Meno autora: Novy Admin

Varovanie „Nikdy viac fašizmus!“ je dnes opäť aktuálne

Medzinárodná federácia odbojárov (FIR) si pripomína 75. výročie svojho založenia. Organizácia vznikla vo Viedni v roku 1951 z iniciatívy bývalých partizánov, preživších koncentračných táborov, žien a mužov protifašistického odboja a obetí prenasledovania. Jej cieľ bol jasný: zabrániť tomu, aby ľudstvo muselo znovu prežiť hrôzy fašizmu a svetovej vojny.

Už 75 rokov FIR zachováva a presadzuje odkaz protifašistického politického a ozbrojeného odboja. Jej založenie nebolo len organizačným aktom. Bolo to morálne posolstvo. Posolstvo, že fašizmus, rasizmus, antisemitizmus a vojna už nikdy nesmú uvrhnúť ľudstvo do skazy. Historická skúsenosť zakladateľov je jednoznačná: fašizmus nevzniká zo dňa na deň. Začína sa nenávisťou, vylučovaním a klamstvom. Pokračuje tým, že sa ľudia stavajú proti sebe, sociálne obavy sa politicky zneužívajú a demokratické inštitúcie sa postupne oslabujú.

Existencia FIR dnes nie je len historickou spomienkou, ale aktuálnou politickou a morálnou nevyhnutnosťou. Heslo zakladateľov organizácie – „Nikdy viac fašizmus! Nikdy viac vojna!“ – je dnes opäť mimoriadne aktuálne. Krajne pravicové hnutia získavajú silu v Európe i v mnohých krajinách sveta. V parlamentoch viacerých štátov už nejde len o izolované neonacistické skupiny, ale o významné politické sily, ktoré spochybňujú základy demokratického právneho štátu a útočia na menšiny, migrantov, odbory, slobodu tlače a myšlienku sociálnej solidarity.

Zároveň narastá aj relativizácia dejín. V niektorých európskych krajinách existujú snahy stavať protifašistický oslobodzovací boj na úroveň zločinov diktatúr, bagatelizovať kolaboráciu s nacizmom alebo vykresľovať ako hrdinov osoby a organizácie, ktoré sa podieľali na prenasledovaní a masovom vraždení. Jednou z najdôležitejších úloh FIR je preto ochrana protifašistickej historickej pamäti. Nie je náhodou, že sa na mnohých miestach útočí na protifašistické spomienkové podujatia, poškodzujú sa pamätníky alebo sa objavujú snahy vytlačiť tradíciu odboja z verejného života. Spor o dejiny je v skutočnosti sporom o súčasnosť a budúcnosť – o to, v akom svete chceme žiť.

Úlohou FIR je dnes tiež jasne rozpoznať, že moderné formy fašizmu sa nemusia nevyhnutne objavovať v uniformách a s hákovými krížmi. Často sa skrývajú za heslami ako „obnova poriadku“, „národná sebaobrana“, „bezpečnosť“ alebo „kultúrna identita“. Nenávistné prejavy sa dnes často šíria prostredníctvom sociálnych sietí, politickej propagandy alebo vo forme konšpiračných teórií.

FIR musí reagovať aj na skutočnosť, že svet opäť vstúpil do obdobia zbrojenia. Rusko-ukrajinská vojna, ktorá už piaty rok prináša na Ukrajinu deštrukciu, eskalujúce konflikty na Blízkom východe a globálne vojenské napätie opäť urobili z jazyka militarizácie normu. Od konca studenej vojny sa nikdy nevynakladalo toľko prostriedkov na vojenské vybavenie, zatiaľ čo stav sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva a školstva sa v čoraz väčšom počte krajín zhoršuje.

Na základe svojich historických skúseností FIR upozorňuje, že autoritárske a extrémistické politické sily získavajú v militarizovaných spoločnostiach väčšiu podporu. FIR sa preto vníma aj ako aktér mierovej politiky. Jej úlohou je spolupracovať s mierovými hnutiami, odbormi, občianskou spoločnosťou a všetkými, ktorí odmietajú politiku nenávisti a logiku vojny.

