„Pripájame sa k celému svetu, aby sme vyjadrili hlbokú sústrasť rodine, Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska, členom Spoločenstva národov a ich ľudu nad stratou dlhoročnej, obľúbenej a aj nám sympatickej panovníčky Alžbety II.“ Týmito slovami sa začína zápis do kondolenčnej knihy, pod ktorý sa 14. septembra v rezidencii britského veľvyslanca, v prítomnosti Andrewa J. Wellsa zástupcu veľvyslanca, v susedstve Slavína podpísali zástupcovia SZPB, jeho predseda Pavol Sečkár, tajomník ÚR Viliam Longauer a predseda OblV v Bratislave Martin Krno. Ďalej vyzdvihli príkladné postoje mladej korunnej princeznej, keď už na začiatku 2. svetovej vojny v rozhlasovom prejave smelo povzbudzovala svojich rovesníkov i tých skôr narodených, aby si verili a nedali sa zastrašiť nacistickými agresormi. Neskôr sa ako hrdá dcéra kráľa Juraja II. neskrývala, ale si obliekla uniformu Ženských pomocných pozemných zborov a posilňovala sebavedomie britských i ostatných spojeneckých vojakov.
Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov vo Vranove n/Topľou vyjadruje hlboké rozhorčenie nad zhanobením pamätníka obetiam II. svetovej vojny na Námestí slobody nedôstojnými nápismi. Tento pamätník je národnou kultúrnou pamiatkou a je výrazom nesmiernej vďaky a pietnej úcty všetkým obetiam padlým v boji za našu slobodu, za náš život v mieri. Veď v boji proti fašistickému Nemecku a domácemu klérofašizmu položili na našom území vojaci všetkých národov a národnosti bývalého Sovietskeho zväzu, vojaci Čsl. armádneho zboru pod velením gen. Ludvíka Svobodu, vojaci rumunskej armády, partizáni mnohých národností i mnoho civilných občanov. Je to už druhý prípad hanobenia pamiatok obetiam II. svetovej vojny vo vranovskom okrese, keď pred niekoľkými týždňami bol podpálený a vyhorel do tla partizánsky bunker v katastri obce Petrovce, kde sídlil štáb partizánskeho zväzku Čapájev. Ostro odsudzujeme tieto vandalské činy, veď ani samotní ich páchatelia vplyvom rôznych fašistických, nacionalistických a demagogických ideológií nemajú ani štipky úcty k pietnym miestam, samotným obetiam II. svetovej vojny. Veď tieto obete nemajú nič spoločné s okupáciou bývalého Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste r. 1968 ani s terajším vojnovým konfliktom medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Názory jednotlivcov i skupín na spoločenské, politické prípadne vojnové udalosti sa dajú predsa vyjadriť aj inou kultúrnejšou a oveľa dôstojnejšou formou .
Ing. Michal P e t e r, predseda Obl. výboru SZPB Vranou nad Topľou
obraciam sa na Vás touto formou s výzvou a prosbou, aby ste na vašom najbližšom zasadaní vyhoveli protestu generálnej prokuratúry v súvislosti s pomenovaním jednej z ulíc Vašej obce po vojnovom zločincovi Jozefovi Tisovi. Tento list Vám posielam ako vedúci predstaviteľ najväčšej slovenskej organizácie, združujúcej priamych účastníkov boja za slobodu Slovenska spred takmer 80 rokov. Prosím, aby ste neprepásli jedinečnú príležitosť vyhovieť zákonu a vyjadriť úctu a solidaritu desaťtisícom obetí holokaustu a vyvražďovania a vypaľovania slovenských obcí.
Ako dozaista viete, náš postoj nepodlieha „módnym trendom“. Odstráneniu názvu ulice „Dr. Jozefa Tisa“ venuje Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB) pozornosť už takmer 30 rokov. O to viac, že vtedajšie obecné zastupiteľstvo zákerne premenovalo ulicu, ktorá niesla pomenovanie po varínskom rodákovi, kapitánovi Ladislavovi Pfliegelovi, hrdinovi SNP, ktorý zahynul v Povstaní ako veliteľ lietadla druhej paradesantnej brigády v roku 1944.
