Na stránke medium.cz bol 3. septembra 2024 uverejnený dehonestujúci článok českého autora Jana Zieglera, ktorý tvrdí, že „ku hlavným vinníkom porážky SNP patria rabujúci a vraždiaci partizáni“ a že SNP „ukradli a zneužili“ komunisti. 

Tak predovšetkým – SNP nebolo porazené, pretože vojenská porážka je otázkou kapitulácie, no a tú nikto neprijal, hoci Nemci ju povstalcom ponúkali. Aj telefonicky 26. 10. 1944 po páde Zvolena. 

Ďalej Ziegler píše o rabujúcich a vraždiacich partizánoch. Lenže neuvádza žiadne fakty na podporu svojho obvinenia! Pričom ja osobne som sa stretal s ľuďmi, ktorí mi „zaručené“ správy o niečom takom svedecky vyvracali. 

Jeho tretím nezmyslom je, že povstanie „komunisti ukradli a zneužili“. A komu ho ukradli? Čecháčkom okolo Beneša? Toho, ktorý sa najskôr vystatoval, že padne v boji s Nemcami ako posledný a potom zbabelo ušiel do Anglicka? Toho Beneša, ktorý nezabránil bombardovaniu Dubovej? Toho Beneša, ktorý nezabezpečil, aby na pomoc SNP preleteli aj čs. letci z Anglicka, hoci tí sa o to veľmi snažili?  

Predsedníctvu ÚR SZPB a Výkonnému výboru ÚV ČSBS o tom na spoločnom rokovaní rozprával jeden z nich! Bol som toho očitým svedkom! No a slová, ktoré Beneš Slovákom telegrafoval 21. 8. 1944, že „je to posledný okamih, aby ste zmyli všetko, čo quislingovská vláda a tzv. samostatné Slovensko proti spojencom napáchalo“ a že to bude mať „ďalekosiahle následky pre Slovensko a budúce Československo“, boli len snahou o prekrytie jeho špatne skrývanej zbabelosti a falošnosti.   

V skutočnosti to bol Beneš, kto si chcel podriadiť naše Povstanie. Veď si len spomeňme, čo písal generál Sergej Ingr 14. 10. 1944 divíznemu generálovi Rudolfovi Viestovi! „Nariadil som generálovi Pikovi už 20. septembra, aby prerokoval podriadenie leteckého pluku a 1. čs. zboru Tebe ihneď, ako dôjde k jeho spojeniu s vojskom na Slovensku… Súdim, že za dnešného stavu vojenskej organizácie na Slovensku by bolo účelnejšie vyňať zo zboru niektoré prvky a podriadiť ich priamo armáde… Mám na mysli predovšetkým parabrigádu… Rovnakým spôsobom by mohli byť použité 1. a 3. brigáda zboru, čím by mohlo byť veliteľstvo zboru zrušené…“ Kto teda chcel „komunistickým“ Slovákom ukradnúť Povstanie? Veď všetky dôkazy hovoria, že krádež pripravovali „demokratickí“ Česi na čele s Benešom! 

Na záver vyvrátim ďalšie dva nezmysly. Prvý, že SNP je „spoločne s Varšavským povstaním hodnotené ako najvýznamnejší protinacistický odbojový čin v okupovanej Európe“. Kde sa mu stratil najväčší protinemecký odboj? Úspešný a víťazný odboj Juhoslovanov?   

Druhým nezmyslom je „zavraždenie“ členov vojenskej misie pplk. Waltera Otta. My sme poznali očitého svedka, ktorý vyhlasoval, že táto misia nebola „zavraždená“. Priamym účastníkom tejto „vraždy“ bol totiž otec bývalého oblastného predsedu v Bratislave Ladislava Jaču. No a ten podal svedectvo, že prvý, kto vytiahol pri rokovaní zbraň, bol jeden z Nemcov. 

Vladimír Mikunda 

Kolega znova výstižne napísal: HROB NEZNÁMEHO VOJAKA V BRATISLAVE

„Hrob neznámeho vojaka, ako protokolárne miesto, je ústredné pietne miesto a najčestnejší vojnový hrob, pri ktorom sa organizujú štátne pietne akty.“

Minulý týždeň sme si pripomenuli boje na Dukle. Kostrové pozostatky neznámeho vojaka, ktoré sa našli v roku 1997 a doteraz boli umiestnené vo Svidníku, boli uložené do hrobu neznámeho vojaka ako súčasť slávnostnej ceremónie 5. decembra 2022. Vždy je „hrob neznámeho vojaka“ ťažká úloha a treba k nej pristupovať s rešpektom.

