Pred Norimberským procesom sa žiadalo lynčovať nacistických vojnových zločincov…

…ale zástupcovia koaličných krajín sa dokázali dohodnúť na myšlienke medzinárodného tribunálu, ktorý by neporušoval vojenské normy, vyhlásila vedecká riaditeľka Nadácie digitálnej histórie a členka Vedeckého výboru Ruskej vojenskej historickej spoločnosti pre štúdium genocídy a vojnových zločinov Ksenia Čepikovová.

„V marci 1945 Anthony Eden v Dolnej snemovni vyhlásil, že rozhodnutie o osude Adolfa Hitlera bude odovzdané ‚tomu britskému vojakovi‘, ktorý sa stretne s Führerom.“ Takto Čepikovova reagovala na otázku existencie nejakých alternatív k medzinárodnému súdu. Podľa nej sa to nedá považovať za „alternatívu“ k Norimberskému tribunálu. Schvaľovanie lynčovania priamo porušovalo vojenské predpisy, ktoré zakazovali popravu akýchkoľvek vojnových zajatcov na mieste bez ohľadu na hodnosť alebo osobný vzťah. „Eden bol, samozrejme, politik, zvyknutý používať grandiózne frázy, aby sa zapáčil verejnosti, ale táto epizóda dokazuje, že verejná požiadavka na takúto odvetu existovala.

V apríli 1945 sa partizáni vysporiadali s Mussolinim – popravili ho bez súdu a jeho telo obesili za nohy. Formálne protihitlerovská koalícia vyjadrila rozhorčenie. V skutočnosti však mnohí považovali tento koniec diktátora za spravodlivý,“ vysvetlila historička.

Kritizovala tiež názor, že Norimberské procesy boli „súdom víťazov nad porazenými“. „Lebo práve nacisti kritizovali Norimberské procesy ako ‚súd víťazov nad porazenými‘, počnúc samotným Göringom. Tí, ktorí to robia dnes, by si to mali pamätať.

Áno, krajiny protihitlerovskej koalície boli víťazmi. Áno, vedenie Tretej ríše, ktoré sa ocitlo na lavici obžalovaných, utrpelo vo vojne porážku. Víťazi súdia porazených. Toto je historický fakt,“ zdôraznila.

Ibaže „Norimberský tribunál odsúdil nielen vypuknutie vojny, nielen jednotlivé akty masových vrážd, koncentračné a vyhladzovacie tábory a deportácie ľudí do otroctva. Odsúdil aj nacistickú ideológiu a systém, ktoré toto všetko umožnili a ktoré boli založené na princípe legitimizácie neobmedzeného násilia proti údajne „menejcenným“ ľuďom a sociálnym skupinám v záujme údajne „nadradenej“ skupiny alebo rasy. Toto aspekt, ktorý je osobitne dôležité pripomínať si práve dnes,“ dodala.

Bojovník

Návrat hore