… vyhlásil na Slavíne pri príležitosti 80. výročia oslobodenia Bratislavy predseda NR SR Richard Raši a vyzval: „nikdy nedovoľme, aby sme tento zápas o historické povedomie najmladšej generácie prehrali!“

V tomto duchu pridal aj fakt, že „dnes vidíme mnohé snahy o prepisovanie dejín! O ich účelové prekrucovanie a poľudšťovanie fašistickej ideológie. Internetové stránky sú plné odkazov, ktoré popierajú masové vyvražďovanie, koncentračné tábory, či do tla spálené dediny“.

Silnou bola aj jeho výzva: „Prejavme úctu našim osloboditeľom, sovietskym, rumunským i slovenským vojakom, povstalcom, účastníkom odboja a príslušníkom iných národov, teda všetkým, ktorí v boji nasadzovali to najcennejšie, svoje životy, a pričinili sa o návrat slobody do našej vlasti!“

„Tu, zo Slavína chcem oznámiť, že historická pravda je len jedna! Majme k nej rešpekt, bráňme ju a šírme pri formovaní vedomia najmladších generácií!“

Veľvyslanec RF v SR Igor Bratčikov prezradil, že na počesť oslobodenia Bratislavy bola v Moskve vypálená salva z vyše 300 diel. Zdôraznil, že „pre mňa a mojich rovesníkov je dôležité, že naše deti, vnuci a pravnuci pochopili cenu víťazstva! Pochopili, aké skúšky a utrpenie prežili ich predkovia a ako a prečo dokázali vydržať a zvíťaziť.

Našou úlohou je zachovať skutočnú historickú pamäť. Bez nej nie je možné budovať budúcnosť!“

Predseda vlády SR Robert Fico sa najskôr pietnemu zhromaždeniu zdôveril, že na úrade vlády považujú Slavín za slovenskú Sochu slobody. Potom zdôraznil, že „toto je stretnutie, ktoré má zmysel. Nie je proti niekomu alebo proti niečomu.“

„Predstavte si, že za to, že som dnes pozval na toto podujatie pána veľvyslanca Ruskej federácie, pána veľvyslanca z Bieloruska a ďalších…, za to, že som dal možnosť vysloviť veľvyslancovi RF dve vety, nám veľvyslanci EÚ oznámili, že sem neprídu. A ani tu medzi nami nie sú!…

Drahé Slovenky a drahí Slováci, kto zabúda úmyselne, kto ignoruje to, čo sa udialo počas 2. sv. vojny, to je presne to isté, ako keby opätovne stláčal spúšť, ako keby strieľal z dela, ako keby hádzal bomby. Preto to považujem za neprístojné, za neúctivé voči obetiam 2. sv. vojny!“

„Je niekto na svete, kto chce spochybňovať, že najväčšiu obeť niesli národy a štáty bývalého Sovietskeho zväzu? (…) Tak kto tu mal vystúpiť? Nemecký veľvyslanec alebo japonský veľvyslanec?“

Na záver R. Fico zanechal dva historické odkazy. Prvým je, že musíme bojovať za našu historickú pamäť. Nemôžeme dovoliť, aby nám ju niekto bral!

Druhý odkaz je otázka. „Na akú vojnu sa to Európa pripravuje? Prečo má zrazu vynaložiť 800 miliárd na zbrojenie?“ Preto je namieste otázka! Nemali by sme sa spýtať občanov SR v referende „či sú za to, aby zbrojenie bolo na úkor ich životnej úrovne“?

„Preto povedzme veľmi jasne, nie vojne, nie vojne, lebo sa zdá, že niekto sa zase na vojnu pripravuje,“ zdôraznil Robert Fico a dodal: „A povedzme veľmi jasne, odtadiaľto z Bratislavy do celého sveta – áno mieru! Mier, mier a mier.“

x x x

Čas je neúprosný a tak sme na Slavíne 4. apríla 2035 privítali už len jedného veterána 2. sv. vojny, bojovníka SNP, príslušníka vysokoškolského strážneho oddielu, Branislava Tvarožka.