FIR zároveň čelí aj vnútorným výzvam. Generácia účastníkov protifašistického odboja postupne odchádza. Jednou z najdôležitejších otázok nasledujúcich rokov preto bude, ako zapojiť dnešné generácie do zachovávania protifašistickej pamäti a ochrany demokratických hodnôt. Protifašizmus budúcnosti sa nesmie obmedziť iba na spomienkové slávnosti a kladenie vencov. Musí sa stať živým spoločenským hnutím, ktoré bude schopné prinášať odpovede na problémy 21. storočia: sociálnu nerovnosť, rasizmus, vojnovú propagandu, oslabovanie demokratických práv a útoky na ľudskú dôstojnosť.

Sedemdesiate piate výročie FIR preto nie je len dôvodom na oslavu. Je aj pripomenutím. Pripomína nám, že boj proti fašizmu nie je uzavretou kapitolou dejín, ale jednou z najdôležitejších demokratických úloh súčasnosti a budúcnosti. Tí, ktorí dnes nesú tento odkaz ďalej, nesú mimoriadne veľkú zodpovednosť.

Počas 75-ročnej histórie FIR pôsobili v organizácii a jej členských združeniach desaťtisíce ľudí. Bývalí odbojári, preživší holokaustu, historici, učitelia, robotníci, študenti, odborári, mieroví aktivisti a dobrovoľní občania zachovávali a odovzdávali myšlienku protifašizmu. Mnohí z nich vykonávali túto prácu napriek nepriateľstvu, politickému tlaku či spoločenskej ľahostajnosti. Patrí im naša vďaka.

Osobitná vďaka patrí aj „nositeľom pochodne“ dnešnej generácie – tým, ktorí na seba berú tento často náročný a nepopulárny zápas. Ich zodpovednosť je obrovská. Dnes už nestačí len pamätať si dejiny. Musíme porozumieť ich poučeniam a odvážne vystupovať proti každému vývoju, ktorý by mohol svet opäť priviesť k neľudskosti, nenávisti a vojne.

Sedemdesiate piate výročie FIR preto nie je len príležitosťou na oslavu, ale aj varovaním a záväzkom. Záväzkom zachovať morálny odkaz protifašistického odboja pre budúce generácie. Pretože poučenie z dejín zostáva aj dnes nezmenené:

Nikdy viac fašizmus! Nikdy viac vojna!

Kalište sa v sobotu 13. júna 2026 opäť stalo miestom stretnutia tých, ktorí si vážia odkaz Slovenského národného povstania, protifašistického odboja a obetí druhej svetovej vojny. Na pietnom mieste, ktoré je symbolom utrpenia civilného obyvateľstva počas nacistickej okupácie, sa uskutočnil už 20. ročník Stretnutia generácií.

Podujatie pripravilo Múzeum Slovenského národného povstania v spolupráci so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov a ďalšími partnermi. Tradičné stretnutie opäť spojilo vojnových veteránov, predstaviteľov štátnej správy, samospráv, spoločenských organizácií, mládež i širokú verejnosť.

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov zastupovala delegácia vedená predsedom SZPB Jaroslavom Demianom. Súčasťou delegácie boli podpredseda SZPB Ján Rohár, tajomníčka SZPB Katarína Malíková, čestný podpredseda SZPB Jaroslav Buľko a člen Ústrednej rady SZPB Ján Pacek. Národnú radu Slovenskej republiky zastupoval podpredseda NR SR a podpredseda SZPB Marián Kéry, prítomný bol aj poslanec Európskeho parlamentu Branislav Ondruš.

Najsilnejším momentom celého podujatia bol príhovor priameho účastníka protifašistického odboja Vladimíra Strmeňa, jedného z posledných žijúcich veteránov Slovenského národného povstania. Jeho slová zazneli s mimoriadnou silou a osobnou skúsenosťou človeka, ktorý vojnu zažil na vlastnej koži.

Vo svojom vystúpení pripomenul 46 obetí tragédie v Kališti, ktoré prišli o život len niekoľko týždňov pred koncom vojny.

