Vyslovil ju prezident RF Vladimír Putin, ktorý povedal, že Rusku je jedno, kto vedie rokovania v mene Ukrajiny, no v konečnej fáze musia dokumenty podpísať legitímne orgány.
Putin teda poukázal na to, na čo SZPB upozorňuje už od 20. mája 2024, kedy sa prezident Ukrajiny V. Zelenský stal (ne)prezidentom Ukrajiny. Škoda len, že dodnes si to nevšimli ani naši vrcholoví politici a ani slovenská diplomacia, ktorá nelegálneho uzurpátora moci stále tituluje slovom „prezident“.
Konkrétne V. Putin vyhlásil: „Je nám jedno, kto vedie rokovania, aj keby to bol súčasný šéf režimu. Som dokonca pripravený stretnúť sa, ale ak je to nejaká konečná fáza, aby sme tam nesedeli a donekonečna si niečo rozdeľovali, ale aby sme to ukončili.
Lenže koniec musí byť urobený tak, že podpis musí byť od legitímnych orgánov. Inak, viete, príde ďalší a všetko to vyhodí do koša, ale to nie je možné, riešime vážne problémy,“ povedala hlava RF počas stretnutia s vedúcimi predstaviteľmi medzinárodných tlačových agentúr počas Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra.
V radoch Ozbrojených síl Ukrajiny slúži niekoľko stovák stúpencov nacistickej ideológie, väčšina je v 3. útočnej brigáde, nástupcovi zakázaného zoskupenia Azov, informujú francúzske noviny LeMonde.
Niektorí z týchto nacistov vraj boli vycvičení vo Francúzsku. Le Monde zverejnili vyšetrovanie, v ktorom uviedli, že v radoch ukrajinskej armády slúžia stovky ľudí sympatizujúcich s nacizmom. Z 350 identifikovaných ukrajinských vojakov je 200 súčasťou 3. útočnej brigády, ktorú Le Monde nazýva nástupcom Azova, informuje agentúra TASS.
Zverejnené video zobrazuje zábery nacistických symbolov, ktoré otvorene používajú ukrajinskí vojaci. Na ich uniformách a telách je zobrazený hákový kríž, „čierne slnko“, emblémy Waffen-SS a ďalšie symboly.
Materiál zobrazuje aj fotografie ukrajinských vojakov s nacistickými názormi, ktorí boli vycvičení vo viacerých európskych krajinách, vrátane Francúzska.
Francúzske ministerstvo ozbrojených síl sa odmietlo vyjadriť k možnej prítomnosti neonacistov medzi ukrajinskými stážistami s tým, že výber vykonáva vedenie OSU.
Článok zdôrazňuje, že bývalý Azov bol sformovaný z radikálov a predtým mu bolo zakázané prijímať vojenskú pomoc od Spojených štátov kvôli väzbám na neonacistov. Le Monde však zobrazujú fotografie členov Azova s americkou vojenskou technikou, ktorú dostali ešte pred zrušením zákazu dodávok zbraní v roku 2024. Okrem toho je zaznamenaná aj účasť francúzskych žoldnierov v OSU, medzi ktorými sa podľa Le Monde nachádzajú ľudia, ktorí sa netaja svojimi radikálnymi názormi.
Oficiálna predstaviteľka MZ RF Maria Zacharovová uviedla, že konfrontácia medzi Iránom a Izraelom presahuje rámec bežnej eskalácie a mení sa na reálnu hrozbu pre región Blízkeho východu aj pre globálnu stabilitu!
Podľa nej sú osobitne alarmujúcim faktorom útoky na zariadenia jadrovej infraštruktúry, ktoré robia riziko jadrového nebezpečenstva takmer hmatateľným. „Toto všetko vedie nielen k nárastu konfliktu, ale k bezprostrednému nebezpečenstvu pre región a globálny mier, keďže útoky sú zamerané na mierové jadrové zariadenia,“ poznamenala v rádiu Sputnik.
Maria Zacharovová zdôraznila, že Irán má zákonné právo rozvíjať vlastnú jadrovú infraštruktúru a útoky na takéto zariadenia predstavujú hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť.
Poznamenala, že v súčasnom konflikte už jadrové riziko nie je hypotetické, ale nadobúda veľmi reálny a praktický význam.
