Meno autora: Novy Admin

Dňa 26. novembra sa predseda vlády SR Robert Fico vyjadril o téme tzv. Benešových dekrétov“, pretože ich, osobitne politici z PS, začínajú „využívať“ vo svojom politickom boji.

O čom sú tieto dekréty, aký je ich zmysel a podstata, v čom chránia Slovenskú republiku, prezrádza aj toto video:

K téme Benešových dekrétov, presnejšie, k téme Dekrétov prezidenta republiky sa tlačovka vyjadrovala do 4.20 minúty. Potom, od 13.20 minúty prehovoril k téme v širších súvislostiach minister zahraničia Juraj Blanár.  

Bojovník

V utorok 25. novembra sme si pripomenuli 130. výročie narodenia veľkého československého hrdinu, armádneho generála a československého prezidenta Ludvíka Svobodu.

Jeho život je príbehom odvahy, obete a vytrvalosti. Po nemeckej okupácii ČSR a vzniku Protektorátu ČaM sa pridal sa k nelegálnej vojenskej odbojovej organizácii Obrana národa, ktorá zhromažďovala vojakov pripravených bojovať proti okupantom.

Po odchode do Poľska a následne do Sovietskeho zväzu sa stal kľúčovým veliteľom československých vojenských jednotiek v zahraničí. Ako veliteľ 1. čs. armádneho zboru v ZSSR viedol svojich vojakov cez najťažšie boje – od bitky pri Sokolove až po krvavé boje v Duklianskom priesmyku.

Ludvík Svoboda bol po návrate domov oslavovaný ako národný hrdina. Stal sa ministrom obrany a neskôr prezidentom, no nikdy nezabudol na tých, ktorí padli. Vedel, že ich obeta nesmie byť zabudnutá.

Podľa AM z 25. 11. 2025

…ale zástupcovia koaličných krajín sa dokázali dohodnúť na myšlienke medzinárodného tribunálu, ktorý by neporušoval vojenské normy, vyhlásila vedecká riaditeľka Nadácie digitálnej histórie a členka Vedeckého výboru Ruskej vojenskej historickej spoločnosti pre štúdium genocídy a vojnových zločinov Ksenia Čepikovová.

„V marci 1945 Anthony Eden v Dolnej snemovni vyhlásil, že rozhodnutie o osude Adolfa Hitlera bude odovzdané ‚tomu britskému vojakovi‘, ktorý sa stretne s Führerom.“ Takto Čepikovova reagovala na otázku existencie nejakých alternatív k medzinárodnému súdu. Podľa nej sa to nedá považovať za „alternatívu“ k Norimberskému tribunálu. Schvaľovanie lynčovania priamo porušovalo vojenské predpisy, ktoré zakazovali popravu akýchkoľvek vojnových zajatcov na mieste bez ohľadu na hodnosť alebo osobný vzťah. „Eden bol, samozrejme, politik, zvyknutý používať grandiózne frázy, aby sa zapáčil verejnosti, ale táto epizóda dokazuje, že verejná požiadavka na takúto odvetu existovala.

V apríli 1945 sa partizáni vysporiadali s Mussolinim – popravili ho bez súdu a jeho telo obesili za nohy. Formálne protihitlerovská koalícia vyjadrila rozhorčenie. V skutočnosti však mnohí považovali tento koniec diktátora za spravodlivý,“ vysvetlila historička.

Kritizovala tiež názor, že Norimberské procesy boli „súdom víťazov nad porazenými“. „Lebo práve nacisti kritizovali Norimberské procesy ako ‚súd víťazov nad porazenými‘, počnúc samotným Göringom. Tí, ktorí to robia dnes, by si to mali pamätať.

Áno, krajiny protihitlerovskej koalície boli víťazmi. Áno, vedenie Tretej ríše, ktoré sa ocitlo na lavici obžalovaných, utrpelo vo vojne porážku. Víťazi súdia porazených. Toto je historický fakt,“ zdôraznila.

Ibaže „Norimberský tribunál odsúdil nielen vypuknutie vojny, nielen jednotlivé akty masových vrážd, koncentračné a vyhladzovacie tábory a deportácie ľudí do otroctva. Odsúdil aj nacistickú ideológiu a systém, ktoré toto všetko umožnili a ktoré boli založené na princípe legitimizácie neobmedzeného násilia proti údajne „menejcenným“ ľuďom a sociálnym skupinám v záujme údajne „nadradenej“ skupiny alebo rasy. Toto aspekt, ktorý je osobitne dôležité pripomínať si práve dnes,“ dodala.

