Meno autora: Vladimir Mikunda

ODSUDZUJEME PREJAVY VANDALIZMU NA PIETNYCH MIESTACH

Rázne odsudzujeme akékoľvek prejavy vandalizmu voči pietnym miesta a pamätníkom ľudí, ktorí bojovali za našu slobodu. Pripomíname, že v radoch Červenej armády bojovali Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, Kazaši a mnohí ďalší bok po boku proti fašizmu. Poškodzovaním pietneho miesta tak vandali zneuctili aj pamiatku mnohých statočných Ukrajincov čo bojovali a padli za našu slobodu. Pietne miesta a pamätníky sa nesmú stať obeťou vojny na Ukrajine, ku ktorej náš zväz vydal jasné odsudzujúce stanovisko. Prejavy vandalizmu sú podporou násilia a poškodzovanie pamätníkov Červenej armády považujeme za prejav neofašizmu, nie solidarity s Ukrajinou. Takéto vyčíňanie je dokonca vodou na mlyn podporovateľom vojny. Dôrazne žiadame vyšetrenie vandalských činov v Bratislave a Košiciach a potrestanie vinníkov.

Nedovoľte vytvoriť neofašistické pútnicke miesto!

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov s úctou a rešpektom k potrebám Bytče a jej obyvateľov, ako aj k slobodnému výkonu mandátu miestnych poslankýň a poslancov, vyzýva mestské zastupiteľstvo, aby budúci týždeň nesúhlasilo s predajom časti rodného domu Jozefa Tisa Slovenskému dejepisnému spolku. Je totiž absolútne isté, že ak by k predaju došlo, z domu sa stane pútnické miesto neofašistov a neonacistov.
Vedie nás k tomu prehľad doterajšej činnosti spolku a jeho predsedu Pavla Demjaniča, ktorý je otvoreným stúpencom fašistického slovenského režimu. Pripomíname, že priamo v dome organizuje oslavy režimu, ktorý sa podieľal na vraždení desať tisícov slovenských občanov a zúčastňuje sa na jeho oslavách aj inde na Slovensku. Pavol Demjanič sa roky venuje nekritickej oslave človeka, ktorý verejne vyznamenával vrahov slovenských žien, starcov i detí, nacistických esesákov, ktorí vypaľovali slovenské dediny.
Okrem svojich fašistických postojov sa P. Demjanič netají ani tým, čo sa s domom v prípade jeho celého predaja stane: „chceme ho zrekonštruovať, aby sa dal plnohodnotne využívať.“ Demjaničove pôsobenie jednoznačne dokazuje, že pôjde o „plnohodnotnú“ prekútenú glorifikáciu vojnového zločinca a „plnohohodnotnú“ obhajobu a propagáciu vojnových zločinov tzv. Slovenského štátu.
Zámerom P. Demjaniča nie je zriadiť múzeum, inštitúciu, ktorá vedecky a odborne mapuje a objektívne predstavuje dejinné udalosti a ich osobnosti. Sám priznáva, že má ísť o „turistickú atrakciu“ – vo svetle jeho názorov a činov bez akýchkoľvek pochybností o pútnicke miesto neofašistov a neonacistov, posilňujúce ich protidemokratickú, rasistickú a anisemitskú identitu.
SZPB nie je proti zriadeniu odbornej pamiatkovej inštitúcie, ktorá sprostredkuje pravdu o pôsobení Jozefa Tisa. Takú však nezaloží spolok pohrobkov Tisovho režimu, ale iba samospráva s podporou štátu. Plne chápeme problémy bytčianskej samosprávy s nedostatkom financií a rozumieme, že mesto nemá dostatok prostriedkov ani len na sanáciu budovy. Preto sa obraciame na predsedu vlády SR Eduarda Hegera a ministerku kultúry Natáliu Milanovú, aby zriadenie verejného múzea, alebo obdobné využitie priestorov rodného domu Jozefa Tisa finančne podporili. Sme si vedomí komplikovaného vlastníckeho vzťahu k domu, ale zdôrazňujeme, že vláda má možnosti, aby mesto nebolo k predaju zvyšku domu nútené z finančných dôvodov.
Obraciame sa na vás, pán primátor, i na vás, poslankyne a poslanci mestského zastupiteľstva v Bytči s naliehavou výzvou, aby ste zabránili neofašistickému spolku Pavla Demjaniča získať celý rodný dom Jozefa Tisa. Tiso nepredstavuje len symbol, on sa aktívne zúčastňoval, osobne podieľal a mocensky presadzoval realizáciu politiky potláčajúcej základné práva a slobody a aktívne sa zúčastňoval, osobne podieľal a mocensky presadzoval zločiny proti ľudskosti.
Preto každá glorifikácia, každé oslavné podujatie a oslavný čin vo vzťahu k nemu je podľa slov predsedu SZPB Pavla Sečkára „urážkou všetkých občanov, ktorí sa postavili proti fašistickému režimu, bojovali za hodnoty demokracie, mieru a slobody. Je tiež výsmechom všetkým obyvateľom bytčianskeho regiónu, ktorí položili svoje životy v boji proti fašizmu.“
V mene pamiatky všetkých obetí fašiszmu a nacizmu a pamiatky všetkých bojovníkov proti nemu vás, vážené poslankyne a poslanci vyzývame, aby ste vo štvrtok 24. februára sa predaj zvyšku rodného domu Jozefa Tisa Slovenskému dejepisnému spolku nehlasovali.


Braňo Ondruš, vedúci mediálneho oddelenia SZPB a šéfredaktor Bojovníka
kontakt – email: redakcia@bojovnik.eu, mobil: +421 915 290 059

Smútočná správa – opustil nás priamy účastník bojov za oslobodenie

Dnes nás opustil jeden z posledných priamych účastníkov odboja, ktorý bol členom Oblastného výboru. Obzvlášť sme si ho vážili najmä pre jeho snahu šíriť poznanie o minulosti, ochotu podeliť sa so školákmi o svoje skúsenosti a sprítomniť im minulosť. Do predminulého roka vykonal nespočetné množstvo besied na školách. O svoje skúsenosti sa podelil nie len so žiakmi nášho okresu, ale aj okresoch Poltár a Lučenec. Kým mu zdravie slúžilo bol aktívnym členom ZO č. 2 v Rimavskej Sobote, kde sa tešil kmeťovskej úcte.

