Napísali o…

Cena Michela Vanderborght do Želiezoviec

V dňoch 28.-29. októbra sa konal v Barcelone XIX. kongres Medzinárodnej
antifašistickej federácie FIR (Federation International of Resistance).

Slávnostné otvorenie sa konalo v prestížnom Saló de les Crónigues na
barcelonskej radnici. Pri tejto príležitosti bolo aj slávnostné odovzdávanie Ceny
Michela Vanderborghta, ktorá sa udeľuje jednotlivcom a iniciatívam
odsudzujúcim neofašismus, neonacizmus a krajne pravicový extrémizmus, ktoré
propagujú mier, demokraciu a spoluprácu na princípe medzinárodného dialógu
a šíria úctu medzi národmi.
V tomto duchu aj naša ZO SZPB zo Želiezoviec podala nomináciu na udelenie
tejto ceny pre folklórnu spevácku skupinu VRBOVIANKA. Činnosť skupiny
bola kladne hodnotená a komisia udelila Vrbovianke udelila titul Laureát Ceny
Michela Vanderborgha. Je to doteraz prvá úspešná nominácia zo Slovenska.
Ceny odovzdávali prezident FIR Vilmos Hanti a generálny sekretár FIR Dr.
Ulrich Schneider. Za Vrbovianku si cenu prevzala umelecká vedúca súboru
Darina Kassaiová.
Kongresu sa zúčastnilo takmer 100 delegátov a hostí z Európy a Maroka.
Prítomný bol španielsky štátny tajomník Fernando Martinéz, generálny tajomník
katalánskej oblasti Javier Pacecho, katalánska ministerka spravodlivosti Gamma
Ubasart a prezident Svetovej federácie veteránov Dr. El Mostafa El Ktiri z
Maroka.   
Na záver kongresu bol zvolený výkonný výbor, ktorého členom je aj náš
predseda SZPB Viliam Longauer.
Slavo Hrivnák

Sretnutie s novými ideami

V dňoch 20. – 22. septembra 2023 sa v Rakovníku konalo pravidelné každoročné pracovné stretnutie delegácií Výkonného výboru ÚV ČSBS a Predsedníctva Ústrednej rady SZPB, ktoré sa zaoberalo vzájomnou spoluprácou po XVIII. zjazde SZPB v máji 2023.

Členovia oboch delegácií si tiež pripomenuli 77. výročie založenia „Svazu národní revoluce“ (jedného zo zakladajúcich spolkov ČSBS) a 1. zjazdu slovenských partizánov, ktorý položil základ vzniku SZPB.

Stretnutia bratských organizácií sa zúčastnil aj prezident medzinárodnej protifašistickej organizácie FIR Vilmos Hanti z Maďarska, ktorý sa na záver vyjadril, že toto stretnutie prinieslo ovocie pre obe strany. Tak pre ČSBS a SZPB, ako aj pre FIR.

Organizátori usporiadali návštevu hrobu prvého prezidenta ČSR Tomáša Garrigue Masaryka a aj jeho múzea. Naozaj je v ňom čo pozerať a aj sa poučiť.

ČSBS počas rokovania vyznamenal niektorých protifašistických druhov svojimi vyznamenaniami. Bol medzi nimi aj Vilmos Hanti a tajomník SZPB Zdenko Marton (štvrtý vpravo). Za SZPB boli vyznamenaní aj členovia predsedníctva: Ján Žiak z Prievidze (piaty vpravo) a Miroslav Prega z Michaloviec (tretí vpravo). Vyznamenaný bol aj prekladateľ V. Hantiho Jozef Kanyuk zo Želiezoviec (druhý vpravo).

Vladimír Mikunda

Vilmos Hanti položil za všetkých účastníkov veniec k hrobu prvého prezidenta ČSR Tomáša Garrigue Masaryka v Lánoch.

Spoločné foto účastníkov.

Spoločné foto vyznamenaných s predstaviteľmi ČSBS, FIR a SZPB.

Český svaz bojovníků za svobodu

a

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov

Naď skritizoval Smer aj SZPB. Takú reakciu zrejme nečakal

Hnonline.sk z 30. augusta 2023

Naď skritizoval Smer aj SZPB. Takú reakciu zrejme nečakal

Podpredseda strany a exminister obrany Jaroslav Naď… kritizoval oslavy SNP vo Zvolene…

„Videli sme zhmotnenie bezpečnostného ohrozenia základných a zásadných bezpečnostných záujmov SR,“ vyhlásil Naď… Odznelo tam podľa neho nielen spochybňovanie členstva v Severoatlantickej aliancii a v únii, ale aj toho, čo „naši rodičia dokázali v 89. roku, aby nás dostali na demokratickú stranu sveta“…

Naď kritizoval aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov za účasť jeho predstaviteľov na podujatí aj za jeho fungovanie v poslednom období. Zväz jeho vyjadrenia odmietol. Vidí v nich dôvody na to, aby „chránil svoju protifašistickú česť aj právne“.

Stanovisko hovorcu SZPB z prinášame v plnom znení:

“Ak sa niekto utrhol z reťaze, tak určite to nie je SZPB! Vyjadrenie bývalého ministra obrany SR Jaroslava Naďa, ktoré sa dnes začalo šíriť internetom, uráža každého člena SZPB ako človeka i organizáciu SZPB ako celok.

Myslím si, že Jaroslav Naď nám poskytol dostatok dôvodov na to, aby sme si chránili svoju protifašistickú česť aj právne.

S jeho vyjadrením sme už oboznámili všetkých 35 našich oblastných výborov SZPB.“ (Vladimír Mikunda, hovorca SZPB)

PLUS 7 DNÍ číslo 33 zo 17. augusta 2023

PLUS 7 DNÍ číslo 33 zo 17. augusta 2023

Pominutie zmyslov

To tu ešte nebolo. V Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov sa otvorene hovorí o vzbure. Povstalci napísali otvorený list premiérovi Ľudovítovi Ódorovi. Žiadajú ho o stretnutie a chcú požalovať, že niektorí predstavitelia zväzu sa stretávajú s členmi hnutia Republika.

„So zdesením a s obavami o budúcnosť SZPB sme len nedávno zistili, že prienik strany Republika do regionálnych štruktúr trvá už dlhšie a je systematický. Žiaľ, viacerí funkcionári SZPB to tolerujú s argumentom, že Republika predsa nie je zakázaná politická strana,“ stojí v liste, ktorý podpísalo osem ľudí, medzi nimi predseda Rozhodcovskej komisie SZPB Ján Kochan, šéfredaktorka mesačníka Bojovník Lýdia Kokavcová či bývalý veľvyslanec a politik Peter Weiss. V liste upozorňujú tiež na porušenie zákona, podľa ktorého zväz protifašistických bojovníkov „verejne vystupuje proti extrémnym silám propagujúcim nacionalizmus, šovinizmus, rasizmus, antisemitizmus, neofašizmus, neonacizmus, neoľudáctvo a xenofóbiu“.

Hovorca SZPB Vladimír Mikunda v reakcii na otvorený list odkázal, že vzbúrenci sa „pominuli na rozume“ dodal, že chcú rozložiť zväz zvnútra: „Potom môžu nasledovať aj iné kroky, napríklad predaj lukratívnej budovy SZPB v Bratislave, to bude len logické vyústenie.“ Naznačil tým, že niekoho „páli“ budova zväzu na Štúrovej ulici.

