9. mája patril Slavín hlavne potomkom našich osloboditeľov
A taktiež členom SZPB z bratislavskej, trenčianskej a ďalších organizácií, ktorých členovia sem postupne prichádzali. Slavín si v túto príjemnú nedeľu zvolili za miesto prechádzky mnohí občania, čím vzdali úctu nielen padlým červenoarmejcom, ale aj našim vlastným objektívnym dejinám.
Tlačový tajomník veľvyslanca RF Vitalij Žitňjuk agentúre RIA Novosti uviedol, že „v Deň víťazstva spolupracovníci ruského veľvyslanectva, veľvyslanci Azerbajdžanu, Kazachstanu, Čínskej ľudovej republiky, predstaviteľ diplomatickej misie Bieloruska prišli na Slavín, aby si spoločne uctili pamiatku generácie, ktorá zachránila svet od hnedého moru.
K úpätiu sochy Vojaka – osloboditeľa položili spoločnú girlandu kvetov, symbolizujúcu jednotu našich krajín v boji s fašistickým militarizmom v rokoch Druhej svetovej vojny“.
Ruskí krajania usporiadali na „Slavíne“ tradičnú prehliadku „Nesmrteľného pluku“, ktorou predstavili portréty svojich predkov – účastníkov Veľkej vlasteneckej vojny. V programe zazneli aj piesne a melódie vojnových rokov.
Po Rusoch sa pamiatke našich osloboditeľov poklonila delegácia ÚR SZPB na čele s predsedom Viliamom Longauerom, delegácia Slovensko-ruskej spoločnosti na čele s predsedom Jánom Čarnogurským a ďalšie slovenské organizácie.
Na precítenie vzťahu Rusov k tejto najkrvavejšej vojne v dejinách nám pomôžu slová veľvyslanca Igora Bratčikova, že „dotkla sa každej sovietskej rodiny. S nevyliečiteľnými ranami a bolesťou zašla do každého domu“. Všetky jej obete sme si uctili minútou ticha.
Na Slavíne sa prítomným prihovoril aj Ján Čarnogurský a Viliam Longauer. Obaja sa zhodli na tom, že Slavín je symbolom! Dôkazom toho, kto našu krajinu oslobodil a kto sú naši osloboditelia. Predseda Longauer k tomu pridal aj emocionálne podfarbené slová, že „Červená armáda dala nemeckým nacistom poriadnu príučku“.
Rok 2025 sa zapíše do dejín aj jednou absolútnou zmenou v sebavedomom nazeraní Rusov na Víťazstvo vo Veľkej vlasteneckej vojne. Nielen Igor Bratčikov na Slavíne, ale aj Vladimír Putin v Moskve, zdôraznili, že to bolo „Naše víťazstvo!“.
x x x
Ožvátovo objatie
Bratislavská oblastná organizácia SZPB na čele s predsedom Martinom Krnom si usporiadala svoju pietu. Priznajme, že pôsobivú. Ocenila to aj europoslankyňa a členka SZPB Katarína Roth Neveďalová.
Zaslúžil sa o to operný spevák Ivan Ožvát, ktorý nás zaujal nielen svojim obrovským talentom a spevom štátnej hymny, ale aj výberom záverečnej piesne „Nepoznám inú takú zem“. Možno ju väčšina z nás ešte nikdy nepočula, no témou „sadla“ presne.
Aj Ivan uviedol svoje vystúpenie originálne: „priatelia, dovoľte mi, aby som vás pomyselne objal… a spolu s vami aj tých vojakov, ktorí tu ležia“.
S hlavným prejavom vystúpil oblastný podpredseda SZPB Peter Kramár. Poukázal na to, že 8. mája 1945 mohol svet po 2194 dňoch temnoty opäť začať pokojne dýchať. A dodal, že „…Nemecko zastavilo všetky boje,“ čo nie je celkom pravda, pretože nie všetci Nemci ich zastavili. Veď na našom bývalom území, v Sliviciach pri Milíne, zazneli posledné výstrely až 12. mája a juhoslovanská armáda musela nemecké jednotky rozbíjať ešte aj 15. mája 1945.
Po údajoch, ktoré vojna spôsobila na Slovensku P. Kramár zdôraznil, že „najväčšou ranou bola strata ľudskosti. Hrôzy koncentračných táborov, plynových komôr, hladomor a genocída“.
Na záver použil slová vojnového veterána Vladimíra Strmeňa, ktorého najväčším želaním je, aby ľudstvo už nikdy nepoznalo hrôzy vojny. Dodal k tomu, že mier je hodnota, ktorú musíme neustále chrániť činmi, slovami, postojom!
Vladimír Mikunda

Girlandu kvetov nesú členovia ruskej delegácie.

Vence ide položiť delegácia Ústredia SZPB (zľava Z. Marton, v strede T. Purgi a druhý vpravo V. Longauer) a členky SZPB z Trenčína s ukrajinským protifašistom Vladimírom Bužanom vpravo.

Tradíciu Nesmrteľného pluku (či brigády) musíme aktívnejšie rozširovať hlavne v SZPB.

Spoločná snímka Bratislavčanov s Čestnou strážou. Vedľa nej sprava je Katarína Roth Neveďalová, Martin Krno a Ivan Ožvát.

Členovia bratislavskej oblastnej organizácie SZPB.