V súvislosti s právnou kvalifikáciou, ktorú zvolil prokurátor GP pripomíname, že Jozef Tiso nesie osobnú zodpovednosť za vraždenie a zabíjanie desať tisícov slovenských občanov v koncentračných táboroch, ale aj vo vápenke v Nemeckej, či dokonca v zámerne zapálených domoch so živými civilmi vnútri na Kališti a inde. Zdôrazňujeme, že Jozef Tiso do posledných dní vyjadroval verejnú podporu a „vernosť“ Adolfovi Hitlerovi, ktorého verejne deklarovaným cieľom (najmä v programe Mein Kampf) bola likvidácia, či aspoň totálne vysídlenie Slovákov do nehostinných oblastí na Síbiri.
Svoju osobnú podporu vojakom oddielov SS pri vraždení Židov, slovenských žien, deti, starcov a stareniek, ako aj vypaľovaní slovenských dedín prejavil Jozef Tiso verejným vyznamenávaním nacistických hrdlorezov na námestí v Banskej Bystrici. Zároveň upozorňujeme, že Jozef Tiso bol uznaný za vojnového zločinca všetkými hlavnými spojeneckými krajinami a odsúdený ako vojnový zločinec v súlade s medzinárodným pravidlami retribučného súdnictva. Nejde o politické, ale o demokratické justičné rozhodnutie, ktoré práve preto nikto nikdy nezrušil a tento rozsudok je dodnes platný.
Vážené dámy a páni,
na záver Vás ešte raz vyzývam, aby ste rešpektovali právnu kvalifikáciu generálnej prokuratúry a názov „Dr. Jozefa Tisa“ vymazali zo zoznamu pomenovaní ulíc vo Varíne. Zároveň využívam túto možnosť, aby som Vám navrhol návrat k pomenovaniu tejto ulice po kapitánovi Ladislavovi Pfliegelovi. Redaktori našich zväzových novín Bojovník zopakovali ponuku prispieť na náklady spojené s premenovaním.
V mene organizácií Jednoty dôchodcov na Slovensku (JDS) ,Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) chceme Vás upozorniť na opakované spoločné rokovania, hlasovania a konanie niektorých vládnych koaličných politikov a politických strán s politikmi a politickými stranami s fašistickým pozadím pri schvaľovaní zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR), najvyššom zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky.
Naše organizácie upozorňovali poslancov NR SR, aby sa nielen zdržali, ale aj jasne postavili proti takejto spolupráci s kýmkoľvek, kto sa verejne hlási k fašistickým myšlienkam. Napriek tomu viacerí koaliční poslanci a koaličné politické strany naďalej opakovane rokovali s neofašistickými stranami. Hrozí, že táto situácia bude pretrvávať a niektoré zákony v NR SR sa budú schvaľovať týmto pre nás neprístupným spojenectvom.
Považujeme to za porušenie všetkých demokratických princípov, na ktorých je postavený nielen náš štát, ale celé demokratické spoločenstvo Európskej únie. Prekročil sa tak pomyselný rubikon a zradil protifašistický odkaz. Ukazuje to aj príklad hlasovania časti koaličných poslancov NR SR pri zákone o tzv. prorodinnom balíčku. Jeho dopad na verejné financie je vyše 1,2 miliardy eur, čo predstavuje viac ako 1% hrubého domáceho produktu Slovenska.
Časť koaličných poslancov s pravicovo extrémistickými poslancami prelomili veto prezidentky republiky Zuzany Čaputovej. Týmto zákonom sa navyše obchádza pomoc a podpora dôchodcov, ktorí patria do skupiny občanov sociálne najviac postihnutými súčasnou medzinárodnou politickou krízou a nebývalo vysokou infláciou.
Fašizmus priniesol mnoho zla na dlhé roky nielen pre Židov a Rómov, ale pre celé národy, pre celý svet. Dištancovanie sa od fašizmu by nemalo zostať iba v rovine slov. Celá EÚ a celý svet fašizmus odsudzuje. Pritom na Slovensku vládni koaliční poslanci hlasujú za prijatie zákonov s neofašistami. Tieto zákony, prijaté spoločne s fašistami, porušujú podľa nás základné piliere prijatej Lisabonskej zmluvy, segregujú a kategorizujú občanov Slovenska, porušujú ľudské a sociálne práva občanov. Zároveň sú v rozpore s etikou a medzigeneračnou solidaritou.
