Meno autora: Novy Admin

Členovia SZPB podporujú stanovisko Bezpečnostnej rady SR k situácii na Slovensku

Na základe vyhlásenia prezidenta SR, uznesenia BR SR z 23. januára 2025 a aj na základe podporných stanovísk, ktoré prichádzajú Ústrediu SZPB zo základných organizácií, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov oznamuje, že v plnej miere podporuje a vyjadruje dôveru demokraticky zvoleným orgánom štátu.  

SZPB je proti organizátorom eskalácie napätia, ak bude ich cieľom nátlakovými akciami zvrhnúť ústavné zriadenie SR a jeho demokraticky zvolené orgány. SZPB vyzýva štátne orgány SR, aby nekompromisne zakročili proti všetkým, ktorí prekročia hranice zákona s osobitným dôrazom voči tým, ktorí sa usilujú zvonka podkopať naše ústavné zriadenie.

V tomto stojíme za vyhlásením prezidenta SR, ktorý zdôraznil, že „žiadna krajina nemôže tolerovať, ak má zistenia, že sa niekto pokúša meniť mocenské pomery v krajine inak, ako demokratickými voľbami“.    

SZPB tiež súhlasí so stanoviskom, že nemôžeme tolerovať zistenia o pôsobení skupiny ľudí na našom území, ktorej cieľom je predčasne a nátlakovo zvrhnúť aktuálnu vládu a vyvolať politickú krízu.  

SZPB by privítala, ak by boli osoby z tejto skupiny verejne identifikované a postavené pred zákon.
Vladimír Mikunda, hovorca SZPB dňa 23. januára 2025 

Trumpova namyslenosť alebo veľkohubosť?

Hlava Ligy bezpečného internetu Jekaterina Mizulina vyhlásila, že slová prezidenta USA Donalda Trumpa o tom, že Rusko pomohlo Spojeným štátom zvíťaziť v 2. sv. vojne, sú pre sovietsky národ výsmechom a rúhaním.

Trump totiž na svojom účte vo vlastnej sociálnej sieti Truth Social vyhlásil, že sa nesmie zabúdať na to, že Rusko pomohlo USA vyhrať Druhú svetovú vojnu.

Podľa Mizuliny takéto vyjadrenie z úst amerického prezidenta znie ako urážka. „Dnes som uvidela Trumpov príspevok, dúfam, že po tomto príspevku všetko nadšenie ľudí skončilo. Vyhlásiť, že Rusko akoby pomáhalo Američanom vyhrať Druhú svetovú vojnu, to je podľa mňa jednoducho rúhanie a výsmech nad pamiatkou našich dedov a pradedov,“ vyhlásila a zdôraznila, že sovietski vojaci nikomu nepomáhali, oni si bránili svoju vlasť.   

„Môj dedo, ako účastník Stalingradskej bitky, určite nijako nepomáhal Spojeným štátom americkým, on naisto bojoval za svoju krajinu, za svojich príbuzných, za Rusko. Preto sú podobné vyjadrenia mimoriadne pochybné,“ dodala.

V redakcii Bojovník nás toto Trumpove vyjadrenie taktiež zaskočilo. Pretože nevieme, či je to Trumpova americká veľkohubosť alebo namyslenosť, no pripúšťame, že to je len jeho historická nevzdelanosť. Veď to povedal takto: „My nikdy nesmieme zabudnúť, že Rusko nám pomohlo vyhrať Druhú svetovú vojnu, stratiac pri tom takmer 60 000 000 životov.“ Hoci, ešte v roku 2020 hovoril o 50 miliónoch.

Na záver, použijem slová vojnového dopisovateľa Aleksandra Koca, ktorý Trumpa zmietol bez servítky: „No, prepáčte, pán prezident, kto komu pomohol? Napriek tomu bola chrbtica Tretej ríše zlomená v Stalingrade a nie v Normandii, kde ste sa vylodili až keď už bolo jasné, kto vyhrá.

