Dohoda o spolupráci s MO SR




I. Schvaľuje:
II. Potvrdzuje:
III. Berie na vedomie:
b) informáciu o príprave konferencie k Vianočnej dohode v Bratislave 12. 12. 2018.
III. Ukladá
A. tajomníkovi ÚR SZPB:
1. Dopracovať Plán hlavných podujatí na rok 2019 o pripomienky.
B. vedúcej ekonomického oddelenia:
1. Dopracovať návrh predbežného rozpočtu ÚR SZPB na rok 2019 o pripomienky a predložiť projekt na príspevok na MV SR T: 30. 1. 2019
C. členom ÚR SZPB
1. Predložiť návrhy do správy o činnosti a uznesenia XVII. zjazdu SZPB T: do 10. 4. 2019
V Bratislave, 6. decembra 2018
Ing. Pavol Sečkár, PhD. predseda SZPB
Čas neúprosne plynie, stiera spomienky, obrusuje hrany. Prekrýva udalosti, ktoré sa stali tu, v
Kremničke, pred 74 rokmi. V historickom čase sa strácajú svedkovia, ktorí prežili v období od
5.novembra 1944 do 5.januára 1945 všetky tie zverstvá a zločiny, čo sa na tomto mieste
udiali.
Zostávajú pamätníky, ako je aj tento z roku 1949. Postavili ho na pamiatku 211 žien, 58
detí, 450 židov a 53 Rómov. Spolu 747 ľuďom. Povraždilo ich nemecké fašistické vojsko
a ich prisluhovači z Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. Zabíjali ľudí, ktorí sa postavili
okupácii na odpor, zabíjali tých, ktorí odpor podporovali, zabíjali z pomsty a kvôli
zastrašovaniu aj nevinné deti.
Žijeme dobu, ktorá akoby nechcela o tomto vedieť. Vidíme snahy prehodnocovať výsledky
druhej svetovej vojny, skresľovať dejinné udalosti, alebo ich interpretáciu prispôsobovať
podľa rôznych záujmov a záujmových skupín – všelijakých vykladačov jedinej pravdy – ich
pravdy. Ohlupujú najmä mladých ľudí, ktorí už logicky majú od spomínaných udalostí odstup
daný časom a inou životnou skúsenosťou. Médiá hlavného prúdu nie vždy podnecujú
k objektívnemu zobrazovaniu minulých, a žiaľ ani prítomných udalostí. Často plytkými
skratkovitými spôsobmi podávajú zjednodušujúce, povrchné pohľady na zložité dejinné i
súčasné udalosti.
Budúcnosť, na ktorej nám, účastníkom tejto pietnej spomienky záleží, si žiada, aby nové
generácie mali objektívny pohľad na všetko čo sa okolo nás v minulosti dialo a deje sa aj
v súčasnosti. Aby boli vzdelaní a rozvážni.
Preto my, účastníci pietneho zhromaždenia tu pri Pamätníku 747 obetí fašizmu v Kremničke,
vyzývame občanov Slovenska, aby sa angažovali proti novodobým prejavom fašizmu,
neofašizmu, neonacizmu, extrémizmu a terorizmu. Vyzývame novinárov a komentátorov na
objektívne informovanie o dianí v našej krajine a vo svete. Zverejňujte, akými formami sa
pod rúškom demokracie a pluralizmu do hospodárskeho, politického a spoločenského života
snažia rôzne záujmové skupiny, združenia a jednotlivci vsúvať fašizoidné až fašistické
myšlienky.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov bude v duchu svojho spoločenského poslania s
úctou zachovávať nielen štúrovskú líniu národnoslobodzovacieho úsilia, ale najmä odkaz
Slovenského národného povstania. Úctu k ľuďom, ktorí bojovali proti fašizmu v druhej
svetovej vojne na rôznych bojiskách. Budeme ako občianske združenie Vláde Slovenskej
republiky napomáhať v úsilí chrániť našu krajinu pred šírením fašistických a extrémistických
ideí, aby sa ich nedarilo presadzovať do života.
Večná sláva a úcta tým, ktorí položili v boji proti fašizmu svoje životy, prišli o zdravie alebo
utrpeli ujmu rôzneho druhu. Všetkým, ktorí s odvahou vystúpili v Slovenskom národnom
povstaní proti fašizmu!
Účastníci pietneho zhromaždenia
V Kremničke 8. 11. 2018
Slováci budú hľadať najväčšiu osobnosť krajiny. Rozhodnú o nej hlasovaním v projekte
Najväčší Slovák, ktorú v najbližších mesiacoch odvysiela verejnoprávna RTVS. Úvodná
upútavka však vzbudzuje rozpaky.
Medzi prvými troma navrhnutými postavami je prezident fašistického slovenského štátu a
odsúdený vojnový zločinec Jozef Tiso. Fašistický režim mal na svedomí smrť 65-tisíc
slovenských Židov, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch. Ale aj ďalšie tisíce antifašistov
a Rómov. Podľa vedenia RTVS je zaradenie Tisa v poriadku, odborníci hovoria
o nešťastnej voľbe.
Televízna upútavka za tónov dramatickej hudby predstavuje prvé tri osobnosti, ktoré môžu
byť súčasťou ankety. Vyberala ich RTVS. Fotografiu Tisa sprevádza otázka "Vojnový
zločinec alebo mučeník?“
Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník k tomu povedal: „Myslíme si, že slovenská
spoločnosť je na takej úrovni, že dokáže slušne a dôstojne diskutovať aj o kontroverzných
témach a osobnostiach.“ Podstatou formátu má byť debata o všetkých stránkach vybraných
osobností, tú naj si vyberú diváci hlasovaním.
Programový riaditeľ televíznej časti RTVS Marek Ťapák si uvedomuje, že Tiso v upútavke
vyvolá polemiku. „Ako spoločnosť sme sa k nemu jednoznačne nepostavili, stále je to osoba,
ktorá vyvoláva protichodné reakcie,“ vysvetlil dôvod výberu Ťapák. Podľa neho treba aj
o takýchto osobnostiach z našej histórie vecne diskutovať.
„V upútavke mali byť použité naozaj také mená, ktoré sú bezproblémové, zatiaľ čo Jozef Tiso
takým určite nie je,“ konštatuje historik Pavel Dvořák. Diskusii o historickej osobnosti sa
nebráni. „Vytiahnuť ho však rovno do upútavky sa mi zdá zvláštne, hlavne keď ide
o verejnoprávne médium,“ pripomenul odborník.
Podľa pravda.sk, 23. 10. 2018
Súhlasím so stanoviskom historika Pavla Dvořáka, že vyťahovať Jozefa Tisa do
upútavky novej relácie verejnoprávnej televízie nie je vhodné.
Vidieť, že v RTVS stále pôsobia sily, ktoré nám túžia podprahovo neustále podsúvať aspoň
náznak nacistickej ideológie a cez ňu rozdeľovať spoločnosť.
Absolútne však nesúhlasím s názorom programového riaditeľa televíznej časti RTVS Mareka
Ťapáka, ktorý tvrdí, že „ako spoločnosť sme sa k nemu jednoznačne nepostavili…“.
A Národný súd ČSR nad Tisom to bolo čo?
V dňoch 19. až 21. septembra 2018 sa v Plzni konalo spoločné rokovanie
Výkonného výboru ÚV ČSBS a Predsedníctva Ústrednej rady SZPB, ktoré si
pripomenulo 100. výročie vzniku ČSR a prijatie Deklarácie slovenského národa.
