZPB dokázalo uhrádzať odvody štátu za zamestnancov (teda aj za oblastných tajomníkov) z vlastných zdrojov. Doplácanie ich miezd práve prebieha. A tak si odpovedzme, úhrada odvodov za administratívne činnosti tajomníkov sa neráta za „činnosť“ Zväzu?

Vo vyhlásení sa v súvislosti s ekonomikou spomína pojem „normálne fungovanie“. Kto si naozaj myslí, že za 120 tisíc eur dokáže 18-tisícová členská základňa s 35 oblastnými a 580 základnými organizáciami normálne fungovať?

Prečo Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov Ministerstvo vnútra SR (Hlas SD) pridelilo dotáciu cca 6 eur na člena a občianskym združeniam protikomunistického odboja najmenej 40 eur na člena? Prečo SZPB dostáva pri Hlase SD len cca 25-percentnú dotáciu, oproti tej, ktorú mu priznávalo MV SR vedené Smerom SSD?

Povedzme si otvorene, renegáti cieľavedome dostali SZPB do nenormálneho stavu, ktorý je jednoznačne politicky riadený. „Zlé“ jazyky hovoria, že treba SZPB odňať jeho budovu, pretože ju niekto potrebuje. Ak to súčasné vedenie SZPB s renegátmi prehrá, hneď sa vyjaví, kto je v pozadí tejto hry.    

Vo vyhlásení sa tiež hovorí, že „Ústrednej revíznej komisii neboli predložené účtovné doklady za roky 2023 a 2024 a to ani po písomnej urgencii predsedu ÚRK…“. Lenže Ústredie a aj Predsedníctvo ÚR SZPB tvrdia, že žiadny predseda ÚRK SZPB neexistuje. Neexistuje totiž žiadny doklad, žeby si bola ÚRK vôbec zvolila nejakého predsedu!!! 18. zjazd SZPB zvolil jej členov, ale to je všetko.

Preto sa touto otázkou opätovne zaoberal tak predseda SZPB, ako aj ostatné Predsedníctvo ÚR SZPB a predseda SZPB ide zvolať rokovanie ÚRK, kde sa dá tomuto nedostatku právna bodka.

Vo vyhlásení sa tiež hovorí, že „SZPB stráca od svojho 18. zjazdu na autorite v spoločnosti, o čom svedčia jednotlivé celoslovenské oslavy, kde Zväz nedostáva priestor, ktorý mu historicky patrí na prezentáciu Zväzu v spoločnosti…“

Áno, to je pravda. Ale je to aj trochu inak. Lebo prejavy, s ktorými by sa SZPB prezentoval, by sa protifašisticky zásadovo líšili od vyjadrení niektorých rečníkov. Okrem predsedu vlády R. Fica!

Jedna vec je totiž istá. Renegáti môžu predsedovi, tajomníkovi SZPB a aj Predsedníctvu ÚR SZPB vyčítať čo chcú, ale v žiadnom prípade nič, čo by špinilo ich nezlomné a zásadné protifašistické postoje! Aj to niektorým kole oči.  

Ozaj, prečo sa seminár takouto otázkou nezaoberal? Nebodaj to nevidí? Alebo si nevšimol, že na to už dávnejšie poukazujeme cez zväzové médiá?

Predseda SZPB a aj Ústredie SZPB nesúhlasia s plytkosťou konštatovania, že „po skončení 18. zjazdu SZPB nastal vo zväze antagonizmus“! Všetci predsa vieme, že antagonizmus a renegátstvo odštartovali práve neúspešní odrodilci priamo na zjazde! Potvrdení toho je dosť. Napríklad aj vyhlásenie delegáta za piešťanský OblV SZPB Petra Weissa, že (po prehratej voľbe predsedu SZPB) teraz idú rozložiť SZPB zvnútra!

A čo sa práve deje? Nie je aj toto vyhlásenie zo Zvolena, vedomým či nevedomým rozkladaním jednoty SZPB zvnútra?

Vladimír Mikunda, hovorca SZPB, 13. novembra 2025

Za účasti štyroch oblastných predsedov a troch oblastných tajomníkov SZPB sa vo Zvolene stretli dve desiatky funkcionárov z ďalších dvoch oblastných a zvolenských základných organizácií na seminári, ktorý si dal za cieľ analyzovať stav a nájsť cestu na zlepšenie situácie vo Zväze. Účasť bola teda podstatne nižšia a aj užšia ako pred rokom.

