Ako zareagoval potomok víťazov nad nemeckým nacizmom, talianskym fašizmom a japonským militarizmom, ruský senátor Aleksej Puškov, na vyhrážky eurokomisárky pre diplomaciu Kaju Kallasovú za ich účasť na moskovskej Prehliadke víťazov?

„Tí predstavitelia, ktorí opodstatňujú glorifikáciu nacistických kolaborantov na Ukrajine a aktívne podporujú kyjevský režim, vytvárajú jasný obraz. Oni naozaj nemajú čo oslavovať. Veď to nebolo ich víťazstvo,“ napísal.

Bojovník

FIR je pobúrený súčasným vývojom v Nemecku, ktoré podriaďuje spomienku na oslobodenie od fašizmu a vojny zahraničnopolitickým záujmom nemeckej vlády.

Po tom, ako v roku 2020 neboli predstavitelia Ruskej federácie zámerne pozvaní na oslavy oslobodenia vyhladzovacieho tábora Osvienčim v Poľsku, namiesto toho sa začalo fantazírovať, že tábor oslobodili práve ukrajinskí vojaci. Aká je to len historická negramotnosť?!

Na oslavách oslobodenia pri pamätníkoch v Sachsenhausene, Ravensbrücku a Buchenwalde a tiež v rakúskom Mauthausene ruské a bieloruské veľvyslanectvá oznámili, že z rozhodnutia správ pamätníkov tam nie sú vítaní.

V koncentračnom tábore Buchenwald tvorili sovietski zajatci, z ktorých niektorí boli ubytovaní v takzvanom „zajateckom tábore“, najväčšiu zahraničnú skupinu s 15 000 väzňami. V konských stajniach, ktoré sa využívali na popravy, bolo zavraždených vyše 8 400 politických komisárov sovietskej armády. Ale nič z toho neplatí, ak ide o ostrakizáciu predstaviteľov RF alebo Bieloruska.

Tento rok nemecké ministerstvo zahraničia pod vedením Annaleny Baerbockovej vystupňovalo škandalózne správanie, ktoré okresom a obciam vydalo odporúčanie, aby ruskí a bieloruskí diplomati neboli pozývaní, resp. ak sa to dá, aby ich „opäť poslali preč“.  

Podľa médií Nemecko vraj prijíma zodpovednosť za hrozné zločiny nacistického režimu a zaväzuje sa zabezpečiť, aby boli obete náležite uctené v Rusku, Bielorusku a na celom svete. Implicitný zákaz pozývania diplomatov z Ruskej federácie a Bieloruska má byť proti „historickému revizionistickému falšovaniu a ruskej alebo bieloruskej propagande“.

Za zvrátené sa to dá označiť len vtedy, ak sú takéto názory prikryté hlavičkou zabránenia „politického ovplyvňovania spomienok“. Nie je ovplyvňovaním, ak federálna vláda zasahuje do suverenity federálnych štátov a miestnych orgánov, aby im vnútila svoj pohľad na históriu?

Treba dúfať, že miestne úrady a pamätné miesta v Nemecku budú pripravené čeliť skresľovaniu historickej reality.  

Skutočnosť, že v Berlíne sa v ostatných týždňoch obnovili verejné špekulácie     o tom, ako by sa dali vyčistiť sovietske pamätníky oslobodenia a osloboditeľov, poukazuje na morálnu rozpoltenosť nemeckej spomienkovej politiky. FIR opäť zdôrazňuje, že urobí všetko pre to, aby spomienka na mužov a ženy, ktorí bojovali za porážku nacistického barbarstva v rámci všetkých zložiek protihitlerovskej koalície, mohla byť vhodne zorganizovaná, a to vrátane úprimného pozvania diplomatov a hostí zo všetkých zainteresovaných krajín.

Newsletter FIR 2025-16, krátené

Na Slovensku vládne 364 dní v roku súkromný kapitál. Len 1. mája je sviatok práce!

Kedy, ak nie v tento deň, je šanca ukázať Slovensku, že okrem rentiérov, na Slovensku žijú ľudia, ktorí sa živia vlastnou prácou!

Pozývame Vás, Vašich priateľov, spolupracovníkov, organizátorov a aktivistov na spoločné stretnutie vo štvrtok 1. mája na bratislavské Námestie SNP.

S pozdravom a nádejou na spoluprácu a osobné stretnutie na 1. mája

Člen SZPB Juraj Janošovský

Kto by sa mal prvomájových stretnutí určite zúčastniť?

Predsa každý člen SZPB, ktorý uznáva a presadzuje naplnenie programového dokumentu SNP, teda Vianočnej dohody!!!