Členovia oboch Zväzov vyjadrili znepokojenie s pozvoľným ústupom niektorých
domácich a európskych politikov od hodnôt, na ktorých bola po porážke nacizmu a fašizmu
budovaná európska spoločnosť. „Agresor je mnohokrát vydávaný za obeť a obete sú
vydávané za agresorov. Tieto prejavy nie sú len v Českej republike alebo Slovenskej
republike, ale v celej Európe. Preto je nutné zintenzívniť osvetovú prácu nielen smerom
k členskej základni zväzov, ale i k širokej verejnosti, politikom a predovšetkým k mladej
generácii, ku školám všetkých druhov a stupňov. Generácia prichádzajúca po nás musí vedieť,
čo to bol nacizmus a fašizmus a k čomu v spoločnosti smeruje! Našou jednoznačnou úlohou
je zachovať pamäť a česť bojovníkov proti nacizmu a fašizmu,“ uvádza sa v spoločnom
vyhlásení.
Účastníkov stretnutia pozdravil hajtman Plzenského kraja Josef Bernard, ktorý
predstavil kraj hostiteľov a pripomenul dôležité postavenie odbojárov pri zachovávaní
pamiatky na všetkých hrdinov, ktorí sa postavili aj so zbraňou v ruke proti nacistom a ich
pomáhačom.
V neformálnej diskusii vystúpili viacerí členovia ČSBS a SZPB. Vymenili si praktické
skúsenosti z rozvíjania antifašistickej platformy a prehlbovania spolupráce. Svoje posolstvo
vyjadrili vo Vyhlásení k členom ČSBS a SZPB a k občanom ČR a SR. (Vyhlásenie
prinášame v plnom znení na webe SZPB.)
Na rokovaní sa aj oceňovalo: Predseda ČSBS Jaroslav Vodička odovzdal zlatú pamätnú
medailu 2. stupňa vojnovým veteránom Karolovi Kunovi a Jánovi Chudíkovi, striebornú
pamätnú medailu 2. stupňa oblastnému tajomníkovi z Brezna Jánovi Šulejovi. Predseda SZPB
Pavol Sečkár odovzdal Pamätnú medailu M. R. Štefánika 2. stupňa členom ČSBS Jaroslavovi
Kalivodovi, Zdenke Valouchovej a Miroslavovi Mikulčákovi.
V rámci 2. rokovacieho dňa sa všetci zúčastnili pietneho aktu pri Pamätníku občanov
Československa vyhnaných v roku 1938 z českého pohraničia. Rokovanie skončilo pozvaním
predsedu SZPB Pavla Sečkára na budúcoročné stretnutie Výkonného výboru ÚV ČSBS a
Predsedníctva Ústrednej rady SZPB, ktoré by sa malo uskutočniť počas osláv 75. výročia
SNP v Banskej Bystrici.
Vladimír Dobrovič
Popis pod foto:
Delegácie ČSBS a SZPB kladú vence k Pamätníku občanov Československa vyhnaných v roku
1938 z českého pohraničia.
Organizácia súťaže
M2SV
Obsah
1. Základné kolo – termín
2. Školské kolo – termín
3. Okresné kolo – termín, (Oblastné kolo)
4. Celoslovenská súťaž
5. Propozície súťaže, Informácia o zaradení
súťaže
6. Vyhodnotenie základného, školského a
okresného kola
1. Základné kolo – termín
Základné kolo odporúčame vykonať na všetkých
základných školách pre žiakov deviatich ročníkov
a osemročných gymnázií kvarty vo forme testu.
Vlastne žiaci týchto vekových skupín preberajú
tematiku „Pátrame po minulosti-Druhá svetová
vojna“, formou testov, ktoré pripraví naša HDK
Termín: február – marec
2. Školské kolo – termín
Škola môže uskutočniť školské kolo, kde sú viac tried
deviatich ročníkov, no toto nie je podmienka, len orientácia
pre školy, keď má záujem škola vyslať jedno družstvo na
okresnú súťaž.
Čo sa týka testov, môže škola požiadať o nové, pokiaľ
vykonáva i základné kolo, ak nevykoná základné kolo, tak
využije tie testy ktoré má.
Termín: február – marec
3. Okresné kolo – termín, (Oblastné kolo)
Účastníkmi okresného kola sú trojčlenné družstvá škôl so sídlom
na území okresu, ktoré sa prihlásia. Účastníkom okresného kola
môže byť družstvo z iného okresu patriaceho do oblastnej
organizácie na základe pozvania.
Súťažné družstvo tvoria traja žiaci deviateho ročníka a osem
ročného gymnázia kvarty. Škola môže prihlásiť do súťaže
maximálne 3 družstvá, každé družstvo prihlasuje na samostatnej
prihláške s označením družstva príslušným písmenom veľkej
abecedy A, B, C.
Termín: marec – apríl
4. Celoslovenská súťaž
Súťaž je určená pre 3-členné družstvá žiakov deviatich ročníkov základných
škôl a 8-ročných gymnázií kvarty.
Má charakter vedomostnej súťaže, súťaží sa v písaní testu v troch okruhoch,
I. okruh – 2. svetová vojna v Európe a vo svete,
II. okruh- Slovensko počas 2. svetovej vojny a SNP,
III. okruh – SNP, Karpatsko-Duklianska operácia.
Pri konečnom hodnotení v prípade rovnakého počtu bodov po sčítaní všetkých
okruhov, nasleduje takzvaný rozstrel.
Vyhlasovateľom súťaže je SZPB
Organizátorom je VC M SNP v Banskej Bystrici v plnej miere stanoví otázky a
zabezpečí súťaž
Termín: máj – jún
5. Propozície súťaže
Návrh propozícií je spracovaný dám Vám ho k dispozícii na
pripomienkovanie.
1. propozície na okresné kolo
2. propozície na celoslovenskú súťaž
Termín vrátenia do:……………
Všetko bude zavesené na našej stránke,
6. Vyhodnotenie základných, školských a
okresných kôl
Základné a školské kolá do 10 dní po uskutočnení týchto kôl
na príslušné oblastné organizácie, ktoré do stanoveného
termínu zašlú pozvánky a propozície na školy na prihlásenie sa
školy do okresného kola
Okresné kolo taktiež do 10 dní od vykonania okresného kola, z
prihláškou na celoslovenskú súťaž
Informácia o zaradení súťaže v POP
Organizačné pokyny súťaže sú schválené MŠVVaŠ pod číslom
2018/2491:3-10A0
V pedagogicko-organizačných pokynoch na školský rok 2018/2019 sú
odporúčané tieto materiály:
Odporúča sa školám zapojiť sa do súťaže Medzníky 2. svetovej
vojny, ktorej cieľom je priblížiť žiakom vedomosti o Slovenskom
národnom povstaní a 2. svetovej vojne, budovať úctu mladej
generácie voči obetiam fašizmu, hrdosť na národnooslobodzovacie
tradície nášho ľudu. Viac informácií na www.szpb.sk; vedomostná
súťaž. Riaditeľom škôl a školských zariadení sa odporúča byť
nápomocný pri organizovaní okresných kôl tejto súťaže najmä
poskytnutím priestorov
Informácia o zaradení súťaže v POP
V spolupráci s odbormi školstva okresných úradov v sídle
kraja sa odporúča podporiť organizáciu besied so žiakmi,
organizáciu vedomostných súťaží, literárnych a výtvarných
súťaží, poznávacích zájazdov po stopách Slovenského
národného povstania a na pamätné miesta
národnooslobodzovacieho boja.