Bojovník

Myšlienka medzinárodného stíhania nacistických zločinov sa diskutovala už v októbri 1943 na Moskovskej konferencii ministrov zahraničných vecí.

Vzhľadom na monštruóznosť zločinov spáchaných jednotkami Wehrmachtu a SS na okupovaných územiach mali byť hlavní nemeckí vojnoví zločinci postavení pred súd národov. V rámci prípravy na tento proces bola zriadená Komisia OSN pre vojnové zločiny, ktorá už zhromaždila dokumenty a výpovede svedkov o zločinoch spáchaných počas vojny.

Spojenci sa však o praktických detailoch procesu nerozhodli až do leta 1945 dohodou „o stíhaní a trestaní hlavných vojnových zločincov európskej Osi“ z 8. augusta 1945, podpísanou spolu s tzv. „Londýnskou chartou“, na ktorej sa víťazné mocnosti dohodli na účely konania. O tri a pol mesiaca neskôr, 20. novembra 1945, sa pred Medzinárodným vojenským tribunálom v Norimbergu, meste zhromaždení ríšskej strany NSDAP, začal proces s 24 hlavnými vojnovými zločincami.

Jeden z obžalovaných bol súdený v neprítomnosti, zatiaľ čo iní, ako napríklad Adolf Hitler, Joseph Goebbels a Heinrich Himmler, sa predtým vyhli zodpovednosti spáchaním samovraždy.

Obžalovaní boli poprednými predstaviteľmi nacistického režimu ako jednotlivci a ako zástupcovia fašistickej ríšskej vlády, NSDAP a všetkých jej súčastí, SA, SS, SD a Gestapa, ako zástupcovia Wehrmachtu, hospodárstva a propagandistického aparátu.

V obžalobe štyria spojeneckí prokurátori dokázali, že za zločiny boli rovnako zodpovední jednotlivci a inštitúcie fašistického aparátu. Obvinenia zneli: spoločný plán alebo sprisahanie, zločiny proti mieru, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.

Zločiny boli spáchané v krajinách napadnutých a okupovaných nemeckým fašizmom. Súd nepovažoval za svoje právomoci trestať fašistické zločiny proti nemeckému obyvateľstvu. Predpokladalo sa však, že súdny proces stanový  právne štandardy, na základe ktorých by nemecké súdy mohli neskôr tieto zločiny nezávisle stíhať.

Súdny proces sa niesol v znamení šokujúcej a ohromujúcej prezentácie dôkazov zo strany obžaloby. Počas procesu boli ako svedkovia vypočutí preživší koncentračných táborov a fašistického prenasledovania. Dnes sú zozbierané zápisnice a dokumenty zo všetkých dní súdneho procesu dostupné v tlačenej aj digitálnej podobe.

30. septembra a 1. októbra 1946, po takmer roku konania, bol vyhlásený rozsudok. Dvanásť z 24 obžalovaných bolo odsúdených na trest smrti. Rozsudky Norimberského procesu boli konečné. Rozsudky smrti boli preto vykonané 16. októbra 1946.

Odsúdení na tresty odňatia slobody boli prevezení do väznice pre vojnové zločiny Spandau v Berlíne. Posledným väzňom bol Rudolf Hess, ktorý v auguste 1987 spáchal samovraždu vo väzbe.

Podľa Londýnskej charty mohol súd vyhlásiť organizáciu za zločineckú. Za zločinecké organizácie boli klasifikované: Zbor politických vodcov NSDAP, Gestapo, Bezpečnostná služba (SD) a SS so všetkými jej súčasťami, t. j. vrátane jednotiek Waffen-SS.

Toto rozhodnutie je platné dodnes a v skutočnosti zakazuje rehabilitáciu dobrovoľníkov SS z rôznych európskych krajín, čo sa deje nielen v pobaltských štátoch.

Z pohľadu FIR Norimberský proces a jeho rozsudky dodnes nestratili nič zo svojej platnosti. Proces svojím štatútom a rozsudkom vytvoril medzinárodné právo. Žiadny štátny ani vládny zástupca sa nemôže odvolávať na „vnútroštátne právo“ alebo „konanie na základe rozkazu“ v prípadoch vojnových zločinov alebo zločinov proti ľudskosti. Tieto zásady jednomyseľne potvrdilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 11. decembra 1946.

