Tlačové vyhlásenie SZPB

SZPB o budovu na Štúrovej neprišiel a ani nepríde!

Čiže všetky poplašné správy, ktoré šíri renegátsky orientovaný oblastný predseda SZPB z Bratislavy Martin Krno, sú otvorenou fabuláciou, hraničiacou so snahou poškodiť dobré meno Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a jeho oficiálne orgány.

Martin Krno šíri, že „viac-menej sme to očakávali, ale dúfali sme, že nedôjde k takémuto zákernému kroku“, čím reagoval na úvahu, ktorú na zasadnutí Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB vyslovil predseda Viliam Longauer o pôžičke pre Zväz. Predseda SZPB ju síce naznačil, ale či naozaj bude a od koho, to nepovedal. Čiže nemohol vysloviť, že od „banky“, pretože to si žiadne OZ podľa zákona ani nemôže dovoliť.

SZPB teda podľa práva zmluvu o finančnej pôžičke so žiadnou bankou podpísať nemohol a ani ju nepodpísal! Čiže ani náznakom tu nejde rozhovor o pôžičke pri zálohu budovy SZPB.

Preto som zásadovo proti fabulácii, ktorú na základe neoverenej skutočnosti umelo vytvára renegát Martin Krno. Azda by mu pomohlo keby sa dovzdelal a uvedomil si, že súčasná legislatíva ani bankám neumožňuje poskytovať úverové produkty občianskym združeniam.    

K ďalšiemu, čo M. Krno fabuluje, treba uviesť, že už pri jeho vystúpení som si uvedomil, že finančne je v tejto téme neinformovaný a nekompetentný, hoci ako člen najvyššieho orgánu SZPB, teda ÚR SZPB, má prístup ku všetkým relevantným faktom a údajom. Dôkazom toho je aj jeho neznalosť o súčasnom predmete finančnej kontroly zo strany ministerstva vnútra, o konaní bývalej ekonómky J. Staroselskej… No a jeho slová o tzv. zvyšovaní platov „sebe, ako aj tajomníkom v spriaznených oblastiach“, to je opäť jeho ďalší spôsob vedomého zamlčiavania objektívnych faktov a poškodzovania dobrého mena ním nenávidených osôb. Na zistenie objektívnej pravdy totiž stačia obyčajné počty 1.-5. triedy ZŠ. Presne to sa dá povedať aj o jeho tvrdeniach o financiách na vydávanie mesačníka Bojovník, ktoré v žiadnom prípade nedosahujú hodnoty redakcie, v ktorej on pôsobil.

SZPB vyhlasuje, že verejnosť môže zo strany renegátov očakávať ďalšie špinavé podrazy, pretože tí sú nervózni z toho, čo všetko súčasná ekonomická kontrola doposiaľ zistila a ešte zistí.

Nie je toho málo. No a to, že Martin Krno tomu nerozumie, ale ku všetkému sa „zásadovo“ vyjadruje, to je iná pesnička. 

Vladimír Mikunda, hovorca SZPB

V Bratislave 3. júla 2024      

Kalište 2024: „Stretnutie generácií“, pri ktorom, nebyť prejavu prezidenta, fašizmus a nacizmus zase stratili národnosť

Čiže len vďaka Petrovi Pellegrinimu ju nestratili nemeckí nacisti – teda vrahovia 34 zmasakrovaných Kališťanov (počet uviedol v príhovore V. Mistrík) z vtedajších 209 obyvateľov obce. Nemeckí podpaľači zanechali po sebe iba šesť nezhorených zo 42 miestnych domov.

Pri ostatných prejavoch sa zdalo, že pomenovaniu „národnej viny“ sa rečníci vyhýbajú. Vrátane členov SZPB! To sa už naozaj medzi nami nenájde nikto, aby si to rozdal so skutočnými dejinnými vrahmi, s nemeckými fašistami a nemeckými nacistami a odvahu máme len menovať a odsúdiť neidentifikovaných fašistov a nacistov?     

Výrazne mužským barytónom pietny akt a celé podujatie moderoval Maroš Čupka. Ako prvému udelil slovo vojnovému veteránovi Vladimírovi Strmeňovi.