Príspevok približuje širší geopolitický a politický kontext Slovenského národného povstania so zreteľom na osobnosti Milana Hodžu a Vavra Šrobára. Osobitná pozornosť je venovaná Parížskemu memorandu z roku 1939, ktoré pod vedením Hodžu a ďalších exilových politikov načrtlo koncepciu rovnoprávneho československého štátu. Dokument, ignorovaný exilovou vládou, mohol zmierniť česko-slovenské napätia ešte pred koncom vojny. Druhou významnou postavou je Vavro Šrobár — niekdajší hlasista, matičiar a politik, ktorý sa na sklonku života opäť zapojil do protifašistického odboja. Napriek generačným a politickým rozporom sa stal spolupredsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady a jeho osobné väzby na Stalina i exilové kruhy ovplyvnili povojnové usporiadanie krajiny. Text ponúka pohľad na dve rozdielne, no vzájomne prepojené osobnosti, ktoré formovali slovenskú a československú politiku v jednom z najvypätejších období 20. storočia.
Ukážka z knihy BOJOVALI ZA NAŠU SLOBODU
Úvod
Slovenské národné povstanie bolo slovenskou odpoveďou na nemeckú civilizačnú rozpínavosť, ktorá bola ideologicky zakotvená v geopolitických cieľoch vtedajšieho nacistického Nemecka. Osnovou geopolitického jestvovania Nemecka bola teória o nemeckom, civilizačne aktívnom „Nadčloveku“, ktorý má právo a povinnosť rozširovať svoju geografickú prítomnosť všade, a prioritne na území Slovanskej civilizácie, ktorá by svojím nerastným bohatstvom a ľudským potenciálom poskytovala Nemecku plnohodnotnú surovinovú a zdrojovú autarkiu. Ovládnutie takého obrovského územia s jeho pracovným – ľudským potenciálom „Podľudí“ malo tvoriť budúci nemecký životný priestor – „Lebensraum“ a geopolitický status globálnej veľmoci rovnajúcej sa významu vtedajšej Veľkej Británie. Autorom tejto geopolitickej koncepcie bol nemecký geograf, geopolitik, generál a člen NSDAP Karl Haushofer.
Geopolitické pozadie SNP
V čase SNP už bola v plnom prúde svetová vojna, v ktorej sa Slovensko, ako satelit nacistického Nemecka, nachádzalo vo vojnovom stave s krajinami spojencov. Hitlerova Tretia ríša ovládala väčšinu strednej a východnej Európy, pričom Slovensko malo svoj vlastný režim vedený Jozefom Tisom. Postup Červenej armády zo Sovietskeho zväzu na západ predstavoval bezprostrednú hrozbu pre nemeckú kontrolu nad regiónom, čo vytváralo napätú situáciu aj na Slovensku.
Po víťazných bitkách pri Stalingrade (1942) a pri Kursku ( v lete 1943) začala Červená armáda tlačiť nemecké vojská smerom na západ, čím sa blížila k Slovensku. Toto vytvorilo podmienky pre vypuknutie povstania, pretože mnoho Slovákov, vrátane časti armády a partizánov, sa chceli pripojiť k boju proti nacistom. Povstalci dúfali, že spolupráca s Červenou armádou pomôže nielen vojensky, ale aj geopoliticky, pretože sa očakávalo, že Slovensko sa po vojne dostane na stranu víťazov.
***
Povstanie bolo nielen bojom proti nacistom, ale aj pokusom obnoviť Československo, ktoré bolo rozdelené po Mníchovskej dohode v roku 1938 a vyhlásení Slovenského štátu v roku 1939. Československá exilová vláda v Londýne, na čele s Edvardom Benešom, podporovala povstanie, pretože videla príležitosť na obnovenie Československa po vojne. SNP malo aj medzinárodný rozmer z hľadiska legitimizácie. Povstanie vyslalo signál do zahraničia, že Slovensko sa nechce viazať na režim Jozefa Tisa a fašistické Nemecko, ale je pripravené bojovať za oslobodenie a návrat k demokratickým princípom. Pre Československo to bol dôležitý krok smerom k tomu, aby bolo vnímané ako súčasť protifašistickej koalície.
