Ako vymývajú mozgy malým deťom?

Otrasný prípad nového pracovného zošita vlastivedy pre piatu triedu v ČR.

Pred niekoľkými týždňami nám jedna z našich čitateliek poslala tento odkaz – pozri  https://www.vydavateľstvo. upol.sk/fileadmin/userdata/cm/ VUP/edícia/Malovana_vlastiveda_ II_klic.pdf

Ide o kľúč k pracovnému zošitu vlastivedy pre žiakov piatej triedy v ČR s názvom „Maľovaná vlastiveda od Bielej hory po súčasnosť“. Čitateľka nám odporučila, aby sme sa zaoberali najmä pasážami o najnovších dejinách.

Urobili sme tak a sme šokovaní! Považujeme za nutné podeliť sa o túto informáciu s čo najširšou vlasteneckou, pokrokovou a antifašistickou verejnosťou českých krajín, ale aj Slovenska.

Na tieto účely sme si pracovný zošit zaobstarali, príslušné stránky oskenovali, aby sme ich mohli poskytnúť nielen našim čitateľom, ale aj širokému okruhu ľudí.

Dovolíme si stručný komentár, aby sme upozornili na niektoré pasáže, slová a súvislosti, ktoré sme si pôvodne nevšimli, alebo sme si ich po prvotnom prečítaní neuvedomili.

Na s. 21 sa zdanlivo popisne hovorí o Mníchovskej dohode. Zdanlivo preto, že záujmy a postoje autora alebo autorov akéhokoľvek textu možno vypozorovať okrem iného z toho, čo nenapíše a napísať by mal. Podobné je to v tomto prípade.

O Mníchovskej dohode sa píše bez akejkoľvek predchádzajúcej zmienky o existujúcich zmluvných zväzkoch Československa so ZSSR a Francúzskom, o antifašistických aktivitách valnej časti československej verejnosti, vrátane vynikajúcich osobností vedy a kultúry.  Žiaci sa na s. 21 z ničoho nič dozvedajú, že sa v Mníchove zišli zástupcovia štyroch štátov vrátane A. Hitlera a podpísali zmluvu o odstúpení územia Hitlerovmu Nemecku. Ani slovo nezaznie o tom, že Československo sa na rokovaní nemohlo zúčastniť, nevidíme ani čiarku o tom, že bolo Československo s Francúzskom zmluvne zviazané. Trestuhodne sa o odstúpenom pohraničí píše iba ako o území, „v ktorom žili“ Nemci.

To je ale polopravda! V ukradnutom pohraničí žilo viac ako trištvrte milióna Čechov, z ktorých bola asi polovica vyhnaná, alebo sa musela odsťahovať. O postojoch druhého spojenca ČSR, ZSSR v tomto období sa nedozvedáme nič, o kritike mníchovského aktu násilia z radov československých i svetových osobností rovnako.

Aké dojmy môže v deťoch takýto text vyvolávať? To ale zďaleka nie je všetko.

Na s. 22 pojednáva pracovný zošit o vzniku Protektorátu Čechy a Morava. Dominuje opäť popisný jazyk, ale  šokujú najmä tri vety . Prvé citujme radšej v úplnosti: „Na dodržiavanie poriadku v protektoráte dohliadalo gestapo“Všimnime si – slovo poriadku nie je napísané v úvodzovkách. Autori teda hovoria podobne ako vtedajšia nacistická okupačná a voči väčšine obyvateľov Protektorátu genocídna správa – žiadne vysvetľovanie tohto nacistického žargónu potrebným zjednodušením pre deti tu nemôže byť výhovorkou, naopak, pôsobí ešte horšie. Šokujúce je tiež lakonické vyjadrenie, že „väčšina nacistov nenávidela Židov a Rómov, preto ich prenasledovali.“  

Naozaj väčšina nacistov? Nie, všetci nacisti? Na ďalšej strane sa síce našťastie píše o vyvražďovaní Židov a Rómov v plynových komorách, ale tá sa týka až kapitoly o 2. svetovej vojne.  Celý kontext môže pôsobiť dojmom, že tieto praktiky sa netýkali Židov a Rómov z Protektorátu, že to bolo až plodom vojny a vedľa toho slovo „prenasledovali“ zľahčuje celú širokú škálu brutálnej represie proti týmto občanom.

Tretia veta oznamuje deťom, že „nemecká správa nedodržiavala ľudské práva“Takto nechutne zľahčovať genocídne praktiky nielen proti Židom a Rómom, ale aj plány nacistov na likvidáciu českého národa (teda nenávisť k Čechom a ďalším Slovanom), zatýkanie, mučenie, popravy odbojárov i ich rodín vrátane malých detí, vyhladzovanie obcí, posielanie detí do Nemecka, pracovné nasadenie, krádeže a lúpeže národných hodnôt, to všetko má nahradiť všeobecná fráza o ľudských právach? Prečo?  Odpovedzte si sami.

Vyvrcholením tohto primitívneho, ale nebezpečného prepisovania dejín a vymývania mozgov detí je s. 23.  Tá pojednáva o 2. svetovej vojne.

Presvedčte sa sami. Začína zmienkou o začiatku vojny a prepadnutí Poľska. Nasleduje veta o tom, že sa do vojny postupne pridávali štáty z celého sveta. Vrcholom prekrúcania dejín najhrubšieho zrna je nadväzujúce tvrdenie, že na strane Nemecka bolo hlavne Taliansko a ZSSR!