A ani s Japonskom nie je všetko také jasné. V deň bombardovania Nagasaki skutočne ZSSR spustil mandžuskú strategickú útočnú operáciu a za dva týždne porazil miliónovú Kwantungskú armádu. Ale, bez vtipov, sme vďační za Lend-Lease, ktorý nám pomohol poraziť Hitlera.“

Ja k tomu dodám dôležitý historický fakt. Červená armáda porazila hitlerovcov pri Moskve a pri Stalingrade ešte pred začiatkom dodávok cez Lend-lease!

V. Mikunda  

Pochod vďaky SNP

V soboru 18. januára bol v obci Cigeľ slávnostne otvorený 49. ročník lyžiarsko-turistického Pochodu vďaky SNP Cigeľ – Handlová, ktorého sa spolu so starostom Cigľa Eduardom Krauskom a starostami okolitých obcí zúčastnil za SZPB predseda Viliam Longauer.

V príhovore k cca 2500 účastníkom sa predseda Longauer poďakoval za výborne zorganizované podujatie, ktoré považuje za jednu zo „stálic protifašistických aktivít“. Práve ona je jedným zo stĺpov našej pamäte o nezlomnej odvahe a odhodlaní boja za slobodu príslušníkov Hornonitrianskej partizánskej brigády.

– r –

Kľak a Ostrý Grúň 1945: Keď „naši kántrili našich“

V nedeľu 19. januára sa konala pietna spomienka na 148 obyvateľov obcí Kľak a Ostrý Grúň, ktorých 21. januára 1945 zavraždili nemecké nacistické ozbrojené zložky nemeckej protipartizánskej jednotky Edelweiss, ktorej členmi boli aj Slováci. Tragédia Kľaku a Ostrého Grúňa sa stala symbolom nacistických represálií voči civilnému obyvateľstvu.  

Na mieste činu si ju pripomenul prezident SR Peter Pellegrini, predseda SZPB Viliam Longauer, starostovia oboch obcí a vyhlásenie k tomuto zločinu vydalo aj Združenie miest a obcí Slovenska.  

Peter Pellegrini poukázal na skutočnosť, že v slovenskej spoločnosti, ale aj v celosvetovom meradle, pozorujeme jasnú recidívu nenávisti, teda najzhubnejšej emócie, ktorá bola hybnou silou vojnovej mašinérie. 

Pri spomienke na tento masaker uviedol, že obe obce zaplatili hroznú cenu za najvyššie štádium kolektívnej nenávisti, ktorá sa obrátila voči nevinným ľuďom. Táto sa, podľa neho, zrodila v hystérii, vyvolanej najprv len slovnými prejavmi, potom demonštráciou moci a napokon priamou a otvorenou agresiou. 

„Na týchto udalostiach je obzvlášť desivý fakt, že nešlo o konanie vyšinutého jednotlivca, ale o dômyselne a chladnokrvne organizované zlo,“ podtrhol prezident SR.

Predsedu SZPB Viliama Longauera na podujatiach nikto neprivítal (PREČO?), no v Kľaku dostal príležitosť prihovoriť sa zhromaždeným. K téme zločinov Edelweissu a POHG pridal aj osobnú spomienku, pretože v mladosti mu bol vedúcim učňovského strediska (kým mu na to neprišli) práve edelweissovec Ferdinand Arnold, ktorý sa osobne podieľal na takýchto prepadoch. Predseda Longauer v tejto súvislosti podtrhol práve tú hrôzu, že „naši kántrili našich“.

Z hľadiska návštevnosti bolo na oboch miestach asi viac ľudí ako pred rokom, v Ostrom Grúni sa piety zúčastnili aj štyria pamätníci.

– r –

Oblastná organizácia SZPB v Banskej Bystrici na Kľaku

Stalo sa už tradíciou, že Oblastná organizácia SZPB v Banskej Bystrici sa
zúčastňuje pietnej spomienky na udalosti z januára 1945, kedy nacistická
jednotka Edelweiss vraždila obyvateľov Kľakovskej doliny. Najväčšiu
pohromu zažili obce Ostrý Grúň a Kľak.
Aj tento rok sa pietnej spomienky zúčastnilo niekoľko desiatok našich členov, ktorí
si uctili pamiatku zavraždených. Na snímke časť delegácie Oblastnej organizácie
SZPB Banská Bystrica.
Štefan Horváth, foto: František Bruchánik

Šéf FEOR: nepozvanie Ruska na deň oslobodenia Osvienčimu je zlé znamenie

Prezident Federácie židovských obcí Ruska (FEOR) rabín Aleksandr Boroda tvrdí, že rozhodnutie poľských úradov nepozvať predstaviteľov Ruska na spomienkové podujatia venované 80. výročiu oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau (27. 1. 2025) v poľskom Osvienčime, uráža pamiatku osloboditeľov.