Pripomeňme si totiž, že v hlave II, čl. 5 sa hovorí o niečom, čo SNP stále nedosiahlo! A síce, že „myšlienku demokracie je treba preniesť a prehĺbiť i na pole hospodárske a sociálne tak, aby rozdelenie národného dôchodku medzi všetko obyvateľstvo bolo čo najrovnomernejšie a aby život každého občana bol ľudský a dôstojný“.

Prečo by mali ísť na prvomájové zhromaždenia po celom Slovensku ľudia v aktívnom pracovnom veku je jasné. Každý, kto si myslí, že na Slovensku si „čo najrovnomernejšie“ rozdeľujeme všetko to, čo si vyrobíme, tak tí naozaj nemusia prísť. Avšak tí, ktorí si to nemyslia, majú 1. mája možnosť vyjadriť to nahlas. 

A seniori? Aj pre tých by mala byť úplne jasná otázka prísť, či neprísť. Prečo? Pretože Vianočná dohoda vôbec nehovorí ani o valorizáciách, ani o dôchodcovskej inflácii! A predstavte si, že tento výmysel nečestných politikov odmieta aj Ústava SR. Takže seniori, podporíte dokončenie naplnenia Vianočnej dohody?  

Vladimír Mikunda, hovorca SZPB

V rámci jednání VV ÚV ČSBS, v úterý dne 15. 4. 2025, bylo vydáno toto provolání k 80. výročí osvobození Československa SPOJENCI velké protihitlerovské koalice.

Nemá smysl vážit kolik padlých měla ta či ona strana, protože se tak ztrácí ze zřetele, že byl společně poražen nacismus a fašismus na celém světě za cenu obrovských obětí.

V popředí tohoto epického zápasu byl Sovětský svaz, Spojené státy americké, Velká Británie, Francie, ale také armády Československa na západní a východní frontě. To vše, ve spolupráci s československým domácím odbojem.

Proto zde musíme hluboce poděkovat za naše osvobození v květnu roku 1945 Rudé armádě, US Army, královské britské a rumunské armádě a taktéž velmi často opomíjené polské Armii Ĺudovej.

Jsme rozhořčeni neustálou snahou o překrucování našich dějin. Děje se tak z velmi zjevných důvodů. Opět se připravuje nové “Drang nach Osten” a jen se diskutuje, kdy naše “západní” koalice k tomu bude hotova. Připravuje se nová zničující válka na Východě, v pokračování té současné.

Jsme přesvědčeni, že  je třeba vytvořit širokou koalici demokratických mírových sil, která se obrátí k našim občanům, abychom společně zabránili všeobecné katastrofě.

Je třeba, stejně tak jako naši předkové, opět bojovat za mír a spolupráci mezi národy, demokracii a sociální spravedlivost. Jde nejen o naši současnost, ale i o budoucnost našich potomků.

Výkonný výbor Ústředního výboru Českého svazu bojovníků za svobodu

Praha 15.4. 2025

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová vyhlásila, že účasť na oslavách Víťazstva nad nemeckým nacizmom a talianskym fašizmom 9. mája v Moskve sa stretne s odporom EÚ, najmä zo strany kandidátskych krajín, ktorým sa dôrazne odporúča vyhnúť sa im.

Účasť na Prehliadke víťazstva v Moskve vraj bude mať významné dôsledky pre kandidátske krajiny EÚ. Európska únia podľa Kallasovej požaduje, aby sa všetky kandidátske krajiny zdržali účasti na oslavách 80. výročia víťazstva v ruskom hlavnom meste. „Dali sme im to jasne najavo,“ dodala.

Takže ako by mal tento pokyn vnímať SZPB? Jednoducho, ako lakmusový papier! Si za to, že nemeckí nacisti a talianski fašisti boli porazení oprávnene alebo ti je to ľúto a robíš všetko pre to, aby sa na to zabudlo a aby sa to už nikdy nepripomínalo?

Vladimír Mikunda, hovorca SZPB 15. 4. 2025  

NEW YORK – V čase tragickej straty prezidenta Roosevelta poslal Stalin Eleanor Rooseveltovej telegram, v ktorom vyjadril sústrasť a ocenil prezidentov príspevok k boju za slobodu a mier.

Napísal o tom denník New York Times z 13. apríla 1945.

Londýn. Piatok, 13. apríla 1945. Stalin poslal Eleanor Rooseveltovej telegram, v ktorom vyjadril sústrasť nad úmrtím prezidenta Roosevelta a nazval ho „veľkým organizátorom boja slobodomyseľných národov proti spoločnému nepriateľovi“.

Franklin Roosevelt v roku 1912.

V telegrame, ktorý odvysielal moskovský rozhlas, stálo:

Prijmite, prosím, moju úprimnú sústrasť nad smrťou Vášho manžela a vyjadrenie sústrasti nad Vaším veľkým zármutkom. Sovietsky ľud si vysoko cenil prezidenta Roosevelta ako skvelého organizátora boja národov milujúcich slobodu proti spoločnému nepriateľovi a ako vodcu pri zaisťovaní bezpečnosti na celom svete.

