Meno autora: Vladimir Mikunda

DENNÍK N

DANIEL VRAŽDA

Výtvarník Peter Kalmus cez víkend odmontoval vo Varíne jednu z tabúľ s Tisovým menom. Druhú si chránia, primontovali ju za kovový plot na rodinný dom.

Výtvarník Peter Kalmus počas víkendu symbolicky skoncoval s Ulicou Dr. Jozefa Tisa vo Varíne a odmontoval jednu z tabúľ s jeho menom. Druhá tabuľa s názvom tejto ulice v obci zostala. Jej ďalší osud vypovedá o mnohom. Jeden z Varínčanov sa ju rozhodol ochrániť a primontoval si ju na dom.

Príbeh roky prehliadanej ulice Dr. Jozefa Tisa vo Varíne žije už minimálne pol roka novým životom, nabaľuje sa a jeho koniec, ktorý majú v rukách obecní poslanci, je zatiaľ v nedohľadne. Podľa zákona len oni môžu zmeniť názov ulice pomenovanej po prezidentovi Slovenského štátu v ich obci, no v tejto chvíli nik nevie ani to, kedy budú rokovať.

Protifašistickí bojovníci núkajú za zrušenie ulice peniaze

Situáciu v tejto obci v žilinskom okrese sleduje so znepokojením a s očakávaniami Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB). Odkazuje, že ak je dôvodom neochoty premenovať Tisovu ulicu skutočne len technický problém a náklady na výmenu tabúľ a dokladov, sú rozhodnutí to obci a ľuďom uhradiť.

Redakcia dvojtýždenníka Bojovník, ktorého vydavateľom je SZPB, ponúka, že z vlastných úspor zabezpečí financovanie nákladov obyvateľov tejto ulice na vybavenie si nových dokladov po premenovaní ulice. „Redakcia zároveň poskytne obci Varín finančný dar na výrobu tabúľ s označením nového názvu ulice,“ sľubuje Branislav Ondruš, hovorca SZPB a šéfredaktor zväzového dvojtýždenníka.[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Vojnoví veteráni protestujú proti Tisovej ulici vo Varíne už od jej vzniku v roku 1993. Vtedy ešte množstvo žijúcich bojovníkov proti nacizmu, ktorí si pamätali vojnu a život v Tisovom Slovenskom štáte, nerozumelo, ako je možné, že „iba“ takmer päťdesiat rokov po skončení vojny mohol niekto pomenovať ulicu po „vodcovi slovenských fašistov a vojnovom zločincovi”. Protestovali verejne a márne.

Od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa nezmenilo vlastne nič. Ulica je stále Tisova, akurát žijúcich vojnových veteránov, ktorí si pamätajú ešte pôvodný názov ulice Pfliegelova (letec a hrdina SNP), je už len hŕstka.

Bývalý štátny tajomník na ministerstve práce dnes pracuje pre zväz protifašistických bojovníkov a tlmočí odkaz, že podporujú všetky aktivity, ktoré by pomohli odstrániť „hanebný“ názov ulice, a varínskym poslancom pripomenul, že plánom Adolfa Hitlera, Tisovho priateľa a veľkého vzoru, bola likvidácia alebo vyhostenie Slovákov na Sibír.

„Jozef Tiso zo všetkých Hitlerových zahraničných spojencov najaktívnejšie podporoval vyvražďovanie Židov a osobne vyznamenával nacistických hrdlorezov, ktorí vraždili slovenské ženy, deti, starcov a starenky a vypaľovali slovenské dediny. Takejto ohavnosti, odovzdávania vyznamenaní esesákom za vyvražďovanie vlastného národa, sa okrem Jozefa Tisa nedopustil žiadny vodca formálne samostatného štátu počas druhej svetovej vojny,“ odkázal Ondruš.

Bolo to v auguste uplynulého roka, keď sa akoby nanovo rozbehol príbeh tejto ulice. Miestna poslankyňa Lenka Ticháková vtedy navrhla zmenu názvu tejto ulice. Zastupiteľstvo návrh neschválilo, zobrali ho len na vedomie s tým, že počkajú na rozhodnutia polície, prokuratúry, prípadne súdu.

Názor vyšetrovateľov spoznali onedlho. Polícia obvinila desiatich poslancov z prejavovania sympatií k totalitným režimom, v súvislosti s ich nečinnosťou vo veci zmeny názvu ulice, ktorú takto vo Varíne pomenovali krátko po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Prešlo len niekoľko dní a ozvala sa aj prokuratúra. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic obvinenie miestnych poslancov zrušil, pretože nečinnosť v tomto prípade nepovažuje za trestný čin. Za prejav cynizmu áno, ale to už nie je trestný čin.

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov je presvedčený, že varínski poslanci aktívne bránia premenovaniu Tisovej ulice a tým prejavujú sympatie Jozefovi Tisovi, predstaviteľovi totalitného režimu, ktorý nepochybne potláčal základné práva a slobody. A preto nerozumejú postupu špeciálnej prokuratúry voči obecným poslancom, ktorá zrušila obvinenie voči nim.

