FIR: Krajná pravica v Európe vstupuje do roku 2026 s vysokými očakávaniami
Každý, kto v posledných dňoch sledoval vyhlásenia krajne pravicových strán v Európe, bude rok 2026 vnímať s obavami. Výzvy pre antifašistov zostávajú značné. Vo viacerých krajinách sa očakáva, že fašistické sily dosiahnu výrazné zisky v regionálnych aj národných voľbách.
V Nemecku sa už hovorí o „supervolebnom roku“, keďže voľby sa budú konať najmenej v piatich spolkových krajinách a uskutoční sa aj viacero komunálnych volieb. V dvoch krajinských voľbách na východe očakáva krajne pravicová strana AfD, že sa stane najsilnejšou politickou silou. No aj v západných regiónoch často získava takmer každý piaty hlas. Strana otvoreného rasizmu, likvidácie demokratických práv, intolerancie a podpory militarizácie spoločnosti sa tak stala reálnym faktorom s trvalým vplyvom na nemeckú spoločnosť.
Aj v Rakúsku je na vzostupe FPÖ so svojimi rasistickými sloganmi a rétorikou „Rakúsko na prvom mieste“. Podľa aktuálnych prieskumov verejnej mienky je zďaleka najsilnejšou politickou silou v krajine. Líder strany Herbert Kickl na novoročnej recepcii otvorene vyhlásil, že len čakajú na zlyhanie „koalície hanby“ v dôsledku jej vnútorných rozporov. Následne by mali prevziať politickú moc v Rakúsku.
Vo Francúzsku sa v súčasnosti rozhoduje o tom, či bude potvrdený právny krok, ktorým sa má Marine Le Penovej odobrať pasívne volebné právo v prezidentských voľbách v roku 2026 na základe obvinení zo sprenevery. Politickí pozorovatelia upozorňujú, že tento spor nepoškodil stranu Rassemblement National, ktorej predsedá. Naopak, v prieskumoch verejnej mienky je dnes najsilnejšou politickou silou vo Francúzsku. Otázne zostáva, či vláda vymenovaná prezidentom Emmanuel Macronom, ktorá nemá v parlamente vlastnú väčšinu, prežije do roku 2026. Zároveň sa konajú dôležité regionálne voľby, v ktorých je viditeľný rastúci vplyv RN.
V Portugalsku sa vzostup krajnej pravice prejavil v prezidentských voľbách, keď sa kandidát strany Chega, André Ventura, dostal do druhého kola, hoci s výrazným odstupom za kandidátom Socialistickej strany. Ukazuje to, ako slabosť súčasných politických reprezentácií nahráva krajnej pravici. Chega je navyše druhou najsilnejšou silou v parlamente.
Všetky tieto strany zároveň dúfajú, že politika súčasnej americkej administratívy, ktorá sa netají podporou krajnej pravice v Európe – nielen ideologickou, ale aj prostredníctvom konkrétnych krokov verejného uznania – im prinesie ďalší nárast vplyvu. Podobne postupovala aj fašistická vláda pod vedením Giorgia Meloniovej v Taliansku, keď sa profilovala ako európsky partner Donald Trumpa. Skutočnosť, že krajná pravica už nie je na európskej úrovni považovaná za „špinavé deti“, potvrdil aj líder frakcie EPP, nemecký europoslanec CSU Manfred Weber, keď oznámil, že bude naďalej spolupracovať s hnutím Patrioti pre Európu a v prípade potreby zapojí aj hlasy ďalších dvoch krajne pravicových frakcií.
Takto vidíme, ako strany krajnej pravice v Európe masívne ovplyvňujú politickú klímu a sociálnu orientáciu – nielen tam, kde sú súčasťou vlád alebo priamo pri moci. Tento posun doprava sprevádza rozsiahla militarizácia a znovuzbrojovanie, ktoré spôsobujú sociálne problémy takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Krajne pravicové strany túto vojnovú politiku aktívne podporujú – hoci trvajú na „národnom“ postupe – a zároveň sa prezentujú ako „hovorcovia“ ľudí zasiahnutých sociálnymi problémami. Ich propaganda je pritom namierená proti migrantom, „cudzincom“ a sociálnym menšinám.
Všetky sociálne a antifašistické sily, odbory, sociálne združenia, mládežnícke a migrantské organizácie tak stoja pred výzvou vytvoriť spoločnú stratégiu proti tejto hrozbe. Napríklad už budúci týždeň bude Nadácia Rosy Luxemburgovej v Nemecku diskutovať o otázke: „Potrebujeme antifašistický ľudový front?“
Za FIR a naše členské federácie môžeme na túto otázku odpovedať len jednoznačným: Áno!