Ponuka protifašistických bojovníkov Varínu: uhradíme náklady na premenovanie ulice pomenovanej po Tisovi

DENNÍK N

DANIEL VRAŽDA

Boje povstaleckých jednotiek v SNP. Foto – TASR
Boje povstaleckých jednotiek v SNP. Foto – TASR

Výtvarník Peter Kalmus cez víkend odmontoval vo Varíne jednu z tabúľ s Tisovým menom. Druhú si chránia, primontovali ju za kovový plot na rodinný dom.

Výtvarník Peter Kalmus počas víkendu symbolicky skoncoval s Ulicou Dr. Jozefa Tisa vo Varíne a odmontoval jednu z tabúľ s jeho menom. Druhá tabuľa s názvom tejto ulice v obci zostala. Jej ďalší osud vypovedá o mnohom. Jeden z Varínčanov sa ju rozhodol ochrániť a primontoval si ju na dom.

Príbeh roky prehliadanej ulice Dr. Jozefa Tisa vo Varíne žije už minimálne pol roka novým životom, nabaľuje sa a jeho koniec, ktorý majú v rukách obecní poslanci, je zatiaľ v nedohľadne. Podľa zákona len oni môžu zmeniť názov ulice pomenovanej po prezidentovi Slovenského štátu v ich obci, no v tejto chvíli nik nevie ani to, kedy budú rokovať.

Protifašistickí bojovníci núkajú za zrušenie ulice peniaze

Situáciu v tejto obci v žilinskom okrese sleduje so znepokojením a s očakávaniami Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB). Odkazuje, že ak je dôvodom neochoty premenovať Tisovu ulicu skutočne len technický problém a náklady na výmenu tabúľ a dokladov, sú rozhodnutí to obci a ľuďom uhradiť.

Redakcia dvojtýždenníka Bojovník, ktorého vydavateľom je SZPB, ponúka, že z vlastných úspor zabezpečí financovanie nákladov obyvateľov tejto ulice na vybavenie si nových dokladov po premenovaní ulice. „Redakcia zároveň poskytne obci Varín finančný dar na výrobu tabúľ s označením nového názvu ulice,“ sľubuje Branislav Ondruš, hovorca SZPB a šéfredaktor zväzového dvojtýždenníka.[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Veterán SNP Vladimír Strmeň a predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár (vpravo) počas pietneho aktu v Pamätníku SNP v Banskej Bystrici. Foto – TASR

Vojnoví veteráni protestujú proti Tisovej ulici vo Varíne už od jej vzniku v roku 1993. Vtedy ešte množstvo žijúcich bojovníkov proti nacizmu, ktorí si pamätali vojnu a život v Tisovom Slovenskom štáte, nerozumelo, ako je možné, že „iba“ takmer päťdesiat rokov po skončení vojny mohol niekto pomenovať ulicu po „vodcovi slovenských fašistov a vojnovom zločincovi”. Protestovali verejne a márne.

Od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa nezmenilo vlastne nič. Ulica je stále Tisova, akurát žijúcich vojnových veteránov, ktorí si pamätajú ešte pôvodný názov ulice Pfliegelova (letec a hrdina SNP), je už len hŕstka.

Bývalý štátny tajomník na ministerstve práce dnes pracuje pre zväz protifašistických bojovníkov a tlmočí odkaz, že podporujú všetky aktivity, ktoré by pomohli odstrániť „hanebný“ názov ulice, a varínskym poslancom pripomenul, že plánom Adolfa Hitlera, Tisovho priateľa a veľkého vzoru, bola likvidácia alebo vyhostenie Slovákov na Sibír.

„Jozef Tiso zo všetkých Hitlerových zahraničných spojencov najaktívnejšie podporoval vyvražďovanie Židov a osobne vyznamenával nacistických hrdlorezov, ktorí vraždili slovenské ženy, deti, starcov a starenky a vypaľovali slovenské dediny. Takejto ohavnosti, odovzdávania vyznamenaní esesákom za vyvražďovanie vlastného národa, sa okrem Jozefa Tisa nedopustil žiadny vodca formálne samostatného štátu počas druhej svetovej vojny,“ odkázal Ondruš.

Tiso v súdnej sieni. foto – TASR

Bolo to v auguste uplynulého roka, keď sa akoby nanovo rozbehol príbeh tejto ulice. Miestna poslankyňa Lenka Ticháková vtedy navrhla zmenu názvu tejto ulice. Zastupiteľstvo návrh neschválilo, zobrali ho len na vedomie s tým, že počkajú na rozhodnutia polície, prokuratúry, prípadne súdu.

Názor vyšetrovateľov spoznali onedlho. Polícia obvinila desiatich poslancov z prejavovania sympatií k totalitným režimom, v súvislosti s ich nečinnosťou vo veci zmeny názvu ulice, ktorú takto vo Varíne pomenovali krátko po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Prešlo len niekoľko dní a ozvala sa aj prokuratúra. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic obvinenie miestnych poslancov zrušil, pretože nečinnosť v tomto prípade nepovažuje za trestný čin. Za prejav cynizmu áno, ale to už nie je trestný čin.

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov je presvedčený, že varínski poslanci aktívne bránia premenovaniu Tisovej ulice a tým prejavujú sympatie Jozefovi Tisovi, predstaviteľovi totalitného režimu, ktorý nepochybne potláčal základné práva a slobody. A preto nerozumejú postupu špeciálnej prokuratúry voči obecným poslancom, ktorá zrušila obvinenie voči nim.

Upriamujú pozornosť prokuratúry na rozhodnutie Okresnej prokuratúry v Žiline, ktorá v roku 2005 konštatovala, že poslanci premenovaním Pfliegelovej ulice porušili Zákon o obecnom zriadení.

„Pomenovanie ulice po J. Tisovi je teda od počiatku nezákonné, preto ponechávať terajšie pomenovanie ulice je nielen spoločensky neakceptovateľné, ale aj protizákonné a proti tomu by mala špeciálna prokuratúra robiť ráznejšie opatrenia,“ upozornil Ondruš s tým, že rovnako škandalózna je aj busta „architekta fašistického slovenského štátu“ a vojnového zločinca Ferdinanda Ďurčanského v Rajci.

V roku 2011, v čase odhaľovania Ďurčanského busty upozorňovali slovenskí historici a zástupcovia historickej komisie rakúskej akadémie vied, že „odhalenie busty bude popretím princípov, na ktorých stojí dnešná demokratická spoločnosť“.

Ako výtvarník Kalmus odstránil tabuľu

Hanba nemusí byť konečným stavom, ktorý spôsobuje „oblomovská“ ospalosť varínskych poslancov. To ukázal v sobotu výtvarník Peter Kalmus, keď zvesil tabuľu s Tisovým menom a odniesol ju na políciu.

Peter Kalmus v akcii. Reprofoto – N

O Tisovej ulici vo Varíne sa dozvedel už pred šiestimi či siedmimi rokmi, hovorí, že ho šokovalo, že niečo také na Slovensku existuje. Vtedy sa prvýkrát vybral do Varína a symbolicky tabuľu s názvom zahádzali blatom. Tisovej ulici prestali venovať pozornosť, lebo boli presvedčení, že v obci ju premenujú.

„Bol som zhrozený, keď som sa nedávno dozvedel pri ocenení poslankyne Tichákovej Bielou vranou, že ulicu nepremenovali,“ rozpráva výtvarník.