Odporúča sa do knižničného fondu doplniť knihy s tematikou
Slovenského národného povstania
Odporúčame školám realizovať v roku 2018 rôzne aktivity pre žiakov
napr. besedy, súťaže, návštevy expozícií, publikovanie témy v školskom
časopise a iné, pripomínajúc si význam historických udalostí t. j. 100
rokov od vzniku Česko-Slovenska (28. október 1918), 100 rokov od
prijatia Martinskej deklarácie (30. október 1918), 25 rokov od vzniku
SR (1. január 1993), 74 rokov od víťazstva nad fašizmom (8. máj
1945), 75 rokov od Slovenského národného povstania (29. august
1944), 100 rokov od ukončenia I. svetovej vojny (11. november 1918) s
dôrazom na osobnosť M. R. Štefánika. Kalendárium významných
podujatí celoslovenského charakteru za účasti najvyšších štátnych
predstaviteľov SR je zverejnené na webovom sídle Ministerstva kultúry
Slovenskej republiky www.mksr.sk.
Vo výchovno-vzdelávacej činnosti využívať služby
a výstupy Múzea SNP, najmä jeho akreditovaného
edukačného, vedecko-výskumného a metodického
pracoviska Vzdelávacie centrum Múzea SNP a
špecializovaného pracoviska zameraného 37 na
konzervovanie a digitalizáciu múzejných zbierok
Digitalizačné centrum Múzea SNP. Viac informácií
na webovom sídle http://www.muzeumsnp.sk
Bratislava 86,
Malacky 19,
Pezinok 14,
Senec 21,
Trnava 34, Hlohovec 18,
Galanta 14, Dunajská Streda 29, +
Piešťany 15,
Senica 33, Skalica 11,
Trenčín 15, Bánovce nad Bebravou 9 +
Nové Mesto nad Váhom 18, Myjava 4,
Považská Bystrica 10, Partizánske 11, Ilava 14,
Prievidza 32, Púchov 14, +
Nitra 50, Topoľčany 21, Zlaté Moravce14,
Levice 27,
Nové Zámky 19, Komárno 36, Šaľa 9,
Žilina 42, Bytča 30, Čadca 8, Kysucké Nové Mesto 13,
Liptovský Mikuláš 21,
Martin 13, Turčianske Teplice 3,
Ružomberok 20, Tvrdošín 11, Námestovo22, Dolný Kubín 12 +
Banská Bystrica 25,
Brezno 16,
Rimavská Sobota 18,
Lučenec 17, Poltár 6,
Zvolen 12, Detva 10, Krupina 10, Veľký Krtíš13,
Žiar nad Hronom 13 Banská Štiavnica 8, Žarnovica
11,
Bardejov 17, +
Humenné 17, Snina 13,
Medzilaborce 4,
Poprad 28, Kežmarok10 +
Prešov 44, Sabinov 17,
Stará Ľubovňa 20 +
Svidník 15, Stropkov 6
Vranov nad Topľou 16, +
Košice 48, Košice-okolie 35,
Michalovce 17, Sobrance 8
Rožňava 18, Revúca 8, +
Spišská Nová Ves 27, Gelnica 11, Levoča 11,
Trebišov 33, +
Bratislavský kraj
Základné školy
Okres Bratislava I- 8
Okres Bratislava II – 18
Okres Bratislava III – 11
Okres Bratislava IV – 11
Okres Bratislava V – 13
Okres Malacky
Okres Pezinok
Okres Senec
Gymnáziá
Okres Bratislava I
Okres Bratislava II
Okres Bratislava III
Okres Bratislava IV
Okres Bratislava V
Okres Malacky
Okres Pezinok
Okres Senec
Trnavský kraj
Základné školy
Okres Dunajská Streda
Okres Galanta
Okres Hlohovec
Okres Piešťany
Okres Senica
Okres Skalica
Okres Trnava
Gymnáziá
Okres Dunajská Streda
Okres Galanta
Okres Hlohovec
Okres Piešťany
Okres Senica
Okres Skalica
Okres Trnava
Trenčiansky kraj
Základné školy
Okres Bánovce nad Bebravou 37
Okres Ilava 38
Okres Myjava 39
Okres Nové Mesto nad Váhom 40
Okres Partizánske 42
Okres Považská Bystrica 43
Okres Prievidza 45
Okres Púchov 48
Okres Trenčín 50
Gymnáziá
Trenčianský kraj
Okres Bánovce nad Bebravou 37
Okres Ilava 38
Okres Myjava 39
Okres Nové Mesto nad Váhom 40
Okres Partizánske 42
Okres Považská Bystrica 43
Okres Prievidza 45
Okres Púchov 48
Okres Trenčín 50
Nitriansky kraj
Základné školy
Okres Komárno 54
Okres Levice 57
Okres Nitra 62
Okres Nové Zámky 67
Okres Šaľa 71
Okres Topoľčany 73
Okres Zlaté Moravce
Gymnáziá
Okres Komárno 54
Okres Levice 57
Okres Nitra 62
Okres Nové Zámky 67
Okres Šaľa 71
Okres Topoľčany 73
Okres Zlaté Moravce
Žilinský kraj
Základné školy
Okres Bytča 78
Okres Čadca 79
Okres Dolný Kubín 81
Okres Kysucké Nové Mesto 82
Okres Liptovský Mikuláš 84
Okres Martin 85
Okres Námestovo 88
Okres Ružomberok 90
Okres Turčianske Teplice 92
Okres Tvrdošín 93
Okres Žilina
Gymnáziá
Okres Bytča 78
Okres Čadca 79
Okres Dolný Kubín 81
Okres Kysucké Nové Mesto 82
Okres Liptovský Mikuláš 84
Okres Martin 85
Okres Námestovo 88
Okres Ružomberok 90
Okres Turčianske Teplice 92
Okres Tvrdošín 93
Okres Žilina
Banskobystrický kraj
Základné školy
Okres Banská Bystrica 99
Okres Banská Štiavnica 101
Okres Brezno 102
Okres Detva 103
Okres Krupina 104
Okres Lučenec 105
Okres Poltár 109
Okres Revúca 110
Okres Rimavská Sobota 111
Okres Veľký Krtíš 115
Okres Zvolen 117
Okres Žarnovica 118
Okres Žiar nad Hronom
Gymnáziá
Okres Banská Bystrica 99
Okres Banská Štiavnica 101
Okres Brezno 102
Okres Detva 103
Okres Krupina 104
Okres Lučenec 105
Okres Poltár 109
Okres Revúca 110
Okres Rimavská Sobota 111
Okres Veľký Krtíš 115
Okres Zvolen 117
Okres Žarnovica 118
Okres Žiar nad Hronom
Prešovský kraj
Základné školy
Okres Bardejov 121
Okres Humenné 125
Okres Kežmarok 128
Okres Levoča 130
Okres Medzilaborce 132
Okres Poprad 132
Okres Prešov 135
Okres Sabinov 140
Okres Snina 143
Okres Stará Ľubovňa 144
Okres Stropkov 146
Okres Svidník 148
Okres
Gymnáziá
Okres Bardejov 121
Okres Humenné 125
Okres Kežmarok 128
Okres Levoča 130
Okres Medzilaborce 132
Okres Poprad 132
Okres Prešov 135
Okres Sabinov 140
Okres Snina 143
Okres Stará Ľubovňa 144
Okres Stropkov 146
Okres Svidník 148
Okres
Košický kraj
Základné školy
Okres Gelnica 154
Okres Košice I 155
Okres Košice II 156
Okres Košice III 157
Okres Košice IV 157
Okres Košice – okolie 158
Okres Michalovce 163
Okres Rožňava 167
Okres Sobrance 170
Okres Spišská Nová Ves 171
Okres Trebišov
gymnáziá
Okres Gelnica 154
Okres Košice I 155
Okres Košice II 156
Okres Košice III 157
Okres Košice IV 157
Okres Košice – okolie 158
Okres Michalovce 163
Okres Rožňava 167
Okres Sobrance 170
Okres Spišská Nová Ves 171
Okres Trebišov
MARTIN KRNO
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB) si pripomína 73.