„Každá z týchto 46 obetí mala svoj príbeh. Po každej zostalo pri stole prázdne miesto. Smrť týchto ľudí bola zbytočná a nezmyselná. Veď koniec vojny bol blízko a ich životy mali pokračovať ďalej. Mali vychovávať svoje deti, pracovať a snívať svoje sny,“ povedal Vladimír Strmeň.

Zdôraznil, že za číslami a historickými údajmi sa skrývajú konkrétni ľudia, rodiny a nenaplnené osudy. Pripomenul tiež, že pamiatka obetí nesmie zostať zabudnutá ani po desaťročiach.

„Chcem im povedať, že sme na nich nezabudli. Že žijeme a vychovávame naše deti v mieri. Ale aj to, že ich obete si budú ďalšie generácie naďalej pripomínať,“ uviedol.

Vladimír Strmeň vo svojom vystúpení zarecitoval aj báseň venovanú povstalcom a partizánom, ktorí bojovali za slobodu Slovenska. Jej posolstvo smerovalo k úcte voči tým, ktorí priniesli najvyššiu obeť, ale aj k ochrane mieru pre budúce generácie.

Osobitne silné boli jeho slová adresované mladým ľuďom:

„Nedopusťte, aby svet zachvátil nový boj, nový požiar. Verte nám, starým, ktorí sme vojnu prežili. Niet väčšieho zla, ako je vojna. Vo vojne tečie krv, vo vojne násilím umierajú nevinní ľudia.“

Práve tento odkaz sa stal hlavným posolstvom jubilejného 20. ročníka Stretnutia generácií.

Súčasťou programu bol aj slávnostný okamih, ktorý symbolicky prepojil minulosť a súčasnosť Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Predseda SZPB Jaroslav Demian odovzdal bývalému predsedovi SZPB Pavlovi Sečkárovi titul čestný predseda SZPB.

Toto najvyššie čestné ocenenie udelil Pavlovi Sečkárovi XIX. zjazd SZPB ako prejav uznania za jeho dlhoročnú prácu v prospech zväzu, za rozvoj protifašistických aktivít a za významný podiel na budovaní organizácie. Mimoriadne symbolické bolo odovzdanie ocenenia práve na Kališti, keďže Pavol Sečkár patril pred dvadsiatimi rokmi k iniciátorom vzniku tradície Stretnutia generácií.

Počas slávnostného aktu vystúpili na pódiu predseda SZPB Jaroslav Demian aj ocenený Pavol Sečkár. Práve tento moment dôstojne pripomenul historickú úlohu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov pri vzniku a rozvoji podujatia, ktoré sa za dve desaťročia stalo pevnou súčasťou kalendára spomienkových akcií na Slovensku.

Generálny riaditeľ sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva obrany SR Martin Rímeš vo svojom príhovore zdôraznil, že Kalište nie je len bývalou obcou, ale živou pripomienkou ceny, ktorú naši predkovia zaplatili za slobodu. Upozornil na význam historickej pamäti a potrebu odovzdávať odkaz Slovenského národného povstania mladým generáciám.

Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter sa vo svojom vystúpení zamyslel nad ľudskými osudmi, ktoré vojna nenávratne zničila. Mladých ľudí označil nielen za tvorcov budúcnosti, ale aj za strážcov minulosti.

Riaditeľ Múzea SNP Marian Uhrin pripomenul, že Múzeum SNP stálo pri zrode myšlienky Stretnutia generácií a počas dvadsiatich rokov pomáhalo budovať Kalište ako miesto historickej pamäti.

Napriek dôstojnému priebehu podujatia a silným vystúpeniam rečníkov nemožno obísť ani niektoré otázky, ktoré medzi účastníkmi zaznievali. Išlo predsa o jubilejný 20. ročník Stretnutia generácií, jednej z najvýznamnejších pravidelných spomienkových akcií venovaných odkazu Slovenského národného povstania a protifašistického odboja.

Viacerí účastníci preto poukazovali na to, že rozsah zastúpenia verejných a ústavných činiteľov celkom nezodpovedal významu okrúhleho výročia. Chýbali viacerí najvyšší predstavitelia štátu a podujatie sa napriek svojmu významu nedočkalo takej pozornosti, akú by si dvadsiate výročie zaslúžilo.