Keď Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic zrušil obvinenie desiatim obecným poslancom za Tisovu ulicu a ich postoj označil za nie protizákonný, Kalmus oslovil aktivistu a priateľa Michala Greška a rozhodli sa na problém znovu upozorniť verejnosť.

V sobotu popoludní  za „minútku“ zložili z jedného domu verejne prístupnú tabuľu s názvom Tisova ulica, všetko nakrútili na kameru a odniesli ju na políciu do Žiliny. Druhá tabuľa, ku ktorej sa dalo dostať len cez súkromný pozemok, zostala vo Varíne.

„Keďže starosta nekomunikuje a poslanci problém neriešia, nevideli sme inú možnosť. Nechceli sme tabuľu rozbíjať alebo inak poškodiť, tak sme ju odniesli polícii,“ dodal.

Peter Kalmus sa obáva, že v súvislosti s Tisovou ulicou na neho opäť niekto zaútočí, no tvrdí, že principiálne musel konať.

Ak by dala obec vyrobiť novú tabuľu, nebudú ju už dávať dolu. Kalmus chce osloviť autority a verejne známe osoby a adresovať starostovi Varína a obecným poslancom list, ku ktorému priložia aj stanovisko Ústavu pamäti národa.

„Vyhovárajú sa, že Tisovu ulicu nechcú zmeniť kvôli zmenám v dokladoch. Urobíme verejnú zbierku a náklady na tabule a doklady im uhradíme. Na sociálnych sieťach sa už prví ľudia hlásia,“ hovorí Peter Kalmus.

Krátko po zvesení tabule s názvom ulice sa na plechovej bráne jedného z domov objavil veľký nastriekaný názov Ulica Dr. Jozefa Tisa. Varínčan, ktorý to tam nastriekal, oznámil Kalmusovi na Facebooku, že na neho podáva trestné oznámenie za poškodzovanie „súkromného majetku“.Prečítajte siNepremenovať Tisovu ulicu je cynické, nie však trestné. Lipšic zrušil obvinenie poslancov z Varína

Tabuľa s názvom ulice nie je súkromný majetok, ale Varínčan sa to rozhodol riešiť po svojom.

„Teraz si dám vyrobiť desať takých tabuliek, a dám si ich tam len preto, že ste to spravili. Budú mojím majetkom. Dúfam, že sa vám to bude páčiť viac, a dám tam kameru,“ napísal Kalmusovi.

Keď sa ho Kalmus opýtal, či mu neprekáža názov ulice po vojnovom zločincovi, dozvedel sa, že to nevadí jemu ani nikomu z Tisovej ulice. Vraj len jednej pani, na mysli mal zjavne obecnú poslankyňu Lenku Tichákovú. Kalmusovi odporučil, aby riešil dôležitejšie veci.

Mlčanie

A čo na to všetko hovoria vo Varíne?

Starosta Michal Cvacho nič. Mlčí a na otázky Denníku N neodpovedal. Skonštatoval len, že odpovede nie sú v jeho kompetencii. Termín rokovania nepozná ani poslankyňa Lenka Ticháková, ktorá problém Tisovej ulice otvorila.

„Teším sa na zastupiteľstvo, ale neviem, kedy bude. Sama som zvedavá na postup kolegov a či sa bude rokovať aj o ulici. Určite sa opýtam, či s Tisovou ulicou idú niečo robiť. Ak nie, tak mám niečo pripravené, ale nechcem o tom ešte hovoriť,” skonštatovala poslankyňa.

Jednou z možností je tá, že Ticháková predloží zastupiteľstvu návrh všeobecne záväzného nariadenia o zmene názvu ulice.

Obecná poslankyňa Lenka Ticháková je rozhodnutá zapojiť do „kauzy Tiso” aj cirkev a požiadať jej predstaviteľov o podporu. Hovorí, že píše listy Konferencii biskupov Slovenska, Žilinskej diecéze aj miestnemu dekanovi. Veriaca poslankyňa je presvedčená, že slovenská katolícka cirkev by sa mala k osobe katolíckeho kňaza a bývalého prezidenta Jozefa Tisa „raz a navždy“ jednoznačne vyjadriť a zároveň by mala zaujať postoj aj k Tisovej ulici vo Varíne. Jedinej Tisovej ulici na celom Slovensku.

Lenka Ticháková, Biele vrany, Varín
Lenka Ticháková. Foto N – Ctibor Bachratý

„Slovenská cirkev má dostatok možností, aby veriacim vysvetlila, kto bol Jozef Tiso. Mám pocit, že to, čo sa dialo počas vojny, odsudzujú, ale k Tisovi majú problém vyjadriť sa jednoznačne,“ myslí si Ticháková.

Ďalší varínsky poslanec Ľubomír Sečkár, regionálny politik Hlasu, hovorí, že poslanci z ich obce nie sú extrémisti. Vraj si chcú nechať všetko vysvetliť právnikmi alebo odborníkmi „na to určenými“, a potom je možné, že vyhlásia referendum. Odborníci na to určení (historici ÚPN) sa však už k Tisovej ulici vyjadrili – negatívne.

Dôvody na zmenu názvu Tisovej ulice vo Varíne sú z hľadiska práva aj morálky zrejmé. Zbavenie práv, dehumanizácia a deportácia občanov vlastného štátu do vyhladzovacích táborov, z ktorých sa väčšina nevrátila, nie je otvorenou otázkou, ale smutným faktom spojeným s obdobím, keď bol Tiso prezidentom.

Súčasná legislatíva zakazuje nazývať ulice po pohlavároch vojnového Slovenského štátu, ktorým Tiso nesporne bol – i keď je pravdou, že takéto presné znenie zákona ešte neplatilo, keď ulicu vo Varíne po vojnovom prezidentovi pomenovali. Zákon zároveň zakazuje podporovať aj prejavovať sympatie k totalitným režimom, ku ktorým Slovenský štát patril.

Historik: Nie sme ešte vyrovnaní s vlastnými dejinami

Juraj Lepiš, historik Múzea SNP, označil existenciu Tisovej ulice za prinajmenšom veľmi nevhodnú. Hovorí, že Jozef Tiso je človek, ktorý bol právoplatne odsúdený za zločiny, ktoré napáchal Slovenský štát, a zaráža ho, že ešte sú skupiny, ktorým je sympatický, hoci mu boli zločiny dokázané. Zároveň ho prekvapuje, že aj napriek značnému časovému odstupu ešte aj dnes Slovensko pokrivkáva s vyrovnaním sa s vlastnými dejinami, a v porovnaní s krajinami, ako napríklad Nemecko, máme podľa historika čo doháňať.

Tisov návrat na Slovensko po úteku na sklonku vojny bol v putách. Vpravo hore názov ulice vo Varíne a dole pamätník obetiam SNP vo Varíne. Foto – TASR

„Najznámejším zločinom je deportácia slovenských Židov do koncentračných táborov a ich následná likvidácia… Dnes vieme na základe výskumov popredných odborníkov, ktorí prešli obrovské množstvo dokumentačného materiálu, na tieto témy s určitosťou povedať, že deportácie nemusel povoliť a bol to práve on spolu s jeho ďalšími spolupracovníkmi, kto ich nezastavil. Deportácie boli zastavené až po domácom a medzinárodnom nátlaku (napríklad pápež) a ich faktickom ukončení po prvej vlne, keď bolo deportovaných niečo vyše 57-tisíc ľudí,“ hovorí historik.