I. Stalin”

Stalin poslal kondolenčný telegram manželke prezidenta Roosevelta.

Stalin poslal samostatný telegram aj viceprezidentovi Trumanovi. Uvádzalo sa v ňom:

V mene sovietskej vlády a vo svojom mene vyjadrujem hlbokú sústrasť vláde Spojených štátov amerických pri príležitosti predčasnej smrti prezidenta Roosevelta. Americký ľud a Organizácia Spojených národov stratili vo Franklinovi Rooseveltovi veľkého politika svetového významu a hlásateľa organizácie mieru a bezpečnosti po vojne.”

Vláda Sovietskeho zväzu vyjadruje úprimnú sústrasť americkému ľudu v jeho ťažkej strate a dôveru, že politika spolupráce medzi veľmocami, ktoré na seba vzali hlavné bremeno vojny proti spoločnému nepriateľovi, sa v budúcnosti posilní. Podľa ceske-novinky.cz z 13. 4. 2025

Udalosti pred 80 rokmi podľa denníka The New York Times.

Kozáci vstúpili do pretekov so Spojencami o Berlín, sovietske vojská pokračujú v útoku na rakúsku metropolu, na Slovensku sa zjednotili jednotky druhého a štvrtého ukrajinského frontu, uvádza sa v článku v NYT z 12. apríla 1945. Prinášame exkluzívny preklad archívnej publikácie.

Ruskí kozáci vstúpili do pretekov so svojimi spojencami o Berlín, včera postupovali z predmostí na Odre, len 50 kilometrov od hlavného mesta. Nemci hlásia, že zvyšné sovietske sily začali novú ofenzívu pozdĺž údolia Dunaja západne od Viedne v smere k osobnému bydlisku Adolfa Hitlera v Berchtesgadene.

Nemci priznali stratu Klessina na západnom brehu rieky Odry. Toto miesto sa nachádza len 50 kilometrov od Berlína. Podľa sovietskych správ z frontu postupujú z predmostí na Odre veľké sily kozáckej jazdy, ktorá sa pripravuje na boj o zničené hlavné mesto Ríše.

Tretí ukrajinský front maršala Fjodora Tolbuchina vo Viedni prelomil Dunajský kanál a dobyl nákupnú štvrť Leopoldstadt a známy zábavný park Prater. Informuje o tom sovietska správa. Brániace sa nemecké jednotky sa tvrdohlavo držia severného konca mesta. Rusi obsadili prvý z piatich mostov cez hlavný kanál Dunaja – most Ostbahn.

Spojenie frontov na Slovensku

Podľa správ z Berlína zvyšné sovietske jednotky prekročili rieku Morava 88 kilometrov severovýchodne od Viedne a vstúpili do strategicky dôležitého regiónu Morava v sektore vzdialenom len 47 kilometrov od mesta Brna, kde sa nachádza rozsiahly arzenál.

Sovietska správa tieto správy nepotvrdzuje. Informuje o bojoch vo Viedni a hovorí, že vojská druhého a štvrtého ukrajinského frontu sa spojili západne od najvyšších vrchov centrálnych Karpát na Slovensku.

Nemecký komentátor Ernst von Hammer informoval, že Rusi vrhli svoje hlavné sily do ofenzívy na juhozápade Viedne v oblasti medzi hlavným mestom a St. Pöltenom, 45 kilometrov od Viedne. Hlavný útok smeroval na úzke a malebné údolie Dunaja Wachau, ktoré sa nachádza 70 kilometrov západne od Viedne. Nemci však tvrdili, že postup bol zastavený južne od rieky, približne 32 kilometrov od Viedne, 115 kilometrov od Linzu a 220 kilometrov od Berchtesgadenu.

Podľa správ z Berlína tanky maršala Tolbuchina pochodovali na západ k ohybu Dunaja medzi Kremsom a Melkom, 76 kilometrov od Linzu a 115 kilometrov od Bavorska.

Nepriateľ drží viedenský koridor

Zdá sa, že Nemci vo Viedni naďalej držia Ríšsky most, ktorý je deliacou čiarou medzi Leopoldstadtom a najsilnejšou zostávajúcou nemeckou pozíciou vo Viedni v oblasti Brigittenau, kde sa nachádza veľká Severná stanica a stará Severozápadná stanica. Zatiaľ čo udržiavali koridor severne od mesta otvorený napriek neustálej sovietskej delostreleckej paľbe, Nemcom sa podarilo získať oporu aj v oblasti Florisdorf za hlavným korytom rieky. Nemecké velenie však oznámilo, že sovietske jednotky prerazili na ostrov Lobau vo Florisdorfe a obsadili centrum na spracovanie ropy.