Slovo bývalého partizána

Ten uviedol, že po SNP pôsobili na území Partizánskej republiky v Kališti, na Balážoch… dve partizánske brigády „Smrť fašizmu“ (asi 400 členov, veliteľ, Nikolaj Varsanofievič Volkov) a „Pomstiteľ“ (vyše 900 členov, veliteľ Semjon Georgievič Morozov) a že tu boli aj dva partizánske oddiely „Vpred“ a „Stalin“…

Potom sa rozhovoril o svojich osobných partizánskych zážitkoch a taktiež o tom, čím všetkým musela prejsť pri kontaktoch s nacistami jeho matka, mladší brat…

Na záver sa obrátil na prítomných a požiadal ich: „…verte nám, ktorí sme vojnu prežili…, že niet väčšieho zla, ako je vojna! Vo vojne tečie krv, násilím umierajú ľudia. Zachovajme si pochodeň zapálenú v srdciach padlých hrdinov, bojovníkov, ktorí kráčali v ústrety smrti, aby ďalšie generácie mohli žiť v mieri a slobode“.

Z prejavu prezidenta SR

„Je mi nesmierne ľúto, že… mier po dlhých desaťročiach prestal byť samozrejmosťou, utrpenie prestalo byť spomienkou a otvorená krutosť voči blížnemu prestala byť minulosťou,“ zdôraznil P. Pellegrini.  

„Kalište je aj v tomto múzeu ľudskej zloby výnimkou. Je to jediná z vyše stovky obcí vypálených a zničených nemeckými nacistami, ktorú po druhej svetovej vojne, žiaľ, už neobnovili.

Zostala už len trvalá spomienka a stopy nekonečnej ľudskej zloby, ktorá sa vymyká normálnemu chápaniu. Preto považujem za svoju povinnosť pripomenúť si, ako hlava štátu, svojou osobnou prítomnosťou túto tragédiu.“

V ďalšom prezident prečítal spomienku svedka tragédie Jána Tišliara, ktorý spomínal, že ako „prvú zastrelili ženu, Alexandru Bučkovú. Nás, deti, zahnali do domu a ostatné začali vypaľovať. Chorí, ktorí nevládali z tých domov vyjsť, v nich zaživa uhoreli… Najtragickejší osud postihol Jozefa Vyšného, ktorého si Nemci najskôr zobrali ako tlmočníka a potom ho, opití pod obraz boží, zaživa rozrezali na neďalekom gátri. Bol to asi najkrutejší spôsob smrti na území Slovenska…“.   

Peter Pellegrini tiež zdôraznil, že „smrť ľudí v Kališti nie je štatistikou, boli to konkrétni živí ľudia, ktorí mali svoje mená, mali svoje matky, otcov, bratov i sestry. A takýto ľudia žili v Nemeckej, Kremničke a na iných miestach Slovenska, ktorí padli za obeť nacistickému besneniu.

Pod dojmom spomienky na týchto konkrétnych ľudí musíme mať stále na mysli, že niečo také sa nikdy nesmie zopakovať. Na druhej strane je táto tragédia aj príležitosťou oceniť hrdinstvo tých, ktorí sa tomuto zlu neváhali odvážne postaviť. Hovorím o našich otcoch a dedoch, slovenských vojakoch či partizánoch, ktorí v snehu a blate, s puškami v rukách, nasadzovali svoje vlastné životy. A mnohí týmito životmi zaplatili aj za našu slobodu.

Vzdávajme, prosím, týmto ľuďom úctu pri každej možnej príležitosti, ale najmä, kým ešte máme tú česť, počúvajme ich slová! Sú to svedectvá mrazivé a pre mnohých dnes nepredstaviteľné. Ale sú obrovským zdrojom poznania a historickej pamäte. Bez nej žiaden národ nemôže budovať ani svoju štátnosť“.

Na záver prezident vyslovil zámer, že „čoskoro sa v obrovskom počte stretneme v B. Bystrici, kde si pripomenieme 80. výročie SNP tak, ako sa to na jednu hrdú a demokratickú krajinu patrí“.

Ako to vyjadriť?