Tematicky to organizátori vzali „od podlahy“ a hovorili o situácii už na XVIII. zjazde SZPB. Nekritizovali však záškodníctvo rebelov, ale akoby nedostatočné úsilie demokraticky zvolených funkcionárov.

Najviac výhrad padlo na adresu predsedu SZPB Viliama Longauera a tajomníka Zdenka Martona. Zväz pod ich vedením vraj „nič neriadi a nič neorganizuje“. Nebola však spomenutá ani jedna z plánovaných hlavných úloh, schválených Ústrednou radou SZPB, ktorá by nebola plnená a splnená. Nehovoriac, že aj eliminácia renegátstva a finančné záškodníctvo neprajníkov odoberá vedeniu sily i čas na činnosť. 

Objektívne však treba priznať, že nech boli vstupné slová organizátorov: predsedu Miroslava Náhlika, oblastného tajomníka Jána Kašicu, oblastného podpredsedu Júliusa Feješa a člena ÚR SZPB Pavla Marka akokoľvek ladené, určite sa niesli v duchu pozitívne pomôcť Zväzu riešiť problémy. Je však na organizátoroch i na ich podporovateľoch, aby si sami odpovedali na otázku, či je táto cesta tá najvhodnejšia.

Niektorí účastníci z regiónov však vzali seminár ako serióznu platformu poukázania na vlastné problémy. Napríklad predsedníčka ZO SZPB Solivar sa veľmi kriticky vyjadrila k oblastnému predsedovi v Prešove, ktorý si vraj proti Stanovám a Rokovaciemu poriadku SZPB prisvojuje niektoré kompetencie a zasahuje do právomocí iných orgánov.

Oblastného tajomníka SZPB z Vranova n/T sa zase dotkol súkromný list, ktorý bol adresovaný istej súkromnej adrese z adresy spravca@szpb.sk. List, hoci nebol nikým podpísaný, bol bratislavským oblastným predsedom na seminári verejne prisvojený zamestnancovi Ústredia SZPB Tomášovi Purgimu. Ako k tomuto súkromnému listu prišiel, to Martin Krno neprezradil.

Aj na tomto rokovaní sa hovorilo o spochybňovanej legitimite prítomného Juraja Odora vo funkcii Predsedu revíznej komisie SZPB. Keďže Ústredie SZPB nemá žiadny doklad o jeho voľbe do tejto funkcie, Predsedníctvo SZPB hneď o dva dni rozhodlo, aby konečné stanovisko k tejto otázke vyslovila Rozhodcovská komisia SZPB. 

O vyhlásení účastníkov seminára sa rozhodlo, že bude vydané až po rokovaní a doručení ich stanovísk, na čo dostali týždeň. 

Vladimír Mikunda

Napriek tomu, že na programe nemalo formálne nič výnimočné, účasť na ňom ekonómky D. Bielikovej, právnika V. Grznára a predsedu Rozhodcovskej komisie J. Dolníka naznačovala iné. Potvrdilo to aj prijaté uznesenie. 

Predsedníctvo, okrem iného, schválilo návrhy na úsporné opatrenia a personálne zmeny v Predsedníctve a ÚR SZPB v súvislosti s konsolidáciou ekonomických opatrení a zníženým príspevkom štátu na činnosť a mzdy plateného personálu; návrh na zmenu rozpočtu SZPB a organizačné zabezpečenie výročných rokovaní ZO SZPB.

Ústrednej rade SZPB odporučilo uvoľniť z funkcie člena ÚR SZPB Jaroslava Éhna z OblV SZPB Levice; potvrdiť za člena ÚR SZPB Slavomíra Hrivnáka z OblV SZPB Levice; potvrdiť za člena ÚR SZPB Štefana Mjartana z OblV SZPB Prievidza; schváliť za členov Predsedníctva ÚR SZPB Slavomíra Hrivnáka z OblV SZPB Levice a Jána Dianišku z OblV SZPB Košice.

Predsedníctvo tiež uložilo predsedovi SZPB predložiť ÚR SZPB návrh plánu činnosti Predsedníctva a ÚR SZPB na rok 2026, vyhodnotenie hospodárenia za rok 2025 a rozpočet na rok 2026.

Na základe podnetu predsedu rozhodcovskej komisie uložilo predsedovi SZPB zriadiť pri P UR SZPB komisiu na zhodnotenie činnosti funkcionárov na úrovni oblastných organizácií a zvolať Ústrednú revíznu komisiu na zhodnotenie činnosti ÚRK.