To naznačuje, že jednotky 2. ukrajinského frontu maršala Rodiona Malinovského na severnom brehu rieky sprísnili obkľúčenie mesta a možno aj zúžili nemecký zásobovací a evakuačný koridor na 15 kilometrov alebo menej.

Moskovský rozhlas s odvolaním sa na frontového korešpondenta pre Izvestija informoval, že Viedeň zachvátili plamene a že Nemci vyhodili do vzduchu múzeá a pamätníky v „odsúdenom“ meste.
Sovietska správa sa nezmieňuje o úspechoch maršala Malinovského v oblasti Viedne, ale uvádza rozšírenie moravského predmostia severovýchodne od hlavného mesta na 30 kilometrov po novom postupe na sever pozdĺž západného brehu na vzdialenosť deväť kilometrov.

Počas tejto ofenzívy sa sovietske jednotky dostali do obce Durnkrut, 25 kilometrov južne od moravských hraníc a 30 kilometrov južne od Břeclavi, pričom vrazili klin medzi Brno a nový prechod cez rieku. Nemci informovali, že ruské jednotky sa prebojovali aj do ulíc moravského Hodonína, 16 kilometrov severovýchodne, kde sa narodil otec československého štátu Tomáš Masaryk.

Cesta do Brna je otvorená

Pri Dürnkrute cez Moravu vedie diaľnica. Osem kilometrov západne od nej Rusi dobyli Spannberg, ležiaci 75 kilometrov južne od Brna. Medzi nimi nie je nič iné ako nízke kopce s poliami a československé priemyselné mesto, kde sa upravoval guľomet Bren britskej armády.

Ďalej na juh sa Rusi dostali na líniu 12 kilometrov západne od Moravy a obsadili Raggendorf, ktorý sa nachádzal osem kilometrov východne od diaľnice Viedeň – Brno, o ktorú Nemci urputne bojovali, aby zachovali viedenské zásobovacie cesty. Cesta v tomto sektore je v dosahu delostrelectva, ale je mierne chránená lesom Hochleiten.
Štvrtý ukrajinský front generála Andreja Eremenka na severnom Slovensku pokračoval v postupe proti rieke Orava pozdĺž údolia lemovaného horskými štítmi vysokými na jednej strane až do výšky 1800 metrov a na druhej strane vysokým. Jednotky 4. ukrajinského frontu, ktoré za štyri dni postúpili o 37 kilometrov, sa spojili so skupinou 2. ukrajinského frontu v obci Vritsko. Predtým Malinovského bojovníci dobyli Klachno, ležiace šesť kilometrov na juhozápad.

Počas tejto operácie Rusi ovládli železnicu z Budapešti do Krakova, ktorá sa nachádza 120 kilometrov západne od ich bývalej severojužnej frontovej línie. Spoza pohoria sa vynorili dva fronty, o ktoré tvrdohlavo bojovali už niekoľko mesiacov.

Po železnici obsadili Sovieti osadu Vrútky, 17 kilometrov juhovýchodne od dopravného uzla Žilina, kde sa zbieha osem ciest. Bola to južná opevnená oblasť nemeckej obrannej línie pokrývajúca Ostravu a pozostatky priemyselných podnikov v Československu. Vrutki sa nachádza 22 kilometrov severovýchodne od Vrika. Rusi obsadili aj Turčiansky Svätý Martin, ležiaci päť kilometrov južne od Vrútky v úrodnej doline Oravy.

Podľa ceske-novinky.cz

Prinášame vám otvorený list bývalého riaditeľa Stredoslovenského múzea,  historika, bývalého tajomníka ÚR SZPB PhDr. Romana Hradeckého, ktorý adresoval banskobystrickým konšelom a ktorý už nezadržateľne koluje po internete. Nech sa páči, prečítajte si ho v plnom znení.

Pretože už dlhšie nemám možnosť pracovať doma v Banskej Bystrici, ale mimo územia Slovenska, sledujem dianie v našom meste len prostredníctvom internetu. Po dlhej dobe som si pozrel záznam z rokovania Mestského zastupiteľstva (12.2.2025) a zostal som veľmi prekvapený.

Na februárovom rokovaní zastupiteľstva sa prerokovávali témy, ktoré podľa mňa nepatria na jeho pôdu. Podľa môjho názoru by sa Mestské zastupiteľstvo malo venovať prioritne témam chodu a správe mesta či jeho rozvoju. Na moje prekvapenie však asi tri body rokovania zastupiteľstva sa venovali zahraničnopolitickým a vnútropolitickým otázkam, ktoré sú mimo kompetencií zastupiteľstva.

Jozef Tiso na bystrickom námestí pri vyznamenávaní nacistických vojakov po potlačení SNP.