Česť jeho svetlej pamiatke!

Člen predsedníctva ÚR SZPB, predseda OblV Rimavská Sobota Štefan Baláža

Ponuka protifašistických bojovníkov Varínu: uhradíme náklady na premenovanie ulice pomenovanej po Tisovi

DENNÍK N

DANIEL VRAŽDA

Boje povstaleckých jednotiek v SNP. Foto – TASR
Boje povstaleckých jednotiek v SNP. Foto – TASR

Výtvarník Peter Kalmus cez víkend odmontoval vo Varíne jednu z tabúľ s Tisovým menom. Druhú si chránia, primontovali ju za kovový plot na rodinný dom.

Výtvarník Peter Kalmus počas víkendu symbolicky skoncoval s Ulicou Dr. Jozefa Tisa vo Varíne a odmontoval jednu z tabúľ s jeho menom. Druhá tabuľa s názvom tejto ulice v obci zostala. Jej ďalší osud vypovedá o mnohom. Jeden z Varínčanov sa ju rozhodol ochrániť a primontoval si ju na dom.

Príbeh roky prehliadanej ulice Dr. Jozefa Tisa vo Varíne žije už minimálne pol roka novým životom, nabaľuje sa a jeho koniec, ktorý majú v rukách obecní poslanci, je zatiaľ v nedohľadne. Podľa zákona len oni môžu zmeniť názov ulice pomenovanej po prezidentovi Slovenského štátu v ich obci, no v tejto chvíli nik nevie ani to, kedy budú rokovať.

Protifašistickí bojovníci núkajú za zrušenie ulice peniaze

Situáciu v tejto obci v žilinskom okrese sleduje so znepokojením a s očakávaniami Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB). Odkazuje, že ak je dôvodom neochoty premenovať Tisovu ulicu skutočne len technický problém a náklady na výmenu tabúľ a dokladov, sú rozhodnutí to obci a ľuďom uhradiť.

Redakcia dvojtýždenníka Bojovník, ktorého vydavateľom je SZPB, ponúka, že z vlastných úspor zabezpečí financovanie nákladov obyvateľov tejto ulice na vybavenie si nových dokladov po premenovaní ulice. „Redakcia zároveň poskytne obci Varín finančný dar na výrobu tabúľ s označením nového názvu ulice,“ sľubuje Branislav Ondruš, hovorca SZPB a šéfredaktor zväzového dvojtýždenníka.[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Veterán SNP Vladimír Strmeň a predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár (vpravo) počas pietneho aktu v Pamätníku SNP v Banskej Bystrici. Foto – TASR

Vojnoví veteráni protestujú proti Tisovej ulici vo Varíne už od jej vzniku v roku 1993. Vtedy ešte množstvo žijúcich bojovníkov proti nacizmu, ktorí si pamätali vojnu a život v Tisovom Slovenskom štáte, nerozumelo, ako je možné, že „iba“ takmer päťdesiat rokov po skončení vojny mohol niekto pomenovať ulicu po „vodcovi slovenských fašistov a vojnovom zločincovi”. Protestovali verejne a márne.

Od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa nezmenilo vlastne nič. Ulica je stále Tisova, akurát žijúcich vojnových veteránov, ktorí si pamätajú ešte pôvodný názov ulice Pfliegelova (letec a hrdina SNP), je už len hŕstka.

Bývalý štátny tajomník na ministerstve práce dnes pracuje pre zväz protifašistických bojovníkov a tlmočí odkaz, že podporujú všetky aktivity, ktoré by pomohli odstrániť „hanebný“ názov ulice, a varínskym poslancom pripomenul, že plánom Adolfa Hitlera, Tisovho priateľa a veľkého vzoru, bola likvidácia alebo vyhostenie Slovákov na Sibír.

„Jozef Tiso zo všetkých Hitlerových zahraničných spojencov najaktívnejšie podporoval vyvražďovanie Židov a osobne vyznamenával nacistických hrdlorezov, ktorí vraždili slovenské ženy, deti, starcov a starenky a vypaľovali slovenské dediny. Takejto ohavnosti, odovzdávania vyznamenaní esesákom za vyvražďovanie vlastného národa, sa okrem Jozefa Tisa nedopustil žiadny vodca formálne samostatného štátu počas druhej svetovej vojny,“ odkázal Ondruš.

Tiso v súdnej sieni. foto – TASR

Bolo to v auguste uplynulého roka, keď sa akoby nanovo rozbehol príbeh tejto ulice. Miestna poslankyňa Lenka Ticháková vtedy navrhla zmenu názvu tejto ulice. Zastupiteľstvo návrh neschválilo, zobrali ho len na vedomie s tým, že počkajú na rozhodnutia polície, prokuratúry, prípadne súdu.

Názor vyšetrovateľov spoznali onedlho. Polícia obvinila desiatich poslancov z prejavovania sympatií k totalitným režimom, v súvislosti s ich nečinnosťou vo veci zmeny názvu ulice, ktorú takto vo Varíne pomenovali krátko po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Prešlo len niekoľko dní a ozvala sa aj prokuratúra. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic obvinenie miestnych poslancov zrušil, pretože nečinnosť v tomto prípade nepovažuje za trestný čin. Za prejav cynizmu áno, ale to už nie je trestný čin.

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov je presvedčený, že varínski poslanci aktívne bránia premenovaniu Tisovej ulice a tým prejavujú sympatie Jozefovi Tisovi, predstaviteľovi totalitného režimu, ktorý nepochybne potláčal základné práva a slobody. A preto nerozumejú postupu špeciálnej prokuratúry voči obecným poslancom, ktorá zrušila obvinenie voči nim.

Upriamujú pozornosť prokuratúry na rozhodnutie Okresnej prokuratúry v Žiline, ktorá v roku 2005 konštatovala, že poslanci premenovaním Pfliegelovej ulice porušili Zákon o obecnom zriadení.

