Napísali o…

Z listu Ministerstva spravodlivosti SR

„Dňa 21. 1. 2016 bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená Vaša žiadosť o informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ku ktorej uvádzame nasledovné.

Podľa knihy došlých podaní ako internej evidenčnej pomôcky príslušného organizačného útvaru (Referátu rehabilitácií a odškodňovania) bolo ministerstvu doručených 2397 žiadostí podľa zákona č. 264/2014 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku vojnovým sirotám (ďalej len „zákon č. 264/2014 Z. z.“). Nakoľko však mohlo dôjsť k duplicitnému zápisu tej istej žiadosti (keďže niektorí žiadatelia podali tú istú žiadosť opakovane) alebo sa žiadosť týkala viacerých žiadateľov, pričom vo vzťahu ku každému žiadateľovi ministerstvo následne vytvorilo osobitný spis, prípadne po posúdení obsahu podania toto napokon nebolo vyhodnotené ako žiadosť podľa zákona č. 264/2014 Z. z., čo sa však už v knihe došlých podaní nezaznamenáva, údaj o doručených žiadostiach nemusí presne zodpovedať počtu reálne vybavovaných žiadostí o príspevok.

Do dnešného dňa (na liste je dátum 2. 2. 2016 – pozn. red.) bol priznaný príspevok 1029 žiadateľom (rozhodnutím ministerstva 1002 žiadateľom a v rámci preskúmania rozhodnutia priznal minister spravodlivosti SR rozhodnutím príspevok v 27 prípadoch). Dovoľujeme si poukázať na to, že tento údaj nie je konečný, nakoľko proces rozhodovania v predmetnej agende stále trvá tak v rámci prvostupňového rozhodovania ako aj v rámci preskúmavania rozhodnutí ministrom spravodlivosti SR podľa § 5 ods. 5 zákona č. 264/2014 Z. z., konečné údaje budú k dispozícii najskôr v júli 2016. Doposiaľ nebolo vybavených 115 žiadostí o príspevok.

S pozdravom

Mgr. Eva Šulková, vymenovaná na zastupovanie GR právnej sekcie

Asi štyridsaťpäť rokov sme u nás na Slovensku oslavovali oslobodenie (a víťazstvo nad fašizmom a nacizmom) 9. mája. Už dvadsaťpäť rokov ho svätíme 8. mája. Vždy vieme, odkiaľ vietor fúka… Nech! Nemám nič proti tomu, aby sme si tento sviatok pripomínali aj dva dni. Aj my – doma v rodine – sme sa 8. mája 2015 netradične rozhodli pri tejto príležitosti urobiť okruh po míľnikoch Sovietskej armády vztýčených na počesť oslobodenia Bratislavy.

Viacerí ste si všimli, či dokonca poznáte umelecké artefakty zvané „míľniky“, ktoré sú na šiestich miestach Bratislavy. Na jednej strane je text v slovenskom jazyku, na druhej v ruskom jazyku. Na bočnej strane je rytý dekor z lipových ratolestí. Žulové trojboké pylóny sú zalomené do tvaru šípky, označujú vstupné alebo výstupné miesta, prípadne smery, ktorými Sovietska armáda postupovala v Bratislave. Texty vyjadrujú situáciu Sovietskej armády v danej lokalite. Podľa súpisu pamiatok míľniky boli odhalené 3. apríla 1960, autormi sú sochár Ladislav Snopek a architekt Ladislav Beisetzer.

Ako vyzerajú dnes?

Začali sme pri „biskupickom“ míľniku. Text v slovenčine a ruštine znie: ČESŤ A SLÁVA SOVIETSKEJ GARDOVEJ PECHOTE, KTORÁ DŇA 2. 4. 1945  PRENIKLA DO PRIESTORU PRIEVOZ A RÁNO 4. 4. 2015 PREKVAPUJÚCIM ÚTOKOM OSLOBODILA BRATISLAVU. Okolie i pamätník sú upravené, pred ním bola položená pomerne čerstvá kytička. Nachádza sa v miestnej časti Podunajské Biskupice na Komárovskej ulici pri jej vyústení na Kazanskú. Pôvodne bol míľnik inštalovaný na Popradskej ulici, pri výstavbe kanalizácie na tejto ulici v roku 1996 ho preložili tam, kde je v súčasnosti. Najbližšia zastávka MHD – so spojmi autobusov 65, 70 a 97.