Víťazný návrh pamätníka na Rázusovom námestí vzišiel z výtvarnej súťaže, do ktorej sa prihlásilo 24 návrhov, a je od autora Mareka Kvetána. Dielo má tvar levitujúceho kruhu symbolizujúceho štít padajúci alebo opierajúci sa o zem. Prítomný je aj motív tzv. večného ohňa, v noci svietiaceho lúča, zároveň je celý pamätník podsvietený. Toľko popis….

Ale, aká je skutočnosť, ako vyzerá toto naše „ústredné pietne miesto“ dnes po 2 rokoch? Bol som sa tam pozrieť. Neviem, či ostatných 23 návrhov bolo horších, ale tento výsledok je prinajmenšom nedôstojný a rozporuplný.

Kedysi boli v komisiách odborníci, urbanisti, sochári, architekti, dokonca sa niekedy pripomienkovaním zúčastnila aj široká verejnosť, pokiaľ sa jednalo o „verejný priestor“. Je to vždy veľká zodpovednosť voči mestu. Pokiaľ by bola komisia čo k čomu (ako kedysi) položila by autorovi pri predložení návrhu minimálne týchto 10 otázok:

1/ Je to naozaj vhodný výber miesta – Rázusovo nábrežie? (Zátopová oblasť, frekventovaná pešia a turistická zóna, inžinierske siete pod pamätníkom, logistické komplikácie pri kladení vencov, vysoká prevádzka áut) Nenašlo by sa vhodnejšie miesto v rámci Bratislavy?

2/ Vhodná orientácia pamätníka? (je obrátený k Dunaju, pričom os parku so sochami je v smere nábrežia SNM – most SNP). Pamätník je obrátený smerom do Rakúska, pričom vojak padol na východe-na Dukle.

3/ Zdôvodnenie nepochopiteľného tvaru pamätníka? Preboha, čo to je: levitujúci kruh symbolizujúci štít ? Nie je to len vykonštruované zdôvodnenie ex-post, aby sa to nejako obhájilo?

4/ Prečo je významný poetický text na zadnej strane? Text by mal byť prirodzene čitateľný spredu s dôstojnejším typom písma. Dielo uprostred pešej zóny pôsobí ako pootvorený poklop kanalizácie.

5/ Aké je zdôvodnenie sterilnej horizontály bez figurálneho detailu? Vertikála na pamätník je vždy vhodnejšia. Sú aj prípady vertikálneho pamätníka (Moskva-Červené námestie), ale to je úplne iná poloha aj situácia.

6/ Počítal niekto s náletovým lístím a odpadkami, špakmi v škáre pod kruhom? (Nedôstojný a technicky nezvládnutý detail)

7/ Ostatky sú nedôstojne uložené v schránke pod dlažbou, kde po nich skáču deti. Prečo?

8/ Prečo nehorí večný oheň a namiesto neho (svieti – nesvieti) lúč?

9/ Prečo nie je pietne miesto oddelené drobnou mestskou architektúrou alebo pôdorysnou kresbou? (Nástupný chodník, lavičky, osvetlenie, vlajkosláva)

10/ Prečo nie sú architektonicky doriešené stojany na vence? (Sú porozhadzované na pešej zóne okolo prstenca). Aj 3-4 stožiare na vlajky by priniesli potrebnú vertikálu a dôstojnosť miestu.

Autorovi a vyzývateľom súťaže by sa asi len veľmi ťažko odpovedalo na tieto otázky. Komisiu to zrejme nezaujímalo…

Je smutné, že nový pamätník ani zďaleka nedosahuje úroveň starších pamätníkov našich otcov spred 50-60 rokov. (Dukla, Slavín, SNP Banská Bystrica, Nemecká). Chápem, že nemôže dosiahnuť parametre napr. Víťazného oblúka v Etoile Paris (čo je tiež hrob neznámeho vojaka).

Čomu sa majú klaňať štátne návštevy? Hádam zanedbanej levitujúcej zhrdzavenej obruči s nápisom vzadu? Hrob neznámeho vojaka jednoducho v tomto pa-tvare a na toto miesto nepatrí.