Nie som si istý či majú poslanci zastupiteľstva dostatok informácií o názoroch obyvateľov mesta, keď v ich mene prijímajú takéto uznesenia. Veď aj skutočnosť, že tomto zasadnutí zastupiteľstvo uzavrelo k 1.2.2025 trojročnú dobrovoľnú zbierku pre naše partnerské ukrajinské mesto Sumy s celkovým výnosom 5 219 €, čo predstavuje príspevok na 1 obyvateľa mesta vo výške 0,07 €, tiež o niečom vypovedá.

Myslím si, že by poslanci mali skôr spájať nášho obyvateľov mesta pri nazeraní na riešenie problémov života v meste a jeho obyvateľov. A nie vstupovať do „veľkej“ politiky, ktorá polarizuje našu spoločnosť. Dnešná doba si vyžaduje predovšetkým spájať ľudí a nie ich ešte viac rozdeľovať a stavať do nezmieriteľných pozícií.

Vyslovene ma zarazilo predposledné uznesenie zastupiteľstva (hlasovanie č. 54), ktorým banskobystrické mestské zastupiteľstvo odporúča a zároveň súhlasí s rozhodnutím primátora Jána Noska nepozvať na oslavy 80. výročia oslobodenia mesta Banská Bystrica zástupcov zastupiteľských úradov Ruskej federácie a Bieloruskej republiky.

Padlí vojaci Červenej armády pri oslobodzovaní Banskej Bystrice.

Paradoxne toto uznesenie bolo uvedené slovnou deklaráciou predkladateľa o úcte a rešpektu k slobode prejavu a k právu zhromažďovania sa, ktoré platia pre všetkých rovnako. Pre predstaviteľov Ruskej federácie a Bieloruskej republiky však to zrazu neplatí. Napriek tomu, že podľa dostupných údajov väčšina padlých vojakov Červenej armády pri oslobodzovaní mesta pochádza práve z územia Ruskej federácie.

Podľa môjho názoru je veľmi diskutabilné určovať, kto si môže a kto nemôže spolu s nami pripomínať 80. výročie oslobodenie nášho mesta. To nie je ani vecné či faktografické rozhodnutie. Nie je to nič iné, len obyčajné politické (či spolitizované) rozhodnutie. Rozhodnutie, ktoré je prejavom len jedného, jediného, „toho správneho“ názoru.

Toto rozhodnutie nie je ani prejavom úcty a rešpektu. Je urobené bez skutočného poznania názorov obyvateľov mesta. Mali by sme si všetci uvedomiť, o čo išlo v boji s nacistickým Nemeckom v rokoch Druhej svetovej vojny. Povedané slovami významného slovenského historika 20. storočia Ľubomíra Liptáka bol to boj o prežitie európskej (svetovej) civilizácie v podobe ako ju poznáme. V podobe, ktorej produktom sme aj my.

Čierny obelisk.

Ak sme dokázali rešpektovať, že na oslavách 80. výročia Slovenského národného povstania na slávnostnej vojenskej prehliadke pochodovali aj príslušníci nemeckej armády, mali by sme rešpektovať aj právo zástupcov Ruskej federácie a Bieloruskej republiky vzdať úctu svojim občanom, ktorí padli pre našu prítomnosť i budúcnosť.

Záverom mi dovoľte pre inšpiráciu a zamyslenie odcitovať slová Arnošta Lustiga, spisovateľa preživšieho holokaust a známeho bojovníka proti nemu: „…Měl bych začít tím, že jsem se v roce 1968 na Rusy za okupaci vůbec nemoh zlobit, protože to byli oni, co ten zbytek nás, kdo jsme přežili, za války zachránili, a to v mých očích nesmírně převyšuje to, co provedli v roce 1968. Rusům musíme být vděční.“

Autor: Roman Hradecký, Foto: archív a ilustračné

O ČOM HOVORILI PUTIN A STEVE WITCOFF?

Oficiálne bola oznámená hlavná téma stretnutia – o „aspektoch ukrajinského vyrovnania“. 

Znie to oficiálne, no nie je to až také jednoduché, ako sa zdá. Moskva zdôrazňuje: Rusko v zásade súhlasí s prímerím, ale existujú určité „aspekty“, bez vyriešenia ktorých je zastavenie vojenskej akcie jednoducho nemožné. Hlavné požiadavky Moskvy sú známe – vyslovil ich samotný Vladimir Putin. 

1. Je potrebné jasne definovať líniu, na ktorej bude konflikt zastavený. Tá sa mení každým dňom, ruské jednotky postupujú. 

2. Je dôležité zásadne rozhodnúť, ako sa bude porušovanie prímeria monitorovať: kto ho bude monitorovať, ako a akú reakciu zo strany Ruska a USA porušovanie vyvolá. 