Ruská diplomacia tvrdí, že voči Rusku je nepozvanie jeho predstaviteľov urážkou pamiatky osloboditeľov, urážkou prínosu ZSSR na víťazstvo nad fašizmom. „Je to tiež veľmi zlé znamenie pre tých, ktorí hovoria o rehabilitácii nacizmu, o povýšeneckých kolaborantoch a iných ľuďoch, ktorých účasť na holokauste sa dnes, žiaľ, v rôznych krajinách prehodnocuje,“ povedal Boroda na tlačovej konferencii venovanej Medzinárodnému dňu pamiatky obetí holokaustu.

V súvislosti s aktuálnymi názormi na politiku vo svete uviedol, že zlým znakom je, keď sa „odlišné názory a nezhody stávajú dôvodom nekonania podobných spoločných podujatí“. Vraj to znamená, že z dejín „neboli vyvodené žiadne skutočné závery“.

Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu sa oslavuje 27. januára. V tento deň roku 1945 oslobodila Červená armáda tábor smrti Auschwitz-Birkenau, čo bol najväčší nacistický tábor smrti, jeden z hlavných symbolov holokaustu.

V roku 1947 vzniklo na mieste bývalého nacistického koncentračného tábora múzeum. V roku 1979 bol zaradený do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

– r –

Deň pamiatky obetiam služby vlasti

V nedeľu 19. januára sa pri Pomníku príslušníkov OS SR v pietnom areáli na vrchu Háj – Nicovô v Liptovskom Mikuláši konal pietny akt pri príležitosti „Dňa pamiatky obetiam služby vlasti“.

Účastníci, a medzi nimi aj tajomník ÚR SZPB Zdenko Marton, si uctili pamiatku našich profesionálnych vojakov a vojačiek, ktorí svojou obetavosťou, odvahou a hrdinstvom zanechali nezmazateľnú stopu v dejinách Ozbrojených síl SR.

– r –

SZPB bude oficiálnym partnerom Festivalu letectva 2025 v Piešťanoch

SZPB dostal na to oficiálnu ponuku od hlavného organizátora leteckých festivalov, riaditeľa Slovenskej leteckej agentúry Huberta Štoksu, ktorú prijal.

Tohtoročný festival letectva sa uskutoční pri príležitosti 80. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom v júni v Piešťanoch a okrem SZPB hlavný organizátor požiadal o partnerstvo aj Spoločnosť M. R. Štefánika, ktorého 145. narodeniny si taktiež pripomenieme v tomto roku (21. 7. 1880).

V sídle SZPB sa teda 10. januára uskutočnila prvá porada spoluorganizátorov. Okrem Huberta Štoksu sa jej zúčastnil predseda Spoločnosti MRŠ genmjr. Peter Novotňák a hostiteľ, predseda SZPB Viliam Longauer.

Po úvodných predstavovačkách Hubert Štoksa zdôvodnil, prečo dal dovedna práve tieto tri organizácie? „Pretože práve nám trom ide jednoznačne o to spoločné, o mier!“

Ďalšie stretnutie by sa malo uskutočniť koncom januára, kam všetci prídu so svojimi konkrétnymi návrhmi, čím môžu prispieť do programu podujatia, aby bol atraktívny, viacgeneračne pútavý a edukačne prínosný. Avšak už aj toto prvé stretnutie odhalilo zámer, že gro programu bude orientované na mládež.

V. Mikunda   

Ceste hrdinov SNP možno zmenia názov. Povstanie je pre niektorých kontroverzné, vraví predseda KST 

Dňa 8. januára 2025 priniesol Denník N rozhovor s novým (od roku 2024) predsedom Klubu slovenských turistov Petrom Švecom (https://hiking.dennikn.sk/ar/8302/ceste_hrdinov_snp_mozno_zmenia_nazov_povstanie_je_pre_niektorych_kontroverzne_vravi_novy_predseda_kst.html), z ktorého vyplýva, že chce nielen zdigitalizovať „populárnu Cestu hrdinov SNP,“ no hovorí aj o zmene jej názvu“.  