Diskusiu vyvolalo aj postavenie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v oficiálnom programe. Napriek tomu, že SZPB bol pri zrode podujatia, patrí medzi jeho hlavných partnerov a značnú časť prítomných tvorili práve jeho členovia, v hlavnom programe nezaznel samostatný príhovor predstaviteľa zväzu. Otázky vyvolalo aj protokolárne zaradenie delegácie SZPB, ktoré podľa viacerých účastníkov nezodpovedalo významu organizácie ani jej úlohe pri organizovaní a uchovávaní odkazu podobných podujatí.

Na druhej strane práve odovzdanie titulu čestného predsedu SZPB Pavlovi Sečkárovi a vystúpenie predstaviteľov zväzu počas tohto slávnostného aktu priniesli aspoň čiastočné pripomenutie významu organizácie, ktorá stála pri zrode celej tradície Stretnutia generácií.

Do budúcnosti bude potrebné viesť intenzívnejší dialóg s organizátormi a protokolárnymi útvarmi jednotlivých inštitúcií tak, aby postavenie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov na významných pietnych podujatiach primerane odrážalo jeho postavenie a úlohy vyplývajúce zo zákona o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Práve SZPB je organizáciou, ktorej štát zveril významné poslanie uchovávať odkaz protifašistického odboja, organizovať pietne podujatia a odovzdávať historickú pamäť ďalším generáciám.

Kalište, vypálené nacistickými jednotkami 18. marca 1945, zostáva aj po desaťročiach silným symbolom utrpenia civilného obyvateľstva počas vojny. Jubilejný 20. ročník Stretnutia generácií opäť potvrdil, že spomienka na obete fašizmu a odkaz Slovenského národného povstania majú svoje pevné miesto aj v súčasnosti. Najmä v časoch, keď slová posledných žijúcich veteránov nadobúdajú čoraz väčšiu hodnotu a stávajú sa živým svedectvom dejín pre budúce generácie.

Galéria 20. ročník Stretnutia generácií na Kališti

Predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Ing. Jaroslav Demian menoval s účinnosťou od 1. mája 2026 do funkcie tajomníčky SZPB pplk. v. v. PaedDr. Mgr. Katarínu Malikovú, LL.M.

Katarína Maliková má dlhoročné skúsenosti z Policajného zboru, kde pôsobila ako vyšetrovateľka v oblasti všeobecnej aj ekonomickej kriminality, ako aj na úseku obzvlášť závažnej trestnej činnosti a nelegálnej migrácie. Zastávala aj riadiace funkcie a podieľala sa na odborných projektoch v spolupráci s Organizáciou Spojených národov.

Po odchode z Policajného zboru pôsobila v oblasti práva, štátnej správy a verejných inštitúcií. V súčasnosti sa venuje aj starostlivosti o vojnových veteránov v rámci Ministerstva obrany SR, kde pracuje s najstaršou generáciou účastníkov odboja a vojnových udalostí, vrátane druhovojnových veteránov, akými boli napríklad Karol Kuna, Anna Bergerová či v súčasnosti Branislav Tvarožek.

V rámci SZPB pôsobí ako predsedníčka základnej organizácie Bratislava 1 a tajomníčka oblastného výboru v Bratislave, pričom sa dlhodobo zapája do činnosti zväzu.

V súvislosti s prijatím tejto funkcie sa zároveň vzdala členstva v Rozhodcovskej komisii SZPB.

Jej menovanie predstavuje posilnenie odborného aj organizačného zázemia SZPB v období stabilizácie.

S hlbokým zármutkom sme prijali správu o úmrtí Radomíra Žingora, syna legendárneho veliteľa partizánskych jednotiek Slovenského národného povstania a bývalého predsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov generála Viliama Žingora.

Radomír Žingor sa narodil 20. septembra 1936 na Bystričke pri Martine. Jeho detstvo bolo poznačené dramatickými udalosťami druhej svetovej vojny a neskoršími represáliami voči jeho rodine po vykonštruovanom procese s jeho otcom. Napriek ťažkým životným okolnostiam si postupne doplnil vzdelanie a celý svoj pracovný život spojil s priemyslom v Martine.