Upriamujú pozornosť prokuratúry na rozhodnutie Okresnej prokuratúry v Žiline, ktorá v roku 2005 konštatovala, že poslanci premenovaním Pfliegelovej ulice porušili Zákon o obecnom zriadení.

„Pomenovanie ulice po J. Tisovi je teda od počiatku nezákonné, preto ponechávať terajšie pomenovanie ulice je nielen spoločensky neakceptovateľné, ale aj protizákonné a proti tomu by mala špeciálna prokuratúra robiť ráznejšie opatrenia,“ upozornil Ondruš s tým, že rovnako škandalózna je aj busta „architekta fašistického slovenského štátu“ a vojnového zločinca Ferdinanda Ďurčanského v Rajci.

V roku 2011, v čase odhaľovania Ďurčanského busty upozorňovali slovenskí historici a zástupcovia historickej komisie rakúskej akadémie vied, že „odhalenie busty bude popretím princípov, na ktorých stojí dnešná demokratická spoločnosť“.

Ako výtvarník Kalmus odstránil tabuľu

Hanba nemusí byť konečným stavom, ktorý spôsobuje „oblomovská“ ospalosť varínskych poslancov. To ukázal v sobotu výtvarník Peter Kalmus, keď zvesil tabuľu s Tisovým menom a odniesol ju na políciu.

O Tisovej ulici vo Varíne sa dozvedel už pred šiestimi či siedmimi rokmi, hovorí, že ho šokovalo, že niečo také na Slovensku existuje. Vtedy sa prvýkrát vybral do Varína a symbolicky tabuľu s názvom zahádzali blatom. Tisovej ulici prestali venovať pozornosť, lebo boli presvedčení, že v obci ju premenujú.

„Bol som zhrozený, keď som sa nedávno dozvedel pri ocenení poslankyne Tichákovej Bielou vranou, že ulicu nepremenovali,“ rozpráva výtvarník.

Keď Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic zrušil obvinenie desiatim obecným poslancom za Tisovu ulicu a ich postoj označil za nie protizákonný, Kalmus oslovil aktivistu a priateľa Michala Greška a rozhodli sa na problém znovu upozorniť verejnosť.

V sobotu popoludní  za „minútku“ zložili z jedného domu verejne prístupnú tabuľu s názvom Tisova ulica, všetko nakrútili na kameru a odniesli ju na políciu do Žiliny. Druhá tabuľa, ku ktorej sa dalo dostať len cez súkromný pozemok, zostala vo Varíne.

„Keďže starosta nekomunikuje a poslanci problém neriešia, nevideli sme inú možnosť. Nechceli sme tabuľu rozbíjať alebo inak poškodiť, tak sme ju odniesli polícii,“ dodal.

Peter Kalmus sa obáva, že v súvislosti s Tisovou ulicou na neho opäť niekto zaútočí, no tvrdí, že principiálne musel konať.

Ak by dala obec vyrobiť novú tabuľu, nebudú ju už dávať dolu. Kalmus chce osloviť autority a verejne známe osoby a adresovať starostovi Varína a obecným poslancom list, ku ktorému priložia aj stanovisko Ústavu pamäti národa.

„Vyhovárajú sa, že Tisovu ulicu nechcú zmeniť kvôli zmenám v dokladoch. Urobíme verejnú zbierku a náklady na tabule a doklady im uhradíme. Na sociálnych sieťach sa už prví ľudia hlásia,“ hovorí Peter Kalmus.

Krátko po zvesení tabule s názvom ulice sa na plechovej bráne jedného z domov objavil veľký nastriekaný názov Ulica Dr. Jozefa Tisa. Varínčan, ktorý to tam nastriekal, oznámil Kalmusovi na Facebooku, že na neho podáva trestné oznámenie za poškodzovanie „súkromného majetku“.Prečítajte siNepremenovať Tisovu ulicu je cynické, nie však trestné. Lipšic zrušil obvinenie poslancov z Varína

Tabuľa s názvom ulice nie je súkromný majetok, ale Varínčan sa to rozhodol riešiť po svojom.

„Teraz si dám vyrobiť desať takých tabuliek, a dám si ich tam len preto, že ste to spravili. Budú mojím majetkom. Dúfam, že sa vám to bude páčiť viac, a dám tam kameru,“ napísal Kalmusovi.

Keď sa ho Kalmus opýtal, či mu neprekáža názov ulice po vojnovom zločincovi, dozvedel sa, že to nevadí jemu ani nikomu z Tisovej ulice. Vraj len jednej pani, na mysli mal zjavne obecnú poslankyňu Lenku Tichákovú. Kalmusovi odporučil, aby riešil dôležitejšie veci.