Predseda BBSK Ondrej Lunter poukázal na to, „ako fanatizmus okolo chorých ideológií nacizmu a fašizmu dokáže pokriviť predstavy o vlastenectve, národe, humanistickom poslaní človeka a elementárnej ľudskosti“.

„Ako vyjadriť rozmery takej strašnej krutosti, ako popísať, čo sa deje s človekom, ktorý sa na inom dopustil činov ešte strašnejších, ako zneli rozkazy? Ako obsiahnuť utrpenie, ktoré ľudia na tomto mieste zažili, ako vyjadriť pohnutie a pietu, ako osláviť hrdinstvo obyčajného človeka…, slovami, ktoré nestačia. Ale iné nemáme, filozoficky riekol Ondrej Lunter a zvolal: „Nezabúdajme! Nebojme sa a nemlčme!“.

Vďaka predchodcovi

Predseda OblV SZPB Ján Pacek hneď na začiatku spomenul, že bol to jeho predchodca Pavol Sečkár, ktorý „na základe podnetu vtedy žijúcich rodákov Kališťa rozhodol, aby sa v tomto priestore každý rok konalo stretnutie s rodinnými príslušníkmi pod názvom Stretnutie generácií.

Od myšlienky k realizácii nebolo ďaleko a pre túto získal aj vtedajšieho riaditeľa Múzea SNP Stanislava Mičeva“.  

A potom prišiel s renegátskou falzifikáciou

Začalo sa to pri téme finančného zabezpečenia jednotlivých Stretnutí generácií. „Oblastný výbor je v súčasnej dobe bez voľných finančných prostriedkov, hoci na túto akciu, boli financie vyčlenené, ale Ústredím nám bolo nariadené vrátiť ich,“ vyhlásil v prejave Ján Pacek.

Takže aká je objektívna pravda?   

V dokumentoch Predsedníctva a ÚR SZPB niet ani zmienka o schválení rozhodnutia, že Ústredie SZPB prideľuje 50 tisíc eur OblV SZPB v B. Bystrici na akýkoľvek účel. Zdôrazňujem na akýkoľvek účel! Povedané inak, 50 tisíc eur sa ocitlo na účte oblastného výboru podvodom! Pacekove zdôvodnenie podporujú len skrytí, či otvorení renegáti, tajne či otvorene združení v tzv. Slovenskom protifašistickom hnutí!   

Rovnakým spôsobom bolo prevedených na účet OblV SZPB v Brezne 30 tisíc eur. Opäť bez existujúceho schváleného rozhodnutia kompetentného orgánu SZPB.    

Súčasné vedenie SZPB tento ekonomický podvod, rovnajúci sa krádeži, odhalilo, vrátane údajných podpisom vyjadrených súhlasných stanovísk podpredsedov SZPB! Záležitosťou tohto podvodu sa už zaoberajú kompetentné orgány.

OblV SZPB B. Bystrica po tichej komunikácii s predsedom SZPB V. Longauerom tieto prostriedky Ústrediu SZPB vrátil, čo však dodnes, napriek rovnakému prísľubu zo strany oblastného predsedu SZPB v Brezne Jaroslava Demiana, jeho OblV SZPB neurobil. V tom prípade je vedomý podvod dokonaný! A už má zaň zodpovednosť aj oblastný predseda SZPB v Brezne! Takto sa stavia aj k ostatným funkciám, ktoré dnes zastáva? Kto mu pri tom dôveruje? Čestní ľudia už nikdy!  

Členská základňa SZPB a ostatné oblastné výbory SZPB by si mali uvedomiť, čomu vlastne nové vedenie SZPB, zvolené 18. zjazdom SZPB, čelilo a dodnes čelí a ako chráni ostatných 33 oblastných organizácií pred… a pred celým bývalým (zväčša renegátskym) vedením SZPB!!!  

Logicky z toho vychádza (ak si uvedomíme aj to kto, ako a kam tieto financie presúval), že oných 80 tisíc eur bolo týmto oblastným organizáciám vedome neoprávnene vyplatených azda aj na rozbeh činnosti renegátskeho hnutia po jeho odštiepení sa od SZPB.