Mali sme aj oblastné oslavy

To, že Bratislava je už 80 rokov slobodným mestom, by sme mali ako posolstvo doručiť každému jej obyvateľovi, všetkým ľuďom, s ktorými sa stretávame, povedala v piatok doobeda 4. apríla na Slavíne počas pietneho zhromaždenia bratislavskej oblastnej organizácie SZPB europoslankyňa a členka SZPB Katarína Roth Neveďalová.

Po básni národnej umelkyne Evy Márie Chalupovej vystúpila s prejavom nielen ona, ale aj bratislavský oblastný predseda SZPB Martin Krno. Tu sú niektoré z ich myšlienok.

Martin Krno:

– Spomínam si na vyhlásenie, petíciu, spred dvoch rokov, ktorú iniciovalo niekoľko umeleckých pracovníčok SNG, v ktorej sa o Slavíne hovorilo ako o nedôstojnej stavbe, ktorá nepatrí ani na Slovensko, ani do 21. storočia. A žiadali, aby bola zrovnaná so zemou.

Dnes sa tvária, že bojujú za ľudské práva. Nie však za sväté právo tých, ktorí tu padli.

– Dlhé roky sa nerozlišovala národnosť padlých. Boli to, proste, príslušníci Červenej armády, víťaznej Červenej armády, ktorá pochodovala od Moskvy, Stalingradu, Kurska, Kyjeva na západ a oslobodila aj Bratislavu. 

– Kto má hovoriť o mieri, ak nie my? Priami účastníci oslobodzovacích bojov a ich deti, vnuci, kto má hovoriť o zastavení krviprelievania?!

Katarína Roth Neveďalová:

– Pri bojoch o Bratislavu padlo 1200 vojakov a 121 civilistov.

– Ľudia si nevyberali ideológiu, nevyberali si náboženstvá…, ale vybrali si správne! Obranu svojej vlasti, to, že sa nepodvolia zlým rozhodnutiam, že nebudú zabíjať svojich bratov, sestry a priateľov, ale budú, tak, ako my dnes, chrániť hodnoty, ktoré nám vštepili naše matky a otcovia.

– Tiež som za ostatné tri roky zažila, že slovo mier je zakázané, že sa nesmie spomínať, že je akoby zabúdaným slovom. Ale o to viac musíme my, ktorí v mier a spoluprácu veríme, zaň bojovať!

– Európska únia, ktorá vznikla na myšlienke mieru, sa po 80-tich rokov zmenila! Dnes hovorí, že chce zbrojiť, že chce nakupovať zbrane a že sa chce transformovať, pretože mier už pre ňu nie je dôležitý. Dôležitá je obrana, zbrane a vojna.

– Vedci vypočítali, že každých 80 rokov musí veľká vojna prísť, pretože za 80 rokov zomrú všetci, ktorí si ju pamätajú. A, bohužiaľ, je to práve teraz!

Ja na záver dodám, že už dávno pred spomínanými vedcami vyslovil zakladateľ ČĽR Mao Ce-tung, ak zostane nepochopená, zdanlivo strašnú myšlienku, že „každá generácia musí zažiť vojnu“.    

Vladimír Mikunda, foto autor

Veniec ide položiť delegácia veľvyslanectva RF v SR na čele s I. Bratčikovom.

Vláda SR na čele s predsedom R. Ficom.

Bratislavskí členovia SZPB na čele s predsedom M. Krnom si oslobodenie hlavného mesta len na Slavíne. Otvorene povedzme, že zapríčinili to miestni konšeli. 

Spolu s predsedom SZPB V. Longauerom, predsedom RoK ÚR SZPB Jozefom
Dolníkom kladú veniec (zľava) aj ukrajinský protifašista V. Bužan, Litvan A.
Karpov. úplne vpravo europoslanec B. Ondruš a druhý vpravo Litvan Jurijus
Trakšjalis.

Predseda SZPB V. Longauer s tajomníkom Z. Martonom každý rok kladú veniec aj k Pamätníku sovietskej armády. Tento rok bol s nimi predseda ZO SZPB Jána Bulíka z Petržalky Tomáš Purgi.  

Prezidentská knižnica na svojej webovej stránke zverejnila odtajnené archívne dokumenty ruskej zahraničnej spravodajskej služby týkajúce sa plánov vodcov nacistického Nemecka nadviazať na jar 1945 kontakty v neutrálnom Írsku a Švédsku s predstaviteľmi Spojených štátov a Veľkej Británie na sformovanie spoločného odporu proti Sovietskemu zväzu.