Podľa Lepiša patrí Jozef Tiso do slovenských dejín, no iba do odborných textov, učebníc či kníh, kde má byť jeho činnosť vysvetlená, zaradená do príslušného rámca a nemá podliehať glorifikácii.

Riešenie problému vo Varíne je podľa historika jednoduché – premenovať ulicu. „Týmto by sme ukázali aj navonok, že ako národ sme s minulosťou vyrovnaní, poučili sme sa z nej a nebudeme ju opakovať.“

Slávnosti Partizánske chodníčky pripomenuli význam obce Petrovce v SNP

J.Ďurašková (TASR) FOTO – BOJOVNÍK – BORIS MACKO

Zdroj: https://obce.tasr.sk/clanok/5192/slavnosti-partizanske-chodnicky-pripomenuli-vyznam-obce-petrovce-v-snp?fbclid=IwAR1xG6LOaZPDfp01QRnQJH7KSPF3e4IbbtjpcaXnvWMjCylUmK6HMazZUDY

Výročiu Slovenského národného povstania (SNP) je venované podujatie Partizánske chodníčky, ktoré sa v nedeľu koná v obci Petrovce v okrese Vranov nad Topľou. „Naša obec bola sídlom partizánskeho zväzku Čapajev, preto si už 48. rok pripomíname, že odtiaľto podnikali partizáni diverzné akcie,“ uviedol pre TASR starosta obce Ján Jenčo.

Pri Petrovciach bolo za povstania v roku 1944 zároveň prvé partizánske letisko, kde pristávali sovietske vojenské lietadlá. Pri pamätníku tohto letiska sa v nedeľu konal aj pietny akt kladenia vencov.

K programu slávností patrí aj zoskok parašutistov a vystúpenie ľudovej hudby Verbunk, folklórneho súboru Oblík a Vranovských heligonkárov. „Vlastne na lúke, na ktorej oslavujeme, sa partizáni schádzali, tu sa križovali cesty od ich bunkrov, odtiaľto chodili na Petrovce, Pavlovce, Hermanovce a na Zlatú Baňu, preto sa to volá Partizánske chodníčky,“ vysvetlil starosta.

Oslavy SNP majú v Petrovciach v tomto roku nadregionálny charakter. Začali sa v sobotu (7. 8.) už tradičným Behom vďaky na Duklu a späť. Obec si tak uctieva padlých vojakov, ako aj obete z radov miestnych obyvateľov, keďže fašisti dedinu za pomoc partizánom 7. septembra 1944 vypálili.

Predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) Pavol Sečkár v príhovore vyzdvihol význam Petroviec, a to ešte pred vypuknutím SNP. „Tak, ako je nám známe dianie v meste Melitopoľ, kde sa po prechode na stranu Sovietov sústreďovali slovenskí vojaci, aby utvorili 2. československú paradesantnú brigádu v ZSSR, tak sa práve vo vašej obci utváral základ početného, rozsiahleho partizánskeho hnutia na východnom Slovensku. Hoci sa v tomto regióne nepodarilo v plnej miere mobilizovať vojenské zložky, boli to práve partizánske zväzky, ktoré nezanedbateľne narúšali zázemie fašistického nepriateľa,“ uviedol.

Na vyjadrenie mesta Trnava o Pamätníku Víťazstvo reaguje predseda SZPB Jozef Petráš

Prvého januára sme zverejnili tlačovú správu mesta Trnava s titulkom „Pamätník Víťazstvo zostane na svojom mieste, s rekonštrukciou súsošia majú finančne pomôcť Rusi“. So žiadosťou o zverejnenie reakcie na vyjadrenia trnavskej radnice a mestského úradu sa na nás obrátil predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) v Trnave Jozef Petráš. Reakciu Jozefa Petráša prinášame v plnom znení. „V médiách sa objavili informácie o tom, že Pamätník Víťazstvo zostane na svojom mieste. Verím, že to bolo rozhodnutie inteligentných a rozumných ľudí. Napriek tomu si dovoľujem upresniť niektoré skutočnosti, ktoré sú v článkoch nepresné, alebo aspoň zavádzajúce. Prvé informácie o premiestnení Pamätníka sa objavili pred pietou k 72. Výročiu oslobodenie Trnavy Červenou armádou. V miestnych mediách sa objavili informácie ‚Protifašistickí bojovníci sú proti sťahovaniu pamätníka z centra‘. Ak ste sa zúčastňovali pietnych akcií, nikdy som nepočul z vystúpení zástupcov mesta, kto Trnavu oslobodil?! Vždy to boli iba také frázičky, nič konkrétne nehovoriace o oslobodení. Hovorili obyčajne o mieri, násilí a pod. Ale nič o konkrétne historickej situácii. Ani slovo o vojakoch, ktorí stratili rodiny a prešli v ťažkých bojoch stovky a tisíce kilometrov, aby naše mesto citlivo oslobodili. Takto opisuje priebeh oslobodzovania Trnavy aj miestny kronikár. Za svoj život som všeličo prežil a počul. Viedol som rozhovory s ľuďmi, ktorých vtedajšia vládnuca garnitúra poslala do poľa – do boja proti slovanským národom Sovietskeho zväzu. Žiaľ, aj dnes sa to opakuje. Veľakrát som počul rozprávanie o zlome bežných vojakov, ale aj veliteľov, ktoré u nich nastalo, keď na vlastné oči zažili a videli zverstvá Nemeckých vojakov proti deťom, ženám a starým ľuďom. Tieto zverstvá viedli k dezertácii od svojich útvarov a neskoršie zapojené do jednotiek Československého armádneho zboru v ZSSR.“
Umiestnenie sochy gen. M. R. Štefánika na dobovej pohľadnici FOTO: Archív J. Petráša „Vrátim sa však k Pamätníku osloboditeľov. Všetci, ktorí mesto viedli od roku 1989, ho nechali chátrať – bez rozdielu politického dresu. Ja faktom, že nie je v ideálnom stave. Argumentovať tým, že je naklonený o 15 centimetrov a hrozí tam neviem čo, ako argumentuje Guniš, je smiešne Šikmá veža v Pise vysoká 57 metrov je vychýlená o 5 metrov a stojí. Pripadalo mi to, akoby minulé vedenie mesta naskočilo na háčik udice, ktorú im pripravili predchádzajúci vládcovia mesta. Na podnet bežných občanov mesta, ku ktorým sa pridali obyvatelia celého Slovenska sa rozbehla Petíca za zachovanie Pamätníka na pôvodnom mieste. Uskutočnili sa jej dve podoby písomná i internetová. Petičný výbor prijal primátor mesta – bol v ňom i dnes už nebohý priamy účastník protifašistického národnooslobodzovacieho zápasu Juraj Biľo. Priznám sa, že pán primátor nás milo prijal a zvlášť nevyvracal naše argumenty. Iba mi trochu prekáža, že organizátori petície už viac ako rok nedostali od primátora spôsob jej riešenia. Veľakrát som sa osobne, s pracovníkmi ministerstva vnútra SR, ruského veľvyslanectva zúčastnil obhliadky terénu v okolí Pamätníku. Verejne som vyzýval aj zástupcov mesta. No nikdy sa nezúčastnili. Neobstojí teda tvrdenie zástupcov mesta, že pomník leží na starom koryte riečky Trnávky. Podľa tohto názoru by riečka v prekrytom úseku na Námestí SNP musela pretekať v koryte znázorňujúcom paragraf. Obyčajný sedliacky rozum hovorí, že to tak nemôže byť. Podľa ich názorov by staré koryto bolo aj pod budovou terajšej Knižnice Juraja Fándlyho – bývalej Hospodárskej banky. Tá bola postavená oveľa skorej, ako pomník. Podobne, keď sa pozrieme do parčíku, ktorým preteká Trnávka, tam nad ňou stojí niekoľko stromov, ktorých hmotnosť je väčšia, ako Pamätníka. Nemusí byť občan ani veľký odborník, či stavbár. Z výstavby činžiakov v Trnave je známe, najmä na Hlbokej ceste, že tieto boli stavané na nánose. Tieto tam stoja, pretože boli budované tak, aby mohli stáť a boli zaistené a zabezpečené rôznymi injekčnými spevneniami. Podobne by podľa laického rozumu išlo riešiť i obnovu a stabilizáciu pomníka osloboditeľov.
FOTO: Archív J. Petráša „Podľa získaných informácií objednávka statikom, Krajskému pamiatkovému úradu a ďalším smerovala k obhajobe presťahovania pomníka na Študentskú ulicu. Prečo na okraj mesta, kde bude mimo pozornosti občanov mesta i jeho návštevníkov? To nehovorím už o tom, že na mieste, kde chceli Pamätník premiestniť prechádza horúcovod. Počul som aj úplne choré názory, že by ho premiestnili. Géniovia, kde by ste ho chceli preložiť, keď ide stredom Študentskej ulice? Cestujem denne okolo a tam, kde mal stáť stále energetici pracujú a niečo reparujú. Verím, že Guniš mne, ako obyvateľovi Trnavy prezradí koľko by táto akcia stála?! Zaujíma ma to preto, že na rozdiel od neho v Trnave žijem a platím poctivo dane. Zaujímalo by ma a verím, že aj ďalších Trnavčanov o tom, ako klamal a prehováral dcéry autora Pamätníka majstra sochára Snopka. Musel som sa zasmiať pri debate s nimi, ako zaujato ich presvedčoval, aby súhlasili s preložením Pamätníka a vlastne s jeho zachránením. Pri tom som si spomenul na Desatoro Božích prikázaní, ktoré verím že ako dobrý kresťan dodržuje. Neobstoja ani názory, že na miesto pomníka osloboditeľov, by sa mala vrátiť socha Milana Rastislava Štefánika, ktorá tam historicky stála. Nie je to pravda. Táto socha na námestí síce stála, ale nie tam, ako tvrdí Guniš. Prikladám kópie dobových pohľadníc, ktoré ukazujú, kde táto socha skutočne stála. Verím, že rozhodnutie o zachovaní Pamätníka na pôvodnom mieste bude trvalé. V kultivovaných mestách sú takého pomníky, či pamätníky na najfrekventovanejších miestach v ich centre. Iba v krajinách, kde sa prekrucuje história sa takéto pamätníky presúvajú do depozitov, alebo do okrajových častí. Na druhej strane som presvedčený, že rekonštrukcia Pamätníka by mala byť svätou povinnosťou mesta Trnava, ako znak vďaky za ohľaduplné oslobodenie Červenou armádou. Považujem za veľkú hanbu a gól do vlastnej siete, aby rekonštrukciu robila Ruská strana. Odhadujem, že rekonštrukcia by mohla stáť do 20 000 euro. Nalejme si čistého vína. Neprešustrovalo mesto x krát viac pri rôznych nezmyselných projektoch?“ S pozdravom občan Trnavy a predseda Oblastného výboru SZPB Jozef Petráš www.trnava-live z 18. 2. 2019