Dva ďalšie momenty  

Prvý, že osobitne a verejne bol na tohtoročnom Stretnutí generácií privítaný jeho zakladateľ, bývalý banskobystrický oblastný predseda a neskôr bývalý predseda celého SZPB Pavol Sečkár. S potleskom, ku ktorému sme sa pripojili aj my! Nestotožňujeme sa len s prívlastkom, ktorý mu pridelil moderátor podujatia, že ide o „čestného predsedu SZPB“. Ani uznesenie o tomto titule sa totiž v dokumentoch Ústrednej rady SZPB a jej predsedníctva nenachádza.

Oproti minulým stretnutiam sme si uvedomili aj ďalšiu nevšednosť. A síce, že tohto roku nám do zoznamu vypálených obcí oficiálne nepribudla žiadna ďalšia. A tak na Slovensku ich máme zatiaľ oficiálne 133, ale neoficiálne až 160!

Vladimír Mikunda 

Popisky pod foto

Aj na tomto zábere je vidieť, že Peter Pellegrini oslovil Kalište srdcom všetkých prítomných.

Vladimírovi Strmeňovi patrilo čestné miesto.

Úctu ide vyjadriť delegácia SZPB.  

Peter Pellegrini a Mária Švikruhová z Cinobane sa pozdravia pri každom stretnutí.

Toto sú skalní protifašisti a slovenskí vlastenci! Koľko ich prišlo na Kalište v tomto roku? Výrazne menej ako v tom minulom, pretože objednaných bolo len 900 porcií guľášu, kým minulý rok 1500.

Finále „Medzníkov…“ s prídomkom Memoriál Anny Begerovej

V stredu 26. júna sa vďaka ústretovosti primátora Senca Pavla Kvála uskutočnilo v miestnej ZŠ na Mlynskej ulici celoslovenské finále vedomostnej súťaže Medzníky 2. svetovej vojny, ktorá má od tohto roku prídomok „Memoriál Anny Bergerovej“.

Hneď na začiatok treba uviesť, že dejinné a umelecké fakty, o ktoré sa opierali otázky štyroch kôl súťaže, boli také historicky trefné a pestré, že v komplexe vytvorili obraz, aký by mal o našom protifašistickom odboji asi vedieť každý slovenský vlastenec a občan SR.   

Do finále sa po školských, okresných a oblastných kolách, prebojovali trojčlenné družstva žiakov a študentov zo 16 škôl. Finále sa však zúčastnilo len 14 družstiev.  

Na úvod sa všetkým prihovoril riaditeľ súťaže predseda SZPB Viliam Longauer, riaditeľka tunajšej ZŠ Janka Tomášiová a zástupkyňa ministerstva školstva Kamila Dankovčíková z oddelenia mládeže. Všetci vyzdvihli dôležitosť poznania vlastných protifašistických odbojových dejín, čo vnímajú ako súčasť morálnej výbavy mladého občana SR. Riaditeľka Tomášiová si spomenula aj na chvíle, ako sa v roku 2023, práve v priestoroch tejto súťaže, uskutočnila beseda bývalej partizánskej spojky a ošetrovateľky v brigáde Čapajev Anny Bergerovej s tunajšími žiakmi.

„Všetkým súťažiacim držím srdečne palce, pedagógom ďakujem za ich prácu a vzdelávanie o takých dôležitých momentoch histórie a seneckej ZO SZPB ďakujem za úžasnú spoluprácu a za ich celoročnú prácu s deťmi a mládežou,“ podtrhla riaditeľka Tomášiová. Rovnaké povzbudenie vyslovil aj V. Longauer a K. Dankovčíková. Tá sa súťažiacim a ich učiteľom poďakovala za úsilie, „ktoré ste venovali štúdiu jedného z najdôležitejších období ľudských dejín“. Na záver sa poďakovala aj SZPB, „vďaka ktorému sa nezabúda na udalosti, ktoré tak veľmi zmenili svet“.    

Potom bol celým plénom do poroty zvolený zástupca prítomných učiteľov Matúš Šimonov z Kežmarku, predsedníčkou poroty bola dlhoročná členka organizačného oddelenia Ústredia SZPB Denisa Žiaková.

