75 rokov FIR – posolstvo predsedu FIR Vilmosa Hantiho
Varovanie „Nikdy viac fašizmus!“ je dnes opäť aktuálne
Medzinárodná federácia odbojárov (FIR) si pripomína 75. výročie svojho založenia. Organizácia vznikla vo Viedni v roku 1951 z iniciatívy bývalých partizánov, preživších koncentračných táborov, žien a mužov protifašistického odboja a obetí prenasledovania. Jej cieľ bol jasný: zabrániť tomu, aby ľudstvo muselo znovu prežiť hrôzy fašizmu a svetovej vojny.
Už 75 rokov FIR zachováva a presadzuje odkaz protifašistického politického a ozbrojeného odboja. Jej založenie nebolo len organizačným aktom. Bolo to morálne posolstvo. Posolstvo, že fašizmus, rasizmus, antisemitizmus a vojna už nikdy nesmú uvrhnúť ľudstvo do skazy. Historická skúsenosť zakladateľov je jednoznačná: fašizmus nevzniká zo dňa na deň. Začína sa nenávisťou, vylučovaním a klamstvom. Pokračuje tým, že sa ľudia stavajú proti sebe, sociálne obavy sa politicky zneužívajú a demokratické inštitúcie sa postupne oslabujú.
Existencia FIR dnes nie je len historickou spomienkou, ale aktuálnou politickou a morálnou nevyhnutnosťou. Heslo zakladateľov organizácie – „Nikdy viac fašizmus! Nikdy viac vojna!“ – je dnes opäť mimoriadne aktuálne. Krajne pravicové hnutia získavajú silu v Európe i v mnohých krajinách sveta. V parlamentoch viacerých štátov už nejde len o izolované neonacistické skupiny, ale o významné politické sily, ktoré spochybňujú základy demokratického právneho štátu a útočia na menšiny, migrantov, odbory, slobodu tlače a myšlienku sociálnej solidarity.
Zároveň narastá aj relativizácia dejín. V niektorých európskych krajinách existujú snahy stavať protifašistický oslobodzovací boj na úroveň zločinov diktatúr, bagatelizovať kolaboráciu s nacizmom alebo vykresľovať ako hrdinov osoby a organizácie, ktoré sa podieľali na prenasledovaní a masovom vraždení. Jednou z najdôležitejších úloh FIR je preto ochrana protifašistickej historickej pamäti. Nie je náhodou, že sa na mnohých miestach útočí na protifašistické spomienkové podujatia, poškodzujú sa pamätníky alebo sa objavujú snahy vytlačiť tradíciu odboja z verejného života. Spor o dejiny je v skutočnosti sporom o súčasnosť a budúcnosť – o to, v akom svete chceme žiť.
Úlohou FIR je dnes tiež jasne rozpoznať, že moderné formy fašizmu sa nemusia nevyhnutne objavovať v uniformách a s hákovými krížmi. Často sa skrývajú za heslami ako „obnova poriadku“, „národná sebaobrana“, „bezpečnosť“ alebo „kultúrna identita“. Nenávistné prejavy sa dnes často šíria prostredníctvom sociálnych sietí, politickej propagandy alebo vo forme konšpiračných teórií.
FIR musí reagovať aj na skutočnosť, že svet opäť vstúpil do obdobia zbrojenia. Rusko-ukrajinská vojna, ktorá už piaty rok prináša na Ukrajinu deštrukciu, eskalujúce konflikty na Blízkom východe a globálne vojenské napätie opäť urobili z jazyka militarizácie normu. Od konca studenej vojny sa nikdy nevynakladalo toľko prostriedkov na vojenské vybavenie, zatiaľ čo stav sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva a školstva sa v čoraz väčšom počte krajín zhoršuje.
Na základe svojich historických skúseností FIR upozorňuje, že autoritárske a extrémistické politické sily získavajú v militarizovaných spoločnostiach väčšiu podporu. FIR sa preto vníma aj ako aktér mierovej politiky. Jej úlohou je spolupracovať s mierovými hnutiami, odbormi, občianskou spoločnosťou a všetkými, ktorí odmietajú politiku nenávisti a logiku vojny.
FIR zároveň čelí aj vnútorným výzvam. Generácia účastníkov protifašistického odboja postupne odchádza. Jednou z najdôležitejších otázok nasledujúcich rokov preto bude, ako zapojiť dnešné generácie do zachovávania protifašistickej pamäti a ochrany demokratických hodnôt. Protifašizmus budúcnosti sa nesmie obmedziť iba na spomienkové slávnosti a kladenie vencov. Musí sa stať živým spoločenským hnutím, ktoré bude schopné prinášať odpovede na problémy 21. storočia: sociálnu nerovnosť, rasizmus, vojnovú propagandu, oslabovanie demokratických práv a útoky na ľudskú dôstojnosť.
Sedemdesiate piate výročie FIR preto nie je len dôvodom na oslavu. Je aj pripomenutím. Pripomína nám, že boj proti fašizmu nie je uzavretou kapitolou dejín, ale jednou z najdôležitejších demokratických úloh súčasnosti a budúcnosti. Tí, ktorí dnes nesú tento odkaz ďalej, nesú mimoriadne veľkú zodpovednosť.
Počas 75-ročnej histórie FIR pôsobili v organizácii a jej členských združeniach desaťtisíce ľudí. Bývalí odbojári, preživší holokaustu, historici, učitelia, robotníci, študenti, odborári, mieroví aktivisti a dobrovoľní občania zachovávali a odovzdávali myšlienku protifašizmu. Mnohí z nich vykonávali túto prácu napriek nepriateľstvu, politickému tlaku či spoločenskej ľahostajnosti. Patrí im naša vďaka.
Osobitná vďaka patrí aj „nositeľom pochodne“ dnešnej generácie – tým, ktorí na seba berú tento často náročný a nepopulárny zápas. Ich zodpovednosť je obrovská. Dnes už nestačí len pamätať si dejiny. Musíme porozumieť ich poučeniam a odvážne vystupovať proti každému vývoju, ktorý by mohol svet opäť priviesť k neľudskosti, nenávisti a vojne.
Sedemdesiate piate výročie FIR preto nie je len príležitosťou na oslavu, ale aj varovaním a záväzkom. Záväzkom zachovať morálny odkaz protifašistického odboja pre budúce generácie. Pretože poučenie z dejín zostáva aj dnes nezmenené:
Nikdy viac fašizmus! Nikdy viac vojna!
S hlbokým zármutkom sme prijali správu o úmrtí Radomíra Žingora, syna legendárneho veliteľa partizánskych jednotiek Slovenského národného povstania a bývalého predsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov generála Viliama Žingora.
Pri tejto príležitosti si môžete pozrieť aj zaujímavý dokument o úlohe žien v Slovenskom národnom povstaní:
Všetkým ženám úprimne blahoželáme k Medzinárodnému dňu žien a želáme veľa zdravia, šťastia a úcty, ktorú si zaslúžia každý deň. 