RTVS a Tisov tieň

Reláciu RTVS o Najväčšom Slovákovi sprevádza Tisov tieň

Slováci budú hľadať najväčšiu osobnosť krajiny. Rozhodnú o nej hlasovaním v projekte
Najväčší Slovák, ktorú v najbližších mesiacoch odvysiela verejnoprávna RTVS. Úvodná
upútavka však vzbudzuje rozpaky.
Medzi prvými troma navrhnutými postavami je prezident fašistického slovenského štátu a
odsúdený vojnový zločinec Jozef Tiso. Fašistický režim mal na svedomí smrť 65-tisíc
slovenských Židov, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch. Ale aj ďalšie tisíce antifašistov
a Rómov. Podľa vedenia RTVS je zaradenie Tisa v poriadku, odborníci hovoria
o nešťastnej voľbe.
Televízna upútavka za tónov dramatickej hudby predstavuje prvé tri osobnosti, ktoré môžu
byť súčasťou ankety. Vyberala ich RTVS. Fotografiu Tisa sprevádza otázka "Vojnový
zločinec alebo mučeník?“
Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník k tomu povedal: „Myslíme si, že slovenská
spoločnosť je na takej úrovni, že dokáže slušne a dôstojne diskutovať aj o kontroverzných
témach a osobnostiach.“ Podstatou formátu má byť debata o všetkých stránkach vybraných
osobností, tú naj si vyberú diváci hlasovaním.
Programový riaditeľ televíznej časti RTVS Marek Ťapák si uvedomuje, že Tiso v upútavke
vyvolá polemiku. „Ako spoločnosť sme sa k nemu jednoznačne nepostavili, stále je to osoba,
ktorá vyvoláva protichodné reakcie,“ vysvetlil dôvod výberu Ťapák. Podľa neho treba aj
o takýchto osobnostiach z našej histórie vecne diskutovať.
„V upútavke mali byť použité naozaj také mená, ktoré sú bezproblémové, zatiaľ čo Jozef Tiso
takým určite nie je,“ konštatuje historik Pavel Dvořák. Diskusii o historickej osobnosti sa
nebráni. „Vytiahnuť ho však rovno do upútavky sa mi zdá zvláštne, hlavne keď ide
o verejnoprávne médium,“ pripomenul odborník.
Podľa pravda.sk, 23. 10. 2018

Stanovisko predsedu SZPB Pavla Sečkára

Súhlasím so stanoviskom historika Pavla Dvořáka, že vyťahovať Jozefa Tisa do
upútavky novej relácie verejnoprávnej televízie nie je vhodné.
Vidieť, že v RTVS stále pôsobia sily, ktoré nám túžia podprahovo neustále podsúvať aspoň
náznak nacistickej ideológie a cez ňu rozdeľovať spoločnosť.
Absolútne však nesúhlasím s názorom programového riaditeľa televíznej časti RTVS Mareka
Ťapáka, ktorý tvrdí, že „ako spoločnosť sme sa k nemu jednoznačne nepostavili…“.
A Národný súd ČSR nad Tisom to bolo čo?

Rozhovor Pravdy s predsedom SZPB

Predseda SZPB: Spoločnosť aj teraz potrebuje odbojárov.