V pondelok 7. apríla uplynulo 80 rokov odo dňa, ako sovietsky vodca Josif Stalin v korešpondencii upozornil amerického prezidenta Franklina Roosevelta, že samostatné rokovania medzi Západom a Nemeckom za chrbtom ZSSR sú neprípustné. Ako poznamenávajú historici, práve v liste zo 7. apríla 1945 sovietske vedenie vysoko ocenilo prácu sovietskej rozviedky. „Pokiaľ ide o mojich informátorov, ubezpečujem vás, že sú to veľmi čestní a skromní ľudia, ktorí si svoje povinnosti plnia pozorne a nemajú v úmysle nikoho uraziť. Títo ľudia boli nami mnohokrát v praxi preverení,“ napísal Stalin Rooseveltovi.

Jednou z hlavných úloh sovietskej zahraničnej rozviedky počas Veľkej vlasteneckej vojny bolo získavanie informácií o zákulisných kontaktoch medzi vedením nacistického Nemecka a Západom ohľadom ich možného prímeria. Práca na odhalení a prerušení takýchto rokovaní na jar 1945 vo Švajčiarsku vytvorila základ pre román Juliana Semenova a scenár pre najobľúbenejší ruský film o rozviedke „Sedemnásť zastavení jari“.

Hlavný hrdina „Sedemnástich zastavení…“ Stierlitz, alias plukovník Isajev, v skutočnosti neexistoval, no existovali sovietske zahraničné spravodajské rezidentúry v rôznych krajinách, ktoré pomocou svojich agentov získavali informácie o pokuse hitlerovských šéfov dohodnúť sa s Angloameričanmi a tým vytvoriť rozkol vo vzťahoch medzi spojeneckými mocnosťami.

Nacistické pokusy nadviazať neoficiálne kontakty s predstaviteľmi Washingtonu a Londýna sa uskutočnili dávno pred jarou 1945 a rozviedka ich sledovala. Je známych niekoľko pokusov o takéto kontakty.

V posledných rokoch sa stal známym obsah množstva odtajnených archívnych dokumentov Služby vonkajšej rozviedky na túto tému. Podľa týchto materiálov urobili nacisti posledný pokus o dohodu so Západom na samom konci apríla 1945, teda niekoľko dní pred pádom Berlína.

Už bola zverejnená fotokópia návrhu memoranda od ľudového komisára štátnej bezpečnosti ZSSR Vsevoloda Merkulova Stalinovi. Dokument z marca 1945 citoval „informácie agentov, prijaté vo Washingtone o nemeckých pokusoch nadviazať kontakt s predstaviteľmi Anglicka a Spojených štátov“.

Ako poznamenal Merkulov, vo februári 1945 „námestník ministra zahraničných vecí USA Grew vo veľkom utajení informoval britského veľvyslanca vo Washingtone lorda Halifaxa, že Američania zachytili telegram nemeckého ministra zahraničných vecí Ribbentropa, adresovaný nemeckému vyslancovi v Dubline, ktorý bol zjavne kópiou obežníka zaslaného nemeckým diplomatickým zástupcom v neutrálnych krajinách.

V tomto telegrame Ribbentrop poveril vyslanca v Dubline, aby „kontaktoval najvýznamnejších britských a amerických predstaviteľov a upozornil ich, že Nemecko je pred porážkou v dôsledku postupu Červenej armády, a ešte raz zdôraznil, že jedinou nádejou Veľkej Británie a Spojených štátov zabrániť boľševizácii Európy je spolupráca s Národno-socialistickou stranou Nemecka“.

Text tohto telegramu bol predtým uvedený v zbierke „Eseje o histórii ruskej zahraničnej spravodajskej služby“, vydanej pod záštitou SVR.