výročie svojho založenia. Krátko po druhej svetovej vojne vzniklo niekoľko
združení účastníkov druhého odboja, ktoré sa čoskoro spojili do jednej
stavovskej organizácie. Môže byť užitočná pre spoločnosť i v súčasnej
dobe? Na túto otázku odpovedá predseda zväzu Pavol Sečkár jednoznačne:
Určite! Nejde len o pripomínanie si slávnych tradícií, ale aj o to, aby sa
mladšie generácie nenechali zmanipulovať novými nebezpečnými
populistami a extrémistickými názormi.
Onedlho Slovensko oslávi 74. výročie vypuknutia protifašistického
povstania. Je vaša organizácia aj po toľkých rokoch ešte stále prospešná
pre našu spoločnosť?
– Určite je prospešná a potrebná. Naše občianske združenie reprezentuje
žijúcich účastníkov antifašistického hnutia, symbolicky aj tých, čo počas
vojny položili za slobodu svoje životy. Hlavnou úlohou je zachovávať v
povedomí spoločnosti pravdivú históriu toho, čo sa tu dialo pred trištvrte
storočím. Túto tradíciu ďalej rozvíjame, aby i mladšie generácie pochopili,
o čo išlo v národnom Povstaní a aké nebezpečenstvo predstavujú akékoľvek
vojny. Dnes vystupujeme aj proti novým prejavom neofašizmu, neonacizmu a proti iným formám pravicového extrémizmu. Nepoznám inú organizáciu, ktorá by to robila tak dôsledne ako my.
Koľko ešte žije na Slovensku ľudí, ktorí sa aktívne zúčastnili v druhom
odboji?
– Podľa evidencie Sociálnej poisťovne osobitné príplatky k dôchodku vlani
dostávalo okolo 900 osôb, plus približne 3 000 vdov, respektíve vdovcov po
členoch odboja.
Koľkí z priamych účastníkov sú organizovaní vo vašom zväze?
– Približne 700, mnohí sú už imobilní, vážne chorí. Veď zväčša majú 90 rokov a
viac. V našej 18,5-tisícovej členskej základni teda predstavujú vzácnu menšinu,
no viacerí sú naďalej aktívni. Vo svojich obciach a mestách nechýbajú pri
kladení vencov na pamiatku svojich spolubojovníkov, pôsobia vo výboroch
základných organizácií SZPB, chodia na besedy s mládežou.
Napríklad 90-ročný Vladimír Strmeň z Banskej Bystrice vydrží debatovať so
žiakmi aj pol dňa. Bol som s ním na niekoľkých takých podujatiach, vždy som
obdivoval jeho elán a energiu. Deti ho už poznajú, a tak od neho požadujú aj to,
aby im zaspieval niektorú z partizánskych častušiek. Až do dôchodku totiž
viedol v Závodoch výpočtovej techniky dychovku.
Kto má v súčasnosti záujem o prácu v SZPB?
– Roku 2000 sa naša, pôvodne stavovská organizácia, otvorila každému, koho
zaujmú naše humanistické hodnoty a ciele. V prvom rade oslovujeme deti a
vnukov odbojárov.
Nedávno sa v Kališti opäť zišlo vyše tritisíc ľudí. Celé rodiny, neraz i päť
generácií, aj zo tri stovky školákov, pre ktorých sme zabezpečili osobitný
program. Chceme, aby i na zájazdy po pamätných miestach, či už na Jankov
vŕšok, Roh, Duklu, do Liptovského Mikuláša alebo Makova, členovia zväzu
brali so sebou i svoje deti.
A kto sa k vám hlási okrem tých, čo cítia určitú pietu k svojim rodičom a
starým rodičom?
– Niekedy ani nevieme, čo ich vedie do našej organizácie. My sa usilujeme
oslovovať predovšetkým tých, čo pracovali v školstve a štátnej správe.
Lepšie vedia, ako treba vplývať na mladú generáciu a bývajú aj organizačne
zdatnejší.
Medzi novými členmi prevažujú ženy a generácia okolo päťdesiatky-
šesťdesiatky, dôchodcovia i zamestnaní, ktorí si pri významnejších akciách
vezmú dovolenku. Organizujeme však aj špeciálne zájazdy pre mládež, osobitne
pre deviatakov, lebo v poslednom ročníku základnej školy sa na dejepise preberá
druhá svetová vojna. Vezmeme ich do Múzea SNP v Banskej Bystrici, Múzea
holokaustu v Seredi, do Mauthausenu,
Auschwitzu-Birkenau, Terezína či Lidíc.
Aj vy máte v rodine niekoho, kto sa zúčastnil na protifašistickom hnutí?
– Z maminej strany rodina Strieborných pochádzala z Mičinej a Sebedína pri
Bystrici. Všetci štyria strýkovia išli do Povstania. Ujo Jano bol zranený
dávkou z guľometu, no prežil. Z otcovej strany neviem o nikom. Mama sa
vydala po vojne, keď som mal sedem. Až neskôr som sa dozvedel, že môj
biologický otec zahynul počas nacistických represálií v Kremničke.
Po novembri 1989 sa zaznávali rozličné súťaže mládeže zamerané na odboj
počas druhej svetovej vojny. Dozrel čas, aby sa táto myšlienka obnovila?
– V niektorých regiónoch na ne vôbec nezabudli. Pred tromi rokmi sme začali
organizovať vedomostnú súťaž Medzníky druhej svetovej vojny. Čím ďalej, tým
viac učiteľov a žiakov sa do nej zapája. Tohto roku to bola tretina základných
škôl na Slovensku.
Po rokovaní na ministerstve školstva sa súťaž dostala do metodických pokynov
pre riaditeľov škôl súčasne s odporúčaním, aby venovali pozornosť i ostatným
našim podujatiam. V budúcom roku pripravujeme celoštátne kolo.
Z radov SZPB zaznelo veľa kritiky na obsah učebníc dejepisu, najmä
pokiaľ išlo o vysvetľovanie udalostí v 30. a 40. rokoch minulého storočia.
Hovorili ste aj o tom na ministerstve?
– Osnovy sa nemenia. Skôr ide o to, ako sa jednotliví učitelia pripravujú na
hodiny, aké používajú učebné texty. V poslednom období sme celoplošne
distribuovali do školských knižníc publikáciu Slovenské národné povstanie
1944 a knižku Oslobodenie, faktografia II. svetovej vojny. Presadzujeme
tiež, aby sa dejepisári zamerali aj na protifašistický odboj vo svojich
regiónoch. Keď ten žiaci lepšie spoznajú, ľahšie pochopia jeho význam i z
celoslovenského a zo svetového hľadiska.
