Historici chcú celospoločenskú diskusiu
Na druhý deň 15. zjazdu Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV (11. – 13. mája 2016 v Skalici) sa uskutočnila vedecká konferencia na tému História, historiografia a etika.
Predseda SHS Dušan Kováč odštartoval podujatie témou Etika vo vede a historiografii. Hovoril teda o tom, „ako sa s vedeckým bádaním nakladá“, o omyloch, o nekorektnom čítaní dokumentov a o ich interpretácii.
Veľkým problémom je vraj najmä falšovanie a manipulovanie s výsledkami vedeckého výskumu. Zdôraznil, že historik sa musí odosobniť od rôznych politických tlakov, ktoré ho nútia zamlčovať, jednostranne vyberať, či prekrucovať dôležité fakty.
Žiaľ, krutým dôkazom jeho slov je aj dnešné prekrúcanie dejín národnooslobodzovacieho zápasu, boja proti fašizmu. Naši politici vo svojich prejavoch, až na výnimky, sa priam boja povedať, že hlavnú zásluhu na našom oslobodení má Sovietsky zväz a jeho Červená armáda. Pomenovaniu zverstiev, spáchaných na slovenskom národe nemeckým nacizmom a fašizmom, vrátane ich prisluhovačov, sa vyhýbajú a hľadajú rôzne iné výrazy, ktoré vonkoncom nezodpovedajú skutočnosti. Obávam sa, že jedného dňa zájdu až tak ďaleko, že sa v záujme amerikanizácie nášho obyvateľstva bude tvrdiť, že nás oslobodili Američania a Nemci boli obeťami 2. sv. vojny, ktorú vyvolali.
Účastníci zjazdu počas prvého rokovacieho dňa prijali výzvu SHS – Humanitné a spoločenské vedy v súčasnom svete. (Nachádza sa na www.szpb.sk)
-vič-
Výzva 15. zjazdu SHS pri SAV:
Humanitné a spoločenské vedy v súčasnom svete Foto: TASR Lukáš Grinaj
Súčasný svet je vystavený viacerým hrozbám, ktoré ohrozujú ľudskú civilizáciu a život na našej planéte. Terorizmus, lokálne vojny, ktoré hrozia prerásť do väčších konfliktov, národnostná a náboženská neznášanlivosť, veľké migračné vlny, narušené a doslova ohrozené životné prostredie. Tieto globálne hrozby nemôže ľudstvo zvládnuť technologicky. Ich pôvod je totiž v ľudských hlavách a v spoločenských vzťahoch. Perspektívne riešenie týchto hrozieb nie je mysliteľné bez poznania, ktoré prinášajú humanitné a spoločenské vedy.
Zdá sa však, že si spoločnosť, a predovšetkým jej predstavitelia na rôznych stupňoch decizívnej sféry, neuvedomujú dôležitosť humanitných a spoločenských vied vo svete na začiatku 21. storočia. V spoločnosti stále pretrvávajú už dávno prežité predstavy o vede, ako o výrobnej sile, ktorá prináša bezprostredný finančný zisk, ale aj predstavy, že veda je iba činnosť spojená s experimentom, dôkazom a overovaním, čo už v plnej miere neplatí ani vo vedách prírodných. V dôsledku takéhoto chápania vedy sú humanitné a spoločenské vedy permanentne diskriminované. Prejavuje sa to v procese akreditácií a evalvácií, kde sa ako dominantné stále presadzujú kritériá zaužívané v oblasti prírodných vied. Prejavuje sa to aj v objeme financií, ktoré sa na oblasť humanitných a spoločenských vied dávajú zo štátneho rozpočtu i z rozpočtov univerzít, ale aj v objeme financií poskytovaných grantovými agentúrami.