„Pomenovanie ulice po J. Tisovi je teda od počiatku nezákonné, preto ponechávať terajšie pomenovanie ulice je nielen spoločensky neakceptovateľné, ale aj protizákonné a proti tomu by mala špeciálna prokuratúra robiť ráznejšie opatrenia,“ upozornil Ondruš s tým, že rovnako škandalózna je aj busta „architekta fašistického slovenského štátu“ a vojnového zločinca Ferdinanda Ďurčanského v Rajci.

V roku 2011, v čase odhaľovania Ďurčanského busty upozorňovali slovenskí historici a zástupcovia historickej komisie rakúskej akadémie vied, že „odhalenie busty bude popretím princípov, na ktorých stojí dnešná demokratická spoločnosť“.

Ako výtvarník Kalmus odstránil tabuľu

Hanba nemusí byť konečným stavom, ktorý spôsobuje „oblomovská“ ospalosť varínskych poslancov. To ukázal v sobotu výtvarník Peter Kalmus, keď zvesil tabuľu s Tisovým menom a odniesol ju na políciu.

Peter Kalmus v akcii. Reprofoto – N

O Tisovej ulici vo Varíne sa dozvedel už pred šiestimi či siedmimi rokmi, hovorí, že ho šokovalo, že niečo také na Slovensku existuje. Vtedy sa prvýkrát vybral do Varína a symbolicky tabuľu s názvom zahádzali blatom. Tisovej ulici prestali venovať pozornosť, lebo boli presvedčení, že v obci ju premenujú.

„Bol som zhrozený, keď som sa nedávno dozvedel pri ocenení poslankyne Tichákovej Bielou vranou, že ulicu nepremenovali,“ rozpráva výtvarník.

Keď Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic zrušil obvinenie desiatim obecným poslancom za Tisovu ulicu a ich postoj označil za nie protizákonný, Kalmus oslovil aktivistu a priateľa Michala Greška a rozhodli sa na problém znovu upozorniť verejnosť.

V sobotu popoludní  za „minútku“ zložili z jedného domu verejne prístupnú tabuľu s názvom Tisova ulica, všetko nakrútili na kameru a odniesli ju na políciu do Žiliny. Druhá tabuľa, ku ktorej sa dalo dostať len cez súkromný pozemok, zostala vo Varíne.

„Keďže starosta nekomunikuje a poslanci problém neriešia, nevideli sme inú možnosť. Nechceli sme tabuľu rozbíjať alebo inak poškodiť, tak sme ju odniesli polícii,“ dodal.

Peter Kalmus sa obáva, že v súvislosti s Tisovou ulicou na neho opäť niekto zaútočí, no tvrdí, že principiálne musel konať.

Ak by dala obec vyrobiť novú tabuľu, nebudú ju už dávať dolu. Kalmus chce osloviť autority a verejne známe osoby a adresovať starostovi Varína a obecným poslancom list, ku ktorému priložia aj stanovisko Ústavu pamäti národa.

„Vyhovárajú sa, že Tisovu ulicu nechcú zmeniť kvôli zmenám v dokladoch. Urobíme verejnú zbierku a náklady na tabule a doklady im uhradíme. Na sociálnych sieťach sa už prví ľudia hlásia,“ hovorí Peter Kalmus.

Krátko po zvesení tabule s názvom ulice sa na plechovej bráne jedného z domov objavil veľký nastriekaný názov Ulica Dr. Jozefa Tisa. Varínčan, ktorý to tam nastriekal, oznámil Kalmusovi na Facebooku, že na neho podáva trestné oznámenie za poškodzovanie „súkromného majetku“.Prečítajte siNepremenovať Tisovu ulicu je cynické, nie však trestné. Lipšic zrušil obvinenie poslancov z Varína

Tabuľa s názvom ulice nie je súkromný majetok, ale Varínčan sa to rozhodol riešiť po svojom.

„Teraz si dám vyrobiť desať takých tabuliek, a dám si ich tam len preto, že ste to spravili. Budú mojím majetkom. Dúfam, že sa vám to bude páčiť viac, a dám tam kameru,“ napísal Kalmusovi.

Keď sa ho Kalmus opýtal, či mu neprekáža názov ulice po vojnovom zločincovi, dozvedel sa, že to nevadí jemu ani nikomu z Tisovej ulice. Vraj len jednej pani, na mysli mal zjavne obecnú poslankyňu Lenku Tichákovú. Kalmusovi odporučil, aby riešil dôležitejšie veci.

Mlčanie

A čo na to všetko hovoria vo Varíne?

Starosta Michal Cvacho nič. Mlčí a na otázky Denníku N neodpovedal. Skonštatoval len, že odpovede nie sú v jeho kompetencii. Termín rokovania nepozná ani poslankyňa Lenka Ticháková, ktorá problém Tisovej ulice otvorila.

„Teším sa na zastupiteľstvo, ale neviem, kedy bude. Sama som zvedavá na postup kolegov a či sa bude rokovať aj o ulici. Určite sa opýtam, či s Tisovou ulicou idú niečo robiť. Ak nie, tak mám niečo pripravené, ale nechcem o tom ešte hovoriť,” skonštatovala poslankyňa.

Jednou z možností je tá, že Ticháková predloží zastupiteľstvu návrh všeobecne záväzného nariadenia o zmene názvu ulice.

Obecná poslankyňa Lenka Ticháková je rozhodnutá zapojiť do „kauzy Tiso” aj cirkev a požiadať jej predstaviteľov o podporu. Hovorí, že píše listy Konferencii biskupov Slovenska, Žilinskej diecéze aj miestnemu dekanovi. Veriaca poslankyňa je presvedčená, že slovenská katolícka cirkev by sa mala k osobe katolíckeho kňaza a bývalého prezidenta Jozefa Tisa „raz a navždy“ jednoznačne vyjadriť a zároveň by mala zaujať postoj aj k Tisovej ulici vo Varíne. Jedinej Tisovej ulici na celom Slovensku.

Lenka Ticháková, Biele vrany, Varín
Lenka Ticháková. Foto N – Ctibor Bachratý

„Slovenská cirkev má dostatok možností, aby veriacim vysvetlila, kto bol Jozef Tiso. Mám pocit, že to, čo sa dialo počas vojny, odsudzujú, ale k Tisovi majú problém vyjadriť sa jednoznačne,“ myslí si Ticháková.