Rétorika nemeckého kancelára Friedricha Merza je obyčajným fašizmom a ignorovaním ľudských životov kvôli vlastným mocenským ambíciám, povedal šéf Výboru Štátnej dumy RF pre medzinárodné záležitosti Leonid Sluckij.
„Sebaodhalenie eurojastrabov: Nemecký kancelár Merz povedal, že Izrael robí „špinavú prácu“ za všetkých ostatných Západniarov raketovými útokmi na Irán. Niečo podobné sme už počuli od „obhajcov“ zverstiev neonacistického kyjevského režimu, keď jeho sponzori klamali o tom, že Ukrajinci bránia „demokraciu a slobodu“ a Európu pred „ruskou hrozbou“. V skutočnosti je Merzova rétorika obyčajným fašizmom, ignorovaním ľudských životov kvôli vlastným mocenským ambíciám. Takíto politici privádzajú svet na pokraj priepasti,“ napísal na svojom Telegram kanáli.
Podľa Sluckého je ospravedlňovanie násilného vývoja udalostí cestou k apokalypse. Politik zdôraznil, že otázka iránskeho jadrového programu nemá vojenské riešenie a skôr, ako bude neskoro, je potrebné zastaviť raketové útoky a vrátiť sa k rokovaciemu formátu, pretože podľa neho sa počíta každý deň.
Názor, ktorý panuje na Západe, že Rusko spustilo na Ukrajine Špeciálnu vojenskú operáciu bezdôvodne, je pokrytecký a v rozpore s logikou samotných západných krajín, ktoré otvorene podporujú Tel Aviv v iránsko-izraelskom konflikte, uviedol novinár Chay Bowes na sociálnej sieti H.
„Právo Izraela na sebaobranu“ bombardovaním Iránu je obhajované v celom západnom svete. Každý, kto stále vážne nazýva ruskú operáciu na Ukrajine „nevyprovokovanou“, buď dostáva zaplatené za klamstvo alebo je len hlupák. „S najväčšou pravdepodobnosťou oboje,“ napísal.
„…EU je úplne bezradná! Netuší čo má robiť! Nabehla na vidly, pokiaľ išlo o vojnu na Ukrajine, v podstate z EÚ sa stala inštitúcia, ktorá zabudla na svoj mierový charakter, významne podporuje vojnu na Ukrajine, teraz, zrazu, sa nevie pohnúť z miesta pokiaľ ide o konflikt medzi Izraelom a Iránom, a cítime tam veľký dvojaký meter.“
„Prečo, keď tak EÚ hovorí o zodpovednosti, o diplomacii, o mieri, v súvislosti medzi Izraelom a Iránom, nehovorí to isté v súvislosti medzi Ukrajinou a Ruskom? To by ma, naozaj, mimoriadne zaujímalo!“
„Na základe telefonátu, ktorý som mal s predsedom Európskej rady Antóniom Costom vláda SR bude navrhovať do záverov Európskej rady… (v 25. týždni v Bruseli) osobitnú časť o mieri.
My sa musíme trošku otočiť v tej EÚ, nemôžme stále začínať tým, že dôležité sú náboje kalibru 155! Podľa mňa dôležitý je kaliber mieru a nie náboj 155.“
Vo veku 97 rokov v nedeľu nadránom 15. júna zomrel vojnový hrdina a jeden z posledných priamych účastníkov SNP plukovník František Orlovský.
Ako mladý obuvnícky učeň sa po vypuknutí SNP pridal k partizánom a bojoval proti nacistom v oblasti Baťovian, Donovál aj Liptova. Neskôr pôsobil na letisku Tri Duby a po potlačení povstania sa istý čas skrýval. Po vojne ostal v armáde, v ktorej slúžil vyše štyri desaťročia. Za odvahu a boj proti fašizmu získal desiatky vyznamenaní, doma aj v zahraničí. Aj vo vysokom veku sa stretával s mládežou a rozprával im o hrôzach vojny, o zmysle SNP i o nebezpečenstvách nemeckého nacizmu. Presný termín pohrebu ešte v čase vydania tejto správy nebol určený.