SZPB a JDS sa dlhodobo hlásia a vystupujú proti extrémnym silám propagujúcim nacionalizmus, šovinizmus, rasizmus, neofašizmus, neonacizmus, klérofašizmus a xenofóbiu. Naše organizácie spolu združujú viac ako 120 000 členov. Ide zväčša o občanov v dôchodkovom veku, z ktorých mnohí boli priamymi účastníkmi protifašistického hnutia a priamych bojov v druhej svetovej vojne a Slovenskom národnom povstaní.
Chceme Vás preto požiadať, aby ste vyjadrili svoje stanovisko na tieto zvrátené politické praktiky. Zároveň Vás žiadame, aby sa táto téma dostala na rokovanie Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Pripomíname, že predseda neofašistickej parlamentnej strany Ľudová strana Naše Slovensko, s ktorou koaliční poslanci rokovali a hlasovali, bol pred krátkym časom právoplatne odsúdený za otvorené prejavy pravicového extrémizmu. V jeho prípade išlo o použitie nacistickej symboliky čísiel 14 a 88 a o oslavu vzniku Slovenského štátu v rokoch 1939 až 1945, ktorý bol založený na pochybných princípoch fašizmu a nacizmu.
Dovoľte nám poďakovať sa Vám vopred za pomoc.
S úctou
Jednota dôchodcov na Slovensku – predseda Michal Kotian
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov – predseda Pavol Sečkár
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov sa dištancuje od výrokov Jána S. z Trenčína na margo vojenskej agresie proti Ukrajine. Tieto nezmyselné výroky boli súčasťou súkromnej komunikácie medzi Jánom S. a šéfredaktorom mesačníka Obrana, resp. ministrom J. Naďom. Nie sú v súlade s postojom vedenia Zväzu ani jeho oblastných orgánov v Trenčíne k tomu vojenskému konfliktu.
Ján S. svoje emaily nekonzultoval s nikým z vedenia SZPB. SZPB má viac než 18-tisíc členov a nenesie zodpovednosť za individuálne výroky každého z nich. Až po identifikácii Jána S. samotným ministrom J. Naďom, vedenie Zväzu mohlo v tejto veci podniknúť určité kroky. O prípadnom vylúčení člena v takýchto prípadoch však na základe platných Stanov SZPB rozhoduje iba príslušná základná organizácia. A tá na zvolanej schôdzi urýchlene konala. Dnes už Ján S. nie je členom SZPB.
Pokiaľ ide o postoj SZPB k ruskej agresii na Ukrajine, vedenie Zväzu prijalo vyhlásenie ostro kritizujúce tento krok RF už predobedom 25. februára 2022, teda niekoľko hodín pred Národnou radou SR. Bolo poskytnuté TA SR a SITA, ktoré ho následne uverejnili na svojej sieti. SZPB vyzval Ruskú federáciu, aby ihneď zastavila vojenské akcie, stiahla svoju armádu z územia Ukrajiny a aby sa vzájomné spory medzi štátmi riešili prostredníctvom mierových rokovaní. Toto vyhlásenie následne jednomyseľne podporila Ústredná rada SZPB.
Keď sa predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa po desiatich dňoch pokúsil v médiách spochybniť fakt, že vedenie SZPB prijalo stanovisko k vojne na Ukrajine, Zväz ihneď uverejnil dementi. To bolo publikované s následným komentármi novinárov vo viacerých ústredných denníkoch a týždenníkoch. Veríme, že v budúcnosti si pán minister Naď overí takéto fakty, aby sa na verejnosti neblamoval obdobnými nepravdivými tvrdeniami.