Moderovanie súťaže si vzala do svojich rúk tunajšia učiteľka dejepisu Dominika Marčanová, ktorá to zvládla s bravúrou absolútneho profesionála. Pokyny vydávala jasne a zreteľne, na čo žiaci a študenti okamžite reagovali. Pričom zdalo sa, že okamžite na ňu reagovali všetci, čo nakoniec potvrdili aj tesné rozdiely v záverečných výsledkoch.

Tohtoročným víťazom súťaže Medzníky 2. svetovej vojny – Memoriálu Anny Bergerovej sa stalo družstvo zo ZŠ M. R. Štefánika z Lučenca, ktoré pripravila učiteľka dejepisu Martina Rajnáková. Na druhom mieste sa umiestnili žiaci zo ZŠ Nižná brána, Kežmarok a na treťom žiaci zo ZŠ na Májovom námestí, Prešov.     

Informácia o celoslovenskom finále by nebola úplné ak by v nej nezaznelo ocenenie konkrétnych členov seneckej SZPB, ktorí sa o zdar tohto podujatia zaslúžili. Sú to predseda Norbert Lacko, tajomníčka komisie a ZO SZPB Irena Lacková, podpredseda ZO SZPB Vlastimil Bukovinský a pokladníčka Eva Martonová.

Vladimír Mikunda

Tohtoroční finalisti „Medzníkov…“. Nie je trochu čudné, že tu súťažili len tri dievčatá?

Víťazi tohtoročnej súťaže Matej Tobias, Sebastian Mező a Michal Grekčo z Lučenca s (zľava) V. Longauerom, N. Lackom a úplne vpravo s učiteľkou Martinou Rajnákovou.

Na druhom mieste sa umiestili žiaci zo ZŠ Nižná brána, Kežmarok: Samuel Kaprál, Matej Kredatus a Maroš Kočiš s učiteľom Matúšom Šimonovom.    

Na treťom mieste sa umiestnili žiaci zo ZŠ na Májovom námestí, Prešov: Laura Halahyová, Martin Pažuk a Dominik Tirdil s učiteľom Michalom Petrom.

Prvá momentka zo súťaže.

Druhá momentka zo súťaže.

Tretia momentka zo súťaže.

Momentka s pohľadom na porotu.

Ako klame TASR?!? Prečo hovorí o štyroch, keď Putin vyhlásil sedem podmienok na mier Ruska s Ukrajinou?

V piatok 14. júna ich uverejnili ruské médiá, keď ich ohlásil prezident Vladimír Putin počas stretnutia s vedením MZV RF.

„Podtrhnem hlavné. Podstata nášho návrhu nespočíva v nejakom dočasnom prímerí alebo v zastavení paľby, ako to chce Západ, aby nahradil straty, prezbrojil kyjevský režim a pripravil ho na nový útok. Nehovorí sa tu ani o zmrazení konfliktu, ale o jeho konečnom riešení,“ podtrhol ruský prezident.

Podmienky, vyhlásené V. Putinom, na ktorých bude Moskva trvať!

1. Ukrajina musí získať mimoblokový a neutrálny štatút. Čiže žiadne pripojenie sa k NATO alebo k iným vojensko-politickým štruktúram.

2. Nejadrový štatút Ukrajiny. Krajina sa musí navždy vzdať zámerov vlastniť alebo rozmiestňovať na svojom území jadrové zbrane.

3. Musí byť uskutočnená demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny. „Toto je náš principiálny postoj, – zdôraznil Putin. – O to viac, že tieto parametre boli celkovo odsúhlasené už počas Istanbulských rozhovorov v roku 2022. Bolo v nich napísané aj o demilitarizácii, dokonca o počtoch tankov, o všetkom sme sa dohodli“.

4. Musia byť zrušené všetky sankcie, zavedené Západom proti Rusku.

5. Musia byť ruskými priznané územia Krymu, Sevastopoľu, DĽR, LĽR, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Pričom tento štatút musí byť zafixovaný v medzinárodných dokumentoch.