Tak ako pre väčšinu občianskych združení, kasu so štátnymi dotáciami drží
ministerstvo vnútra. Ako s ním vychádzate?
– Finančné prostriedky, ktoré od neho dostávame, už vzhľadom na počet našich
podujatí nestačia. Veď od roku 2014 do roku 2017 sme ich počet
zdvojnásobili na takmer 1 200, čím nám náklady vzrástli o 35 percent. Na
Slovensku pracuje 35 oblastných a vyše 600 základných organizácií SZPB. Vo
väčších mestách ide o 20 až 30 akcií ročne, určených aj pre širokú
verejnosť. Medzi ne patrí aj 6. október. Národná rada SR na základe našej
iniciatívy pred dvoma rokmi schválila premenovanie tohto pamätného dňa na
Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. Do pôvodného názvu – Deň obetí
Dukly – sa totiž mohli zahrňovať i padlí príslušníci Wehrmachtu.
Pokúsili ste sa aj o ďalšie legislatívne iniciatívy?
– V roku 2002 dostali účastníci odboja jednorazové odškodnenie, potom dlho
nič, až sa nám roku 2013 podarilo presadiť zákon o protifašistickom odboji a o
postavení SZPB. Podľa neho máme určité povinnosti a štát má voči nám
záväzky. Pripravili sme aj legislatívny návrh o odškodnení sirôt, k čomu od
vojny ešte vôbec nedošlo. Väčšina bola uspokojená, no pre určité
nepresnosti v klauzule nie všetci, čo ma veľmi mrzí. Napokon poslanci
schválili aj zvýšenie príplatku priamym účastníkom odboja z 20 na 70 eur,
hoci v Česku dostávajú raz toľko. Nie sme však spokojní, že sa vdovám
pridalo iba desať eur, na dnešných dvadsať mesačne.
Akú dotáciu od ministerstva vnútra dostávate na činnosť?
– Uplynulé roky to bolo 350-tisíc eur. Teraz nám vzhľadom na prípravu
jubilejných osláv a odborných seminárov, venovaných neofašizmu a ďalším
negatívnym javom, pridelili zo štátneho rozpočtu o 50-tisíc viac. Oblastné
organizácie z toho dostávajú 70 percent. Podrobne musia refundovať faktúry v
zmysle smernice o hospodárení SZPB.
A zvyšných 30 percent ide kam?
– Na činnosť ústredia, lebo my organizujeme školenia, zasadania orgánov,
celoslovenské podujatia, máme i bohatú medzinárodnú činnosť so susednými
krajinami, sme členom medzinárodných organizácií, čo tiež niečo stojí. Platíme
mzdy a odvody za všetkých oblastných tajomníkov.
Od roku 2010 sa nám darí byť v čiernych číslach, dodržujeme schválený
rozpočet.
Škoda, že nám prichádzajú peniaze z ministerstva vnútra neskoro, až koncom
mája, takže prvé mesiace v roku bývajú ochudobnené o činnosť. Menej početné
oblastné organizácie, ktoré majú do 500 členov, dostávajú mesačne 100 až 200
eur, preto prostriedky na mzdy ich tajomníkov sú minimálne. Viac-menej
pracujú na dobrovoľníckej báze. Volení funkcionári v regiónoch nie sú vôbec
platení. Keď sa nejakého oblastného predsedu spýtate na mzdu v SZPB, tak vám
odpovie – dve kávy mesačne.
Ste s balíkom zo štátneho rozpočtu spokojní?
– Keď nastúpila vláda Ivety Radičovej, znížili nám dotácie o tretinu – na
211-tisíc eur. Zväz sa ocitol na hranici zachovania fungovania. Mzdy ani
odmeny nemôžeme našim ľuďom zásadne zvyšovať, lebo nie sme štátna správa
ani lekári či učitelia, hoci robíme aj výchovno-vzdelávaciu činnosť.
Máte aj iné finančné zdroje? Sponzorov?
– Skôr by som povedal – darcov. Získavame peniaze aj z prenájmu časti našej
budovy v Bratislave. Tam sme sa uskromnili, sedíme v kanceláriách po dvoch-
troch. Pritom je nás dokopy na ústredí iba osem.
Zdroje z prenájmu idú predovšetkým na pokrytie nákladov našich tlačovín –
Ročenky odbojára a dvojtýždenníka Bojovník. Šestinu výtlačkov rozdáme
partnerským organizáciám a školám. V zmysle zákona predkladáme i projekty –
ministerstvu obrany či financií. Napríklad na rozšírenie našej stálej expozície
v prízemných priestoroch na Štúrovej ulici 8.
Ako hodnotíte vzájomné vzťahy s verejnou správou?
– Je to rôzne. Napríklad v Banskej Bystrici chystá všetky oslavy okresný
alebo mestský úrad. Radi by sme to presadili na celoštátnej úrovni, kde sa
nedarí stanoviť, kto bude ktoré akcie organizovať. Napríklad na výročí
oslobodenia Bratislavy sa pred obedom 4. apríla uskutočňuje pietny akt na
Slavíne pod kuratelou ruskej ambasády, popoludní organizuje spomienku dole v
meste primátor. Taká dvojkoľajnosť pretrváva aj inde. Nepoznám však na
Slovensku mesto, kde by sa v spolupráci so SZPB nekonali oslavy spojené s
výročím oslobodenia. V menších obciach to už nebýva samozrejmosťou.
Máte pri tom so starostami z nejakej politickej strany problémy?
– V zásade nie. Možno sa nájdu dva-tri prípady, no to je pri celkovom
množstve osláv nepodstatné. Buď starostu presvedčíme o našej veci, alebo ho už
nabudúce nevolíme. Zvyčajne si to každý rozmyslí, lebo v mnohých obciach
naši členovia tvoria pomerne veľkú skupinu aktívnych voličov.
Ako to vyzeralo v predchádzajúcom volebnom období v Banskobystrickom
samosprávnom kraji?
– Väčšina krajských poslancov bola „naša“, iba zo dvaja-traja niekedy Mariana
Kotlebu podporili. Vlani nám odhlasovali 12-tisíc eur a župan to musel
podpísať. Hoci úmyselne až 27. decembra, aby sme to nestihli do konca roka
vyčerpať, no my sme tajomníkov naučili na školeniach robiť tak, aby o peniaze
neprišli.
Vlani sme pred regionálnymi voľbami zorganizovali protestný pochod pred
sídlom župy. Vyzývali sme občanov, aby Kotlebu nevolili. Výrazne pozitívnu
úlohu v súvislosti s jeho porážkou zohrala súčasná ministerka kultúry Ľubica
Laššáková, ktorá bola vtedy predsedníčkou najväčšieho poslaneckého klubu.
Napriek tomu vo viacerých stredoslovenských obciach získavajú vo
voľbách kotlebovci pomerne vysoké percento hlasov. Čím si to
vysvetľujete?
– Nielen mladší, aj tí skôr narodení nerozmýšľajú komplexne. Kotlebovci
svojimi populistickými vyjadreniami nahrávajú i starším voličom, hoci nikdy
nemôžu splniť to, čo nasľubujú. Úspech žnú medzi obyvateľmi, ktorých sociálna
situácia je problematická.