Rázne odsudzujeme akékoľvek prejavy vandalizmu voči pietnym miesta a pamätníkom ľudí, ktorí bojovali za našu slobodu. Pripomíname, že v radoch Červenej armády bojovali Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, Kazaši a mnohí ďalší bok po boku proti fašizmu. Poškodzovaním pietneho miesta tak vandali zneuctili aj pamiatku mnohých statočných Ukrajincov čo bojovali a padli za našu slobodu. Pietne miesta a pamätníky sa nesmú stať obeťou vojny na Ukrajine, ku ktorej náš zväz vydal jasné odsudzujúce stanovisko. Prejavy vandalizmu sú podporou násilia a poškodzovanie pamätníkov Červenej armády považujeme za prejav neofašizmu, nie solidarity s Ukrajinou. Takéto vyčíňanie je dokonca vodou na mlyn podporovateľom vojny. Dôrazne žiadame vyšetrenie vandalských činov v Bratislave a Košiciach a potrestanie vinníkov.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov s úctou a rešpektom k potrebám Bytče a jej obyvateľov, ako aj k slobodnému výkonu mandátu miestnych poslankýň a poslancov, vyzýva mestské zastupiteľstvo, aby budúci týždeň nesúhlasilo s predajom časti rodného domu Jozefa Tisa Slovenskému dejepisnému spolku. Je totiž absolútne isté, že ak by k predaju došlo, z domu sa stane pútnické miesto neofašistov a neonacistov. Vedie nás k tomu prehľad doterajšej činnosti spolku a jeho predsedu Pavla Demjaniča, ktorý je otvoreným stúpencom fašistického slovenského režimu. Pripomíname, že priamo v dome organizuje oslavy režimu, ktorý sa podieľal na vraždení desať tisícov slovenských občanov a zúčastňuje sa na jeho oslavách aj inde na Slovensku. Pavol Demjanič sa roky venuje nekritickej oslave človeka, ktorý verejne vyznamenával vrahov slovenských žien, starcov i detí, nacistických esesákov, ktorí vypaľovali slovenské dediny. Okrem svojich fašistických postojov sa P. Demjanič netají ani tým, čo sa s domom v prípade jeho celého predaja stane: „chceme ho zrekonštruovať, aby sa dal plnohodnotne využívať.“ Demjaničove pôsobenie jednoznačne dokazuje, že pôjde o „plnohodnotnú“ prekútenú glorifikáciu vojnového zločinca a „plnohohodnotnú“ obhajobu a propagáciu vojnových zločinov tzv. Slovenského štátu. Zámerom P. Demjaniča nie je zriadiť múzeum, inštitúciu, ktorá vedecky a odborne mapuje a objektívne predstavuje dejinné udalosti a ich osobnosti. Sám priznáva, že má ísť o „turistickú atrakciu“ – vo svetle jeho názorov a činov bez akýchkoľvek pochybností o pútnicke miesto neofašistov a neonacistov, posilňujúce ich protidemokratickú, rasistickú a anisemitskú identitu. SZPB nie je proti zriadeniu odbornej pamiatkovej inštitúcie, ktorá sprostredkuje pravdu o pôsobení Jozefa Tisa. Takú však nezaloží spolok pohrobkov Tisovho režimu, ale iba samospráva s podporou štátu. Plne chápeme problémy bytčianskej samosprávy s nedostatkom financií a rozumieme, že mesto nemá dostatok prostriedkov ani len na sanáciu budovy. Preto sa obraciame na predsedu vlády SR Eduarda Hegera a ministerku kultúry Natáliu Milanovú, aby zriadenie verejného múzea, alebo obdobné využitie priestorov rodného domu Jozefa Tisa finančne podporili. Sme si vedomí komplikovaného vlastníckeho vzťahu k domu, ale zdôrazňujeme, že vláda má možnosti, aby mesto nebolo k predaju zvyšku domu nútené z finančných dôvodov. Obraciame sa na vás, pán primátor, i na vás, poslankyne a poslanci mestského zastupiteľstva v Bytči s naliehavou výzvou, aby ste zabránili neofašistickému spolku Pavla Demjaniča získať celý rodný dom Jozefa Tisa. Tiso nepredstavuje len symbol, on sa aktívne zúčastňoval, osobne podieľal a mocensky presadzoval realizáciu politiky potláčajúcej základné práva a slobody a aktívne sa zúčastňoval, osobne podieľal a mocensky presadzoval zločiny proti ľudskosti. Preto každá glorifikácia, každé oslavné podujatie a oslavný čin vo vzťahu k nemu je podľa slov predsedu SZPB Pavla Sečkára „urážkou všetkých občanov, ktorí sa postavili proti fašistickému režimu, bojovali za hodnoty demokracie, mieru a slobody. Je tiež výsmechom všetkým obyvateľom bytčianskeho regiónu, ktorí položili svoje životy v boji proti fašizmu.“ V mene pamiatky všetkých obetí fašiszmu a nacizmu a pamiatky všetkých bojovníkov proti nemu vás, vážené poslankyne a poslanci vyzývame, aby ste vo štvrtok 24. februára sa predaj zvyšku rodného domu Jozefa Tisa Slovenskému dejepisnému spolku nehlasovali.
