Slovenské umenie v boji proti fašizmu.
BULLETIN – DVORANA MK SR – 75. výročie oslobodenia a 76 SNP – web – skla…
BULLETIN – DVORANA MK SR – 75. výročie oslobodenia a 76 – 29, 7 cm x 14,…
Z príhovorov pri otvorení výstavy
Slovo kurátora
Klub výtvarných umelcov a teoretikov si aj tentoraz, v kontexte významného výročia
oslobodenia Slovenska a víťazstva nad fašizmom, ako aj Slovenského národného
povstania, považoval za česť zorganizovať pod záštitou Slovenského zväzu
protifašistických bojovníkov a v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR výstavu, ktorá
má pripomenúť a zdôrazniť umelecké a mravné odkazy boja proti fašizmu.
Pritom iba nedávno nás opustili pevné piliere týchto tradícií: Orest Dubay, Ján Kulich,
Tibor Bartfay, Karol Kállay, Arpád Račko, Ladislav Snopek, ale aj Albín Brunovský.
Naša výstava však nie iba pripomína, potvrdzuje, že odkaz aj tých skôr zosnulých – bratov
Hložníkovcov, Jozefa Baláža, Eleny Lazinovskej, Dagmar Rosulkovej, Jozefa Jankoviča,
Alexandra Trizuljaka, Jozefa Kostku, Jána Ilavského, Imra Weinera Kráľa, ale aj mnohých
ďalších, treba skôr nanovo exponovať v našom vedomí, aby bolo zrejmé, prečo sme si ctili
tieto osobnosti. Hoci aj Štefana Bednára, Antona Hollého, Jána Mudrocha, Martina Benku,
Jána Želibského, Ľudovíta Fullu. Bez tejto náročnej a vzácnej autorskej obraznosti, vizuality
a postojovej kvality, ktorú vyjavili, nemali by naše výtvarné dejiny svoj zmysel, výraz a česť.
Je šťastím, že vo výtvarnom umení ide o rešpektované hodnoty, ba aj to, že majú svojich
výtvarných synov a dcéry. Nenazval by som to frontom, skôr množstvom skutočných
osobností. Mnohých už nie najmladších, ale aj mnohých mladých. A púritom stále platí, že
nepodľahli zvodom a mámeniam.
PhDr. Ladislav Skrak, predseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov a kurátor výstavy
Príhovor ministerky kultúry Slovenskej republiky Natálie Milanovej
pri príležitosti otvorenia výstavy Slovenské umenie proti fašizmu v Dvorane MK SR
Slovenské umenie proti fašizmu je výstava, ktorá sa koná pod záštitou Slovenského zväzu
protifašistických bojovníkov. Pripravil ju Klub výtvarných umelcov a teoretikov,
vychádzajúc najmä zo stálej expozície zväzu pod názvom Za slobodu! v doplnení
výpožičkami z iných zbierok.
Pre mňa slovenské umenie proti fašizmu nie sú len vytvorené a prezentované umelecké diela,
ale aj osudy umelkýň a umelcov, ktorí zažili neskutočné hrôzy vojnových časov.
Neviem si ani predstaviť, čím si v koncentračnom tábore Auschwitz pri poľskom meste
Osvienčim prešla mladučká Zuzana Mináčová, z ktorej sa stala výborná fotografka. A čo
tragédia, ktorú zažil maliar Edmund Gwerk, ktorý sa spolu so svojou manželkou Alžbetou
Göllnerovou-Gwerkovou zapojil do príprav Slovenského národného povstania. Ju po
potlačení SNP nacisti zatkli a neskôr spolu s ostatnými väzňami popravili v Kremničke pri
Banskej Bystrici.
Aké hrôzy zažíval Ľubomír Feld, keď musel maľovať pre Mengeleho v Auschwitzi? Aké
posledné roky pripravili rasové zákony maliarovi európskeho významu Arnoldovi Petrovi
Weiszovi-Kubínčanovi, ktoré skončili jeho život v koncentračnom tábore?
Nedá mi nespomenúť mimoriadne talentovanú fotografku Irenu Blühovú, ktorá študovala
na Bauhause. Vyznačovala sa nielen talentom, ale aj jasným postojom a počas vojny sa
aktívne zapojila do protifašistického odboja.
Alebo maliara a grafika Štefana Bednára, ktorý bol účastníkom protifašistického hnutia
a SNP a prežil koncentračný tábor. Čo bol osud, ktorý stihol aj ďalšieho účastníka povstania,
maliara Jozefa Fedoru.
V SNP bojovala aj vynikajúca fotografka Magdaléna Robinsonová. Videla ako jej Nemci
zabili matku. Spolu s otcom ju odviezli do koncentračného tábora Auschwitz. Keď sa v roku
1945 vrátila domov do Žiliny, na ceste zo stanice ako prvého človeka stretla bývalého
gardistu, ktorý ju predtým strážil na Gestape. Ako fotografka sa po rokoch do Auschwitzu
znovu vrátila, ale to miesto utrpenia bolo pre ňu prílišným šokom. Dokázala vytvoriť len štyri
fotografie. Napriek neľudskosti a krutosti, ktorú zažila, však dokázala tvoriť. Ako povedala:
“Bola som hladná po kráse života, pretože som zažila peklo života.”
Tieto osudy umelcov a umelkýň nie sú ojedinelé. Je ich oveľa viac. Sú súčasťou mozaiky
osudu nášho národa a národov, ktoré prešli peklom nacistického prenasledovania a 2. svetovej
vojny. Mnohí z nich – v drvivej väčšine ženy a muži bez známeho mena – mali v sebe
morálny kompas a schopnosť rozlišovať dobro od zla, riadili sa tým najvyšším princípom
humanity a mali silu postaviť sa neľudskosti a zhmotnenému zlu. To sú tí, ktorí pomáhali
prenasledovaným aj za cenu ohrozenia svojho života a života svojich blízkych. To sú tí, ktorí
sa aktívne podieľali na protifašistickom odboji
či chopili sa zbrane v Slovenskom národnom povstaní, bojovali proti fašistom. Bez nich by
sme my nemali dnešok.