Medzi týmito obcami sú také, ktoré boli donedávna hrdé na svoju
povstaleckú minulosť…
– I pre mňa je nepochopiteľné, že v Ostrom Grúni alebo Kľaku hlasuje za ĽS NS
nad 20 percent voličov. Inde je to 10, 11 percent. Aj som sa raz pýtal
mládencov, ktorí v Bystrici vystupovali na podporu Kotlebu – prečo ste tu?
Čo ja viem – odpovedal mi jeden. A na inej demonštrácii zase na otázku
zareagovali: Zaplatia nám. Nie som vyšetrovateľ, aby som skúmal, kto im
potom v krčme objednáva pivo.
Nemyslíte si, že vyšetrovacie orgány sú voči prejavom pravicového
extrémizmu nadmieru benevolentné?
– Naši členovia sa na schôdzach vyjadrujú, že by proti neofašistom mali
policajti tvrdšie zasahovať. Kritizujú, že sa iba prizerajú. Podľa mňa je
väčšia chyba v prokuratúre a súdnictve, kde akoby nevedeli, o čom majú
vlastne rozhodovať. Sudcovia tancujú na horúcich uhlíkoch, tak radšej
pojednávania odkladajú z mesiaca na mesiac, až sa prípad zametie pod
koberec. Maximálne ohodnotia tieto výčiny ako priestupok. Platí to aj voči
tým, ktorí poškodzujú pamätníky. A keď sa prezident zastane takých
košických „umelcov“, tak čo má robiť policajt?
Budúci rok vás okrem osláv 75. výročia Povstania čaká 17. zjazd SZPB.
Chystáte sa v Poprade prijať nejaké zásadnejšie rozhodnutia do budúcnosti
zväzu?
– Radi by sme omladili náš funkcionársky aktív. To je zlatá niť všetkých
našich opatrení a vyplýva to i z uznesenia predchádzajúceho zjazdu v
Banskej Bystrici. Malo by sa to prejaviť už na oblastných konferenciách, na
ktorých zvolia členov budúcej ústrednej rady. Delegáti by mali navrhnúť aj
niekoho mladšieho za predsedu zväzu. Lebo ja to už ťahám desiaty rok, nech si
to skúsi niekto iný.
PRAVDA 24. júla 2018
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB) je dlhoročnou organizáciou, ktorej
korene siahajú do našej histórie už takmer 75 rokov. Vo svojich počiatkoch bola
stavovskou organizáciou a združovala hlavne držiteľov osvedčenia tzv. 255-ky a iných,
ktorí sa zapojili do 2. odboja, čiže do boja proti fašizmu a nacizmu v období 2. sv. vojny.
SZPB sa od roku 2000 otvoril aj sympatizantom, osobitne mládeži, čím sa zastavil prirodzený
pokles jeho členstva a v niektorých obdobiach začal početne rásť. Napríklad posledne aj v 1.
štvrťroku 2018 sa rozšíril o 80 členov. V súčasnosti má Zväz cca 18 500 členov, ktorí sú
organizovaní v 35 oblastných organizáciách a vo vyše 600 základných organizáciách po
celom území SR.
Na základe zákona č. 487/2013 o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti SZPB
Slovenská republika uznáva nezávislé postavenie SZPB a poskytuje mu pomoc a súčinnosť
pri plnení jeho úloh a finančne podporuje jeho činnosť ako občianskeho združenia.
SR poskytuje Zväzu z rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra SR (MV SR) každoročne
príspevok zo štátneho rozpočtu, v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok, na činnosť a plnenie úloh SZPB. Úlohy definuje § 3 tohto zákona.
Do roku 2014 bol SZPB taktiež financovaný z MV SR, avšak vláda Ivety Radičovej natoľko
krátila rozpočet SZPB, že Zväz sa ocitol na hrane fungovania. Slovenskej republike a MV SR
v súčasnosti patrí poďakovanie za to, že stabilizovali situáciu a v zmysle vyššie uvedeného
zákona od roku 2014 financujú SZPB tak, aby si dokázal plniť svoje úlohy, ktoré mu ukladá
zákon.
MV SR na rok 2018 pridelilo SZPB príspevok o 14 % vyšší ako v roku 2017, aby dokázal
zabezpečiť všetky pietne a spomienkové podujatia na miesta bojov a obetí vojny, pri
príležitostí významných historických výročí a pamätných dní SR, najmä osláv Slovenského
národného povstania, osláv Dňa víťazstva nad fašizmom, osláv Dňa hrdinov Karpatsko-
duklianskej operácie, výročí oslobodenia jednotlivých obcí a pamätných dní, spojených
s protifašistickým odbojom (Kalinov, Kalište, Krpáčovo, Nemecká, atentát na Heydricha,
zberný tábor v Seredi, Bratislavsko-brnianska operácia, prerazenie odporu Nemcov na Veľkej
Fatre a dokončenie oslobodzovania Slovenska (3. 5. 1945) a mnohé ďalšie).
Od roku 2014 do roku 2017 sme takto zdvojnásobili počet protifašistických podujatí na
takmer 1200 ročne, ktorých sa čoraz častejšie zúčastňuje mladá generácia a v posledných
dvoch rokoch aj žiaci a študenti v rámci vzdelávacieho projektu „Medzníky druhej svetovej
vojny“, ktorý obsahovo riadi Komisia SZPB pre učiteľov, ženy a mládež. V niektorých
regiónoch (napr. v Poprade a Kežmarku) je do tohto vzdelávacieho projektu zapojených až 40
% základných a stredných škôl a ich percentuálne zastúpenie nám rastie po celom Slovensku.
Víťazné družstvá sa vďaka našej finančnej pomoci potom zúčastňujú na pietnych
a spomienkových podujatiach na pamätných miestach po celom území Slovenska, ale aj
v zahraničí, ako v Mathausene, bývalom Auschwitz-Birkenau, v Lidiciach a iných. Náklady
na tieto podujatia nám v roku 2017 oproti roku 2016 narástli takmer o 35 %, preto sme
požiadali v rozpočte na rok 2018 o navýšenie sumy MV SR.
SZPB tiež dbá o obnovu, údržbu , čistenie pamätníkov a pamätných tabúľ, vojnových hrobov
a ich okolia, na čo tiež vynakladá určité prostriedky. Mnohé regionálne a nadregionálne
projekty vyrába svojpomocne od samého základu. Viď. súbor vzdelávacích (a aj turisticky
prínosných) tabúľ o území a obrane bývalej Partizánskej republiky, realizovaných oblastným
výborom SZPB v B. Bystrici, o cestách protifašistického odboja na Gemeri, pri čom sa spojili
oblastné organizácie v Rožňave a R. Sobote a mnohé iné.
SZPB verejne vystupuje proti extrémnym silám propagujúcim nacionalizmus, šovinizmus,
rasizmus, antisemitizmus, neofašizmus, neonacizmus, neoľudáctvo a xenofóbiu. K týmto
témam organizuje semináre a konferencie aj za účasti žiakov a študentov základných
a stredných škôl. Príkladom takých môže byť konferencia pod záštitou bývalej ministerky
spravodlivosti Lucie Žitňanskej a v spolupráci aj s Múzeom SNP na tému Extrémizmus,
neofašizmus a neonacizmus na politickej scéne. Ďalším sú konferencie organizované pre
školy v podjavorinsko-podbradlianskom regióne, v Košiciach a inde, o čo sa starajú hlavne
oblastné výbory SZPB v Novom Meste nad Váhom, v Košiciach a iné.