Ako napísal Merkulov, „Grew uviedol, že by bolo žiaduce informovať sovietsku vládu o tejto otázke, aby sa predišlo možným nedorozumeniam.“ Americký diplomat tiež požiadal Halifaxa, aby zistil názor britskej vlády na túto otázku. „Britská vláda odpovedala Halifaxovi, že Briti zachytili nielen tento telegram, ale aj ďalší, ktorý po ňom nasledoval… v ktorom bol nemecký vyslanec v Dubline požiadaný, aby nepodnikol žiadne kroky v súvislosti s prvým telegramom, kým nebudú prijaté ďalšie pokyny,“ napísal šéf NKGB ZSSR.

V rovnakom čase, ako uviedol Merkulov, v reakcii na návrh USA informovať o krokoch nacistického vedenia ZSSR, Halifax uviedol, že túto otázku posudzuje britský vojenský kabinet. „Len pre informáciu britského veľvyslanectva vo Washingtone britské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že britská vláda bude pravdepodobne považovať za nevhodné informovať sovietsku vládu o tomto telegrame Ribbentropa, keďže inštrukcie v ňom obsiahnuté boli zrušené, a tiež zo strachu z rozlúštenia zdroja tejto informácie. Konečné rozhodnutie britskej vlády v tejto veci ešte nie je známe,“ uviedol Merkulov.

V Londýne netušili, že ich neochota zdieľať informácie o plánoch nacistov s Moskvou je nezmyselná. Faktom je, že John Cairncross, člen legendárnej „Cambridgeskej päťky“ – skupiny sovietskych zahraničných spravodajských agentov, pracoval počas druhej svetovej vojny v Bletchley Parku v britskom kryptografickom centre. Preto ZSSR poznal obsah nemeckých dokumentov zachytených Angličanmi.

Teraz bola zverejnená aj fotokópia ďalšieho návrhu memoranda od Merkulova Stalinovi, pripraveného v marci 1945 – o pokusoch nemeckých predstaviteľov vo Švédsku nadviazať kontakt so spojencami ZSSR. „Nemecký generálny konzul v Štokholme Pfleiderer v dôvernom rozhovore so zdrojom povedal, že koncom februára alebo začiatkom marca dostal nemecký vyslanec v Štokholme pokyny od nemeckého ministerstva zahraničných vecí, aby začal „politické rokovania“ so spojencami, ktoré by viedli k uzavretiu mieru,“ napísal Merkulov.

Pfleiderer, ako informoval ľudový komisár, oznámil pokusy nemeckých diplomatov nadviazať kontakt so spojencami, aby zistili, za akých podmienok je možné uzavrieť mier. „On (teda Pfleiderer – poznámka) uviedol, že iniciatíva na vyjednávanie pochádza od Hitlera, Himmlera a Ribbentropa. Podľa jeho názoru to naznačuje, že v súčasnosti je aj nacistické vedenie presvedčené o beznádeji ďalšieho odporu. Nacistickí vodcovia však stále dúfajú, že s nimi budú rokovať, „aby ukončili ďalšie krviprelievanie a ničenie,“ poznamenal šéf NKVD.

Vladimír Mikunda podľa ria.ru zo 7. 4. 2025

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí zakázalo spolkovým krajinám pozývať predstaviteľov Ruska a Bieloruska na podujatia k 80. výročiu víťazstva – ak sa objavia, musia byť vyhostení.

Predstavitelia Ruska a Bieloruska nie sú vítaní na spomienkových podujatiach venovaných 80. výročiu oslobodenia od nacistického Nemecka. Uvádza sa to vo vyhlásení nemeckého ministerstva zahraničných vecí. Rozhodnutie je prísne dôverné a predstavitelia boli vyzvaní, aby zabezpečili, že sa dokument nezverejní.

Spolkovým krajinám sa odporúča, aby nepozývali ruských či bieloruských diplomatov a v prípade potreby dokonca vyhostili nepozvaných hostí.

V dokumente sa doslova píše, že: „…ak sa zástupcovia nežiaducich štátov dostavia na miesto konania napriek výslovnému odmietnutiu ich pozvania, organizátori môžu návštevníkov okamžite vyhodiť“.  

Cz24.news zo 6. 4. 2025, výňatok  

Mjagkov: Slováci si pamätajú na vklad Červenej armády pri oslobodení krajiny od fašizmu

Sovietski velitelia, predovšetkým veliteľ 2. ukrajinského frontu maršal Sovietskeho zväzu Rodion Jakovlevič Malinovskij, sa rozhodli, že pri jej dobývaní nepôjdu na Bratislavu čelne, ale obídu ju zo severozápadu.