Neďaleko zastávky MHD autobusov č. 61 a 96 – Cesta na letisko (predposledná pred Letiskom M. R. Štefánika) na Ivánskej ceste v mestskej časti Ružinov  je ďalší míľnik. Text: ČESŤ A SLÁVA SOVIETSKEJ GARDOVEJ PECHOTE, KTORÁ SA 3. APRÍLA 1945 PREBOJOVALA NA VÝCHODNÉ OKRAJE BRATISLAVY, ODKIAĽ 4. APRÍLA 1945 PREKVAPIVÝM ÚTOKOM VNIKLA DO MESTA. Pamätník a okolie upravené, kvietok žiadny. Bohužiaľ estetické vyznenie umeleckého diela v tomto prípade a pri väčšine ostatných umiestnení špatí okolitý smog reklamných pútačov. To už nie je len otázka estetická, ale aj bezpečnostný problém.

Presúvame sa na sever. Najbližší cieľ je na výpadovke na Senec oproti benzínovej pumpe Slovnaft (mestská časť Nové Mesto). Vystúpime z električky smerujúcej na Zlaté piesky jednu zastávku pred konečnou a pešo pokračujeme v smere jazdy pár desiatok metrov. Okolie príjemne dotvára košatejúci sa strom. Samotný pamätník je neupravený, zarastený, bez kvietka či venca. Nepríjemný je hluk uháňajúcich aut po štvorprúdovke vzdialenej dva metre od míľnika. Z textu sa dozvedáme: ČESŤ A SLÁVA HRDINSKÝM ODDIELOM SOVIETSKEJ GARDOVEJ PECHOTY A JAZDY, KTORÉ 4. APRÍLA 1945 SMELÝM ÚTOKOM OSLOBODILI BRATISLAVU OD HITLEROVSKÝCH OKUPANTOV.

Pokračujeme na úpätie Malých Karpát. Pred domom na Račianskej 188 (v mestskej časti Rača) je ďalší míľnik. „ČESŤ A SLÁVA HRDINSKÝM GARDOVÝM ČASTIAM SOVIETSKEJ ARMÁDY, KTORÉ SA 3. 4. 1945 PREBILI K SEVERNÝM OKRAJOM BRATISLAVY A NA DRUHÝ DEŇ JU OSLOBODILI OD HITLEROVSKÝCH OKUPANTOV.“ Aj tento je neďaleko cesty, ale v rámci stiesneného priestoru výborne upravený. Najväčšie prekvapenie – čerstvý venček so stuhou v „našich“ farbách (ruských alebo slovenských). Prístup k míľniku je jednoduchý. Z električky smerujúcej do Rače vystúpite na Černockého ulici, cieľ je na druhej strane výpadovky.

Prekračujeme malokarpatské sedlo v Lamačskej bráne, kde povyše železničnej stanice Lamač je piaty pamätník. Čítame: TÝMTO SMEROM DŇA 5. APRÍLA 1945 PO OSLOBODENÍ BRATISLAVY POSTUPOVALI GARDOVÉ JEDNOTKY SOVIETSKEJ ARMÁDY. ABY OSLOBODILI ĎALŠIE KRAJE NAŠEJ VLASTI OD HITLEROVSKÝCH OKUPANTOV. ČESŤ A SLÁVA HRDINSKEJ SOVIETSKEJ ARMÁDE! Samotný míľnik upravený. Príjemne prekvapuje kytica čerstvých nevädzí, ale okolie… Starý červený prístrešok MHD (autobusy č. 23 a č. 30) z jednej strany, cesta z druhej strany, nalepený zaparkovaný kamión zo strany tretej. Voľnejšie sa dá dýchať ako tak iba zo severného smeru.

Púť končíme v Petržalke na roku Viedenskej a Rusovskej cesty (neďaleko zastávky autobusov MHD č. 80 a 88 na Kremnickej ulici). „V TÝCHTO MIESTACH PREKROČILI ODDIELY SLÁVNEJ SOVIETSKEJ ARMÁDY HRANICE OSLOBODENEJ BRATISLAVY, ABY ĽUD RAKÚSKA OSLOBODILI OD NADVLÁDY FAŠIZMU! ČESŤ A SLÁVA HRDINSKEJ SOVIETSKEJ ARMÁDE!“ Pod pomníčkom do zeme zastoknutý plastový klinček. Pamätáme si ho aj z našej návštevy pred mesiacom. Jedno z najupravenejších prostredí, ale pohľad na Bratislavský hrad cez bilbordový smog je strašidelný.