3. Kremeľ nesúhlasí s tým, aby sa zastavenie vojenských akcií stalo pre Kyjev oddychovým časom. Preto je potrebné zastaviť mobilizáciu na Ukrajine a zastaviť všetky dodávky zbraní. 

4. Je potrebné rozhodnúť o osude jednotiek ukrajinských ozbrojených síl obkľúčených ruskými jednotkami. 

SNAŽÍ SA EURÓPA ZABRÁNIŤ PRÍMERIU?  

Je tu aj piaty aspekt. Faktom je, že európske krajiny otvorene deklarujú, že ak sa konflikt zastaví, majú v úmysle zaviesť nejaký druh „mierových“ jednotiek. Vyhlasujú to Veľká Británia, Francúzsko, Lotyšsko, Litva a Estónsko.

V skutočnosti sú tieto vyhlásenia nereálne. Všetci vedia, že Rusko nebude tolerovať jednotky reprezentujúce nepriateľské krajiny na ukrajinskom území. Vie. Že v podstate by to boli nové prápory na vojnu s ním. 

Existuje však aj iný výklad. Možno sú európske hrozby len ďalším pokusom narušiť mierové dohody. Koniec koncov, sú to Macron a Starmer (spolu so Zelenským), ktorí sú dnes hlavnými postavami „vojnovej strany“, ktorá sníva o zabránení mierovému urovnaniu. 

V AKOM ŠTÁDIU SÚ ROKOVANIA? 

Ďalšou kľúčovou otázkou je, ako blízko sú Rusko a Spojené štáty k dosiahnutiu dohody o prímerí. Existuje tu niekoľko dôležitých aspektov. 

Trump sa ponáhľa 

Americké médiá, ako aj oficiálna predstaviteľka ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová uviedli, že „USA sa chcú vyhnúť zdĺhavému urovnaniu krízy na Ukrajine“. Samotný Donald Trump sa s Rusmi snaží hovoriť čo najúctivejšie, ale niekedy v rozhovoroch prejde do reptania: „Rusko naťahuje rokovania.“

Trump sa z nejakého dôvodu ponáhľa – 30. apríla uplynie 100 dní od jehoinaugurácie. Pompézny ceremoniál príhovoru k americkému ľudu vážne kazí jednoduchý fakt, že nová hlava štátu zatiaľ nesplnila ani jeden sľub. 

Kanada sa nestala 51. štátom, Grónsko sa tiež nikam neponáhľa. Clá museli byť odložené o tri mesiace kvôli panike na amerických ekonomických trhoch. Obchodná vojna s Čínou zostáva – ale nikam sa neponáhľa. Na Ukrajine nie je mier. Zatiaľ sa nepodarilo presvedčiť Irán, aby sa vzdal vývoja jadrových zbraní. 

Inými slovami, rýchly pokrok nebol nikde dosiahnutý, čo poškodzuje dôveru obyčajných Američanov v Trumpa. No a Donald, ktorý sníva o treťom volebnom období, sa s týmto stavom zjavne nezmieri. Preto je Witkoffovouhlavnou úlohou v Rusku ponáhľať sa. 

Rusko trvá na historickej spravodlivosti 

Rusko sa nemá kam ponáhľať. To, ako sa vojenský konflikt skončí, určí pomer síl vo svete na ďalšie desaťročie, ak nie na dlhšie. Pre Rusko je veľmi dôležité dokončiť ho tak, aby to, čo zostane z Ukrajiny, už nikdy preň nepredstavovalo nebezpečenstvo. Toto je kľúčová otázka rokovaní. 

V niektorých hospodárskych alebo zahraničnopolitických aspektoch Rusko zrejme môže urobiť ústupky. Nie náhodou sa rozhovoru zúčastnili aj Ušakov, ktorý sa venuje zahraničnej politike, a Dmitrijev, ktorý má na starosti ekonomickú spoluprácu. Ale očakávať ústupky v kľúčových aspektoch je veľmi nepravdepodobné. Okrem toho, ruská armáda postupuje – takže Rusko má právo hovoriť z pozície sily. 

Dve cesty vývoja udalostí pre USA 

Prvou je, že americký prezident bude príliš unáhlený a nebude brať do úvahy všetky obavy Ruska. Bohužiaľ, v tomto prípade Trump uvalí sekundárne sankcie na ruskú ropu, plyn a urán. A vzťahy medzi Ruskom a USA sa opäť zhoršia. 

Na druhej strane, jeden z hlavných partnerov Ruska, Čína, sa toho zrejme nezľakne. Tá už čelí astronomickým clám. Práve preto bude pre Trumpa veľmi ťažké vstúpiť do konfliktu s Ruskom, ktorého to opäť postrčí k zblíženiu sa s Čínou. 