Ďalší varínsky poslanec Ľubomír Sečkár, regionálny politik Hlasu, hovorí, že poslanci z ich obce nie sú extrémisti. Vraj si chcú nechať všetko vysvetliť právnikmi alebo odborníkmi „na to určenými“, a potom je možné, že vyhlásia referendum. Odborníci na to určení (historici ÚPN) sa však už k Tisovej ulici vyjadrili – negatívne.

Dôvody na zmenu názvu Tisovej ulice vo Varíne sú z hľadiska práva aj morálky zrejmé. Zbavenie práv, dehumanizácia a deportácia občanov vlastného štátu do vyhladzovacích táborov, z ktorých sa väčšina nevrátila, nie je otvorenou otázkou, ale smutným faktom spojeným s obdobím, keď bol Tiso prezidentom.

Súčasná legislatíva zakazuje nazývať ulice po pohlavároch vojnového Slovenského štátu, ktorým Tiso nesporne bol – i keď je pravdou, že takéto presné znenie zákona ešte neplatilo, keď ulicu vo Varíne po vojnovom prezidentovi pomenovali. Zákon zároveň zakazuje podporovať aj prejavovať sympatie k totalitným režimom, ku ktorým Slovenský štát patril.

Historik: Nie sme ešte vyrovnaní s vlastnými dejinami

Juraj Lepiš, historik Múzea SNP, označil existenciu Tisovej ulice za prinajmenšom veľmi nevhodnú. Hovorí, že Jozef Tiso je človek, ktorý bol právoplatne odsúdený za zločiny, ktoré napáchal Slovenský štát, a zaráža ho, že ešte sú skupiny, ktorým je sympatický, hoci mu boli zločiny dokázané. Zároveň ho prekvapuje, že aj napriek značnému časovému odstupu ešte aj dnes Slovensko pokrivkáva s vyrovnaním sa s vlastnými dejinami, a v porovnaní s krajinami, ako napríklad Nemecko, máme podľa historika čo doháňať.

Tisov návrat na Slovensko po úteku na sklonku vojny bol v putách. Vpravo hore názov ulice vo Varíne a dole pamätník obetiam SNP vo Varíne. Foto – TASR

„Najznámejším zločinom je deportácia slovenských Židov do koncentračných táborov a ich následná likvidácia… Dnes vieme na základe výskumov popredných odborníkov, ktorí prešli obrovské množstvo dokumentačného materiálu, na tieto témy s určitosťou povedať, že deportácie nemusel povoliť a bol to práve on spolu s jeho ďalšími spolupracovníkmi, kto ich nezastavil. Deportácie boli zastavené až po domácom a medzinárodnom nátlaku (napríklad pápež) a ich faktickom ukončení po prvej vlne, keď bolo deportovaných niečo vyše 57-tisíc ľudí,“ hovorí historik.

Podľa Lepiša patrí Jozef Tiso do slovenských dejín, no iba do odborných textov, učebníc či kníh, kde má byť jeho činnosť vysvetlená, zaradená do príslušného rámca a nemá podliehať glorifikácii.

Riešenie problému vo Varíne je podľa historika jednoduché – premenovať ulicu. „Týmto by sme ukázali aj navonok, že ako národ sme s minulosťou vyrovnaní, poučili sme sa z nej a nebudeme ju opakovať.“

Zlatý Štefánik pre L. Skraka

Dlhoročnému aktivistovi SZPB, kurátorovi stálej expozície SZPB Za slobodu!, autorovi mnohých iných umeleckých aktivít zväzu i Galérie odboja v Bojovníku udelilo predsedníctvo ÚR SZPB pri príležitosti životného jubilea 70 rokov medailu M. R. Štefánika I. triedy.  

Slávnostné udelenie ocenenia prebehlo 19.novembra v kancelárii predsedu SZPB Pavla Sečkára, za účasti tajomníka ÚR Viliama Longauera a vedúceho koordinačného oddelenia Jozefa Ťažkého, ako aj hosťa Pavla Dubčeka, člena ZO ktorej predsedom je Ladislav Skrak. V mene redakcie blahoželáme k vysokému oceneniu a prajeme veľa úspechov v ďalšej činnosti pre zväz!

Fotogaléria a video z vyznamenávania:

Tri otázky pre oblastný výbor – Spišská Nová Ves

Na základe výzvy vedenia SZPB redakcia Bojovníka postupne oslovuje všetky oblastné výbory zväzu s troma otázkami, aby sme čitateľom Bojovníka predstavili aktuálnu činnosť našich regionálnych štruktúr.

Dnes odpovedajú predseda Mikuláš Repčiak, podpredseda Jozef Novotný a tajomník Michal Kuchár:

Ako pandémia ovplyvnila Vašu činnosť?

Pandémia nás výrazne zasiahla a ochromila, prišli sme počas nej o desiatky členov a oblastná organizácia sa nám zmenšila. Ich výpadok sa nám zatiaľ nedarí nahradiť. Nemožnosť stretávať sa vo väčšom počte nám znemožnil bežnú činnosť. Na oslavách sme mohli byť len vo dvojici, no snažili sme sa dôstojne plniť túto úlohu, ktorú Zväz od štátu dostal.

Aké sú vaše plány po uvoľnení opatrení?

Zasadanie OblV v septembri vytýčilo úlohy do konca roka. Zintenzívňujeme styky so samosprávou. Tie sú všeobecne dobré, pri organizovaní osláv vynikajú mestá Spišská n. Ves, Krompachy a obec Smižany. Pokúsime sa zorganizovať exkurziu po pamätníkoch v okolí, posedenie pre členov po oslavách SNP. Všetky tieto plány sú však závislé na finančných prostriedkoch, ktorými naša organizácia disponuje.

Ako sa vám darí pracovať s mládežou?