MARTIN KRNO

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB) si pripomína 73.
výročie svojho založenia. Krátko po druhej svetovej vojne vzniklo niekoľko
združení účastníkov druhého odboja, ktoré sa čoskoro spojili do jednej
stavovskej organizácie. Môže byť užitočná pre spoločnosť i v súčasnej
dobe? Na túto otázku odpovedá predseda zväzu Pavol Sečkár jednoznačne:
Určite! Nejde len o pripomínanie si slávnych tradícií, ale aj o to, aby sa
mladšie generácie nenechali zmanipulovať novými nebezpečnými
populistami a extrémistickými názormi.
Onedlho Slovensko oslávi 74. výročie vypuknutia protifašistického
povstania. Je vaša organizácia aj po toľkých rokoch ešte stále prospešná
pre našu spoločnosť?
– Určite je prospešná a potrebná. Naše občianske združenie reprezentuje
žijúcich účastníkov antifašistického hnutia, symbolicky aj tých, čo počas
vojny položili za slobodu svoje životy. Hlavnou úlohou je zachovávať v
povedomí spoločnosti pravdivú históriu toho, čo sa tu dialo pred trištvrte
storočím. Túto tradíciu ďalej rozvíjame, aby i mladšie generácie pochopili,
o čo išlo v národnom Povstaní a aké nebezpečenstvo predstavujú akékoľvek
vojny. Dnes vystupujeme aj proti novým prejavom neofašizmu, neonacizmu a proti iným formám pravicového extrémizmu. Nepoznám inú organizáciu, ktorá by to robila tak dôsledne ako my.
Koľko ešte žije na Slovensku ľudí, ktorí sa aktívne zúčastnili v druhom
odboji?
– Podľa evidencie Sociálnej poisťovne osobitné príplatky k dôchodku vlani
dostávalo okolo 900 osôb, plus približne 3 000 vdov, respektíve vdovcov po
členoch odboja.
Koľkí z priamych účastníkov sú organizovaní vo vašom zväze?
– Približne 700, mnohí sú už imobilní, vážne chorí. Veď zväčša majú 90 rokov a
viac. V našej 18,5-tisícovej členskej základni teda predstavujú vzácnu menšinu,
no viacerí sú naďalej aktívni. Vo svojich obciach a mestách nechýbajú pri

kladení vencov na pamiatku svojich spolubojovníkov, pôsobia vo výboroch
základných organizácií SZPB, chodia na besedy s mládežou.
Napríklad 90-ročný Vladimír Strmeň z Banskej Bystrice vydrží debatovať so
žiakmi aj pol dňa. Bol som s ním na niekoľkých takých podujatiach, vždy som
obdivoval jeho elán a energiu. Deti ho už poznajú, a tak od neho požadujú aj to,
aby im zaspieval niektorú z partizánskych častušiek. Až do dôchodku totiž
viedol v Závodoch výpočtovej techniky dychovku.
Kto má v súčasnosti záujem o prácu v SZPB?
– Roku 2000 sa naša, pôvodne stavovská organizácia, otvorila každému, koho
zaujmú naše humanistické hodnoty a ciele. V prvom rade oslovujeme deti a
vnukov odbojárov.
Nedávno sa v Kališti opäť zišlo vyše tritisíc ľudí. Celé rodiny, neraz i päť
generácií, aj zo tri stovky školákov, pre ktorých sme zabezpečili osobitný
program. Chceme, aby i na zájazdy po pamätných miestach, či už na Jankov
vŕšok, Roh, Duklu, do Liptovského Mikuláša alebo Makova, členovia zväzu
brali so sebou i svoje deti.
A kto sa k vám hlási okrem tých, čo cítia určitú pietu k svojim rodičom a
starým rodičom?
– Niekedy ani nevieme, čo ich vedie do našej organizácie. My sa usilujeme
oslovovať predovšetkým tých, čo pracovali v školstve a štátnej správe.
Lepšie vedia, ako treba vplývať na mladú generáciu a bývajú aj organizačne
zdatnejší.
Medzi novými členmi prevažujú ženy a generácia okolo päťdesiatky-
šesťdesiatky, dôchodcovia i zamestnaní, ktorí si pri významnejších akciách
vezmú dovolenku. Organizujeme však aj špeciálne zájazdy pre mládež, osobitne
pre deviatakov, lebo v poslednom ročníku základnej školy sa na dejepise preberá
druhá svetová vojna. Vezmeme ich do Múzea SNP v Banskej Bystrici, Múzea
holokaustu v Seredi, do Mauthausenu,
Auschwitzu-Birkenau, Terezína či Lidíc.
Aj vy máte v rodine niekoho, kto sa zúčastnil na protifašistickom hnutí?
– Z maminej strany rodina Strieborných pochádzala z Mičinej a Sebedína pri
Bystrici. Všetci štyria strýkovia išli do Povstania. Ujo Jano bol zranený
dávkou z guľometu, no prežil. Z otcovej strany neviem o nikom. Mama sa
vydala po vojne, keď som mal sedem. Až neskôr som sa dozvedel, že môj

biologický otec zahynul počas nacistických represálií v Kremničke.
Po novembri 1989 sa zaznávali rozličné súťaže mládeže zamerané na odboj
počas druhej svetovej vojny. Dozrel čas, aby sa táto myšlienka obnovila?
– V niektorých regiónoch na ne vôbec nezabudli. Pred tromi rokmi sme začali
organizovať vedomostnú súťaž Medzníky druhej svetovej vojny. Čím ďalej, tým
viac učiteľov a žiakov sa do nej zapája. Tohto roku to bola tretina základných
škôl na Slovensku.
Po rokovaní na ministerstve školstva sa súťaž dostala do metodických pokynov
pre riaditeľov škôl súčasne s odporúčaním, aby venovali pozornosť i ostatným
našim podujatiam. V budúcom roku pripravujeme celoštátne kolo.
Z radov SZPB zaznelo veľa kritiky na obsah učebníc dejepisu, najmä
pokiaľ išlo o vysvetľovanie udalostí v 30. a 40. rokoch minulého storočia.
Hovorili ste aj o tom na ministerstve?
– Osnovy sa nemenia. Skôr ide o to, ako sa jednotliví učitelia pripravujú na
hodiny, aké používajú učebné texty. V poslednom období sme celoplošne
distribuovali do školských knižníc publikáciu Slovenské národné povstanie
1944 a knižku Oslobodenie, faktografia II. svetovej vojny. Presadzujeme
tiež, aby sa dejepisári zamerali aj na protifašistický odboj vo svojich
regiónoch. Keď ten žiaci lepšie spoznajú, ľahšie pochopia jeho význam i z
celoslovenského a zo svetového hľadiska.
Tak ako pre väčšinu občianskych združení, kasu so štátnymi dotáciami drží
ministerstvo vnútra. Ako s ním vychádzate?
– Finančné prostriedky, ktoré od neho dostávame, už vzhľadom na počet našich
podujatí nestačia. Veď od roku 2014 do roku 2017 sme ich počet
zdvojnásobili na takmer 1 200, čím nám náklady vzrástli o 35 percent. Na
Slovensku pracuje 35 oblastných a vyše 600 základných organizácií SZPB. Vo
väčších mestách ide o 20 až 30 akcií ročne, určených aj pre širokú
verejnosť. Medzi ne patrí aj 6. október. Národná rada SR na základe našej
iniciatívy pred dvoma rokmi schválila premenovanie tohto pamätného dňa na
Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. Do pôvodného názvu – Deň obetí
Dukly – sa totiž mohli zahrňovať i padlí príslušníci Wehrmachtu.
Pokúsili ste sa aj o ďalšie legislatívne iniciatívy?
– V roku 2002 dostali účastníci odboja jednorazové odškodnenie, potom dlho

