Meno autora: Novy Admin

V sobotu 11. apríla 2026 sa v Banskej Bystrici, v hoteli Dixon, uskutočnilo výjazdové rokovanie Predsedníctva Ústrednej rady SZPB.

Rokovanie viedol predseda SZPB Jaroslav Demian spoločne s tajomníkom Ústrednej rady Juraj Odor. Členovia predsedníctva sa zaoberali návrhom novely Stanov SZPB, ako aj Programovým zameraním a Programovým vyhlásením SZPB. Zároveň posunuli do rokovania Ústrednej rady návrh rokovacieho a volebného poriadku XIX. (mimoriadneho) zjazdu SZPB, ktorý sa uskutoční 25. apríla 2026 v Banskej Bystrici. O uvedených dokumentoch bude následne rozhodovať plénum Ústrednej rady SZPB.

Predseda Jaroslav Demian spolu s tajomníkom Jurajom Odorom a vedúcim organizačného oddelenia Jánom Rohárom zároveň informovali o aktuálnych krokoch súvisiacich s ekonomickou situáciou zväzu. Tá podľa ich slov nie je priaznivá, a to najmä v dôsledku nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami zo strany bývalého vedenia SZPB. Vedenie zväzu zároveň informovalo o realizovaných právnych krokoch a deklarovalo, že každé podozrenie z nehospodárneho nakladania bude predmetom riadneho preverenia.

Rokovanie predsedníctva malo zároveň aj rozlúčkový charakter, keďže jeho člen Pavel Marko sa rozhodol vzdať svojho členstva v predsedníctve ako aj Ústrednej rade. V budúcej Ústrednej rade SZPB ho nahradí Július Feješ.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien si s úctou a vďakou pripomíname všetky ženy – matky, staré mamy, manželky, dcéry, kolegyne aj priateľky. Tento deň je príležitosťou poďakovať sa za ich každodennú prácu, starostlivosť, obetavosť a silu, ktorou obohacujú rodiny aj celú spoločnosť.

Osobitne si dnes pripomíname aj ženy, ktoré sa zapísali do dejín protifašistického odboja a Slovenského národného povstania. Mnohé z nich bojovali so zbraňou v ruke, iné pôsobili ako zdravotníčky, spojky, radistky či poskytovali zázemie partizánom. Aj keď ich úloha bola často v úzadí, bez ich práce by odboj nemohol fungovať. 

Nezabúdame ani na ženy, ktoré dnes pôsobia v radoch Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, starajú sa o pamätníky, organizujú spomienkové podujatia a pomáhajú uchovávať historickú pamäť o boji za slobodu.

Pri tejto príležitosti si môžete pozrieť aj zaujímavý dokument o úlohe žien v Slovenskom národnom povstaní:

Všetkým ženám úprimne blahoželáme k Medzinárodnému dňu žien a želáme veľa zdravia, šťastia a úcty, ktorú si zaslúžia každý deň.

Delegácia vedenia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, vedená predsedom Jaroslavom Demianom, dnes navštívila Národnú radu Slovenskej republiky. Predstavitelia SZPB rokovali s poslancami o návrhu zákona na ochranu vojenských pamätníkov, ktorý sa už nachádza v druhom čítaní a má za cieľ posilniť právnu ochranu pred ich poškodzovaním a hanobením.

V delegácii boli aj tajomník Ústrednej rady Juraj Odor, podpredseda SZPB Jaroslav Bulko a člen predsedníctva Martin Krno.

Stretnutie s poslancami Igorom Šimkom (Hlas-SD), Romanom Malatincom (Strana vidieka) a Mariánom Kérym (Smer-SD) prebehlo vo vecnej a konštruktívnej atmosfére. Všetci traja poslanci – zároveň dlhoroční členovia SZPB – vyjadrili jednoznačnú podporu tomuto legislatívnemu zámeru aj súčasnému vedeniu zväzu.