Slováci sú dnes jednými z mála v Európe, ktorí si uctievajú pamiatku sovietskych vojakov, ktorí padli v ich krajine, povedal pre RIA Novosti vedecký riaditeľ Ruskej vojenskej historickej spoločnosti Michail Mjagkov.

Bratislava bola oslobodená od nacistických okupantov 4. apríla 1945. „Vieme, že v krajine je okolo 160 masových hrobov, pohrebísk, pamätníkov venovaných padlým sovietskym vojakom. Sú tam aj stovky pomníkov a pamätníkov venovaných Červenej armáde,“ dodal.

K priebehu operácie historik poznamenal, že veliteľ 2. UF maršal R. J. Malinovskij nechcel ísť na Bratislavu čelne, pretože sa domnieval, že v mestských bitkách dôjde k vážnym stratám. „Bolo preto rozhodnuté obísť mesto zo severozápadu. Keď sa naše jednotky vydali vpred, u nepriateľa vznikli určité prvky paniky a tak začal svoje jednotky postupne sťahovať.

Bojom v meste sa však nedalo vyhnúť. Od 2. apríla prebiehali kruté pouličné bitky. Doslova v každej štvrti,“ povedal Mjagkov. Nemci tam stavali barikády, pasce a strelnice v pivniciach. Bolo potrebné dobyť tieto opevnenia pomocou útočných skupín a postupovať vpred.

Hlavné mesto Slovenska bolo opevnené tromi obrannými líniami. Mesto je zo severu a západu obklopené Karpatmi a z juhu riekou Dunaj. Nepriateľ staval bunkre a protitankové priekopy s úmyslom brániť Bratislavu čo najdlhšie.

Z vyše 65 tisíc červenoarmejcov, ktorí padli za oslobodenie Slovenska, ich v Bratislavsko-brnianskej útočnej operácii padlo vyše 16-tisíc, pričom v samotnej Bratislave je ich pochovaných takmer vyše šesťtisíc, uviedol Mjagkov a pripomenul, že Slovensko podpísalo v roku 1993 zmluvu o záchrane vojenských pamätníkov a pomníkov. „Nepoznáme tam žiadne do očí bijúce prípady zneuctenia našich hrobov. V tomto je nám Slovensko, v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami priaznivé,“ uzavrel Mjagkov.

Bojovník podľa ria.ru

Dňa 29. marca 2025 sa v Radvani nad Dunajom konala pietna spomienka 80. výročia tunajšieho vylodenia výsadku námornej pechoty sovietskej Dunajskej flotily 28. 3. 1945. Podujatie v spolupráci s miestnou samosprávou zorganizovala ZO SZPB z Komárna na čele s predsedom Pavlom Tauskom.

Prítomný bol tiež predseda OblV SZPB z Nových Zámkov Jozef Marunič, za Klub generálov SR genpor. Peter Vojtek a poslanec NR SR gen. Ivan Ševčík, predstaviteľ veľvyslanectva RF v SR Konstantin Nefedov, delegácia maďarského MEASZu s ich klubom vojenskej histórie (držal pri pamätníku čestnú stráž), členovia ZO SZPB zo Želiezoviec na čele s predsedom Slavomírom Hrivnákom a ďalší hostia.

Pavol Tausk v prejave zdôraznil, že na týchto miestach, ďaleko od svojej domoviny bojovali za našu slobodu vojaci Sovietskeho zväzu, jeho Červenej armády a červeného námorníctva. Mali „pevné odhodlanie poraziť čierny mor Európy, nacistické Nemecko a jeho prisluhovačov“.

Konstantin Nefedov spomenul niektoré konkrétnosti výsadku Dunajskej flotily, tak, ako ich zaznamenala sovietska a ruská historiografia. Poukázal napr. ako úspech výsadku ovplyvnilo nasadenie frontového delostrelectva, ako sa sovietska námorná pechota ocitla v tyle nemeckých vojsk a čo to urobilo s frontom. Zdôraznil, že „oslobodenie Radvane nad Dunajom a Komárna výrazne urýchlilo postup sovietskych vojsk po severnom brehu Dunaja k Bratislave“.

