Norimberský tribunál pre nacistických zločincov bol objektívnym a spravodlivým procesom, nie politickým procesom víťazov nad porazenými, povedal RIA Novosti právnik a zástupca riaditeľa Národného výskumného centra pre právne dedičstvo Norimberských procesov RF Aleksandr Zvjagincev.
„Sovietske vedenie pevne trvalo na nevyhnutnosti verejného a objektívneho procesu, aby bola lekcia histórie živšia a poučnejšia. Sovietsky zväz nepotreboval len formálny, okázalý tribunál, ktorý by dodal zdanie zákonnosti odvetám víťazov nad porazenými, ale skutočne legitímny súd, ktorého rozhodnutia by boli založené na medzinárodnom práve a zachovali by si neotrasiteľnú právnu a morálnu autoritu po stáročia,“ vyhlásil.
Podľa Zvjaginceva sa sovietske vedenie nakoniec ukázalo byť oveľa prezieravejšie a múdrejšie ako mnohí západní politici keď presadzovalo prísne právne postupy trestania vojnových zločincov, zatiaľ čo ich americkí a britskí spojenci presadzovali okamžité popravy vodcov nacistického Nemecka.
„Dôležitou črtou Norimberského tribunálu bolo poskytnutie potrebných procesných záruk pre obžalovaných. Obvinení mali právo obhajovať sa osobne alebo s pomocou právnika, predkladať dôkazy na svoju obhajobu, podávať vysvetlenia a klásť otázky svedkom,“ spomínal Zvjagincev.
Obžalovaným boli poskytnutí najmä nemeckí obhajcovia, ktorí boli za daný čas štedro platení. Mali k dispozícii služby 27 právnikov, z ktorých mnohí boli sami bývalými členmi nacistickej strany.
Obhajobe pomáhalo 54 právnych asistentov a 67 sekretárok. Obžalovaní si mohli prezrieť všetky dokumenty predložené na súde vrátane prekladov do nemčiny. Obžalovaní mohli tiež predviesť svedkov.
Počet svedkov obhajoby bol dvakrát väčší ako obžaloby a celkovo sa obhajobe venovalo trikrát viac času ako obžalobe.
Norimberské procesy boli navyše otvorené pre verejnosť; všetkých 403 pojednávaní bolo otvorených. „Stručne povedané, Norimberské procesy boli skutočne súdom, nie politickým tribunálom víťazov nad porazenými,“ dodal Zvjagincev.
Bojovník