Diskutovalo sa tiež o aktuálnej situácii v SZPB pred blížiacim sa mimoriadnym zjazdom a o možnostiach zlepšenia financovania činnosti zväzu. Poslanci deklarovali záujem hľadať riešenia, ktoré pomôžu SZPB napĺňať jeho poslanie v dnešnej zložitej spoločenskej a bezpečnostnej situácii.

Zaznelo aj dôležité posolstvo: ochrana vojenských pamätníkov by mala byť hodnotou, ktorá nás spája naprieč generáciami aj politickými tábormi. V čase, keď je mier znovu témou celosvetových obáv, je povinnosťou štátu aj spoločnosti dôsledne chrániť pamiatku tých, ktorí zaň položili život.

Vo veku 101 rokov nás dnes, 10. februára 2026, opustil Otto Šimko – člen Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, preživší holokaustu, účastník Slovenského národného povstania, člen historickej odbojovej skupiny SZPB preživších a nositeľ štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.

Narodil sa 1. júna 1924 v Topoľčanoch, vyrastal v Nitre. Ako mladý Žid zažil zákaz štúdia, pracovný tábor vo Vyhniach a hrozbu deportácie do vyhladzovacích táborov. Po vypuknutí Slovenského národného povstania vstúpil do 9. liptovského partizánskeho oddielu, kde bojoval za slobodu a ľudskosť. Bol zajatý, vypočúvaný, no podarilo sa mu utiecť a prežiť do oslobodenia.

Po vojne sa venoval právu, novinárčine aj občianskemu aktivizmu. Hoci čelil politickým prenasledovaniam, nikdy neprestal hovoriť o tom, čo prežil – nie ako obeť, ale ako svedok a bojovník, ktorý cítil zodpovednosť voči pravde a budúcnosti.

Naposledy sa s Ottom Šimkom stretol člen Ústrednej rady SZPB Ivan Pasternák tesne pred vianočnými sviatkami 2025.

V úprimnom rozhovore sa venovali aj situácii SZPB. Otto vtedy jasne vyjadril podporu obrodnému procesu v našom zväze a zaželal mu dôstojné pokračovanie ideálov, za ktoré kedysi bojoval.

Otto Šimko bol hlas, ktorý sme potrebovali počuť. A ktorý budeme navždy postrádať.

Ďakujeme Ti, Otto za tvoje hrdinstvo. Nikdy nezabudneme!

Česť Tvojej pamiatke.

Každý, kto v posledných dňoch sledoval vyhlásenia krajne pravicových strán v Európe, bude rok 2026 vnímať s obavami. Výzvy pre antifašistov zostávajú značné. Vo viacerých krajinách sa očakáva, že fašistické sily dosiahnu výrazné zisky v regionálnych aj národných voľbách.

V Nemecku sa už hovorí o „supervolebnom roku“, keďže voľby sa budú konať najmenej v piatich spolkových krajinách a uskutoční sa aj viacero komunálnych volieb. V dvoch krajinských voľbách na východe očakáva krajne pravicová strana AfD, že sa stane najsilnejšou politickou silou. No aj v západných regiónoch často získava takmer každý piaty hlas. Strana otvoreného rasizmu, likvidácie demokratických práv, intolerancie a podpory militarizácie spoločnosti sa tak stala reálnym faktorom s trvalým vplyvom na nemeckú spoločnosť.

Aj v Rakúsku je na vzostupe FPÖ so svojimi rasistickými sloganmi a rétorikou „Rakúsko na prvom mieste“. Podľa aktuálnych prieskumov verejnej mienky je zďaleka najsilnejšou politickou silou v krajine. Líder strany Herbert Kickl na novoročnej recepcii otvorene vyhlásil, že len čakajú na zlyhanie „koalície hanby“ v dôsledku jej vnútorných rozporov. Následne by mali prevziať politickú moc v Rakúsku.