Sebakriticky konštatujeme, že v tomto zaostávame. Či už v organizovaní súťaží alebo zakladaní klubov mladých. Snažíme sa však o spoluprácu so školami. Tá závisí najmä na ochote riaditeľov škôl. Roznášame Bojovník do škôl a kým to zdravie priamym účastníkom dovoľovalo organizovali sme besedy pre žiakov. Spomeniem záslužnú činnosť jednotlivcov, pani učiteľka Kormošová na gymnáziu Školská v Spiš. N. Vsi sa aktívne podieľa na šírení odkazu boja proti fašizmu a spolupracuje s nami.  

PhDr. Ladislav Skrak – Výstavy sme organizovali aj v prezidentskom paláci

Ján Rohár

Bez umenia život človeka a spoločnosti nie je plnohodnotný. Preto treba umenie tvoriť, podporovať, prijímať a komunikovať. Týchto slov sme si v Bojovníku vedomí a aj preto sme zaviedli pravidelnú rubriku „Galéria odboja“. Väčšinou je dielom PhDr. Ladislava Skraka, predsedu Klubu výtvarných umelcov a teoretikov SZPB, ktorý navyše stojí za takmer každou výstavou, či inou umeleckou aktivitou nášho zväzu. Pri príležitostí nadchádzajúceho životného jubilea 70 rokov sme sa s ním rozprávali o jeho profesijnom živote i pôsobení v SZPB. 

Kedy ste sa prvý krát začali venovať problematike Slovenského národného povstania?

Ak by som mal vyhľadať ten pocit, kedy sa to stalo, tak sa musím vrátiť do čias svojich vysokoškolských štúdií, keď sme si vyberali témy diplomových prác. Bolo to približne v júli 1974 a téma SNP vo výtvarnom umení sa mi zdala vzácna. Až dodatočne som prišiel na to, že je takmer nekonečná z hľadiska rozsahu, nehovoriac  o jej historickom význame. Odvtedy sa touto témou a  širšími súvislosťami protifašistických tradícií intenzívne a kvalifikovane zaoberám. A keďže sa patrí bilancovať – za diplomovku a štúdium dejín umenia na filozofickej fakulte UK v Bratislave som asi ako jediný získal červený diplom.

Vzápätí, na druhý deň po ukončení štúdií som nastupoval na Válkovo ministerstvo kultúry. Mal som za úlohu vypracovať koncepciu rozvoja výtvarnej kultúry, s osobitným dôrazom na oblasť priemyselného výtvarníctva (designu) a organizačne výstavy rezortu, najmä k významným výročiam. Takže témy a autori sa mi stali mimoriadne blízkymi.

Čerstvý jubilant mal možnosť neraz hovoriť s prezidentom Ivanom Gašparovičom…

Priblížte nám okolnosti vášho vstupu do SZPB?

Môj vstup do SZPB bol netradičný – kolektívny. V rámci Strany demokratickej ľavice sme združili niekdajších národných, zaslúžilých umelcov a najmä priamych účastníkov SNP do Klubu výtvarníkov a výtvarných teoretikov a začali sme s organizovaním výstav doma a v zahraničí. Bol som predsedom tohto kolektívneho člena, ktorého príspevkami boli výstavy – v Zichyho paláci, na bratislavskom Hrade, v Múzeu SNP v B. Bystrici, v Košiciach, vo Svidníku, v Budapešti, vo Varšave, v Moskve, atď. Konali sme srdečne, štábne a s nadšením.

Ako sa k týmto aktivitám stavalo vedenie zväzu?

Aj po čase sa patrí pochváliť zdatných manažérov na čele SZPB: chápali význam týchto aktivít. Nemali možnosť čímkoľvek prispieť, ale napomáhali radou, protokolárnymi aktivitami. No a my sme museli obstáť, hľadať sponzorov, zdroje, prepravcov, poisťovne. Nechceli sme však uzatvárať okruh umelcov na báze straníckeho trička, takže koncom roka 2000 sme ustanovili širšie občianske združenie Klub výtvarných umelcov a teoretikov, ale opäť v rámci SZPB. A tak sme mohli pod hlavičkou zväzu pokračovať v organizovaní výstav doma a v zahraničí. Keďže od XIV. zjazdu v roku 2009 bolo kolektívne členstvo v SZPB zrušené, ustanovili sme Klub umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB, v ktorom od počiatku vykonávam funkciu tajomníka.

Jeho aktivity podporoval aj prezident Rudolf Schuster

A čo bolo a zostáva vašou motiváciou?

K témam protifašistického odboja som sa primkol „hnutiarsky“, doslova neinformovane, školsky očarený. Až po čase a intenzite vlastného poznania som prišiel na to, že som dedičom vážnych víťazstiev a povinností. Vďaka rozvážnosti rodičov dlho som prežíval radostné detstvo. Tým viac môžem postupovať dnes oboznámene a napomáhať svojím blízkym, priateľom a spojencom.

Ktoré známe mená z oblasti umenia, najmä výtvarného, sú spojené s históriou a činnosťou klubu?

Z priamych účastníkov odboja spomeniem Ľudovíta Gogu (pomníky v Hlohovci a v Skýcove), Vojtecha Remeňa (Šmidke v Bratislave, pomník v Iliji, pamätná medaila k výročiu oslobodenia), Milana Gašpara (pamätná medaila k výročiu SNP, portréty, plagáty, smalty), rodiny a pozostalí po Karolovi Drexlerovi a Ladislavovi Gandlovi (príslušníci 1. čs. armádneho zboru). Čestným predsedom sa stal národný umelec Orest Dubay a čestným podpredsedom národný umelec Ladislav Snopek (pamätníky SNP a oslobodenia – Trnava, Martin, škola – Nemecká, Spišská Nová Ves, Ostredok – Šverma, Brno, atď.). Zo žien účastníčky odboja Elena Lazinovská, Dagmar Rosulková a z tých ešte žijúcich národná umelkyňa Klára Patakiová.

A ktorí známi umelci prezentovali svoje diela na podujatiach, ktoré ste realizovali pod značkou SZPB?