Tajomníkovi SZPB Predsedníctvo uložilo zvolať prípravu a školenie oblastných tajomníkov. Netradičnou úlohou preň je predložiť rozhodcovskej komisii materiál na podnet prešetrenia činnosti v SZPB Branislava Ondruša pred jeho prijatím za člena ÚR SZPB.

Tajomník SZPB má tiež spracovať list z diskusie P ÚR SZPB o konaní člena ÚR SZPB a predsedu OblV SZPB Bratislava Martina Krnu Rozhodcovskej komisii pri ÚR SZPB.  

Pri ostatných otázkach Predsedníctvo vyjadrilo kritiku niektorým oblastným funkcionárom, ktorí neposlali správu o činnosti oblastných výborov za 2. a 3. štvrťrok. Kto si povinnosti nesplnil, bude konkrétne rozobraté na príprave oblastných tajomníkov. 

Predsedníctvo skonštatovalo, že za uvedené obdobie bolo prijatých vyše 600 nových členov SZPB.

V. Mikunda

Dňa 28. októbra sa v Beroune stretli priatelia a bratia z ČSBS a SZPB a spoločne si pripomenuli 107. výročie vzniku Československej republiky. Za SZPB sa oslavy zúčastnil predseda Viliam Longauer. 

Naši priatelia z ČSBS nám napísali, že oslavy výročia vzniku Československej republiky sa konali vo výbornej atmosfére s podporou berounského rodinného pivovaru manželov Mayerových a za účasti vedúcich predstaviteľov SPD, PRO, TRIKOLORA a KSČM a „ďalšieho radu vlasteneckých organizácií“.

Tieto oslavy v Beroune však nenápadne, ale jednoznačne zdôraznili, že my, Slováci, si musíme pripomínať skôr 30. október 1918, kedy bola prijatá Martinská deklarácia. Predseda českej SPD Tomio Okamura totiž v hlavnom prejave dôrazne uviedol, že „pred stosiedmymi rokmi naši predkovia oficiálne obnovili štátnosť našich historických krajov – Čiech, Moravy a Sliezska“.

Česká tlač v spravodajstve o tomto podujatí, ak jej prepáčime nesprávny názov nášho Zväzu, že „Slovenský zväz bojovníkov za slobodu“, si všimla aj iné slová. Konkrétne mám na mysli, že „Nemcom sa nepodarilo naše národy ponemčiť, ani im zobrať túžbu po vlastnom národnom štáte“. Čiže pri 107. výročí vzniku ČSR zmizla veľakrát pertraktovaná idea, že „boli to Slováci, kto sa odtrhol od Československa“.

Na podujatí prehovoril aj predseda SZPB Viliam Longauer, ale autori spravodajstva, ani videa, ho tam neuviedli a ani necitovali.  

Vladimír Mikunda

…NATO s Ruskom, ktorá sa vedie rukami Ukrajincov?

Profesor Jeffrey Sachs z US Kolumbijskej univerzity: „Toto nie je žiadna proxy vojna! Je to vojna! NATO bojuje s Ruskom a nie je to len technika NATO, financovanie NATO, prieskum NATO, navádzanie NATO, je to aj personál NATO. Veľmi často sa americkí i európski padlí vracajú domov.

Vieme, že na Ukrajine je personál NATO, ten je nevyhnutný na prácu s týmito zbrojnými systémami. Nie Ukrajinci ich obsluhujú, to všetci veľmi dobre vieme, takže na Ukrajine nie je žiadna proxy vojna!“

Bojovník

Izrael musí rešpektovať zákaz hladovania ako metódy vedenia vojny, povedal v stredu predseda Medzinárodného súdneho dvora OSN Judži Iwasawa.

„Súd jednomyseľne dospel k záveru, že Izrael je povinný… rešpektovať zákaz hladovania ako metódy vedenia vojny,“ povedal sudca pri čítaní stanoviska.

V decembri 2024 Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu, v ktorej naliehavo požiadalo Medzinárodný súdny dvor o vydanie poradného stanoviska k záväzkom Izraela týkajúceho sa pomoci okupovaným palestínskym územiam. Rezolúciu podporilo 137 štátov, 12 hlasovalo proti a 22 sa zdržalo hlasovania. 

Bojovník

Prvý októbrový víkend patril v Detve spomienke na výnimočnú udalosť SNP, partizánsku prehliadku, ktorá sa v meste uskutočnila 1. 10. 1944. Bol som ešte doma, keď sme sa so spoluzväzákmi začali zaujímať, prečo na toto podujatie neexistuje žiadna pamiatka. 