Vo Francúzsku sa v súčasnosti rozhoduje o tom, či bude potvrdený právny krok, ktorým sa má Marine Le Penovej odobrať pasívne volebné právo v prezidentských voľbách v roku 2026 na základe obvinení zo sprenevery. Politickí pozorovatelia upozorňujú, že tento spor nepoškodil stranu Rassemblement National, ktorej predsedá. Naopak, v prieskumoch verejnej mienky je dnes najsilnejšou politickou silou vo Francúzsku. Otázne zostáva, či vláda vymenovaná prezidentom Emmanuel Macronom, ktorá nemá v parlamente vlastnú väčšinu, prežije do roku 2026. Zároveň sa konajú dôležité regionálne voľby, v ktorých je viditeľný rastúci vplyv RN.

V Portugalsku sa vzostup krajnej pravice prejavil v prezidentských voľbách, keď sa kandidát strany Chega, André Ventura, dostal do druhého kola, hoci s výrazným odstupom za kandidátom Socialistickej strany. Ukazuje to, ako slabosť súčasných politických reprezentácií nahráva krajnej pravici. Chega je navyše druhou najsilnejšou silou v parlamente.

Všetky tieto strany zároveň dúfajú, že politika súčasnej americkej administratívy, ktorá sa netají podporou krajnej pravice v Európe – nielen ideologickou, ale aj prostredníctvom konkrétnych krokov verejného uznania – im prinesie ďalší nárast vplyvu. Podobne postupovala aj fašistická vláda pod vedením Giorgia Meloniovej v Taliansku, keď sa profilovala ako európsky partner Donald Trumpa. Skutočnosť, že krajná pravica už nie je na európskej úrovni považovaná za „špinavé deti“, potvrdil aj líder frakcie EPP, nemecký europoslanec CSU Manfred Weber, keď oznámil, že bude naďalej spolupracovať s hnutím Patrioti pre Európu a v prípade potreby zapojí aj hlasy ďalších dvoch krajne pravicových frakcií.

Takto vidíme, ako strany krajnej pravice v Európe masívne ovplyvňujú politickú klímu a sociálnu orientáciu – nielen tam, kde sú súčasťou vlád alebo priamo pri moci. Tento posun doprava sprevádza rozsiahla militarizácia a znovuzbrojovanie, ktoré spôsobujú sociálne problémy takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Krajne pravicové strany túto vojnovú politiku aktívne podporujú – hoci trvajú na „národnom“ postupe – a zároveň sa prezentujú ako „hovorcovia“ ľudí zasiahnutých sociálnymi problémami. Ich propaganda je pritom namierená proti migrantom, „cudzincom“ a sociálnym menšinám.

Všetky sociálne a antifašistické sily, odbory, sociálne združenia, mládežnícke a migrantské organizácie tak stoja pred výzvou vytvoriť spoločnú stratégiu proti tejto hrozbe. Napríklad už budúci týždeň bude Nadácia Rosy Luxemburgovej v Nemecku diskutovať o otázke: „Potrebujeme antifašistický ľudový front?“
Za FIR a naše členské federácie môžeme na túto otázku odpovedať len jednoznačným: Áno!

Do večnosti odišiel Miloslav Masopust, generálporučík vo výslužbe a vojnový veterán druhej svetovej vojny, ktorý patril k tým, čo slobodu Česko-Slovenska vybojovali v prvej línii. Zomrel vo veku 101 rokov.

Bojoval na východnom fronte, v Dukelskom priesmyku, pri oslobodzovaní Slovenska aj v Slovenskom národnom povstaní. Po celý život zostal verný odkazu protifašistického boja – nielen ako vojak, ale aj ako podpredseda Československej obce legionárskej, kde sa aktívne podieľal na uchovávaní historickej pamäti a odkazu boja proti fašizmu.

Jeho statočnosť, česť a hlboký vlastenecký postoj boli ocenené najvyššími vyznamenaniami, vrátane Radu bieleho leva.

Česť pamiatke generálporučíka Miloslava Masopusta. Večná sláva hrdinom!