Míľniky našej potulky spojenej s pripomenutím oslobodenia Bratislavy pred sedemdesiatimi rokmi v typizovanej artefaktovej podobe sa skončili. Možno by bolo vhodné pridať ešte jeden pamätník – sovietskej Dunajskej flotile na brehu Dunaja vedľa osobného prístavu. Bratislavu oslobodzovali aj námorníci a pomník na ich počesť má tvar podobajúci sa spomínaným pylónom.

Autori myšlienky míľnikov oslobodenia sa „dopustili“ historického skreslenia. Texty obsahujú výraz Sovietska armáda. Toto pomenovanie ozbrojené sily Sovietskeho zväzu dostali až vo februári 1946. Dovtedy to bola Červená armáda. Vo svetle dnešného hrubo falošného výkladu zástoja ZSSR v druhej svetovej vojne a predovšetkým dehonestovania jeho hlavného dediča a následníka – Ruskej federácie to našim predkom spred 55 rokov prepáčime.

zdroj: http://www.noveslovo.sk/c/Milniky_oslobodenia_Bratislavy JOZEF SCHWARZ

Zákonom o protifašistickom odboji z decembra minulého roka a dodatkom k dohode o spolupráci medzi rezortom obrany a Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov (SZPB) z 20. marca 2014 štát vyjadril úctu a vďačnosť tým, ktorí bojovali proti nacizmu a protifašistické povedomie rozvíjajú aj v súčasnosti.

„Schválenie Zákona č. 487/2013 o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov je dôležité najmä preto, lebo našu organizáciu takpovediac vyčleňuje zo skupiny bežných občianskych združení a dnes naše spoločenské postavenie zodpovedá zásluhám v boji proti nacizmu a činnosti v súčasnosti,“ oceňuje predseda SZPB Pavol Sečkár. „Slovenska republika v zákone uznáva nezávislé postavenie SZPB a poskytuje mu pomoc pri plnení úloh vrátane každoročného finančného príspevku. Zákon definuje aj úlohy SZPB s dôrazom na pravdivé informovanie a vysvetľovanie histórie boja za národné oslobodenie proti fašizmu,“ dodáva bývalý predseda SZPB a súčasný prezident Zväzu vojakov SR Tomáš Švec.

Dôležitý odkaz mladým

SZPB má viac ako 21-tisíc členov (z nich je 18 500 platiacich). Je jednou z najväčších občianskych organizácií na Slovensku. Výnimočným ho však nerobí počet členov, ale poslanie. „17. júla 2013 sme podpísali dohodu s Ministerstvom školstva vedy, výskumu a športu SR, ktorej základ tvorí naša súčinnosť pri spoločnom postupe vzdelávania mladej generácie v duchu protifašistických tradícií nášho štátu,“ otvára dôležitú tému P. Sečkár. Základné organizácie SZPB, ktorých je na Slovensku 665, uzatvárajú v mieste svojho pôsobenia a v okolí dohody so školami. Protifašisti prichádzajú medzi školákov a študentov na besedy, chodia s nimi uctiť si miesta bojov a otvárajú témy, ktoré by inak boli len okrajové či celkom nepoznané. „Je to mimoriadne dôležité, pretože v nedávnej minulosti sa odkaz Povstania dostával do zabudnutia, a to, bohužiaľ, aj vinou niektorých politikov,“ s dávkou znechutenia už len mávne rukou nad tými, ktorí napríklad v 90. rokoch iniciovali premenovanie bratislavského Mosta SNP, našťastie len dočasné. „Sústreďujeme sa na mladšie generácie a je dôležité, že od roka 2003 máme zmenené stanovy tak, že do SZPB môže vstúpiť každý občan Slovenska od 18 rokov, ktorý sa chce podieľať na plnení našich cieľov.“