Braňo Ondruš, vedúci mediálneho oddelenia SZPB a šéfredaktor Bojovníka kontakt – email: redakcia@bojovnik.eu, mobil: +421 915 290 059
Dnes nás opustil jeden z posledných priamych účastníkov odboja, ktorý bol členom Oblastného výboru. Obzvlášť sme si ho vážili najmä pre jeho snahu šíriť poznanie o minulosti, ochotu podeliť sa so školákmi o svoje skúsenosti a sprítomniť im minulosť. Do predminulého roka vykonal nespočetné množstvo besied na školách. O svoje skúsenosti sa podelil nie len so žiakmi nášho okresu, ale aj okresoch Poltár a Lučenec. Kým mu zdravie slúžilo bol aktívnym členom ZO č. 2 v Rimavskej Sobote, kde sa tešil kmeťovskej úcte.
Česť jeho svetlej pamiatke!
Člen predsedníctva ÚR SZPB, predseda OblV Rimavská Sobota Štefan Baláža
Výtvarník Peter Kalmus cez víkend odmontoval vo Varíne jednu z tabúľ s Tisovým menom. Druhú si chránia, primontovali ju za kovový plot na rodinný dom.
Výtvarník Peter Kalmus počas víkendu symbolicky skoncoval s Ulicou Dr. Jozefa Tisa vo Varíne a odmontoval jednu z tabúľ s jeho menom. Druhá tabuľa s názvom tejto ulice v obci zostala. Jej ďalší osud vypovedá o mnohom. Jeden z Varínčanov sa ju rozhodol ochrániť a primontoval si ju na dom.
Príbeh roky prehliadanej ulice Dr. Jozefa Tisa vo Varíne žije už minimálne pol roka novým životom, nabaľuje sa a jeho koniec, ktorý majú v rukách obecní poslanci, je zatiaľ v nedohľadne. Podľa zákona len oni môžu zmeniť názov ulice pomenovanej po prezidentovi Slovenského štátu v ich obci, no v tejto chvíli nik nevie ani to, kedy budú rokovať.
Protifašistickí bojovníci núkajú za zrušenie ulice peniaze
Situáciu v tejto obci v žilinskom okrese sleduje so znepokojením a s očakávaniami Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB). Odkazuje, že ak je dôvodom neochoty premenovať Tisovu ulicu skutočne len technický problém a náklady na výmenu tabúľ a dokladov, sú rozhodnutí to obci a ľuďom uhradiť.
Redakcia dvojtýždenníka Bojovník, ktorého vydavateľom je SZPB, ponúka, že z vlastných úspor zabezpečí financovanie nákladov obyvateľov tejto ulice na vybavenie si nových dokladov po premenovaní ulice. „Redakcia zároveň poskytne obci Varín finančný dar na výrobu tabúľ s označením nového názvu ulice,“ sľubuje Branislav Ondruš, hovorca SZPB a šéfredaktor zväzového dvojtýždenníka.[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Veterán SNP Vladimír Strmeň a predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár (vpravo) počas pietneho aktu v Pamätníku SNP v Banskej Bystrici. Foto – TASR
Vojnoví veteráni protestujú proti Tisovej ulici vo Varíne už od jej vzniku v roku 1993. Vtedy ešte množstvo žijúcich bojovníkov proti nacizmu, ktorí si pamätali vojnu a život v Tisovom Slovenskom štáte, nerozumelo, ako je možné, že „iba“ takmer päťdesiat rokov po skončení vojny mohol niekto pomenovať ulicu po „vodcovi slovenských fašistov a vojnovom zločincovi”. Protestovali verejne a márne.
Od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa nezmenilo vlastne nič. Ulica je stále Tisova, akurát žijúcich vojnových veteránov, ktorí si pamätajú ešte pôvodný názov ulice Pfliegelova (letec a hrdina SNP), je už len hŕstka.