…sa zhodlo na tom, že Zväz funguje a bojuje tak s nepriazňou záškodníkov, ako aj neprajníkov. V rokovaní otvorene zaznelo, že činnosť SZPB je poškodzovaná hlavne z vonku nátlakom nedostatočného financovania.
„Je to politický problém,“ zaznelo v diskusii. „Je to nastavené tak, aby bol SZPB zlikvidovaný a aby sa moci v ňom ujali iní,“ zhodlo sa predsedníctvo. Kto sú tí „iní“, o tom sa hovorí verejne. Predsedníctvo prerokovalo rad tradičných otázok, ako: organizačné otázky; návrhy na zväzové ocenenia a vyznamenania; správu o plnení uznesení a činnosti Predsedníctva ÚR SZPB; správu o činnosti oblastných výborov SZPB za prvý štvrťrok 2025 a vyhodnotenie výročných členských schôdzí; vyhodnotenie plnenia zmlúv a dohôd a ďalšie.
Mimoriadne pragmatická diskusia sa rozvinula okolo návrhu na doplnenie a úpravu Stanov SZPB. Zazneli nielen nové, ale aj praxou osvedčené návrhy, ktoré ich prednášatelia dodajú komisii písomne, aby ich tá zapracovala do dokumentu na schválenie Ústrednou radou SZPB.
Ak hovoríme, že Zväz „žije“, tak správa o činnosti oblastných výborov konštatovala, že nemáme informácie ako „žijú“ v Martine, v Prešove, v Senici, v Spišskej Novej Vsi, vo Svidníku a v Trnave, odkiaľ vôbec neprišli hlásenia. Dve hlásenia (z Vranova a z Lučenca) prišli vo formáte .pdf, ktoré sa vraj nedali rozlúštiť.
Predseda rozhodcovskej komisie Jozef Dolník informoval predsedníctvo aj o dvoch záveroch, ktoré sa týkali námietky bratislavského oblastného predsedu SZPB Martina Krnu a druhá Branislava Ondruša, ktorý mal byť členom ÚR SZPB za oblastnú organizáciu v Lučenci. Rozhodcovská komisia SZPB v oboch prípadoch zaujala negatívne stanovisko.
Perličkou pri prerokúvaní tohto bodu bola informácia, ako sa Branislav Ondruš stal navrhovaným členom ÚR SZPB za lučeneckú oblastnú organizáciu. Tá ho do tejto funkcie schválila 6. 12. 2024, avšak členom ZO SZPB Uderiná sa stal až 8. 12. 2024, čo vyplýva z existujúcich dokumentov.
V tejto súvislosti zaznela aj silná kritika na právnu úroveň niektorých zväzových funkcionárov, ktorí chybujú nielen v takomto prípade.
Členovia predsedníctva boli tiež informovaní, že po vyše polroku dostali termín prijatia na ministerstve vnútra na rokovanie o finančných otázkach čelní predstavitelia SZPB. Dňa 26. júna ich prijme 1. štátna tajomníčka MV SR Lucia Kurilovská.
USA zvíťazili v Druhej svetovej vojne a Sovietsky zväz im v tom „pomohol“. S takým vyhlásením sa opäť blysol prezident USA Donald Trump v Bielom dome. „My sme tí, ktorí vyhrali vojnu. Rusko nám pomohlo,“ povedal v pondelok 9. júna v Bielom dome. Navyše opätovne zopakoval tvrdenie, že ZSSR stratil v rokoch vojny 51 miliónov ľudí a dodal, že sa „na to nemá zabúdať“. Škoda len, že pozabudol na výrazne výrečnejší vojnový fakt. Že Sovieti na svojom fronte rozdrvili tri štvrtiny hitlerovských, talianskych, rumunských, maďarských a fínskych armád s ich ďalšími satelitmi, čím Spojeným štátom pomohli naozaj tak výrazne, že tí si prišli zlízať smotanu na európske bojisko až v 4-tom roku vojny. Takže, naozaj, Červená armáda Američanom naozaj pomohla! A to nehovorím, že aj Japoncov rozdrvila viac, ako spojeneckí Američania, Briti, Austrálčania… Začala to japonskou porážkou pri Chalchyn gole v roku 1939 a dokončila rozbitím miliónovej Kwantungskej armády v roku 1945.