Status vojnových veteránov

Je dôležité, že účastníci národného boja za oslobodenie, a to z východného aj západného frontu, ako aj partizáni, ktorí bojovali so zbraňou v ruke, majú od roka 2003 i štatút vojnového veterána. Zákon č. 463 z dielne rezortu obrany riešil postavenie aj účastníkov vojenských operácií a mierových misií po roku 1993. „Veteráni z druhej svetovej vojny majú nárok využívať na základe svojho zdravotného stavu ambulantnú alebo ústavnú starostlivosť v rezortných zdravotníckych zariadeniach,“ uvádza vedúci oddelenia vojnových veteránov MO SR Dušan Juhás. V zmysle zákona im možno poskytovať v zariadeniach rezortu obrany aj rekreačnú či kúpeľnú starostlivosť. Samozrejme, viaceré ďalšie kompetencie k nim majú takisto iné rezorty, napríklad ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Spomeňme, že zákon č. 285/2009 o poskytovaní príspevku účastníkom národného odboja za oslobodenie a vdovám po týchto osobách priznal priamym účastníkom odboja mesačný príspevok 20 eur k dôchodku a vdovám či vdovcom po nich polovicu. Netreba závidieť, v Čechách majú títo bojovníci od roka 2005 mesačný príspevok 2 500 českých korún (vdovy či vdovci polovicu). „Priamych účastníkov odboja máme v evidencii SZPB približne 1 700, ale takmer každým dňom niekto z nich odchádza,“ smutne konštatuje P. Sečkár. Odbojári dostali od štátu aj viacero jednorazových príspevkov. V roku 2002 im za 12 mesiacov protinacistického boja vyplatili 80-tisíc slovenských korún, za aspoň tri mesiace to bola polovica (v Čechách v roku 2001 bol obdobný príspevok za rok odboja 120-tisíc českých korún). Statočnosť, obetavosť a odvaha sú hodné oveľa viac.

Tendencia je dobrá

„Ak budem porovnávať pozornosť štátu voči protifašistickým bojovníkom aj k postaveniu organizácií, ako je náš SZPB, najmä vďaka posunom v poslednom období, sme na tom približne tak ako v Českej republike a isto o niečo lepšie ako naši partneri v bývalom východnom bloku,“ hodnotí P. Sečkár. Vie síce, že odbojárov v niektorých západných krajinách štát v istých oblastiach podporuje viac, no súčasná tendencia u nás je pozitívna. Ako príklad uvádza rezort obrany. „V spomenutom dodatku k dohode o spolupráci s rezortom obrany z marca tohto roka si môžeme dohodnúť veľa vecí priamo v posádkach s veliteľmi útvarov. Netreba už ku každej veci, aj drobnosti, žiadať súhlas ministerstva,“ uviedol. Ide napríklad o pomoc pri organizácii spomienkových osláv, pri úprave pamätníkov či pri popularizácii národných a vojenských dejín. „Tendencia sa neobracala vždy celkom dobrým smerom, pretože ak sme napríklad práve od rezortu obrany dostávali na zabezpečenie osláv na Dukle istú sumu financií, predchádzajúce vedenie nám ju skresalo viac než o polovicu – a toľko sme dostávali aj v nasledujúcich rokoch. Súčasný minister obrany si však uvedomuje, že budeme tento rok oslavovať 70. výročie aj Karpatsko-duklianskej operácie a bude oceňovať účastníkov národného boja za oslobodenie medailou vydanou k tomuto výročiu.“

V oblasti popularizácie vojenských dejín P. Sečkár oceňuje aj spoluprácu s Vojenským historickým ústavom. „Veľký úspech mali naše výstavy o SNP a národnom odboji, ktoré sme predstavili vo Varšave, Berlíne, Kyjeve či Minsku,“ dodá. Oceňuje, že poltucet z 35 oblastných organizácií našlo „strechu nad hlavou“ po dohode s veliteľmi vo vojenských budovách. „Samozrejme, za energie platíme sami.“

Ako už v Obrane avizovala generálna riaditeľka Sekcie ľudských zdrojov MO SR Eleonóra Kišová, rezort pripravuje novú koncepciu starostlivosti o vojnových veteránov. V zmysle programového vyhlásenia vlády by mala byť prijatá už budúci rok. Bude sa týkať aj bojovníkov proti fašizmu. Zaslúžia si to.

Pavol Vitko, Obrana č. 8/2014