Na utrpenie obetí nacizmu však nesmieme zabúdať. Všetko ich strádanie, bolesť
a obetovanie sa majú význam len vtedy, ak sa z neho spoločnosť poučí. Nesmieme preto
tolerovať prejavy oživovania ľudáctva, rasizmu a extrémizmu či popieranie holokaustu. Som
presvedčená, že umenie vo svojich rôznych podobách má svojou emotívnosťou i obraznosťou
obrovskú silu nám pripomínať aj temné stránky našich dejín, ale nás aj napĺňať nádejou
v našu odvahu, dobrotu a ľudskosť.
Za neprítomnú ministerku kultúry jej príhovor prečítal Ladislav Skrak
Príhovor predsedu SZPB Ing. Pavla Sečkára, PhD.
venovaný otvoreniu výstavy Slovenské umenie proti fašizmu
Obdobie 75. výročia oslobodenia Slovenska, ktoré znamená nielen čas osláv ukončenia
2. svetovej vojny, ale aj gigantického víťazstva nad fašizmom, malo a má aj svoj
aktuálny rozmer, v čase globálnej pandémie koronavírusu u nás aj v medzinárodnom
meradle.
Od historických dní vzniku SNP uplynulo 76. rokov, aj pri tejto príležitosti považujeme za
potrebné pripomenúť si odvahu, obetavosť, nadšenie a hrdinstvo, slávu, ale i biedu, utrpenie
vojakov a partizánov na povstaleckých frontoch, alei tragédiu organizátorov a našich
spoluobčanov spôsobenú nemeckými bezpečnostnými zložkami, ale aj domácimi
pomocníkmi.
Keď sa dnes zamýšľame nad odhodlaním povstalcov z čoho čerpali silu na otvorený boj,
môžeme povedať, že to bola túžba po voľnosti od nacistického a fašistického jarma, ale
i veľká nenávisť za zločiny a zverstvá spôsobené voči bezbranným, ale i bezradným ľuďom
a nevinným deťom.
História druhej svetovej vojny označuje Slovenské národné povstanie za druhé najväčšie
ozbrojené vystúpenie nacistami porobených národov. Právom patrí medzi najsvetlejšie
kapitoly novodobej histórie Slovákov.
Pripomíname si, že za skutočnú demokraciu a ľudskosť života bojovali a mreli tisíce hrdinov
protifašistického boja a odboja. Významný míľnik tohto výročia, skutočnosť, že sme mohli 75
rokov žiťv mieri, znamená, že sme vykonali mnoho potrebného pre pokrokový vývin ľudstva.
Protifašistickí bojovníci, si v plnej miere uvedomujú, že nám odchádzajú priami účastníci 2.
svetovej vojny a SNP. Vzdávame im úctu a ctíme si ich hodnoty bojovníkov za národnú
slobodu, proti fašizmu a nemeckému nacizmu, a najmä ako dlhoročných bojovníkov za mier.
Odkaz týchto priamych účastníkov bojov a mnohých obetí stavia pred nás mimoriadne
aktuálnu úlohu objektívne reflektovať a pravdivo poznávať a hodnotiť zlomové udalosti 20.
storočia. Tak, aby nehrozila strata historickej pamäte, aby sme zachovali ich odkaz ako základ
pre život ďalších generácií nového tisícročia.
Víťazstvo nad fašizmom pre nás znamená, že sme zvládli poraziť agresora, že to bola
najmä Červená armáda Sovietskeho zväzu, a na Slovensku aj Rumunská kráľovská
armáda, ktoré nám priniesli skutočnú slobodu za cenu mnohých životov.
Ceníme si, že štáty protihitlerovskej koalície oslobodili národy Európy, ale aj nemecký ľud,
z hlbokého dna a priepasti nacistickej tyranie. Porážka nacizmu znamenala závažnú
a významnú etapu kultúrnej revolúcie, obnovu demokracie v Európe.
Sme naozaj radi, že projekt a realita Európskej únie znamená aj upevňovanie pokroku
a kultúry súžitia ľudí a národov. Chápeme, že našou mravnou povinnosťou je ctiť si a bojovať
proti hrozbám militarizmu, extrémizmu, nacionalizmu a ďalším neľudským formám súžitia.
Platí to, samozrejme, aj vo vzťahu k východným slovanským národom, ktoré sa patrí
spoznávať ako našich osloboditeľov.
Druhá svetová vojna má svoje desivé štatistiky. Milióny mŕtvych, ktorých smrť zavinili
kulturtrégri a übermenši. Na sklonku druhej svetovej vojny iba rozšírili rady mrzákov
a padlých. Na Slovensku, kde sa chceli liečiť z východného frontu, čakal ich údel zločincov,
ktorých sa bolo treba báť. Nacizmus znamenal pre Európu ťaženie proti Židom a slovanským
národom, aj proti demokraticky zmýšľajúcim, i komunistom. Znamenal zároveň obrovské
vojnové škody, ktoré bolo potrebné zvládať v rozsiahlom programe povojnovej rekonštrukcie
hospodárskeho a kultúrno-spoločenského života. Z tohto marazmu hľadali cestu ku krajšej
budúcnosti mnohí umelci, slovenská kultúra a umenie. Skutočné umenie nič neprikrášľovalo,
ale pomáhalo žiť.
Vzdávame úctu všetkým tým, ktorí pri plnení svojho poslania nesklamali.