Bývalý štátny tajomník na ministerstve práce dnes pracuje pre zväz protifašistických bojovníkov a tlmočí odkaz, že podporujú všetky aktivity, ktoré by pomohli odstrániť „hanebný“ názov ulice, a varínskym poslancom pripomenul, že plánom Adolfa Hitlera, Tisovho priateľa a veľkého vzoru, bola likvidácia alebo vyhostenie Slovákov na Sibír.
„Jozef Tiso zo všetkých Hitlerových zahraničných spojencov najaktívnejšie podporoval vyvražďovanie Židov a osobne vyznamenával nacistických hrdlorezov, ktorí vraždili slovenské ženy, deti, starcov a starenky a vypaľovali slovenské dediny. Takejto ohavnosti, odovzdávania vyznamenaní esesákom za vyvražďovanie vlastného národa, sa okrem Jozefa Tisa nedopustil žiadny vodca formálne samostatného štátu počas druhej svetovej vojny,“ odkázal Ondruš.
Tiso v súdnej sieni. foto – TASR
Bolo to v auguste uplynulého roka, keď sa akoby nanovo rozbehol príbeh tejto ulice. Miestna poslankyňa Lenka Ticháková vtedy navrhla zmenu názvu tejto ulice. Zastupiteľstvo návrh neschválilo, zobrali ho len na vedomie s tým, že počkajú na rozhodnutia polície, prokuratúry, prípadne súdu.
Názor vyšetrovateľov spoznali onedlho. Polícia obvinila desiatich poslancov z prejavovania sympatií k totalitným režimom, v súvislosti s ich nečinnosťou vo veci zmeny názvu ulice, ktorú takto vo Varíne pomenovali krátko po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Prešlo len niekoľko dní a ozvala sa aj prokuratúra. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic obvinenie miestnych poslancov zrušil, pretože nečinnosť v tomto prípade nepovažuje za trestný čin. Za prejav cynizmu áno, ale to už nie je trestný čin.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov je presvedčený, že varínski poslanci aktívne bránia premenovaniu Tisovej ulice a tým prejavujú sympatie Jozefovi Tisovi, predstaviteľovi totalitného režimu, ktorý nepochybne potláčal základné práva a slobody. A preto nerozumejú postupu špeciálnej prokuratúry voči obecným poslancom, ktorá zrušila obvinenie voči nim.
Upriamujú pozornosť prokuratúry na rozhodnutie Okresnej prokuratúry v Žiline, ktorá v roku 2005 konštatovala, že poslanci premenovaním Pfliegelovej ulice porušili Zákon o obecnom zriadení.
„Pomenovanie ulice po J. Tisovi je teda od počiatku nezákonné, preto ponechávať terajšie pomenovanie ulice je nielen spoločensky neakceptovateľné, ale aj protizákonné a proti tomu by mala špeciálna prokuratúra robiť ráznejšie opatrenia,“ upozornil Ondruš s tým, že rovnako škandalózna je aj busta „architekta fašistického slovenského štátu“ a vojnového zločinca Ferdinanda Ďurčanského v Rajci.
V roku 2011, v čase odhaľovania Ďurčanského busty upozorňovali slovenskí historici a zástupcovia historickej komisie rakúskej akadémie vied, že „odhalenie busty bude popretím princípov, na ktorých stojí dnešná demokratická spoločnosť“.
Ako výtvarník Kalmus odstránil tabuľu
Hanba nemusí byť konečným stavom, ktorý spôsobuje „oblomovská“ ospalosť varínskych poslancov. To ukázal v sobotu výtvarník Peter Kalmus, keď zvesil tabuľu s Tisovým menom a odniesol ju na políciu.
Peter Kalmus v akcii. Reprofoto – N
O Tisovej ulici vo Varíne sa dozvedel už pred šiestimi či siedmimi rokmi, hovorí, že ho šokovalo, že niečo také na Slovensku existuje. Vtedy sa prvýkrát vybral do Varína a symbolicky tabuľu s názvom zahádzali blatom. Tisovej ulici prestali venovať pozornosť, lebo boli presvedčení, že v obci ju premenujú.