Komu prekáža názov Cesta hrdinov SNP?

Prezrádza to výňatok rozhovoru Denníka N s predsedom KST Petrom Švecom.

Jedna z najpopulárnejších pomenovaných trás na Slovensku je Cesta hrdinov SNP. Aký veľký je záujem o odznak za jej prechod?

– Záujem o samotnú SNP z roka na rok rastie. Naozaj ide o našu národnú turistickú trasu, sú to tisíce prechodov. Spolu s tým narastá aj záujem o odznak. Ľudia sa o tom často dozvedia až priamo na trase a potom sú nešťastní, lebo ho už nevedia získať.

Je pravda, že chcete z názvu cesty odstrániť SNP?

– Nie konkrétne ja, ale sú také názory. Dnes žijeme takú čudnú dobu, kedy je všetko kontroverzné, ľudia sa skupinkujú a veľmi si vyostrujú svoje postoje a názory. Takisto aj SNP je istým spôsobom kontroverzná historická udalosť a existujú hlasy, ktoré by radi to SNP z názvu odstránili, a ostala by len Cesta hrdinov, že by to bolo plošne atraktívnejšie pre ľudí. Ale ešte sme sa v klube nezaoberali touto otázkou natoľko, že by sme to chceli aktívne riešiť.

Prečo by to malo byť kontroverzné?

To už je asi otázka na ľudí, ktorí sa tomuto venujú a ktorí toto hlásajú. Neviem odpovedať na to, prečo to istej skupine ľudí prekáža.

Kto je tá skupina?

Nemyslím si, že je organizovaná, tie hlasy chodia od jednotlivcov, len sa množia.

Od členov KST?

Aj od členov aj od nečlenov.

Musí vás trápiť, čo hovoria nečlenovia?

KST by mal riešiť celú turistiku na Slovensku a potreby turistov ako také. Ani značenie trás nie je pre členov KST, ale pre všetkých turistov. Takisto aj horské chaty. 

Neuvažujete teda o názve Cesty hrdinov SNP urobiť celonárodnú anketu?

Možno aj k tomu raz príde, ale takto ďaleko v tom nie sme. 

x x

Náš Slovenský zväz protifašistických bojovníkov a jeho cca 18-tisícová základňa bude vývoj tejto témy pozorne sledovať. Nesmieme dopustiť, aby najväčšie vlastenecké vzopätie slovenského národa pohrobkovia porazených ľudákov, fašistov a nacistov nivočili. 

Vladimír Mikunda, hovorca SZPB

V Bratislave 11. januára 2025 

Z novoročného prejavu prezidenta SR Petra Pellegriniho

Drahé Slovenky, drahí Slováci, vážení spoluobčania!

Príchod Nového roka je vždy pohľadom do neznáma a môže v sebe skrývať tak nádej, ako aj obavy. A preto si vždy spoločne želáme, aby bol nový rok aspoň o niečo lepší ako ten predchádzajúci, aby sme boli zdraví, šťastní a spokojní. Želám vám z celého srdca, aby sa naplnili všetky priania, ktoré ste už nepochybne dostali od svojich blízkych a aby ste sa celý rok čo najviac tešili z ich prítomnosti.

Nech máme na Slovensku v novom roku čo najviac odvahy, stability, pokoja a porozumenia. Pretože práve odvahu, stabilitu, pokoj a porozumenie dnes všetci priam bytostne potrebujeme.

O osobnej odvahe občana

…vnímal som aj iný druh odvahy – nečakať na pomoc od ostatných, ale postaviť sa na vlastné nohy… Ľudí, ktorí nezložili ruky do lona, keď videli okolo seba nespravodlivosť akéhokoľvek druhu, ale bojovali za svoje práva i práva svojich blízkych.