           Prečo, to sme sa nedozvedeli, ale vtedajší tajomník Mestského národného výboru Milan Konôpka našu iniciatívu postaviť pamätník v rámci „Akcie Z“ podporil. A neskôr sa jej aj ujal a doviedol do úspešného konca. V roku 1984 bol pamätník odhalený.

V sobotu 4. októbra som sa na spomienkovej slávnosti k 81. výročiu znovu zúčastnil. Neprekvapilo ma, že podstatnú organizačnú úlohu stále zohrávajú moji kamaráti – synovia, ale už aj vnuci detvianskych účastníkov SNP.

V slávnostných príhovoroch všetkých čestných hostí zaznelo posolstvo, že odkaz Povstania je neoddeliteľnou súčasťou našej identity so všetkými pozitívnymi aj rozporuplnými príbehmi, a že práve generácia dnešných mladých ľudí by ich mala poznať.

O to, žeby historická pamäť v Detve mala vyblednúť, nemám obavy,  i keď sa z času načas nejaký ten výpadok objaví. Práve preto majú takéto podujatia, udržujúce naše pokrokové tradície mimoriadny význam, lebo účinne oživujú našu kolektívnu pamäť. V tomto smere významnú úlohu zohráva Matica slovenská, ktorá mala aj v tomto roku najväčší podiel na vytvorení verného obrazu historickej partizánskej prehliadky. A dôkazom toho, akú dôležitosť táto inštitúcia udalosti prikladá, bola tohtoročná účasť jej predsedu Mariána Gešpera.

V budúcnosti by to tak malo byť aj v prípade ústredných orgánov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Práve tam sú kľúče k rozšíreniu historického bádania, ktoré sa nezaobíde bez výraznejšej štátnej podpory. 

           Keď pred vyše 20 rokmi vznikol Ústav pamäti národa aj ja som si myslel, že prinesie viac svetla do tejto etapy našej histórie. Stal sa opak! Tentoraz sa však o tom nemienim rozpisovať.

Mne, Detvanovi je úprimne ľúto, že v tomto smere štátny bádateľský ústav doteraz nevybádal nič, čo by verejnosti mohlo dať aspoň náznak odpovedí na doteraz nezodpovedané otázky súvisiace s jedinečnou historickou udalosťou v Detve. Napríklad, kto z Detvanov mal hlavnú zásluhu na tom, že prehliadka bola práve v Detve, nie vo Zvolene, Zvolenskej Slatine, Hriňovej či Očovej?

Vieme o dvoch partizánskych svadbách, ktoré boli súčasťou partizánskej prehliadky. Neboli to len formálne obrady, ale pravé detvianske svadby s folklórom a hostinami. Zásluhu na tom mali Detvania. Takmer všetci prispeli tým čo mali a takto sa podieľali na vytvorení aspoň krátkeho obdobia mieru a normálnosti, počas ktorého mali vojaci a partizáni možnosť načerpať nové sily, pred ťažkými bojmi v horách. Existuje ešte ten dom, humno či dvor, kde boli svadobné hostiny dvoch partizánskych párov? Jeden z nich, ten sovietsky, v Detve oslavoval zrejme aj striebornú svadbu. V archíve, či kronike mesta z rokov 1964-1974 sa určite niečo nájde, lebo fotografie z jubilejného stretnutia som videl na vlastné oči.

A čo vieme o predstaveniach Frontového divadla Andeja Bagára, futbalových stretnutiach a premietaní sovietskych filmov počas partizánskej prehliadky? Len to, že boli.

Všetky odpovede pomôžu dokresliť obrázok tej doby a pochopiť atmosféru výročného detvianskeho sviatku v roku 1944. Musíme to však urobiť my, ktorí si ešte pamätáme, čo nám hovorili rodičia, susedia aj oficiálne obecné kroniky (aj keď sa po roku 1989 mnohé stratili). Ďalším generáciám už bude radiť umelá inteligencia, živená dátami, ktoré jej ponúknu falošné či neoveriteľné zdroje.

Ján Dianiška, snímky archív 

Veliteľ 1. čs. armády na Slovensku (do 7. 10. 1944) brigádny generál Ján Golian. Za jeho prítomnosti sa konala partizánska prehliadka, na ktorej sa predstavili československé, sovietske a francúzske partizánske jednotky. 

Rekonštrukcia povstaleckej slavobrány. 

Dnes dodržujú pamätnú tradíciu aj kluby vojenskej histórie.