6. Ukrajina musí vyviesť svoje vojská zo všetkých území Donbasu a Chersonščiny so Záporožím. „Len čo Kyjev začne reálne vyvedenie svojich vojsk z týchto regiónov, a oficiálne upovedomí NATO o odmietnutí svojho vstupu do aliancie, z našej strany bude bez meškania vydaný rozkaz na zastavenie paľby a na začiatok rozhovorov. My to urobíme bez meškania. Prirodzene, zaručujeme bezpečné a bezprekážové odvedenie ukrajinských útvarov a zväzkov,“ sľúbil Putin.

7. „Nepochybne musia byť v plnej miere zabezpečené práva, slobody a záujmy rusky hovoriacich občanov na Ukrajine,“ dodal Putin.

Štátna TASR a potom aj napr. pravda.sk však hovoria len o štyroch Putinových podmienkach. Prečo?

Dokonca to ešte aj falošne ohlásili! Že „Putin nadiktoval štyri podmienky pre začiatok rokovaní s Ukrajinou.“           

Konkrétne TASR uviedla len toto: „Ruský prezident Vladimir Putin podľa agentúry TASS označil stiahnutie ukrajinských vojakov z východu a juhu Ukrajiny za podmienku pre rozhovory s Kyjevom. Ukrajinské jednotky musia podľa šéfa Kremľa opustiť Doneckú, Luhanskú, Chersonskú aj Záporožskú oblasť, teda regióny, ktoré Rusko čiastočne okupuje. Akonáhle Kyjev začne vojská sťahovať a zaviaže sa nevstúpiť do NATO, Moskva preruší paľbu a bude pripravená na rokovanie, cituje TASS ruského vodcu.“

Čo teda TASR zamlčala a v čom falzifikuje vyhlásenie TASS?

Napr. podmienku, že Ukrajina musí získať mimoblokový štatút… (bod 1); že musí získať nejadrový štatút (bod 2); že musí byť uskutočnená demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny (bod 3); že musia byť zrušené všetky sankcie, zavedené Západom proti Rusku… Nehovoriac o tom, že TASR sa úplne vyhla téme Krymu a zamlčala aj požiadavku zaručenia práv rusky hovoriacich ľudí na území Ukrajiny.

Takto klame a podvádza dnešná TASR. A bude tak robiť dovtedy, kým nebude rozohnaná!

Vladimír Mikunda

Čo povedať k 80. výročiu operácie Overlord?

Vo štvrtok 6. júna sme si pripomenuli 80. výročie operácie Overlord, teda vylodenia Spojencov v Normandii.

Hlavní spojenci boli v 2. svetovej vojne traja (ZSSR,V. Británia a USA), ale toho tretieho, dnešné Rusko, na oslavu nielenže nepozvali, ani ho len nespomenuli. Zato tam privítali predstaviteľa ukrajinského neobanderovského režimu, ktorý… však my vieme čo tento Hitlerov spojenecký režim a jeho Waffen SS Halič robil s Poliakmi, i s našou vlasťou v čase SNP! 

To, že Rusov do Normandie nepozvali, je len politika, to nie je žiadna úcta k dejinám! Áno, vylodení spojenci, Američania, Briti, Kanaďania… si našu úctu a vďaku zaslúžia, pretože mali rovnaký cieľ, ako my – poraziť nemeckých nacistov. V tom sa dá súhlasiť aj s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou, že v Normandii sa bojovalo aj o slobodu Slovenska.

Ale prečo nepriznáme aj čosi iné? A síce, že celá operácia Overlord mohla vyjsť nazmar, keď Hitler podnikol protiútok v Ardenách? Táto najväčšia horská bitka v dejinách sa mohla preliať až na atlantické pobrežie a tam utopiť spojencov v oceáne.

Kto bol ten, čo napomohol, že sa to nestalo? Bol to Stalin, ktorý splnil prosbu Winstona Churchilla zo 6. 1. 1945 a predčasne (12. 1. 1945) spustil Visliansko-oderskú operáciu na 1200 km širokom fronte. A ako tým pomohol Spojencom? Nemecké velenie na červený útok reagovalo stiahnutím ďalších zväzov zo západného frontu, čím sa nemecký prielom v Ardenách podarilo zaceliť. 

Ak niekedy organizátori osláv v Normandii budú mať gule, tak pomenujú aj túto súvislosť, ale ak nie, stále budú len trápnymi falzifikátormi vlastných dejín. 