Newsletter FIR 2025 47

Čo pre vás osobne 17. november znamená?

– Pre mňa osobne je 17. november veľmi významný dátum. My – ČSBS, sme sa okolo prívlastku »17. november« a jeho významu veľmi angažovali. Začala to už bývalá predsedníčka Anděla Dvořáková s tým, že 17. november bol v kalendári iba ako Deň boja za slobodu a demokraciu a spolu s ňou sme sa začali usilovať, aby tam stálo tiež: „Medzinárodný deň študenstva“. Pretože sa domnievame, že Medzinárodný deň študentstva, ktorý vznikol počas vojny na popud našich študentov, ktorí zahynuli v súvislosti s nacistickými represiami, je veľmi významná udalosť a nemala by v kalendári chýbať ani nejakým nedopatrením byrokratov.

Medzinárodný deň študentstva je objektívne na prvom mieste a až potom Deň boja za slobodu.

Prečo?

– Pretože je to nielen národná, ale aj svetová historická záležitosť. Taká, ktorú sme si nevymysleli my. Medzinárodný deň študentstva bol vyhlásený Angličanmi, konkrétne Medzinárodnou úniou študentstva so sídlom v Londýne v roku 1941. Všetko na počesť československých študentov. 

Dodnes sa oslavuje ako prejav solidarity študentov po celom svete.

O roku 1989 sa hovorí ako na bežiacom páse, o udalostiach z novembra 1939 však nie. Pripomenuli by ste, čo sa vtedy stalo?

– Sedemnásty november 1939 patrí k najtemnejším aj najodvážnejším kapitolám českých dejín. Po uzavretí českých vysokých škôl nacistami sa tento deň stal symbolom študentskej odvahy a odporu proti totalite.

Udalosti sa začali o niekoľko dní skôr – 28. októbra 1939, pri demonštráciách k výročiu vzniku Československa. Protesty proti okupácii skončili streľbou, pri ktorej bol smrteľne zranený študent medicíny Ján Opletal. Jeho pohreb 15. novembra sa premenil na veľkú protinacistickú manifestáciu. O dva dni neskôr, 17. novembra 1939, nacisti odpovedali brutálne: popravili deväť študentských predstaviteľov a uzavreli všetky české vysoké školy. Tento deň sa stal trvalou pripomienkou toho, že vzdelanie a sloboda slova nie sú samozrejmosťou.

Iportal24.cz zo 14. novembra 2025, výňatok

Za dokument hlasovalo 114 krajín, proti hlasovalo 52 krajín vrátane Ukrajiny, Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Kanady, Japonska, Francúzska a Nemecka. Dvanásť krajín sa zdržalo hlasovania. SR hlasovala proti.

Neskôr v decembri bude o rezolúcii hlasovať samotné Valné zhromaždenie.

Výbor tiež zahrnul pozmeňujúci návrh od skupiny západných krajín, ktoré tvrdia, že Ruská federácia údajne ospravedlňuje implementáciu Spoločného vojenského akčného plánu (JMA) „falošnou zámienkou odstránenia neonacizmu“. Podporilo ho 63 krajín, zatiaľ čo 41 hlasovalo proti.

Rusko sa od pozmeňujúceho návrhu dištancovalo, USA hlasovali proti.

Uznesenie s názvom „Boj proti velebeniu nacizmu, neonacizmu a iných praktík, ktoré prispievajú k podnecovaniu súčasných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej intolerancie“ pozostáva z vyše 70 bodov.  

Bojovník

Napriek tomu, že na programe nemalo formálne nič výnimočné, účasť na ňom ekonómky D. Bielikovej, právnika V. Grznára a predsedu Rozhodcovskej komisie J. Dolníka naznačovala iné. Potvrdilo to aj prijaté uznesenie. 

Predsedníctvo, okrem iného, schválilo návrhy na úsporné opatrenia a personálne zmeny v Predsedníctve a ÚR SZPB v súvislosti s konsolidáciou ekonomických opatrení a zníženým príspevkom štátu na činnosť a mzdy plateného personálu; návrh na zmenu rozpočtu SZPB a organizačné zabezpečenie výročných rokovaní ZO SZPB.