Druhá, že Spojené štáty sa stretnú s Ruskom na polceste. To je niečo, čoho sa Európa veľmi bojí, napísala o tom 11. apríla agentúra Reuters. 

Osobitný vyslanec Witkoff podľa toho trvá na tom, že najrýchlejším spôsobom uzavretia prímeria je súhlasiť s požiadavkou Ruska a uznať štyri regióny: Doneck, Luhansk, Cherson a Záporožie. Navyše, súdiac podľa Trumpovýchvlastných vyhlásení, USA súhlasia s tým, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO. 

Samozrejme, je tu mnoho ďalších aspektov – napríklad vláda na Ukrajine, ktorá je nielen nelegitímna, ale aj náchylná na porušovanie mierových dohôd. Videli sme to v dohodách z Minska, vidíme to v každodennom porušovaní moratória na útoky na energetický sektor. Preto musia byť dohodnuté mechanizmy na potrestanie porušovateľov za priamu sabotáž. 

Ak sa Washington rozhodne vypočuť Rusko v týchto aspektoch, k dohodám mohlo dôjsť už v piatok 11. apríla. Potom sa čoskoro môže uskutočniť telefonický rozhovor medzi Trumpom a Putinom. Ten upevní dohody na úrovni hláv štátov. A rak by na Ukrajine mohlo byť čoskoro vyhlásené prímerie. 

Vladimír Mikunda

Na začiatku Špeciálnej vojenskej operácie bolo nespočetné množstvo ľudí, ktorí chceli prinútiť Rusko, aby „zaplatilo za všetko“. Ale bojovali sme a víťazíme, a teraz sa vynorila iná otázka: kto sa zodpovie za zločiny proti Rusku a Rusom? Koho čaká nový Norimberg?

Dňa 3. apríla sa konalo neformálne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o zločinoch kyjevského režimu. Na programe rokovania sú dva body.

Prvý: Sekretariát OSN už sedem mesiacov ignoruje žiadosť ruskej strany o spoluprácu pri vyšetrovaní ukrajinskej provokácie v Buči, povedal Dmitrij Poľjanskij, prvý zástupca stáleho predstaviteľa RF pri OSN. „Generálna prokuratúra a Vyšetrovací výbor Ruskej federácie v apríli 2022 oficiálne zaslali žiadosť o spoluprácu v trestnej veci súvisiacej s udalosťami v Buči. Túto žiadosť sme podali na sekretariát (OSN) 9. septembra 2024 a oficiálne upomienky v novembri 2024, v januári a marci 2025. Kolegovia, myslím si, že nebudete prekvapení, keď vám poviem, že naša oficiálna žiadosť zostáva sedem mesiacov bez odpovede,“ povedal ruský diplomat počas neformálneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN.

Poľjanskij poznamenal, že sekretariát OSN neposkytol žiadne požadované informácie alebo dokumenty potrebné na riadny výkon spravodlivosti.

Druhou témou je nestranný prípad o zločinoch ukrajinských ozbrojených síl a zahraničných žoldnierov v Kurskej oblasti. Naša armáda práve dokončuje oslobodzovanie posledných dedín. To, čo tam vojaci vidia, je mrazivo desivé.

Telá civilistov so známkami mučenia. Telá nahádzané do pivníc. Človek zastrelený priamo na dvore svojho domu. Rozstrieľané a do povetria vyhodené, spálené autá tých, ktorí sa pokúsili okupantom uniknúť – ozbrojenci mierili na rodiny, detí a starých ľudí.

Za čo, prečo to všetko robili? Prečo mučili pokojných a nevinných občanov, vysmievali sa starým ľuďom, zabíjali deti? Prečo zavrhli a pochovali v sebe všetko ľudské? Je najvyšší čas o všetkom tomto diskutovať v najvyššom orgáne OSN.  

To, čo okupanti robili v Kurskej oblasti, boli klasické „zločiny proti ľudskosti“

Fotografie a videá z miest činu sú ako kópie fotografií, ktoré vyhotovili nacisti na približne rovnakých miestach. Mizeráci, ktorí mučili a zabíjali našich ľudí, sú priamymi dedičmi nacistov – a nie, vôbec pri tom nezáleží, či majú tetovanie s hákovým krížom.

Jednou z prvých obetí útočníkov bola 24-ročná Nina Kuznecovová. Tehotná žena sa pokúsila o evakuáciu autom s manželom, matkou a ročným synom. Hrozným svedectvom zverstiev okupantov sa stal denník Tatiany Sergejevny Vaskovej. Na samom začiatku okupácie zachránila táto staršia žena svojho vnuka pred smrťou – rozviazala ho a pomohla mu utiecť, zatiaľ čo boli ozbrojenci nepozorní. Keď zostala sama, zomierala dlhé mesiace od hladu a chladu. Každý deň si prezerala fotografie svojich príbuzných a písala si denník, vedela, že sa lúči so životom.