A tak dnes želám takúto odvahu aj nám všetkým, vážení spoluobčania. Aby sme aj napriek neustálemu strašeniu mali čo najviac odvahy a viery vo vlastné sily, s ktorou sa všetky prekážky prekonávajú oveľa ľahšie.

Najväčším predpokladom stability je…,

…aby sme tento rok prežili v mieri a bezpečí. Veľmi, veľmi si želám, aby mier vládol nielen na Slovensku, ale aby sa konečne skončilo zabíjanie na Ukrajine, v pásme Gazy a vo všetkých častiach sveta, sužovaných vojnami a krvavými konfliktmi.

Pretože v týchto vojnách a konfliktoch ide síce navonok o deklarované hodnoty, ale ich skutočným výsledkom je, že každý jeden deň zomierajú nevinní ľudia a neskutočne trpia ženy a deti. A toto utrpenie v 21. storočí je strašnou hanbou celej našej civilizácie.

Nastolenie mieru na Ukrajine by bolo tou najkrajšou oslavou 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny, ktoré si v tomto roku na Slovensku dôstojne pripomenieme. Ak Slovensko môže k nastoleniu mieru reálne pomôcť, sme povinní tak čím skôr urobiť.

Možno je to aj o SZPB

Za kľúčové považujem potrebu pokoja, zmierenia a porozumenia. Tu sa neobraciam na politikov, lebo pre mnohých z nich je, žiaľ, konflikt základnou formou existencie. Obraciam sa na nás všetkých, aby sme k tomuto zmiereniu a porozumeniu sami aktívne prispeli.

Z mojej predvianočnej návštevy Vatikánu som na Slovensko priniesol posolstvo od Svätého otca: Nikdy sa na druhých nepozerajme zhora – iba v prípade, že sa k nim skláňame, aby sme im pomohli. Je to neuveriteľne hlboká myšlienka s dvoma zásadnými odkazmi.

Nepozerajme sa na druhých zhora z akéhokoľvek dôvodu: pretože sú iní ako my, pretože vyrástli v inom prostredí, pretože sú inej rasy, vierovyznania či sexuálnej orientácie. Ale prosím, už vôbec sa nepozerajme na druhých zhora pre ich politické názory a iný pohľad na svet. Pretože vidieť svet svojimi očami je základné právo každého jedného človeka.

Nikdy nevieme, z akých častí má ten druhý svoj svet vyskladaný. Nepoznáme jeho osud, nevidíme do jeho hlavy ani do jeho mobilu, z akých úlomkov poznania skladá svoje životné presvedčenie. Podporujme preto zdravú a živú diskusiu, ale nedovoľme v nej spochybňovať základné fakty a pravdu.

…máme tu už doslova epidémiu vzájomnej nenávisti, ktorá je skazou každého národa a každého spoločenstva, pretože ho zožiera z vnútra ako ťažká choroba.

Druhá časť odkazu Svätého otca je presne o tom, čím máme nenávisť nahradiť –vzájomnou pomocou a porozumením. Pretože ochota pomôcť a snaha počúvať toho druhého s otvoreným srdcom – to je rozhodnutie každého jedného z nás. Našimi vlastnými a každodennými činmi môžeme zásadným spôsobom prispieť k tomu, aby sme sa ako národ vrátili k našej vnútornej jednote a súdržnosti, ktorá nás zdobila a pomohla nám vždy v historicky najťažších chvíľach.

Kto sme?

Sme štátom, ktorý si svoju identitu nebudoval na krutosti či útlaku iných. Naša história je aj príbehom pomoci, súcitu a odvahy. Keď iní potrebovali pomoc, Slováci dokázali otvoriť svoje srdcia aj dvere. Toto je dedičstvo, ktoré musíme niesť ďalej – jednoducho, byť krajinou dobrých ľudí. 

Kým si želáme byť?

Veľmi nám všetkým želám, aby sme každý jeden deň tohto roka robili dobré vnútorné rozhodnutia. Aby sme nad druhými stáli len vo chvíľach, keď im chceme pomôcť. Nech nás pri tom sprevádza čo najviac nádeje, vnútornej radosti, zdravia a lásky od našich blízkych. Želám vám všetkým dobrý a úspešný rok 2025.

Medzititulky SZPB

Návrat hore