nič, až sa nám roku 2013 podarilo presadiť zákon o protifašistickom odboji a o
postavení SZPB. Podľa neho máme určité povinnosti a štát má voči nám
záväzky. Pripravili sme aj legislatívny návrh o odškodnení sirôt, k čomu od
vojny ešte vôbec nedošlo. Väčšina bola uspokojená, no pre určité
nepresnosti v klauzule nie všetci, čo ma veľmi mrzí. Napokon poslanci
schválili aj zvýšenie príplatku priamym účastníkom odboja z 20 na 70 eur,
hoci v Česku dostávajú raz toľko. Nie sme však spokojní, že sa vdovám
pridalo iba desať eur, na dnešných dvadsať mesačne.
Akú dotáciu od ministerstva vnútra dostávate na činnosť?
– Uplynulé roky to bolo 350-tisíc eur. Teraz nám vzhľadom na prípravu
jubilejných osláv a odborných seminárov, venovaných neofašizmu a ďalším
negatívnym javom, pridelili zo štátneho rozpočtu o 50-tisíc viac. Oblastné
organizácie z toho dostávajú 70 percent. Podrobne musia refundovať faktúry v
zmysle smernice o hospodárení SZPB.
A zvyšných 30 percent ide kam?
– Na činnosť ústredia, lebo my organizujeme školenia, zasadania orgánov,
celoslovenské podujatia, máme i bohatú medzinárodnú činnosť so susednými
krajinami, sme členom medzinárodných organizácií, čo tiež niečo stojí. Platíme
mzdy a odvody za všetkých oblastných tajomníkov.
Od roku 2010 sa nám darí byť v čiernych číslach, dodržujeme schválený
rozpočet.
Škoda, že nám prichádzajú peniaze z ministerstva vnútra neskoro, až koncom
mája, takže prvé mesiace v roku bývajú ochudobnené o činnosť. Menej početné
oblastné organizácie, ktoré majú do 500 členov, dostávajú mesačne 100 až 200
eur, preto prostriedky na mzdy ich tajomníkov sú minimálne. Viac-menej
pracujú na dobrovoľníckej báze. Volení funkcionári v regiónoch nie sú vôbec
platení. Keď sa nejakého oblastného predsedu spýtate na mzdu v SZPB, tak vám
odpovie – dve kávy mesačne.
Ste s balíkom zo štátneho rozpočtu spokojní?
– Keď nastúpila vláda Ivety Radičovej, znížili nám dotácie o tretinu – na
211-tisíc eur. Zväz sa ocitol na hranici zachovania fungovania. Mzdy ani
odmeny nemôžeme našim ľuďom zásadne zvyšovať, lebo nie sme štátna správa
ani lekári či učitelia, hoci robíme aj výchovno-vzdelávaciu činnosť.

Máte aj iné finančné zdroje? Sponzorov?
– Skôr by som povedal – darcov. Získavame peniaze aj z prenájmu časti našej
budovy v Bratislave. Tam sme sa uskromnili, sedíme v kanceláriách po dvoch-
troch. Pritom je nás dokopy na ústredí iba osem.
Zdroje z prenájmu idú predovšetkým na pokrytie nákladov našich tlačovín –
Ročenky odbojára a dvojtýždenníka Bojovník. Šestinu výtlačkov rozdáme
partnerským organizáciám a školám. V zmysle zákona predkladáme i projekty –
ministerstvu obrany či financií. Napríklad na rozšírenie našej stálej expozície
v prízemných priestoroch na Štúrovej ulici 8.
Ako hodnotíte vzájomné vzťahy s verejnou správou?
– Je to rôzne. Napríklad v Banskej Bystrici chystá všetky oslavy okresný
alebo mestský úrad. Radi by sme to presadili na celoštátnej úrovni, kde sa
nedarí stanoviť, kto bude ktoré akcie organizovať. Napríklad na výročí
oslobodenia Bratislavy sa pred obedom 4. apríla uskutočňuje pietny akt na
Slavíne pod kuratelou ruskej ambasády, popoludní organizuje spomienku dole v
meste primátor. Taká dvojkoľajnosť pretrváva aj inde. Nepoznám však na
Slovensku mesto, kde by sa v spolupráci so SZPB nekonali oslavy spojené s
výročím oslobodenia. V menších obciach to už nebýva samozrejmosťou.
Máte pri tom so starostami z nejakej politickej strany problémy?
– V zásade nie. Možno sa nájdu dva-tri prípady, no to je pri celkovom
množstve osláv nepodstatné. Buď starostu presvedčíme o našej veci, alebo ho už
nabudúce nevolíme. Zvyčajne si to každý rozmyslí, lebo v mnohých obciach
naši členovia tvoria pomerne veľkú skupinu aktívnych voličov.
Ako to vyzeralo v predchádzajúcom volebnom období v Banskobystrickom
samosprávnom kraji?
– Väčšina krajských poslancov bola „naša“, iba zo dvaja-traja niekedy Mariana
Kotlebu podporili. Vlani nám odhlasovali 12-tisíc eur a župan to musel
podpísať. Hoci úmyselne až 27. decembra, aby sme to nestihli do konca roka
vyčerpať, no my sme tajomníkov naučili na školeniach robiť tak, aby o peniaze
neprišli.
Vlani sme pred regionálnymi voľbami zorganizovali protestný pochod pred
sídlom župy. Vyzývali sme občanov, aby Kotlebu nevolili. Výrazne pozitívnu
úlohu v súvislosti s jeho porážkou zohrala súčasná ministerka kultúry Ľubica
Laššáková, ktorá bola vtedy predsedníčkou najväčšieho poslaneckého klubu.

Napriek tomu vo viacerých stredoslovenských obciach získavajú vo
voľbách kotlebovci pomerne vysoké percento hlasov. Čím si to
vysvetľujete?
– Nielen mladší, aj tí skôr narodení nerozmýšľajú komplexne. Kotlebovci
svojimi populistickými vyjadreniami nahrávajú i starším voličom, hoci nikdy
nemôžu splniť to, čo nasľubujú. Úspech žnú medzi obyvateľmi, ktorých sociálna
situácia je problematická.
Medzi týmito obcami sú také, ktoré boli donedávna hrdé na svoju
povstaleckú minulosť…
– I pre mňa je nepochopiteľné, že v Ostrom Grúni alebo Kľaku hlasuje za ĽS NS
nad 20 percent voličov. Inde je to 10, 11 percent. Aj som sa raz pýtal
mládencov, ktorí v Bystrici vystupovali na podporu Kotlebu – prečo ste tu?
Čo ja viem – odpovedal mi jeden. A na inej demonštrácii zase na otázku
zareagovali: Zaplatia nám. Nie som vyšetrovateľ, aby som skúmal, kto im
potom v krčme objednáva pivo.
Nemyslíte si, že vyšetrovacie orgány sú voči prejavom pravicového
extrémizmu nadmieru benevolentné?
– Naši členovia sa na schôdzach vyjadrujú, že by proti neofašistom mali
policajti tvrdšie zasahovať. Kritizujú, že sa iba prizerajú. Podľa mňa je
väčšia chyba v prokuratúre a súdnictve, kde akoby nevedeli, o čom majú
vlastne rozhodovať. Sudcovia tancujú na horúcich uhlíkoch, tak radšej
pojednávania odkladajú z mesiaca na mesiac, až sa prípad zametie pod
koberec. Maximálne ohodnotia tieto výčiny ako priestupok. Platí to aj voči
tým, ktorí poškodzujú pamätníky. A keď sa prezident zastane takých
košických „umelcov“, tak čo má robiť policajt?
Budúci rok vás okrem osláv 75. výročia Povstania čaká 17. zjazd SZPB.
Chystáte sa v Poprade prijať nejaké zásadnejšie rozhodnutia do budúcnosti
zväzu?
– Radi by sme omladili náš funkcionársky aktív. To je zlatá niť všetkých
našich opatrení a vyplýva to i z uznesenia predchádzajúceho zjazdu v
Banskej Bystrici. Malo by sa to prejaviť už na oblastných konferenciách, na
ktorých zvolia členov budúcej ústrednej rady. Delegáti by mali navrhnúť aj

niekoho mladšieho za predsedu zväzu. Lebo ja to už ťahám desiaty rok, nech si
to skúsi niekto iný.
PRAVDA 24. júla 2018