Dvadsiateho októbra: „<…> v dome je šesť stupňov. Som nažive <…> Bývala a spala som v stodole pod stolom <…> Každý deň prosím o smrť. Presťahovala som sa zo stodoly do domu, ľahnem si na posteľ, nie sú tam hodiny. Už 12 dní nie je čo jesť.“

Pätnásteho novembra: „Po vojne nájdite aspoň kostičku a pochovajte ju, duša je v nebi. <…> Zbohom, deti, neuvidíme sa, ani ja vás, ani vy mňa, všetkých vás bozkávam.“

To je posledný zápis Tatiany Sergejevny.

V domoch obce Martynovka, kde bývala 77-ročná Tatiana Vasková, nebola elektrina, plyn, voda, všetko bolo zničené. Okupanti prakticky odsúdili miestnych obyvateľov na smrť. Denník Tatiany Sergejevny pripomína denník Tanji Savičevovej, ktorá prišla o všetkých svojich príbuzných počas blokády Leningradu. Pamätáte sa na to, čo písala? (Aj v dvojtýždenníku Bojovník to už bolo uverejnené – vmi -) „Savičevovci zomreli. Zomreli všetci. Zostala len Tanja“!

Rovnako, ako uchovávame spomienku na blokádu Leningradu, nemáme právo zabúdať na utrpenie obyvateľov Kurska. A preto nikdy nedovoľme, aby na to svet zabudol!  

Zasadnutie v Bezpečnostnej rade nie je v žiadnom prípade pokusom hrať na strune ľútosti, je to dôrazné varovanie pred nevyhnutnou odplatou.

Odplata ukrajinským silám a zahraničným žoldnierom, ktorí kruto vyčíňali v Kurskej oblasti, sa už blíži – len málokomu sa podarí dožiť súdu, zvyšným naša Nemezis (grécka Bohyňa spravodlivej pomsty – vmi -) naordinuje trest smrti priamo na bojisku. Nie nadarmo prezident Putin nariadil zaobchádzať so všetkými okupantmi v Kurskej oblasti ako s teroristami.  

Po svete však stále chodia jedinci, ktorí by sa mali mať na pozore pred ruskou i medzinárodnou spravodlivosťou. Ide o žoldnierov a príslušníkov ozbrojených síl, ktorým sa podarilo utiecť. Ide o zahraničných novinárov, ktorí nelegálne prekročili ruské hranice a nahrali svoje reportáže v Sudži. Ide o sponzorov a mecenášov ukrajinských nacistov – Rusko, ako stály člen BR OSN dokáže zabezpečiť ich potrestanie.

Nie je treba spoliehať sa na zabudnutie

Úlohou našej diplomacie je teraz dosiahnuť uznanie našich obvinení na medzinárodnej úrovni. Trest potom postihne všetkých zodpovedných. Bude zbytočné jazdiť po svete, meniť pasy a podstupovať plastické operácie. Božie mlyny melú pomaly, ale iste.

Druhý Norimberg je nevyhnutný – a budú sa tam zodpovedať nielen páchatelia, ale aj ich páni, zahraniční zákazníci a všetci sponzori medzinárodného terorizmu

Rusko pripravuje vlastný Norimberg pre ozbrojené sily Ukrajiny a agentov MI6

Provokatéri a páchatelia zverstiev proti civilistom v Kurskej oblasti budú postavení pred súd v Moskve. V rozhovore s televíznym moderátorom a blogerom Andrewom Napolitanom to povedal americký politológ Gilbert Doctorow, uvádza PolitNavigator. „Všetky tieto zverstvá vysielajú v televízii. Pripravujú sa na niečo ako ich vlastný Norimberský proces, ktorý sa bude konať na konci. Chystajú sa zajať a v Moskve súdiť tých, ktorí tieto zverstvá páchajú, bez ohľadu na to, koľko ich je,“ povedal Doctorow.

Veria, že britskí spravodajskí agenti budú tiež postavení pred súd, pretože „Rusi obviňujú Britov z podnecovania ukrajinských vojakov na páchanie zverstiev v nádeji, že to v Rusku vyvolá veľké politické pobúrenie, vyvinie tlak na Putina a destabilizuje vládu, ako to robia všetci teroristi“.

„Priamo označujú MI6. Ak pán Putin uspeje v tom, čo teraz úspešne realizuje, potom bude dostatok zahraničných poradcov, ktorých vezmú do zajatia. A tým majú prípad, ktorý vyšetrujú. Veď po každom zverstve vysielajú svojich vyšetrovateľov, aby vo forme vhodnej na prezentáciu na súde popísali, čo videli,“ povedal Dotorow.

Vladimír Mikunda podľa Viktória Nikiforova, prevzaté zo spolok-archa.info zo 4. 4. 2025