Vrcholné diela svojej tvorby na výstavách prezentovali národní umelci Jozef Kostka, Ján Kulich, Tibor Bartfay, Arpád Račko, Vincent Hložník, Albín Brunovský, zaslúžilí umelci Jozef Baláž, Antonín Smažil, Ivan Schurmann a ďalší. V čase pôsobenia prezidenta Rudolfa Schustera sme dokonca zorganizovali výstavy priamo v Prezidentskom paláci (S. Harangozó, S. Brezina, K. Patakiová, T. Baník, S. Mikuš ). Tak k naším členom pribudol prof. Jozef Leikert ako budúci predseda Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB.

So synom Alexandra Dubčeka, Pavlom Dubčekom

Hovoríte o klube „spisovateľov a historikov“, ale doteraz sme spomínali len osobnosti výtvarného umenia…

Tento klub združil mnohé ďalšie osobnosti. Čestným predsedom sa stal doc. PhDr. Dušan Čaplovič, CSc. a podpredsedami MUDr. Pavol Dubček a prof. PhDr. Pavol Mešťan, DrSc. Pôsobia tu viaceré ďalšie osobnosti, napríklad Ing. arch. Vladimír Husák, Boris Kollár, Eduard Chmelár, Ján Tazberík, Peter Maráky, Pavol Janík, Ivan Ožvát, Peter Ronec, Jozef Bystrický, Ján Beňa, Pavol Kanis, Dušan Roll. Niektorí z nich sa teraz s Petrom Weissom a Martinom Krnom pustili do založenia samostatného Klubu politológov pri ÚR SZPB.

A nemožno zabudnúť, že váš klub zaujal jasné stanovisko aj k problematike Múzea SNP.

Náš klub a ani ja osobne sme ešte nepovedali posledné slovo v otázke budúcnosti Múzea SNP v B. Bystrici. Považujeme za vhodné a potrebné, aby jeho zriaďovateľom bola samotná Národná rada SR a SZPB, uchádzame sa o podporu serióznych politických strán. Nie je možné ignorovať historické opodstatnenie jeho terajšej formy existencie a demokracii a ani našim dejinám nemožno rozkazovať. Už v minulosti sme sa zúčastnili na príprave právnych návrhov najmä v spojitosti so zákonom o protifašistickom odboji a postavení SZPB, či pri navyšovaní sociálnych príspevkov účastníkom odboja a pozostalým vďaka právnikom prof. Beňovi, docentovi Fogašovi a Š. Krídlovi.

Všetci poznáme stálu expozíciu SZPB Za slobodu! v sídle zväzu na Štúrovej ulici v Bratislave. Ako vlastne vznikla?

Ak som v spomienkach ocenil nadšenie, s akým pomáhali našim výstavám a podujatiam niekdajší predsedovia SZPB, tak v prípade stálej expozície to platí o terajšom predsedovi Pavlovi Sečkárovi. Bez vhodných a dôstojných priestorov by to jednoducho nebolo možné. Nešlo iba o vybudovanie, vytvorenie podmienok, ale aj o komplexnú predstavu o takejto expozícii, o názory a odporúčania, čo všetko by bolo vhodné v expozícii vyjadriť a osláviť. Takže predseda SZPB sa stal aj jej spolutvorcom. A môžeme byť hrdí, že ide tak trochu o kolektívne dielo, ku ktorému pripomienkami prispeli aj predsedníctvo a Ústredná rada SZPB. Zdôrazňujem to preto, aby sme si uvedomili, že táto výstava je naša spoločná „vizitka“, vonkajšia prezentácia nášho poslania.

Deti a mládež v stálej expozícii SZPB vždy potešia nielen Ladislava Skraka.

Ako ste sa vyrovnali s potrebou financovania?

Doplnenie knižničného fondu a výtvarných diel bolo možné vďaka príspevkom od oboch ľavicových predsedov vlády SR – Roberta Fica i Petra Pellegriniho. Získali sme tak hodnotné diela E. Lazinovskej, V. Hložníka, J. Kulicha, T. Bartfaya, L. Snopka, O. Dubaya, V. Remeňa, T. Baníka, J. Kostku, Ľ. Fullu a ďalších. V tomto období, keďže sa blížilo 210. výročie narodenia M. M. Hodžu, a keďže expozícia bola až dosiaľ aj pod gesciou premiéra sme požiadali o príspevok aj Eduarda Hegera. Hoci som mu odkazoval, že som bol s jeho otcom a tetou kamarát, informovali ma, že v máji bola na Slovensku „prírodná katastrofa“, takže tento premiér nám nič nedal.

Ste spokojní s návštevnosťou expozície?

Som. Expozícia sa stretá so záujmom odbojárskej obce z celého Slovenska, hoci ho narušila pandémia. Kedykoľvek to bolo možné, oživovali sme našu činnosť reprezentačnými aktivitami – napríklad výstavou k 75. výročiu SNP a výstavou Slovenské umenie proti fašizmu, ktorú sme s posunom termínu uskutočnili k 75. výročiu oslobodenia Slovenska v auguste a septembri 2020 v Dvorane Ministerstva kultúry SR. Expozíciu navštívili viacerí poslanci Národnej rady SR, ako aj jej predseda Boris Kollár, veľvyslanci Ruskej federácie, Bieloruska, Kazachstanu, Kuby, Čínskej ľudovej republiky, predseda Matice slovenskej a otváral ju dnes už nebohý brigádny generál Ján Iľanovský. Kompletizovali sme knižničné fondy a predpokladáme, že sa zlepší študijná aktivita v Knižnici SZPB, keďže bude presťahovaná do prostredia s ústredným kúrením.

Slávnostné otvorenie Stálej expozície SZPB “Za slobodu!” za účasti generála Iľanovského

Ako sa pozeráte na našu spoluprácu s inými organizáciami?

Keď nedávno zosnulý Ľuboš Jurík pôsobil ako šéfredaktor časopisu Euroreport, pravidelne som robil rozhovory s prezidentami KOZ: už tiež zosnulým Ivanom Saktorom a Miroslavom Gazdíkom. Doslova každoročne, na nový rok som robil bilančné rozhovory s predsedom policajných odborov Miroslavom Litvom. Takže k odborom má mať náš zväz čo najbližší vzťah.

A pokiaľ ide o partnera, s ktorým máme dokonca memorandum – Maticu slovenskú?