Denník Pravda – Pomníková rošáda vyvolala odpor

Pamätník osloboditeľov v Trnave vzbudzuje medzinárodnú pozornosť. Radnica uvažuje o jeho premiestnení z centra mesta pre problémy so statikou. Proti sa postavila skupina Trnavčanov, pridal sa k nim aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov.

Vidia za tým bočné úmysly. Zmenu odmieta aj ruské veľvyslanectvo na Slovensku. Podľa neho ide o citlivú vec. Historik Stanislav Mičev vysvetlil, že presun pamätníka môže byť vnímaný ako nepriateľské gesto.

Pamätník osloboditeľov, ktorý sa na južnom konci pešej zóny nachádza od roku 1959, tvorí bronzové súsošie dvoch vojakov na mohutnom kamennom podstavci. Nahradil vtedy pomník M. R. Štefánika. Už niekoľko rokov sa pomaly nakláňa, dnes je vychýlený 17 centimetrov. Radnica začala uvažovať, že ho premiestni. Celé námestie aj so sochou Štefánika plánuje vrátiť do podoby z dvadsiatych až tridsiatych rokoch 20. storočia. Niektorým Trnavčanom sa pomníková rošáda nepáči, začali spisovať petíciu. „Trváme na rekonštrukcii a zachovaní Pomníka osloboditeľov, príslušníkov Červenej armády, na pôvodnom mieste. Nechceme, aby sa naše mesto zaradilo medzi mestá, kde si nectia a nevážia osloboditeľov spod fašistickej nadvlády,“ píše sa v jej texte.

So zmenou miesta nesúhlasí ani ruská ambasáda. „Veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku je proti premiestňovaniu pamätníkov, ktoré majú mimoriadny kultúrno-historický význam. Táto otázka je veľmi citlivá, bolestivo sa prijíma spoločnosťou a veteránmi tak Ruska, ako aj Slovenska,“ uviedla ambasáda pre Pravdu.

Stanislav Mičev, riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania, vysvetlil, že presun môže byť chápaný ako nepriateľské gesto, hoci to tak vôbec byť nemusí. „Niektorí ľudia za tým môžu vidieť úmysel najskôr pamätník premiestniť a potom ho natrvalo odstrániť,“ pripomenul. Postoj ruskej ambasády nie je vzhľadom na celoeurópsky kontext prekvapujúci. „V Pobaltí, napríklad v Poľsku, ale aj v ďalších krajinách, došlo k úplnému odstráneniu takýchto pamätníkov. Zaujímavé je, že v Nemecku či v Rakúsku sa to nestalo,“ dodal riaditeľ múzea.

Pamätníky pripomínajúce obete vojakov Červenej armády vníma časť verejnosti ideologicky ako previazané s vtedajším režimom. „Dôležité však je, že tu položili svoje životy,“ doplnil Mičev. On sám v premiestnení trnavského pamätníka problém nevidí, ak nové miesto bude dôstojné. Protestným náladám sa podľa neho dalo predísť, ak by mesto najprv rokovalo so zväzom protifašistických bojovníkov a s ruskou ambasádou a aj na celoslovenskej úrovni vysvetlilo svoje dôvody pre hľadanie novej lokality.

Podľa zákona sa pamätník považuje za vojnový hrob, súhlas s premiestnením musí dať ministerstvo vnútra, ktoré už jedno rokovanie iniciovalo. Vyjadruje sa k nemu aj ruská strana v zmysle medzivládnych dohôd. „Čaká nás ešte stretnutie so zástupcami ruskej ambasády. Definitívne rozhodnutie padne až potom,“ povedal Tomáš Guniš, vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií na trnavskom mestskom úrade.

Pamätník stojí na Námestí SNP, ktoré radnica plánuje obnoviť. Vrátiť mu chce pôvodnú podobu z 20. rokov 20. storočia, ako bol navrhnutý pre sochu Milana Rastislava Štefánika. Guniš zdôraznil, že pri zadávaní projektu sa s premiestnením pamätníka neuvažovalo. „Začali sme to riešiť až vtedy, keď statik konštatoval neopraviteľné narušenie statiky. Je iba krok od havarijného stavu,“ vysvetlil. Dielo podľa neho čiastočne stojí na viac ako storočnom železobetónovom kryte potoka Trnávka. Praskanie a sadanie je podľa Guniša viditeľné voľným okom. Pokles medzi najvyšším a najnižším rohom je 17 centimetrov. „Bezprostredné zrútenie momentálne nehrozí, hrozí však odtrhnutie kamenného obkladu. Presun by bol preto technicky aj ekonomicky najlepším riešením,“ myslí si Guniš. Krajský pamiatkový úrad v Trnave proti tomu nenamieta.

Mesto navrhlo pre monument nové miesto na Študentskej ulici, ktorá sa tiahne od križovatky spred Bernolákovej brány smerom na západ. Súsošie by malo podľa návrhu stáť na poslednom zo zelených ostrovčekov. Po jeho úprave by tu mal vzniknúť zhromažďovací priestor. Na výročie oslobodenia mesta počas druhej svetovej vojny prebieha pri pamätníku slávnostné kladenie vencov. Guniš poznamenal, že Študentská ulica nemusí byť definitívna. „Sme otvorení kompromisu, ktorý bude prijateľný pre obe strany, a preto pracujeme aj s inými alternatívami,“ doplnil.

Protifašistickí bojovníci Študentskú ulicu nepovažujú za dôstojnú. „Je to periféria. Všade vo svete sú takéto pamätníky v strede mesta,“ podotkol Jozef Petráš, predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Trnave. Poukázal, že pod miestom, kde by mal pamätník stáť, vedie horúcovod. „V blízkosti je križovatka, kde sa do budúcnosti počíta s kruhovým objazdom,“ vymenoval ďalej dôvody, pre ktoré sa im lokalita nepozdáva.

Petráš uznáva, že pamätník je narušený. „Je to dôsledok dlhodobého zanedbávania zo strany mesta.“ Dôvod na premiestnenie však nevidí. Ako príklad uviedol známu šikmú vežu v Pise, pričom v prípade pamätníka ide o zanedbateľný posun v centimetroch. Radnica podľa neho zavádza tvrdením, že pamätník leží na premostení Trnávky.

Petícia, ktorú iniciovala väčšina členov miestneho výboru, stále prebieha. „Plánujeme ju odovzdať pri príležitosti osláv výročia Slovenského národného povstania,“ spresnil predseda výboru. Podľa jeho slov ju podpisujú ľudia z celého Slovenska.

Podľa pravda.sk, 7. 8. 2017

Návrat hore