Na záver K. Nefedov zdôraznil, ako ho teší, že Slovensko a Rusko majú rovnaký názor, spoločnú pravdu, o Druhej svetovej vojne. „Žiaľ, v mnohých iných európskych štátoch sa objavujú pokusy prepísať objektívne dejiny,“ zdôraznil a dodal: „Našou hlavnou úlohou dneška je zachovať túto pravdu! Je veľmi dôležité, aby mladí ľudia vedeli, s kým a proti komu bojovala Červená armáda v tejto vojne a za čo ľudia obetúvali svoje životy!“

Genpor. Peter Vojtek zdôraznil, že keď hovoríme o oslobodení nášho územia, často zabúdame na južné Slovensko. A ak hovoríme o tunajšom vylodení, musíme si pripomenúť, že predtým prebiehali ťažké boje pri Štúrove. „Nemci tam mali veľmi pevný oporný bod. Bolo tam štyristo tankov, delostrelectvo, pechota… a útočiace vojská 7. gardovej armády pri náraze na tohto protivníka sa tam zdržali až tri mesiace,“ uviedol gen. Vojtek a dodal, že „tieto boje boli také tvrdé, že 15 vojakov Červenej armády dostalo titul Hrdina Sovietskeho zväzu. Toľko nedostalo „hrdinu“ ani na Dukle,“ podčiarkol.

(V tejto súvislosti treba uviesť, že sovietska 7. gardová armáda, ktorá oslobodila neskôr aj Bratislavu a Viedeň, bola predtým označená ako 64. armáda a tá, spolu so 62. armádou a neskôr označenou za 8. gardovú armádu, ubránili Stalingrad!!!

Stalinova symbolika bola teda nielen tvrdá, ale aj veľavravná. 8. gardová armáda dobyla Berlín a prijala nemeckú kapituláciu a 7. gardová armáda dobyla druhé hlavné mesto 3. ríše – Viedeň.)

Vladimír Mikunda

Prvé, čo si všimol každý návštevník osláv 80. výročia oslobodenia Komárna, bola účasť možno aj dvesto ľudí, pričom výrazne tu prevažovali žiaci a študenti.   

„Keď sme sa cieľavedome pustili do organizovania tohto podujatia pri soche Námorníka osloboditeľa, čo bolo pred asi ôsmymi rokmi, zišli sme sa tu štyria! A dnes? Dnes je naša vďaka za oslobodenie Komárna prejavená až takto početne,“ podčiarkol oblastný predseda SZPB z Nových Zámkov Jozef Marunič.

Kto má zásluhu na tejto pozitívnej premene? Okrem miestnej ZO SZPB na čele s predsedom Pavlom Tauskom, je to hlavne Ondrej Gajdáč, bývalý dlhoročný riaditeľ Gymnázia Ľudovíta Jaroslava Šuleka a dnes zástupca primátora Komárna. Potom je to Slavomír Konc, vedúci odboru všeobecnej vnútornej správy OU v Komárne, ktorého niektorí prítomní označili za „krstného otca“ týchto podujatí.

Každoročne však tento pietny akt osobne podporujú mnohí ďalší. Predstavitelia okresného úradu, miestneho odboru MS, poslanci miestneho zastupiteľstva… Ale napr. aj Gejza Gőgh, posledný veliteľ 11. brigády dunajskej Pohraničnej stráže v Komárne.

Čím mohli najviac zaujať prejavy?

Ondrej Gajdáč použil citáciu pápeža Jána Pavla II. „Európa, vráť sa k sebe samej! Buď sama sebou! Objav znovu svoje počiatky! Objav svoje korene! Navráť sa k životu podľa skutočných hodnôt, ktoré urobili slávnou tvoju históriu!“
„Milí žiaci a študenti, druhá svetová vojna nebola virtuálna. Nebola to videohra, v ktorej keď niekoho zastrelia, ten vstane a žije ďalej… V druhej svetovej vojne zomrelo vyše desaťkrát viac ľudí, ako má Slovensko v súčasnosti obyvateľov.“

„Prečo si to musíme stále pripomínať? Pretože sa zdá, že ľudstvo je naozaj nepoučiteľné!“