Predseda Matice Marián Gešper a štábni pracovníci jeho kabinetu sú členmi SZPB a aktívne prezentujú odkaz hrdinov boja proti fašizmu Kukorelliho, Daxnera i ďalších, ako divadelné historické sekvencie. Mali sme spoločnú výstavu v čase 100. výročia Janka Nováka, martinského výtvarníka padlého v Povstaní. Maticu nemožno ani zakríknuť, a ani ohovárať. Musíme spoločne aktívne konať v otázke polovice nášho národa, ktorá dožíva v zahraničí. Ako výtvarníci sme zároveň členmi Výtvarného odboru MS. Som aj predsedom tohto odboru a pôsobia v ňom okrem našich členov aj takí umelci ako A. Smolák, M. Polonský, Z. Hložníková, O. Dubay ml., či K. Trizuljak.

Na Valnom zhromaždení Matice slovenskej zastupoval predsedu SZPB Pavla Sečkára

Teraz sme registrovali vašu zvýšenú aktivitu v súvislosti s prípravami výstavy Nikdy nesmieme zabudnúť, ktorú sme len nedávno otvorili v priestoroch SZPB.

Ide o výnimočnú historicko-dokumentárnu výstavu. Dovolím si ju označiť za neobyčajne vzácny, hoci smutný dar. Iba niektoré štáty, a to v skromnom objeme, sú obdarovávané predstaviteľmi Ruskej federácie. Občas sú to faksimile troch-štyroch archívnych listín. Tentoraz máme na Slovensku a v slovenčine výstavu, ktorá komplexne zverejňuje historické fakty a archívne fondy k problematike civilných obetí na území niekdajšieho ZSSR, ale aj niekdajšieho Československa. Výstava má byť putovnou, a to pod záštitou oblastných výborov SZPB. Už teraz prejavili záujem Martin, Nové Mesto
nad Váhom, Senica, Prievidza, Trenčín, Svidník, Stropkov. Naozaj sa oplatí využiť tento výstavný súbor v plnej miere. Najmä na ňu dostať žiakov a študentov. Ponúka odpoveď na úsilie o falzifikáciu dejín – sporných stanovísk k rezolúcii OSN o zákaze glorifikácie nacizmu, ako aj uznesenia europarlamentu k formovaniu historického povedomia v Európe.

Najnovšiu výstavu, na ktorej sa organizátorsky podieľa Ladislav Skrak budete môcť vidieť po celom Slovensku.

A čo chystáte do najbližšieho obdobia?

Samozrejme, bolo by veľkou chybou, aby sme nerešpektovali dejiny a víťazstvo demokracie v protifašistickom boji. Naozaj máme Európe čo ponúknuť, preto sa chystáme na oslavu 100. výročia narodenia Alexandra Dubčeka, symbolu ľudského úsilia o demokraciu a zároveň osobného hrdinstva v boji proti fašizmu. Takže urobme zadosť svojim možnostiam a povinnostiam. Jednu vec predsa len na záver prezradím: výzvy z moskovským rokovaní zneli – Sme s vami, buďte s nami v hodinu smrti našej, amen.

Foto: archív L. Skraka

Príhovor predsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov p. Ing. Pavla Sečkára, PhD. na Sneme Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši dňa 9. októbra 2021

Príhovor v mene predsedu SZPB predniesol PhDr. Ladislav Skrak.

Od Vášho posledného Snemu, na ktorom som sa Vám rovnako prihovoril, výrazne sme pokročili v našej kooperácii a porozumení. Dňa 20. júna 2018 sme  spolu s p. predsedom Matice JUDr. Mariánom Gešperom podpísali Bratislave  Memorandum o spolupráci. Patrí sa podčiarknuť, čo v danej chvíli formuloval  p. predseda Matice: „Memorandum o spolupráci so Slovenským zväzom  protifašistických bojovníkov je naším spoločným odkazom verejnosti, že  slovenské národné obrodenie, všeslovanská idea aj odboj proti nemeckému  nacizmu a pangermanizmu patria k základným ideovým pilierom vzniku  samostatnej a demokratickej Slovenskej republiky v roku 1993.“ V danej chvíli  som formuloval svoj názor k tomuto záväznému pokroku v našich vzťahoch: „Toto memorandum sme podpísali práve preto, aby sme v určitých veciach  smerovali rovnako s cieľom vplývať na verejnosť, ale aby sme aj spolupracovali  s ďalšími našimi partnermi, ako je Združenie miest a obcí Slovenska,  ministerstvo kultúry či ministerstvo obrany. Verím v úspech tohto memoranda  a o rok budeme môcť povedať, čo sa nám spoločne podarilo a čo môžeme  vylepšiť.“ 

 Aj ja osobne, ako aj p. predseda Matice, môžeme bilancovať skutočné vzácne  a hodnotné výsledky – napríklad v spojitosti s uctením si osobností Ľudovíta  Kukorelliho a Cyrila Daxnera, ale aj v spojitosti s našou spoločnou návštevou  výstavy k 100. výročiu narodenia martinského grafika a ilustrátora Janka  Nováka, výtvarníka padlého v Slovenskom národom povstaní. Pripomínam  naše spoločné aktivity a prístupy k Stálej expozícii SZPB Za slobodu! v Bratislave, ale aj našu spoločnú návštevu Zvolenskej Slatiny pri odhaľovaní  obnovenej busty M. R. Štefánika, ako aj Galérie Jána Kulicha v tejto obci. Spolu  sme si tiež uctili a kládli vence v Spišskej Novej Vsi, v čase výročia tzv. Malej  vojny však pripomenul, že naše Memorandum a dohoda má aj svoje konkréta. K súčinnosti a spoločným smerovaniam má dôjsť aj na našich nižších článkoch. Spomínam to preto, že doslova bratsky sme sa v tomto roku spolu zhostili ústredných  osláv  výročia  Povstania,  a napríklad  aj  spomienkových  osláv v Petrovciach na východe Slovenska. Avšak bulletin Matice v Banskej Bystrici, v srdci našich postojov a aktivít, v auguste tohto roku napríklad žiadne podujatia k  výročiu  SNP nepropagoval. Nejde nám o to „nosenie dreva do lesa“, ale skôr o to, na čom sme sa dohodli – informovať o podujatiach spoločného záujmu. V našej spoločnej Banskej Bystrici by sa to naozaj nemalo stávať.