Ústrednej rade SZPB odporučilo uvoľniť z funkcie člena ÚR SZPB Jaroslava Éhna z OblV SZPB Levice; potvrdiť za člena ÚR SZPB Slavomíra Hrivnáka z OblV SZPB Levice; potvrdiť za člena ÚR SZPB Štefana Mjartana z OblV SZPB Prievidza; schváliť za členov Predsedníctva ÚR SZPB Slavomíra Hrivnáka z OblV SZPB Levice a Jána Dianišku z OblV SZPB Košice.

Predsedníctvo tiež uložilo predsedovi SZPB predložiť ÚR SZPB návrh plánu činnosti Predsedníctva a ÚR SZPB na rok 2026, vyhodnotenie hospodárenia za rok 2025 a rozpočet na rok 2026.

Na základe podnetu predsedu rozhodcovskej komisie uložilo predsedovi SZPB zriadiť pri P UR SZPB komisiu na zhodnotenie činnosti funkcionárov na úrovni oblastných organizácií a zvolať Ústrednú revíznu komisiu na zhodnotenie činnosti ÚRK.

Tajomníkovi SZPB Predsedníctvo uložilo zvolať prípravu a školenie oblastných tajomníkov. Netradičnou úlohou preň je predložiť rozhodcovskej komisii materiál na podnet prešetrenia činnosti v SZPB Branislava Ondruša pred jeho prijatím za člena ÚR SZPB.

Tajomník SZPB má tiež spracovať list z diskusie P ÚR SZPB o konaní člena ÚR SZPB a predsedu OblV SZPB Bratislava Martina Krnu Rozhodcovskej komisii pri ÚR SZPB.  

Pri ostatných otázkach Predsedníctvo vyjadrilo kritiku niektorým oblastným funkcionárom, ktorí neposlali správu o činnosti oblastných výborov za 2. a 3. štvrťrok. Kto si povinnosti nesplnil, bude konkrétne rozobraté na príprave oblastných tajomníkov. 

Predsedníctvo skonštatovalo, že za uvedené obdobie bolo prijatých vyše 600 nových členov SZPB.

V. Mikunda

Dňa 28. októbra sa v Beroune stretli priatelia a bratia z ČSBS a SZPB a spoločne si pripomenuli 107. výročie vzniku Československej republiky. Za SZPB sa oslavy zúčastnil predseda Viliam Longauer. 

Naši priatelia z ČSBS nám napísali, že oslavy výročia vzniku Československej republiky sa konali vo výbornej atmosfére s podporou berounského rodinného pivovaru manželov Mayerových a za účasti vedúcich predstaviteľov SPD, PRO, TRIKOLORA a KSČM a „ďalšieho radu vlasteneckých organizácií“.

Tieto oslavy v Beroune však nenápadne, ale jednoznačne zdôraznili, že my, Slováci, si musíme pripomínať skôr 30. október 1918, kedy bola prijatá Martinská deklarácia. Predseda českej SPD Tomio Okamura totiž v hlavnom prejave dôrazne uviedol, že „pred stosiedmymi rokmi naši predkovia oficiálne obnovili štátnosť našich historických krajov – Čiech, Moravy a Sliezska“.

Česká tlač v spravodajstve o tomto podujatí, ak jej prepáčime nesprávny názov nášho Zväzu, že „Slovenský zväz bojovníkov za slobodu“, si všimla aj iné slová. Konkrétne mám na mysli, že „Nemcom sa nepodarilo naše národy ponemčiť, ani im zobrať túžbu po vlastnom národnom štáte“. Čiže pri 107. výročí vzniku ČSR zmizla veľakrát pertraktovaná idea, že „boli to Slováci, kto sa odtrhol od Československa“.

Na podujatí prehovoril aj predseda SZPB Viliam Longauer, ale autori spravodajstva, ani videa, ho tam neuviedli a ani necitovali.  

Vladimír Mikunda

…NATO s Ruskom, ktorá sa vedie rukami Ukrajincov?

Profesor Jeffrey Sachs z US Kolumbijskej univerzity: „Toto nie je žiadna proxy vojna! Je to vojna! NATO bojuje s Ruskom a nie je to len technika NATO, financovanie NATO, prieskum NATO, navádzanie NATO, je to aj personál NATO. Veľmi často sa americkí i európski padlí vracajú domov.

Vieme, že na Ukrajine je personál NATO, ten je nevyhnutný na prácu s týmito zbrojnými systémami. Nie Ukrajinci ich obsluhujú, to všetci veľmi dobre vieme, takže na Ukrajine nie je žiadna proxy vojna!“

Bojovník