Mlčanie

A čo na to všetko hovoria vo Varíne?

Starosta Michal Cvacho nič. Mlčí a na otázky Denníku N neodpovedal. Skonštatoval len, že odpovede nie sú v jeho kompetencii. Termín rokovania nepozná ani poslankyňa Lenka Ticháková, ktorá problém Tisovej ulice otvorila.

„Teším sa na zastupiteľstvo, ale neviem, kedy bude. Sama som zvedavá na postup kolegov a či sa bude rokovať aj o ulici. Určite sa opýtam, či s Tisovou ulicou idú niečo robiť. Ak nie, tak mám niečo pripravené, ale nechcem o tom ešte hovoriť,” skonštatovala poslankyňa.

Jednou z možností je tá, že Ticháková predloží zastupiteľstvu návrh všeobecne záväzného nariadenia o zmene názvu ulice.

Obecná poslankyňa Lenka Ticháková je rozhodnutá zapojiť do „kauzy Tiso” aj cirkev a požiadať jej predstaviteľov o podporu. Hovorí, že píše listy Konferencii biskupov Slovenska, Žilinskej diecéze aj miestnemu dekanovi. Veriaca poslankyňa je presvedčená, že slovenská katolícka cirkev by sa mala k osobe katolíckeho kňaza a bývalého prezidenta Jozefa Tisa „raz a navždy“ jednoznačne vyjadriť a zároveň by mala zaujať postoj aj k Tisovej ulici vo Varíne. Jedinej Tisovej ulici na celom Slovensku.

„Slovenská cirkev má dostatok možností, aby veriacim vysvetlila, kto bol Jozef Tiso. Mám pocit, že to, čo sa dialo počas vojny, odsudzujú, ale k Tisovi majú problém vyjadriť sa jednoznačne,“ myslí si Ticháková.

Ďalší varínsky poslanec Ľubomír Sečkár, regionálny politik Hlasu, hovorí, že poslanci z ich obce nie sú extrémisti. Vraj si chcú nechať všetko vysvetliť právnikmi alebo odborníkmi „na to určenými“, a potom je možné, že vyhlásia referendum. Odborníci na to určení (historici ÚPN) sa však už k Tisovej ulici vyjadrili – negatívne.

Dôvody na zmenu názvu Tisovej ulice vo Varíne sú z hľadiska práva aj morálky zrejmé. Zbavenie práv, dehumanizácia a deportácia občanov vlastného štátu do vyhladzovacích táborov, z ktorých sa väčšina nevrátila, nie je otvorenou otázkou, ale smutným faktom spojeným s obdobím, keď bol Tiso prezidentom.

Súčasná legislatíva zakazuje nazývať ulice po pohlavároch vojnového Slovenského štátu, ktorým Tiso nesporne bol – i keď je pravdou, že takéto presné znenie zákona ešte neplatilo, keď ulicu vo Varíne po vojnovom prezidentovi pomenovali. Zákon zároveň zakazuje podporovať aj prejavovať sympatie k totalitným režimom, ku ktorým Slovenský štát patril.

Historik: Nie sme ešte vyrovnaní s vlastnými dejinami

Juraj Lepiš, historik Múzea SNP, označil existenciu Tisovej ulice za prinajmenšom veľmi nevhodnú. Hovorí, že Jozef Tiso je človek, ktorý bol právoplatne odsúdený za zločiny, ktoré napáchal Slovenský štát, a zaráža ho, že ešte sú skupiny, ktorým je sympatický, hoci mu boli zločiny dokázané. Zároveň ho prekvapuje, že aj napriek značnému časovému odstupu ešte aj dnes Slovensko pokrivkáva s vyrovnaním sa s vlastnými dejinami, a v porovnaní s krajinami, ako napríklad Nemecko, máme podľa historika čo doháňať.

„Najznámejším zločinom je deportácia slovenských Židov do koncentračných táborov a ich následná likvidácia… Dnes vieme na základe výskumov popredných odborníkov, ktorí prešli obrovské množstvo dokumentačného materiálu, na tieto témy s určitosťou povedať, že deportácie nemusel povoliť a bol to práve on spolu s jeho ďalšími spolupracovníkmi, kto ich nezastavil. Deportácie boli zastavené až po domácom a medzinárodnom nátlaku (napríklad pápež) a ich faktickom ukončení po prvej vlne, keď bolo deportovaných niečo vyše 57-tisíc ľudí,“ hovorí historik.

Podľa Lepiša patrí Jozef Tiso do slovenských dejín, no iba do odborných textov, učebníc či kníh, kde má byť jeho činnosť vysvetlená, zaradená do príslušného rámca a nemá podliehať glorifikácii.

Riešenie problému vo Varíne je podľa historika jednoduché – premenovať ulicu. „Týmto by sme ukázali aj navonok, že ako národ sme s minulosťou vyrovnaní, poučili sme sa z nej a nebudeme ju opakovať.“