V roku 1989 sa aktívne zapojil do verejného a politického života. Po vzniku demokratických pomerov bol v roku 1990 zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, kde pôsobil ako predseda parlamentného výboru pre obchod a služby. Poslanecký mandát obhájil aj vo voľbách v roku 1992.

Po odchode z aktívnej politiky sa venoval práci v sociálnej oblasti ako riaditeľ Detského domova v Martine a dlhé roky zostal verný odkazu protifašistického odboja. Významnú časť svojho života zasvätil činnosti v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov, kde dlhodobo pôsobil ako predseda Oblastného výboru SZPB v Martine. Svojou prácou nadväzoval aj na odkaz svojho otca, ktorý po vojne stál na čele Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.

Odchod Radomíra Žingora je stratou pre jeho rodinu, priateľov, členov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov aj pre všetkých, ktorí si vážia hodnoty slobody, spravodlivosti a historickej pamäti.

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov vyjadruje úprimnú sústrasť rodine a blízkym.

Česť jeho pamiatke.

V sobotu 11. apríla 2026 sa v Banskej Bystrici, v hoteli Dixon, uskutočnilo výjazdové rokovanie Predsedníctva Ústrednej rady SZPB.

Rokovanie viedol predseda SZPB Jaroslav Demian spoločne s tajomníkom Ústrednej rady Juraj Odor. Členovia predsedníctva sa zaoberali návrhom novely Stanov SZPB, ako aj Programovým zameraním a Programovým vyhlásením SZPB. Zároveň posunuli do rokovania Ústrednej rady návrh rokovacieho a volebného poriadku XIX. (mimoriadneho) zjazdu SZPB, ktorý sa uskutoční 25. apríla 2026 v Banskej Bystrici. O uvedených dokumentoch bude následne rozhodovať plénum Ústrednej rady SZPB.

Predseda Jaroslav Demian spolu s tajomníkom Jurajom Odorom a vedúcim organizačného oddelenia Jánom Rohárom zároveň informovali o aktuálnych krokoch súvisiacich s ekonomickou situáciou zväzu. Tá podľa ich slov nie je priaznivá, a to najmä v dôsledku nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami zo strany bývalého vedenia SZPB. Vedenie zväzu zároveň informovalo o realizovaných právnych krokoch a deklarovalo, že každé podozrenie z nehospodárneho nakladania bude predmetom riadneho preverenia.

Rokovanie predsedníctva malo zároveň aj rozlúčkový charakter, keďže jeho člen Pavel Marko sa rozhodol vzdať svojho členstva v predsedníctve ako aj Ústrednej rade. V budúcej Ústrednej rade SZPB ho nahradí Július Feješ.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien si s úctou a vďakou pripomíname všetky ženy – matky, staré mamy, manželky, dcéry, kolegyne aj priateľky. Tento deň je príležitosťou poďakovať sa za ich každodennú prácu, starostlivosť, obetavosť a silu, ktorou obohacujú rodiny aj celú spoločnosť.

Osobitne si dnes pripomíname aj ženy, ktoré sa zapísali do dejín protifašistického odboja a Slovenského národného povstania. Mnohé z nich bojovali so zbraňou v ruke, iné pôsobili ako zdravotníčky, spojky, radistky či poskytovali zázemie partizánom. Aj keď ich úloha bola často v úzadí, bez ich práce by odboj nemohol fungovať. 

Nezabúdame ani na ženy, ktoré dnes pôsobia v radoch Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, starajú sa o pamätníky, organizujú spomienkové podujatia a pomáhajú uchovávať historickú pamäť o boji za slobodu.

Pri tejto príležitosti si môžete pozrieť aj zaujímavý dokument o úlohe žien v Slovenskom národnom povstaní:

Všetkým ženám úprimne blahoželáme k Medzinárodnému dňu žien a želáme veľa zdravia, šťastia a úcty, ktorú si zaslúžia každý deň.