„Bol som zhrozený, keď som sa nedávno dozvedel pri ocenení poslankyne Tichákovej Bielou vranou, že ulicu nepremenovali,“ rozpráva výtvarník.
Keď Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic zrušil obvinenie desiatim obecným poslancom za Tisovu ulicu a ich postoj označil za nie protizákonný, Kalmus oslovil aktivistu a priateľa Michala Greška a rozhodli sa na problém znovu upozorniť verejnosť.
V sobotu popoludní za „minútku“ zložili z jedného domu verejne prístupnú tabuľu s názvom Tisova ulica, všetko nakrútili na kameru a odniesli ju na políciu do Žiliny. Druhá tabuľa, ku ktorej sa dalo dostať len cez súkromný pozemok, zostala vo Varíne.
„Keďže starosta nekomunikuje a poslanci problém neriešia, nevideli sme inú možnosť. Nechceli sme tabuľu rozbíjať alebo inak poškodiť, tak sme ju odniesli polícii,“ dodal.
Peter Kalmus sa obáva, že v súvislosti s Tisovou ulicou na neho opäť niekto zaútočí, no tvrdí, že principiálne musel konať.
Ak by dala obec vyrobiť novú tabuľu, nebudú ju už dávať dolu. Kalmus chce osloviť autority a verejne známe osoby a adresovať starostovi Varína a obecným poslancom list, ku ktorému priložia aj stanovisko Ústavu pamäti národa.
„Vyhovárajú sa, že Tisovu ulicu nechcú zmeniť kvôli zmenám v dokladoch. Urobíme verejnú zbierku a náklady na tabule a doklady im uhradíme. Na sociálnych sieťach sa už prví ľudia hlásia,“ hovorí Peter Kalmus.
Tabuľa s názvom ulice nie je súkromný majetok, ale Varínčan sa to rozhodol riešiť po svojom.
„Teraz si dám vyrobiť desať takých tabuliek, a dám si ich tam len preto, že ste to spravili. Budú mojím majetkom. Dúfam, že sa vám to bude páčiť viac, a dám tam kameru,“ napísal Kalmusovi.
Keď sa ho Kalmus opýtal, či mu neprekáža názov ulice po vojnovom zločincovi, dozvedel sa, že to nevadí jemu ani nikomu z Tisovej ulice. Vraj len jednej pani, na mysli mal zjavne obecnú poslankyňu Lenku Tichákovú. Kalmusovi odporučil, aby riešil dôležitejšie veci.
Mlčanie
A čo na to všetko hovoria vo Varíne?
Starosta Michal Cvacho nič. Mlčí a na otázky Denníku N neodpovedal. Skonštatoval len, že odpovede nie sú v jeho kompetencii. Termín rokovania nepozná ani poslankyňa Lenka Ticháková, ktorá problém Tisovej ulice otvorila.
„Teším sa na zastupiteľstvo, ale neviem, kedy bude. Sama som zvedavá na postup kolegov a či sa bude rokovať aj o ulici. Určite sa opýtam, či s Tisovou ulicou idú niečo robiť. Ak nie, tak mám niečo pripravené, ale nechcem o tom ešte hovoriť,” skonštatovala poslankyňa.
Jednou z možností je tá, že Ticháková predloží zastupiteľstvu návrh všeobecne záväzného nariadenia o zmene názvu ulice.
Obecná poslankyňa Lenka Ticháková je rozhodnutá zapojiť do „kauzy Tiso” aj cirkev a požiadať jej predstaviteľov o podporu. Hovorí, že píše listy Konferencii biskupov Slovenska, Žilinskej diecéze aj miestnemu dekanovi. Veriaca poslankyňa je presvedčená, že slovenská katolícka cirkev by sa mala k osobe katolíckeho kňaza a bývalého prezidenta Jozefa Tisa „raz a navždy“ jednoznačne vyjadriť a zároveň by mala zaujať postoj aj k Tisovej ulici vo Varíne. Jedinej Tisovej ulici na celom Slovensku.
Lenka Ticháková. Foto N – Ctibor Bachratý
„Slovenská cirkev má dostatok možností, aby veriacim vysvetlila, kto bol Jozef Tiso. Mám pocit, že to, čo sa dialo počas vojny, odsudzujú, ale k Tisovi majú problém vyjadriť sa jednoznačne,“ myslí si Ticháková.