Želám Vám úspešnosť Vášho rokovania a do budúceho obdobia pevné zdravie, žičlivejšie  pomery  v našom  národnom  štáte  a  pozoruhodné  výsledky v ďalšej záslužnej práci.

Viete odhaliť nácka? Vyskúšajte si to v novom internetovom kvíze

Friedrich Ebert Stiftung (www.fes.sk) na Slovensku a dvojtýždenník antifašistov Bojovník (www.bojovnik.eu) dnes spúšťajú internetový kvíz Odhaľ nácka. Deje sa tak pri príležitosti 80. výročia vydania vládneho nariadenia č. 198/1941 Slov. z. o právnom postavení Židov, ktoré vošlo do dejín ako Židovský kódex. Na návrh vtedy nezávislého poslanca Roberta Fica Národná rada SR 31. októbra 2001 určila 9. september za nový pamätný deň SR – Deň obetí holokaustu a rasového násilia.

Internetový kvíz Odhaľ nácka je príspevkom k boji proti rasizmu, antisemitizmu, pravicovému extrémizmu a všetkým formám spoločenskej neznášanlivosti. Jednoduchou a atraktívnou formou umožňuje stredoškolákom, ktorí sú hlavnou cieľovou skupinou tejto aktivity, zorientovať sa v spleti neznášanlivých výrokov politikov a odhaliť v ich myslení a konaní extrémistické motívy. Uvedomujeme si, že jeden výrok nemožno považovať za úplnú charakteristiku človeka, ale aj jeden výrok odhaľuje jeho rozmýšľanie a latentnú náklonnosť.

„Neofašizmus a neonacizmu a predovšetkým dnešný antisemitizmus je iný ako ten z obdobia 2. svetovej vojny,“ upozorňuje predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár. „Je rafinovaný, modernizovaný. Ťaží z problémov. Pomenováva ich, hľadá vinníkov, ale ak vôbec nejaké riešenia ponúka, sú založené na násilí, nenávisti a diskriminácii.“

Kvíz obsahuje 18 výrokov, ku každému sú štyri možnosti. Po označení autora výroku sa objaví informácia o správnej odpovedi a krátky text s fotkou, ktorý súťažiacich oboznámi s dobovým kontextom výroku a jeho obsahu.

Kvíz trvá do 9.10.2021 a študenti stredných škôl, ktorí ho absolvujú, budú zaradení do losovania o možnosť účasti na exkurzii do bývalého koncetračného tábora Auschwitz – Birkenau, v ktorom Múzeum SNP prevádzkuje slovenskú národnú expozíciu. Každý z vyžrebovaných si na exkurziu môže zobrať ešte dve kamarátky alebo kamarátov. Organizátori hradia všetky náklady spojené s exkurziou.

Adresa kvízu je https://odhal-nacka.sk

Friedrich Ebert Stiftung a dvojtýždenník antifašistov Bojovník ďakujú za pomoc a podporu denníku Pravda a Múzeu SNP. Vydavateľom novín Bojovník je Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB). 

Pre bližšie informácie kontaktujte:

Róbert Žanony, zanony@fes.sk, mobil: +421 907 753 804

Ján Rohár, media@szpb.sk, mobil: +421 910 257 665

Slávnosti Partizánske chodníčky pripomenuli význam obce Petrovce v SNP

J.Ďurašková (TASR) FOTO – BOJOVNÍK – BORIS MACKO

Zdroj: https://obce.tasr.sk/clanok/5192/slavnosti-partizanske-chodnicky-pripomenuli-vyznam-obce-petrovce-v-snp?fbclid=IwAR1xG6LOaZPDfp01QRnQJH7KSPF3e4IbbtjpcaXnvWMjCylUmK6HMazZUDY

Výročiu Slovenského národného povstania (SNP) je venované podujatie Partizánske chodníčky, ktoré sa v nedeľu koná v obci Petrovce v okrese Vranov nad Topľou. „Naša obec bola sídlom partizánskeho zväzku Čapajev, preto si už 48. rok pripomíname, že odtiaľto podnikali partizáni diverzné akcie,“ uviedol pre TASR starosta obce Ján Jenčo.

Pri Petrovciach bolo za povstania v roku 1944 zároveň prvé partizánske letisko, kde pristávali sovietske vojenské lietadlá. Pri pamätníku tohto letiska sa v nedeľu konal aj pietny akt kladenia vencov.

K programu slávností patrí aj zoskok parašutistov a vystúpenie ľudovej hudby Verbunk, folklórneho súboru Oblík a Vranovských heligonkárov. „Vlastne na lúke, na ktorej oslavujeme, sa partizáni schádzali, tu sa križovali cesty od ich bunkrov, odtiaľto chodili na Petrovce, Pavlovce, Hermanovce a na Zlatú Baňu, preto sa to volá Partizánske chodníčky,“ vysvetlil starosta.

Oslavy SNP majú v Petrovciach v tomto roku nadregionálny charakter. Začali sa v sobotu (7. 8.) už tradičným Behom vďaky na Duklu a späť. Obec si tak uctieva padlých vojakov, ako aj obete z radov miestnych obyvateľov, keďže fašisti dedinu za pomoc partizánom 7. septembra 1944 vypálili.

Predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) Pavol Sečkár v príhovore vyzdvihol význam Petroviec, a to ešte pred vypuknutím SNP. „Tak, ako je nám známe dianie v meste Melitopoľ, kde sa po prechode na stranu Sovietov sústreďovali slovenskí vojaci, aby utvorili 2. československú paradesantnú brigádu v ZSSR, tak sa práve vo vašej obci utváral základ početného, rozsiahleho partizánskeho hnutia na východnom Slovensku. Hoci sa v tomto regióne nepodarilo v plnej miere mobilizovať vojenské zložky, boli to práve partizánske zväzky, ktoré nezanedbateľne narúšali zázemie fašistického nepriateľa,“ uviedol.

Návrat hore