Takýmto názorným spôsobom sa snažíme vplývať na vzdelávanie mládeže, aby dokázala
rozoznať a identifikovať hlavné črty extrémistických názorov a tendencií.
Na činnosti spojené s údržbou pamätných miest, so súťažami, seminármi, konferenciami pre
žiakov a študentov, na bádateľskú činnosť o regionálnom protifašistickom odboji našich troch
desiatok Historicko-dokumentačných komisií…, nám v ostatných rokoch narástli reálne
náklady o 50 %. Preto patrí poďakovanie MV SR, že aj na tieto činnosti nám navýšili
rozpočtované zdroje na rok 2018. Pretože z vlastných zdrojov by SZPB tieto zákonné úlohy
nevedel pokryť.
Zo zdrojov, ktoré nám MV SR pridelí na daný rozpočtový rok, 70 % dostáva na svoju činnosť
35 oblastných organizácií SZPB po celom Slovensku. Tie z nich zabezpečujú rôznorodé
aktivity v rámci svojich oblastí, nielen pietne a spomienkové akcie, vzdelávanie mládeže,
prednášky a semináre, údržbu pamätníkov, obnovu bunkrov (Ako napr. bunkre Mor ho pod
Jelenskou skalou, Jankov vŕšok, Vernár, Krčahovo, Pohronský Bukovec, Kyjov a iné.
Prihraničné oblasti nimi zabezpečujú aj cezhraničnú spoluprácu s partnermi v ČR, MR, na
Ukrajine a v Poľsku.), vydávajú pre školy aj regionálne publikácie, organizujú branno-
športové podujatia v spolupráci so školami a vojakmi aj z ministerstva obrany (napr. takúto
dlhoročnú tradíciu má oblastná organizácia v Humennom). Takýchto aktivít je veľmi veľa
a nie všetky môžeme vymenovať v týchto riadkoch.
V rozpočte máme vyčlenených časť prostriedkov aj na vydávanie celozväzových publikácií,
ktoré sú určené aj pre širokú verejnosť, ako Ročenky odbojárov, dvojtýždenník Bojovník,
vydali sme tiež publikácie pre školy knihu „SNP 1944“, knihu „Oslobodenie – faktografia 2.
svetovej vojny,“ ktorá po úspechu prvého vydania sa v minulom roku vydala špeciálne pre
školy v druhom trojtisícovom náklade a bola oblastnými výbormi SZPB rozdistribuovaná na
väčšinu základných a stredných škôl po celom Slovensku.
Každá publikácia, ako aj noviny, si hľadajú formy zverejňovania, aby zvýšili počet
odberateľov a čitateľov. Taktiež zväzová www. stránka a zväzový facebook odzrkadľujú život
a aktivity SZPB, informujú o tom, čo Zväz a jeho organizácie pripravujú.
V minulom roku začala plne fungovať aj stála expozícia SZPB, knižnica a klub vojnových
veteránov v budove SZPB na Štúrovej ulici v Bratislave. Na stránke www.szpb.sk sa dajú
nájsť informácie k tejto stálej expozícii. Už dnes ju navštevujú nielen oblastné organizácie
SZPB, ale aj žiaci a študenti aj v rámci vzdelávania a súťaží Medzníky 2. svetovej vojny.
Na to, aby sme dokázali zabezpečiť takúto širokospektrálnu činnosť a aktivity, máme po
celom Slovensku aj zamestnancov. Títo pracujú často za symbolické mzdy a mnoho práce
vykonajú dobrovoľne a z presvedčenia člena SZPB. Týmto pracovníkom sme ich minimálne
mzdy navýšili v priemere o 2,58 % v priebehu posledných dvoch rokov. Takže sa ani
nedotiahli na avizované zvyšovanie miezd v štátnej správe t.j. na 4 %.
Navyše ani navýšenie príspevku nie je plne postačujúce na zabezpečenie všetkých činností zo
zákona, ktoré by sme chceli naplniť. Napríklad na udržiavanie a rozvíjanie vzťahov
s protifašistickými organizáciami v zahraničí (FIR, Medzinárodný výbor vyhnancov a
utečencov…), dalo by sa urobiť viac, ale financie nás nie vždy pustia vycestovať, lebo
prioritne zabezpečujeme základné činnosti, vrátane vzdelávania mládeže.
Do budúcnosti predpokladáme neustále rozvíjanie našej činnosti, pretože čoskoro nás čakajú
významné výročia ako 80. výročie Mníchovského diktátu, 100. výročie Martinskej deklarácie
a vzniku ČSR, 75. výročie SNP, 75. výročie Karpatsko-duklianskej operácie a 75. výročie
Dňa víťazstva nad fašizmom a ukončenia 2. svetovej vojny…
Pevne veríme, že aj v budúcnosti bude Slovenská republika a aj jej občania uznávať
a podporovať činnosť SZPB, aby sme dokázali zabezpečiť všetky úlohy zverené nám v rámci
zákona. SZPB bude maximálne zabezpečovať a rozvíjať všetky aktivity na prospech našej
občianskej spoločnosti, aby sme mali trvale zachovaný mier a aby sme už nikdy nedopustili
opakovanie vojnových zverstiev.
Predseda SZPB Ing. Pavol Sečkár, PhD.
V Bratislave dňa 6. 6. 2018
z technických príčin nedostupné
V tomto roku oslávime 100. výročie vzniku Česko-Slovenska, „ktoré môžeme považovať aj za vzkriesenie slovenského národa“, riekol na úvod vystúpenia v predsedníctve ÚR SZPB bývalý poslanec NR SR a spolutvorca zákona „Výročie SNP“ Pavol Kanis a hneď pri tom zdôraznil: „Keď hovoríme o štátnom sviatku, tak sa nejedná o dátumy, ale o filozofiu dejín národa! O hodnotu danej historickej udalosti!“
Iniciatíva na vznik tohto zákona sa zrodila počas Valného zhromaždenia Spoločnosti M. R. Štefánika, ktorá sa usiluje, aby tento zákon bol prijatý Národnou radou SR v roku 2018.
Pavol Kanis, ako člen Spoločnosti M. R. Štefánika i SZPB vznik tohto zákona opodstatňuje aj takto: „Keď sme na pôde samostatnej Slovenskej republiky, tak musíme mať novú interpretáciu vzniku Česko-Slovenska. To znamená, že nemusíme preberať konvenciu z prvej republiky o 28. októbri vzniku ČSR, lebo to ani nie je autentická pravda,“ zdôraznil.
„Národný výbor 28. 10. 1918 vyhlásil samostatný československý štát a formu vlády ponechal na Národné zhromaždenie. My sme sa k tomu pridali 30. 10. Martinskou deklaráciou. O republike teda môžeme hovoriť až od 14. novembra 1918.
28. október sa teda stal istou konvenciou, keď na mierovej konferencii bolo treba určiť medzinárodno-právny začiatok Česko-Slovenska. Čiže 28. október sa určil ako dohoda!“
Objektívny pohľad na vznik Česko-Slovenska hovorí, že to nie je otázka nejakého dňa, ale, že je to proces, v ktorom sa spája viacero udalostí v rôznom čase.