Čo táto pasáž evokuje? Že ZSSR bojoval spoločne s Nemeckom a Talianskom proti ostatným. Teraz nám musí byť jasné, prečo sme na predchádzajúcich stranách nečítali o antifašistických krokoch a snahách ZSSR a prečo nebola predstavená zrada západných mocností v Mníchove. S týmto kontextom by sa totiž ťažko verilo takému nehoráznemu klamstvu. Preto je možné hovoriť o ZSSR, ako o spojencovi Nemecka, hoci zmluvu, ktorú podpísal v auguste 1939, malo v danom čase podpísanú s nacistickou ríšou vyše 10 štátov, hoci sa snažil spojiť sa s Francúzskom a Veľkou Britániou a ďalšími štátmi (vrátane Československa) proti agresívnemu nacizmu minimálne od r. 1934, hoci aj po vypuknutí vojny podporoval protinacistický odboj, bol v kontakte s vládami okupovaných krajín a vojensky vystupoval proti nacistickým spojencom (Fínsko, Rumunsko, Pobaltie). Na prekrúcanie zmluvy o neútočení (tzv. Pakt Ribbentrop-Molotov) a vývoji, ktorý k nej viedol, sme si zvykli, ale vydávanie ZSSR za jedného z hlavných vinníkov 2. sv. vojny je presne v intenciách uznesenia protiľudovej a protinárodnej EÚ a západných monopolov, ktoré ju zriadili a riadia. Zhodou okolností tých, ktoré vydláždili nacistom cestu k moci ako nástroju proti väčšine ľudí, ľudovému a robotníckemu hnutiu, a predovšetkým proti ZSSR.

Na ilustráciu záujmov autorov odporúčame prezrieť si aj strany 24-25. Symbolicky sú podobné ako predchádzajúce dve strany, ak nie horšie, pretože môžu pôsobiť tak, že počas vojny bola určitá represia pochopiteľná, najmä keď sa týkala „len“ Židov a Rómov, ale po vojne, za „komunizmu“ sa týkala všetkých.  Upozorňujeme tiež na vetu o tom, že boli po vojne z ČSR násilne odsunutí všetci Nemci. Kniha má určite na mysli súčasné režimové, primitívne chápanie násilia ako iba otvoreného fyzického násilia (rozsah pojmu násilie je v skutočnosti oveľa širší). A v tomto zmysle nielen všetci Nemci, ale dokonca ani ich väčšina z ČSR násilne vyhnaná nebola. Čitateľa tiež upozorňujeme na to, že sa o „komunistickom“ Československu píše ako o totalitnom štáte, avšak o nacistickom Protektoráte nie. Ide o náhodu?

Je hanebné, ale pre súčasný hnijúci režim typické, že sa neštíti akéhokoľvek prepisovania dejín, a to aj takto očividného. Zvlášť odporné je, keď sa objektom takej indoktrinácie a vymývania mozgov stávajú žiaci 1. stupňa základnej školy. Nejde o náhodu. Už sme spomenuli uznesenie Európskeho parlamentu z r. 2019 „O význame európskej pamäte pre budúcnosť Európy“, ktoré za vinníkov 2. sv. vojny označuje nielen nacistické Nemecko, ale aj ZSSR. Že má byť vina za najkrvavejší konflikt najnovších dejín zmytá zo skutočných pôvodcov, západoeurópskych a amerických monopolov, t.j. zakladateľov a hlavných spolupracovníkov súčasnej EÚ, je o to horšie, že naše národy priviedlo ich počínanie na pokraj fyzickej likvidácie. A že nielen nás zachránil ZSSR.

V súčasnom medzinárodnom dianí, ktoré stále viac odborníkov a komentátorov rôzneho politického zamerania označuje za svetovú vojnu, môžeme skôr alebo neskôr stáť pred podobným ohrozením. A práve v tomto má pre nás, vlastencov, zmysel čerpať poučenie z minulosti, ktoré sa najmä v ohrození národnej a štátnej existencie SR, ČR a ďalších podobných štátov a národov podobá 30. rokom 20. storočia.

Vládnuca moc, ktorá tomu pripravuje pôdu, a jej služobníci z rôznych inštitúcií, majú presne opačný záujem – odstrániť z našich ľudí akékoľvek prvky kolektívneho vedomia vrátane vlastenectva a zmeniť náš ľud na atomizovaný, ľahko ovládateľný dav, idúci slepo na porážku. Taký perverzný záujem velí, aby sa pôsobilo v prvom rade na deti. Preto vznikajú podobné učebnice a pracovné zošity.

Autorkou pracovného zošita je pani Veronika Krejčí – viď. https://veronikakrejci.cz/. Podľa svojho webu pôsobila na Pedagogickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci, ktorá učebnicu vydala. Autorka pochopiteľne nevyštudovala históriu ani žiadne iné príbuzné odbory. V iných zdrojoch sa o pracovnom zošite hovorí ako o kolektívnom diele. Tak či onak ide o príklad nevedeckej, indoktrinačnej, sluhovskej a vlastizradnej dekadencie jednej z najvýznamnejších vysokých škôl v ČR. Nejedná sa, žiaľ, o príklad zďaleka jediný.

Vyzývame vlasteneckú verejnosť, ľudové vrstvy, predstaviteľov pokrokových politických strán, hnutí, odborov, kultúrnych a iných záujmových organizácií, ale aj poctivých predstaviteľov akademickej sféry, aby spoločne s nami proti tejto praxi vystúpili, vymedzili sa a bojovali. Redakcia Kominternet Dialógu

Návrat hore