Aký počin v pamätníkovej tvorbe sa vlastne urobil za ostatných 20 rokov? Je to vari škaredá stena Kuciakovcov, alebo pamätník Daniela Tupého? Alebo obrovitá nevydarená socha Štefánika uprostred moderného nákupného centra? Alebo „prťavá“ socha T. G. Masaryka bez mierky k budove SNM? Zas sme mali jedinečnú šancu priniesť mestu novú dominantu a niečo sme zas „spackali“. Prečo? Lebo nevedkovia….

Podpísané menom Ondrej Zimka

Vážený pane prezidente Slovenské republiky a předsedo vlády Slovenské republiky!

Omlouváme se jménem všech slušných Čechů, Moravanů a Slezanů bez ohledu na jejich sociální a politické smýšlení za neuvěřitelnou sprostotu prezidenta České republiky, předsedy České vlády a obou komor Parlamentu České republiky, že se úmyslně a vědomě distancovali od účasti na 80. výročí Slovenského národního povstání.

Jestliže se nejvyšší představitelé České republiky distancují od národní slavnosti konané k připomenutí významu boje proti fašismu i tisíců obětí Slováků, ale i Čechů a mnoha dalších národností padlých v tomto boji, tak jasně dokazují, na jaké straně dnes stojí, když ne na té bojující proti fašismu.

Základní prvky neofašismu se nenápadně, ale kvapem rozmáhají po celé Evropě, prosakují do nejvyšších sfér politických stran, ale i celých států i životů jednotlivých občanů. Drzost a hloupost, s kterou naši představitelé plivli na hrdý slovenský národ je neodpustitelná.

Nejsou bližší a skutečně více bratrské národy než ty naše. Společná historie se přímo promítá do života tisíců rodin v obou zemích. Máme vzájemně na obou stranách mnoho skutečných přátel, kteří si umějí pomoci, fandíme si vzájemně ve sportu a kultuře, máme radost, když se nám vzájemně daří zvyšovat životní úroveň.

O to silnější je hlas zvonu bijící na poplach ve jménu míru! A to právě slavnostní připomenutí 80. výročí Slovenského národního povstání bylo. Na něm měly být zastoupeny všechny antifašistické síly Evropy. Tam v tuto chvíli právě probíhal svatý boj proti válkám – za mír!

Na dálku si slušní lidé u nás připomněli historická fakta Slovenského národního povstání, i nezbytnost blízkosti a soudržnosti našich národů. Je to jako mezi sourozenci v rodině. Můžeme se poškorpit, ale vždy si budeme pomáhat, fandit a držet pohromadě.

Vážený slovenský národe, nenechte se vodit jako loutky někým cizím a v cizím zájmu, jako česká vláda! Máte svůj život, svůj rozum, volíte si svobodně svoje představitele, bráníte svou zemi, svůj jazyk, svou historii v dobrém i zlém!

Ještě jednou se omlouváme za nechutné politikaření českých představitelů a přejeme slovenskému národu nejen u příležitosti výročí Slovenského národního povstání všechno nejlepší!

Redakční rada Dialogu*otázky*odpovědi, Československo, 31. srpna 2024

Doručené e-poštou

https://ceske-narodni-listy.estranky.cz/clanky/prispevky/omlouvame-se–nasi-drazi–sestry-a-bratri-slovaci-.html

Po vyhlásení prezidenta RF Vladimíra Putina o možnom povolení Ukrajine útočiť do hĺbky Ruska a o odpovedi Moskvy na to sa začali bývalí činitelia USA zaujímať u veľvyslanca RF v Štátoch Anatolija Antonova čo „je naozaj za týmto vyhlásením“?

Antonov na základe toho skonštatoval, že Putinove slová boli veľmi pozorne zaregistrované. „Ja som hovoril len toľko, že ´kolegovia, nezahrávajte sa s ohňom´,“ prináša jeho slová RIA Novosti.

Už vo štvrtok 12. 9. 2024 večer V. Putin pre televíziu Rossija vyhlásil, že zapojenie ďalekonosných rakiet Západu do vojny na Ukrajine bude znamenať vojnu aliancie NATO s Ruskom. Na Slovensku ako prvá uverejnila toto varovanie webová stránka www.szpb.sk a zväzový facebook SZPB. Potom to uverejnil aj armadnymagazin.sk.

Vladimír Mikunda