Pavol Tausk hneď na začiatku zdôraznil, že oslobodenie Komárna nemá nič spoločné s dnešnou situáciou, ktorá sa odohráva na východ od našich hraníc. „Tí ľudia, ktorí tu bojovali, nemajú s dnešnou situáciou nič spoločné! Ich hrdinské činy sú zdokumentované písomne, od vojnových dokumentaristov filmovo i fotograficky a preto môžeme tvrdiť, že oni si za svoje hrdinské činy zaslúžia našu spomienku, vďaku a úctu.“  

„Oslobodenie Komárna ukončilo 2336 dní poroby a doby temna nášho mesta a veľkej časti terajšieho okresu!“

„Je historickou pravdou, že územie terajšej Slovenskej republiky oslobodila sovietska armáda spolu s rumunskou, československou a účastníkmi SNP a tvrdiť čokoľvek iné je falšovanie historických skutočností!“

Pochopiteľne, že účastníkom komárňanskej piety sa dostala aj informácia ako konkrétne prebiehalo oslobodzovanie Komárna a jeho okolia. Vladimír Mikunda

Je dôležité zachovať spomienku na víťazstvo vo svetovej vojne proti fašizmu, povedal čínsky minister zahraničných vecí Wang I v rozhovore pre RIA Novosti.

„Aktuálny rok sa nesie v znamení 80. výročia víťazstva vo svetovej antifašistickej vojne a 80. výročia založenia OSN. Na históriu nemožno zabudnúť. Je pre nás dôležité, aby sme si ju zachovali v dobrej pamäti a sebavedomo napredovali,“ povedal.

„Som presvedčený, že v rámci spoločného úsilia prezidenta Si Ťin-pchinga a prezidenta Vladimíra Putina si Čína a Rusko upevnia veľké priateľstvo a budú presadzovať spoľahlivú interpretáciu histórie druhej svetovej vojny a podporia jej výsledok,“ dodal.

Bojovník

Návrat Tajvanu Číne je dôležitou súčasťou výsledku 2. sv. vojny, povedal čínsky minister zahraničných vecí Wang I v rozhovore pre RIA Novosti v predvečer svojej návštevy Ruska.

„Návrat Tajvanu do náručia Číny je dôležitou súčasťou výsledkov druhej svetovej vojny a povojnového svetového poriadku,“ vyhlásil.

Peking považuje Tajvan za neoddeliteľnú súčasť ČĽR a dodržiavanie zásady „jednej Číny“ je nevyhnutným predpokladom pre ostatné štáty, ktoré chcú nadviazať alebo udržiavať diplomatické vzťahy s ČĽR.

Princíp „jednej Číny“ a neuznanie nezávislosti Tajvanu dodržiavajú aj Spojené štáty, a to napriek tomu, že udržujú s ostrovom úzke kontakty v rôznych oblastiach a zásobujú ho zbraňami.

Oficiálne vzťahy medzi čínskou ústrednou vládou a jej ostrovnou provinciou boli prerušené v roku 1949 po tom, čo sa Kuomintangské sily, vedené Čankajškom, porazeným v občianskej vojne Čínskou komunistickou stranou, presťahovali na Tajvan.

Bojovník

Kolíkovej načisto preplo! Slovenských hrdinov – bojovníkov SNP prirovnala k neonacistom Azova!

Pod týmto názvom uverejnila 24. marca 2025 stránka cz24.news stanovisko novinárky Anky Žitnej Lučaiovej a Bari Zajačkovej, uverejnené na facebooku, týkajúce sa vystúpenia bývalej ministerky spravodlivosti a dnešnej poslankyne NR SR Márie Kolíkovej v relácii TA3 „V politike“. Teda témy, ktorá sa zásadne týka celého 2. odboja a aj výrazného predstaviteľa protifašistického odboja Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. 

Čo napísala stránka cz24.news?  

V období, keď si celé Slovensko s úctou a pietou pripomína hrdinstvo našich dedov v Slovenskom národnom povstaní, vypustila bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková do éteru slová, ktoré vyrazili dych mnohým vlastencom. Prirovnať našich statočných bojovníkov proti hnedému moru k dnešným ukrajinským bojovníkom – medzi ktorými figurujú aj notoricky známi príslušníci Azovu či Pravého sektora – to už chce poriadnu dávku drzosti!