Vladimír Mikunda

Počet Francúzov, ktorí veria hlavne zásluhe USA za víťazstvo nad Hitlerom, vyrástol!

Počet Francúzov, ktorí si myslia, že najväčší vklad mali na porážke nacistického Nemecka Spojené štáty, sa oproti roku 1945 strojnásobil. Vyplýva to z prieskumu Francúzskeho inštitútu verejnej mienky (Ifop).

„Prevažná väčšina Francúzov (60 % oproti 20 % v roku 1945) si myslí, že USA sú štátom, ktorý vniesol najväčší vklad do víťazstva nad Nemeckom v roku 1945,“ hovorí sa na stránke inštitútu.

Len 25 % respondentov uvádza, že hlavná zásluha na porážke nacistického Nemecka patrí ZSSR (v roku 1945 57 %). 15 % Francúzov si myslí, že hlavný vklad vniesla V. Británia.

– r –

„Bolo to práve Rusko“: vo Francúzsku razantne o jubileu vylodenia v Normandii

Éric Zemmour vyzval nezabúdať na úlohu Ruska pri víťazstve nad nacistickým Nemeckom.

Nesmie sa zabúdať, že to bolo práve Rusko, kto rozdrvil hitlerovskú armádu a až potom sa vo Francúzsku vylodili Američania a oslobodili Západnú Európu, vyhlásil do éteru Europe 1 bývalý prezidentský kandidát, líder francúzskej pravicovej strany „Reconquista“ Éric Zemmour.

Na otázku moderátorky o neúčasti Ruska na slávnosti povedal: „Počúvajte, zdá sa mi, že Rusko pozývali pred desiatimi rokmi a potom prestali, pretože… oni bojovali na inom fronte.“ V ďalšom k tomu dodal, že Rusko musí mať svoje čestné miesto, pretože „práve ono rozdrvilo nemeckú vojnovú mašinériu, ktorá bola v tom čase najlepšou armádou na svete“.  

– r –

Nie ich presvedčiť, my ich musíme poraziť!  

Presne tieto slová požil Viktor Orbán po „Pochode mieru“ 1. júna pred asi 100 tisíc svojimi priaznivcami.

A povedal to v rámci predpovede, že Ukrajina zahynie, pričom spolu s ňou vraj zahynie aj Európa, ak nebudú zastavení jej krvilační politici. Dodal, že on vie, ako zastaviť vlak s jeho bláznivým rušňovodičom, ktorý vezie Európu do Tretej svetovej vojny.

„Vojnu podporujúci politici chcú poraziť Rusko, ako sa to pokúšali v Prvej i Druhej svetovej vojne. Navyše sú pripravení zraziť sa s celým Východom a myslia si, že v tejto vojne zvíťazia,“ uviedol. „Vojna je pre nich drogou, sú jej otroci, ktorí sa v žiadnom prípade nepovažujú za zodpovedných a nikoho nepočúvajú. Pre takýchto politikov nemá význam obyvateľstvo krajín, ich osud a budúcnosť detí. Ich nie je možno presvedčiť. Preto ich musíme nie presvedčiť, ale poraziť!“, zdôraznil.

– r –     

Český svaz bojovníků za svobodu

Tisková zpráva
Jménem Českého svazu bojovníků za svobodu vyjadřuji své znepokojení nad
teroristickým útokem na předsedu slovenské vlády Roberta Fica. Robert Fico je pro
nás člověk, se kterým se setkáváme při memoriálních akcích, projevů úcty
k bojovníkům proti nacismu a fašismu, našim osvoboditelům. Robert Fico je nejen
slovenský vlastenec a státník, zároveň je člověk, který má za životní cíl nezávislost,
státní svrchovanost a prosperitu bratrského Slovenského lidu.
Proto jsme ve své mysli a srdci s ním, s jeho rodinou a spolupracovníky. Děkujeme
z celého srdce také léčícím lékařům a sestrám. Přejeme našemu drahému příteli
Robertovi mnoho sil a brzké uzdravení.
 
Předseda Českého svazu bojovníků za svobodu
Ing. Jaroslav Vodička, plk. v.v.                                                                       
V Praze dne 19. května 2024

Návrat hore