Ďalší varínsky poslanec Ľubomír Sečkár, regionálny politik Hlasu, hovorí, že poslanci z ich obce nie sú extrémisti. Vraj si chcú nechať všetko vysvetliť právnikmi alebo odborníkmi „na to určenými“, a potom je možné, že vyhlásia referendum. Odborníci na to určení (historici ÚPN) sa však už k Tisovej ulici vyjadrili – negatívne.
Dôvody na zmenu názvu Tisovej ulice vo Varíne sú z hľadiska práva aj morálky zrejmé. Zbavenie práv, dehumanizácia a deportácia občanov vlastného štátu do vyhladzovacích táborov, z ktorých sa väčšina nevrátila, nie je otvorenou otázkou, ale smutným faktom spojeným s obdobím, keď bol Tiso prezidentom.
Súčasná legislatíva zakazuje nazývať ulice po pohlavároch vojnového Slovenského štátu, ktorým Tiso nesporne bol – i keď je pravdou, že takéto presné znenie zákona ešte neplatilo, keď ulicu vo Varíne po vojnovom prezidentovi pomenovali. Zákon zároveň zakazuje podporovať aj prejavovať sympatie k totalitným režimom, ku ktorým Slovenský štát patril.
Historik: Nie sme ešte vyrovnaní s vlastnými dejinami
Juraj Lepiš, historik Múzea SNP, označil existenciu Tisovej ulice za prinajmenšom veľmi nevhodnú. Hovorí, že Jozef Tiso je človek, ktorý bol právoplatne odsúdený za zločiny, ktoré napáchal Slovenský štát, a zaráža ho, že ešte sú skupiny, ktorým je sympatický, hoci mu boli zločiny dokázané. Zároveň ho prekvapuje, že aj napriek značnému časovému odstupu ešte aj dnes Slovensko pokrivkáva s vyrovnaním sa s vlastnými dejinami, a v porovnaní s krajinami, ako napríklad Nemecko, máme podľa historika čo doháňať.
Tisov návrat na Slovensko po úteku na sklonku vojny bol v putách. Vpravo hore názov ulice vo Varíne a dole pamätník obetiam SNP vo Varíne. Foto – TASR
„Najznámejším zločinom je deportácia slovenských Židov do koncentračných táborov a ich následná likvidácia… Dnes vieme na základe výskumov popredných odborníkov, ktorí prešli obrovské množstvo dokumentačného materiálu, na tieto témy s určitosťou povedať, že deportácie nemusel povoliť a bol to práve on spolu s jeho ďalšími spolupracovníkmi, kto ich nezastavil. Deportácie boli zastavené až po domácom a medzinárodnom nátlaku (napríklad pápež) a ich faktickom ukončení po prvej vlne, keď bolo deportovaných niečo vyše 57-tisíc ľudí,“ hovorí historik.
Podľa Lepiša patrí Jozef Tiso do slovenských dejín, no iba do odborných textov, učebníc či kníh, kde má byť jeho činnosť vysvetlená, zaradená do príslušného rámca a nemá podliehať glorifikácii.
Riešenie problému vo Varíne je podľa historika jednoduché – premenovať ulicu. „Týmto by sme ukázali aj navonok, že ako národ sme s minulosťou vyrovnaní, poučili sme sa z nej a nebudeme ju opakovať.“
Dlhoročnému aktivistovi SZPB, kurátorovi stálej expozície SZPB Za slobodu!, autorovi mnohých iných umeleckých aktivít zväzu i Galérie odboja v Bojovníku udelilo predsedníctvo ÚR SZPB pri príležitosti životného jubilea 70 rokov medailu M. R. Štefánika I. triedy.
Slávnostné udelenie ocenenia prebehlo 19.novembra v kancelárii predsedu SZPB Pavla Sečkára, za účasti tajomníka ÚR Viliama Longauera a vedúceho koordinačného oddelenia Jozefa Ťažkého, ako aj hosťa Pavla Dubčeka, člena ZO ktorej predsedom je Ladislav Skrak. V mene redakcie blahoželáme k vysokému oceneniu a prajeme veľa úspechov v ďalšej činnosti pre zväz!