„Ako to teda vyjadríme,“ pýta sa Pavol Kanis a k tomu pridáva aj jednoznačnú logiku: „Keď sme samostatná republika, mali by sme si všímať prínos Slovákov k vzniku tohto štátu!“
Predstava P. Kanisa, ktorý má kompetenciu rokovať o štátnom sviatku SR „Vznik Česko-Slovenska“ od Spoločnosti M. R. Štefánika a od 22. 2. 2018 aj od Predsedníctva ÚR SZPB, je nasledovná:
Povedal, že už sa realizuje spoločenský tlak na prezidenta SR, na vládu SR i na Národnú radu SR, aby si tento návrh jednak osvojili a aj ho podporili. Keď bol v diskusii k tomu použitý voči ústavným orgánom pojem, že ide o „dobropis“, Pavol Kanis to razantne odmietol a opätovne zdôraznil, že ide výslovne o spoločenský tlak! V ďalšej diskusii upozornil, že „návrh je aj o kolíske nášho národa. A ak to nebude prijaté v roku storočnice, tak to už nebude prijaté nikdy!“
„100 rokov je síce isté magické číslo, ale toto je aj naša národná schizofrénia. V tom, že nevieme osláviť ani svoju vlastnú kolísku… Voči Československu môžeme mať akékoľvek výhrady, no nemôžeme nevidieť, že ide o udalosť, ktorá znamenala našu národnú záchranu,“ zdôraznil.
Čo je produktom tejto iniciatívy?
Je ním pamätný spis, ktorý sa bude skladať z návrhu zákona, z dôvodovej správy k návrhu zákona a zo 100 podpisov.
To ony sú základom spoločenského tlaku, pretože ide o 10 skupín osobností po 10 podpisov.
Prvých 10 podpisov je Štefániková rodina (existujú po ňom ešte tri línie, ktoré žijú, hoci po meči už vymreli. Posledná žena, ktorá nosila meno Štefánika je Tamara Dudášová. Tá tento spis na kameru už podpísala 1. 1. 2018.). Druhú desiatku tvoria pamätníci. Všetko sú to mimoriadne významní ľudia. Tretia skupina sú učitelia a vedci z celého Slovenska. (Tu sa vychádza z toho, že Štefánik bol astronóm.) Štvrtá skupina sú vojaci, pretože Štefánik bol generál. Už to podpísal ako hlavný veliteľ exprezident Rudolf Schuster a končí to kozmonautom Ivanom Bellom. Piata skupina sú nadácie a organizácie. Začína to Nadáciou M. R. Štefánika a končí, pravdepodobne s Nadáciou Krištáľové krídlo.
Ďalej nasleduje Klub generálov a klub diplomatov, potom idú umelci, ktorí riešia aj výtvarný návrh pamätného spisu (Ide o výtvarné dielo, aké kedysi robila Matica slovenská). Nasledujú olympijskí víťazi, po nich autori (Peter Jaroš, Anton Kykisch…) a končí to Spoločnosťou Milana R. Štefánika.
Nespomenul som ešte jednu dôležitú skupinu a to sú podnikatelia. S ich podpisovou podporou sa dostávame do inej dimenzie, pretože štátny sviatok je aj o ekonomických súvislostiach.
Výber osobností vo všetkých skupinách zaručuje, že je to celoslovenské názorové spektrum, vrátane celoslovenského územného pokrytia. Pavel Kanis to zdôvodnil čínskou múdrosťou: „Nech kvitnú všetky kvety!“
Vzťah k vzniku spoločného štátu Česko-Slovenska tvoria dve rozdielne interpretácie:
Česi to od počiatku zahraničného odboja a v podstate až do 1. 1. 1993 chápali tak, že obnovil český štát na báze českého historického práva, čím mali, ako kľúčové, vyriešených Nemcov a svoje hranice. A k tomu, že sa pripája uhorská vetva československého kmeňa, plus teritórium Slovenska.
Slovenská predstava je iná od samého počiatku. Vyjadruje ju fakt, že sa spájajú dva rovnocenné národy, ktoré vytvárajú spoločný štát. Náš národ má v sebe jeden základný cieľ. Že sme svojbytný národ a teda máme právo na vlastné sebaurčenie. Až do podoby štátu.
Tento náš zápas o svojbytnosť a rovnocennosť je vlastne podstatou slovenských dejín od meruôsmych rokov, od roku 1848.
Súboj o interpretáciu vlastnej dejinnej línie sa odohral aj pri štátnom sviatku Výročie SNP, ktorý bol prijatý v septembri 1992, čiže pred vznikom samostatnej SR.
„Aj tento súboj bol o interpretáciu dejín,“ hovorí Pavol Kanis. „My sme ho vnímali tak, že cesta k samostatnej SR začína vznikom ČSR, postupuje cez SNP rovný s rovným, cez federáciu až do podoby samostatnej demokratickej republiky,“ povedal.
Oponovali nám, že vznik ČSR nie je tou vrcholnou udalosťou, ale je ňou 14. marec 1939.
Tí, ktorí boli proti Povstaniu, sú aj proti vzniku Česko-Slovenska ako štátneho sviatku. Pretože ich predstava historickej cesty je: 14. marec 1939 a druhá SR od 1. 1. 1993.
Lenže! Je tu ešte jeden fenomén. SR totiž nevznikla na zelenej lúke 1. 1. 1993, ale stala sa nástupníckym štátom Česko-Slovenska, tzn. historické korene tejto republiky sú na mierovej konferencii v Paríži a na Trianonskej zmluve.
Preto tí, ktorí hovoria, že máme len dva významné sviatky (14. 3. 1939 a 1. 1. 1993), tak tí vylupujú Slovensko z medzinárodných vzťahov. Avšak existencia nášho súčasného štátu je založená na medzinárodno-právnych konaniach Česko-Slovenska. Z roku 1919 a z roku 1920.
Poznámka: „Uvidíte, čo sa bude diať pri 100. výročí Trianonu,“ varuje Pavol Kanis. „Pýtam sa, čím sa tento štát chce brániť voči tomu náporu? Chce sa brániť s laznickým myslením, alebo chce postaviť medzinárodný právny základ, čiže vrátiť sa ku vzniku Česko-Slovenska?
Ak niekto neguje význam vzniku ČSR, tak si odhadzuje tromfy v súboji o Trianon, ktorý nastane.“
Podstata návrhu
Názov štátneho sviatku bude: Vznik Česko-Slovenska. Je to najbežnejší termín, ktorý sa používal už v rámci zahraničného odboja a používa sa aj teraz.
Kedy sa má sláviť? Keďže je to proces, má mať v ňom významné miesto aj 28. október a aj 30. október. Preto sa navrhuje, aby to nebolo zakotvené na nejakom jednom dátume, ale aby sa „Vznik Česko-Slovenska“ oslavoval poslednú októbrovú nedeľu.
Prečo? Nedeľa je v našom kultúrnom priestore dňom, v ktorom sa niečo svätí. No a tým, že určujeme, aby to bolo v nedeľu, máme vyriešenú aj otázku pracovného dňa. Na základe toho nám to podporia aj rozhodujúci podnikatelia v SR.
Článok z uznesenia: Predsedníctvo ÚR SZPB splnomocňuje predsedu SZPB k podpisu Návrhu na ustanovenie štátneho sviatku vzniku ČSR v roku 1918 podľa návrhu Spoločnosti M. R. Štefánika, ktorý predniesol P. Kanis.
Zaznamenal V. Mikunda