Kolíková šokovala v priamom prenose

„Ukrajina bojuje a bráni sa. Tak, ako my sme sa počas druhej svetovej bránili proti nacistom,“ vyhlásila bez mihnutia oka Kolíková v nedeľnej relácii V politike na TA3. Neostalo len pri tom. V čase 01:09:15 relácie dodala, že Ukrajina sa nevzdala, „rovnako ako sa nevzdali naši starí otcovia počas SNP. Proste nevzdali sa“.

Známa slovenská novinárka Anka Žitná Lučaiová na túto nehoráznosť zareagovala na sociálnej sieti ako správna vnučka slovenského národa: „Neviem, ako vás. Mňa uráža, keď poslankyňa prirovnáva našich starých otcov v Slovenskom národnom povstaní ku kovaným ukrajinským nacistom z Pravého sektora či Azovu.“

Liberálne prekrúcanie dejín v priamom prenose

Prekrúcanie historických faktov a prepisovanie dejín sa stáva čoraz obľúbenejším športom liberálnych politikov. Slovenská opozícia akoby cielene zabúdala, že ukrajinské ozbrojené zložky majú vo svojich radoch aj jednotky, ktoré sa otvorene hlásia k nacistickej ideológii.

Kým naši dedovia v SNP bojovali proti fašizmu a nacizmu, na Ukrajine sa dlhodobo toleruje pôsobenie radikálnych pravicových formácií ako Azov či Pravý sektor. Je všeobecne známe, že tieto skupiny používajú nacistickú symboliku a otvorene sa hlásia k odkazu Stepana Banderu, ktorý kolaboroval s nacistickým Nemeckom.

Prevrátené dejiny podľa západu

Akoby nám politici zo západu a ich slovenskí posluhovači chceli nahovoriť, že dejiny sa udiali inak. Zabúdajú, že skutočné zlo prišlo zo západu a bola to práve Červená armáda, ktorá nacistov a fašistov definitívne porazila. Teraz nám tí istí ľudia chcú tvrdiť, že Rusko je tým zlom, ktoré treba zastaviť.

Prirovnávať hrdinov SNP, ktorí položili životy v boji proti skutočnému fašizmu, k jednotkám, medzi ktorými operujú aj otvorení neonacisti, je nielen urážlivé voči pamiatke našich starých otcov, ale aj historicky negramotné a nebezpečné prekrúcanie dejín.

Otázkou zostáva, či si Kolíková vôbec uvedomuje, čo vlastne vypustila z úst, alebo je jej historické povedomie natoľko poškodené liberálnou propagandou, že už nedokáže rozoznať hrdinov od fanatikov?

Prevzaté od cz24.news z 24. 3. 2025

A čo na to SZPB?

Medzi prvými, kto sa postavil tejto neonacistickej vlne bývalej ministerky spravodlivosti bol podpredseda ÚR SZPB a predseda Oblastného výboru SZPB v Žiline Juraj Drotár.

Uviedol, že „oblastný výbor SZPB Žilina s rozhorčením a rozhodne odsudzuje vystúpenie poslankyne NR SR Márie Kolíkovej a je presvedčený, že NR SR prijme opatrenia na zastavenie tejto nekalej propagandy“.

Stanovisko hovorcu SZPB Vladimíra Mikundu 

Pre politika nie je dnes nič horšie ako jeho dejinná nevedomosť a z toho plynúca jeho suverénne sa tváriaca zadubenosť. Poukážme si na to, čo vlastne Mária Kolíková obhajuje?  

Po prvé, ona nie je stúpenkyňou Ukrajiny, ona je stúpencom režimu, ktorý sa dostal k moci protištátnym prevratom!

Po druhé, ona je stúpencom tých, ktorých otcovia boli tiež potláčať naše Slovenské národné povstanie!

Po tretie, ona je stúpencom tých, s ktorými naši otcovia a dedovia, nanovo zmobilizovaní vojaci a partizáni, zvádzali boje aj po vojne. Posledný sa udial 4. mája 1948 pri Veľkej Lodine.

Nebojme sa na to poukazovať!

V Bratislave 30. marca 2025