Mimoriadne závažný je problém diskriminácie humanitných a spoločenských vied vo vyučovacom procese na základných a stredných školách, kde sa vyučovanie o človeku a spoločnosti redukovalo na neúnosnú mieru. Počet hodín dejepisu na slovenských školách je najmenší v rámci Európskej únie a stále je tendencia tento počet znižovať. Sme potom svedkami toho, že naša mladá generácia ovláda na vysokej úrovni informačné technológie, ale na druhej strane podlieha vplyvu rôznych extrémistických a xenofóbnych ideológií a nedokáže sa v dnešnom svete a jeho zložitých spoločenských vzťahoch orientovať. Je to už alarmujúci jav.
Vyzývame všetkých, ktorí rozhodujú o smerovaní spoločnosti, ale aj všetkých občanov, všetkých, ktorým záleží na budúcnosti našej civilizácie, aby sa nad situáciou v súčasnom svete zamysleli, pokiaľ nie je neskoro. Humanitné a spoločenské vedy sú pripravené. Potrebujú však na svoje aktivity spoločenskú podporu.
Žiadame:
- Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, rektorov a dekanov vysokých škôl, predsedníctvo SAV, predstaviteľov APVV: a) aby odstránili z procesu akreditácií diskriminačné opatrenia voči humanitným a spoločenským vedám a aby ich akreditácie prebiehali podľa kritérií, ktoré zodpovedajú charakteru týchto vied; b) aby odstránili diskrimináciu pri financovaní týchto vied zo štátneho rozpočtu i z financií určených na projekty.
- Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, aby upravilo dotácie vyučovacích hodín a vyučovacie plány tak, aby tam humanitné a spoločenské vedy mali miesto, ktoré zodpovedá ich spoločenskému významu. Pri vyučovaní dejepisu, kde sú v SR najnižšie dotácie vyučovacích hodín v celej EÚ žiadame, aby sa na druhom stupni základných škôl, v gymnáziách a odborných školách venovali dejepisu dve hodiny týždenne. Považujeme za nevyhnutné, aby humanitné a spoločenské vedy dostali dostatočný priestor na všetkých školách univerzitného typu. Súčasne žiadame prehodnotiť systém schvaľovania a vydávania učebníc tak, aby sa zabezpečila ich odborná a didaktická kvalita.
Účastníci 15. zjazdu Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV
Skalica, 11. mája 2016
Ako o tom píše Tlačová agentúra SR?
Skalica 11. mája (TASR) – Na diskrimináciu humanitných a spoločenských vied vo vyučovacom procese v základných a stredných školách upozornila dnes v rámci svojej výzvy Slovenská historická spoločnosť (SHS) pri Slovenskej akadémii vied (SAV), ktorá rokuje v Skalici na 15. zjazde.
Konštatovala, že počet hodín dejepisu v slovenských školách je najmenší v rámci Európskej únie a stále je tendencia ho znižovať. Vyučovanie o človeku a spoločnosti sa zredukovalo na neúnosnú mieru. Dôsledkom je, že mladá generácia ovláda na vysokej úrovni informačné technológie, ale na druhej strane podlieha vplyvu rôznych extrémistických a xenofóbnych ideológií a nedokáže sa v dnešnom svete a jeho zložitých spoločenských vzťahoch orientovať.
Podľa vyhlásenia SHS si spoločnosť, a predovšetkým jej predstavitelia, na rôznych stupňoch rozhodovania, neuvedomujú dôležitosť humanitných a spoločenských vied vo svete na začiatku 21. storočia. “V spoločnosti stále pretrvávajú už dávno prežité predstavy o vede ako o výrobnej sile, ktorá prináša bezprostredný finančný zisk, ale aj predstavy, že veda je iba činnosť spojená s experimentom, dôkazom a overovaním, čo už v plnej miere neplatí ani vo vedách prírodných. V dôsledku takého chápania vedy sú humanitné a spoločenské vedy permanentne diskriminované. Prejavuje sa to v procese akreditácií a evalvácií, kde sa ako dominantné stále presadzujú kritériá zaužívané v oblasti prírodných vied. Prejavuje sa to aj v objeme financií, ktoré sa na oblasť humanitných a spoločenských vied dávajú zo štátneho rozpočtu i z rozpočtov univerzít, ale aj v objeme financií poskytovaných grantovými agentúrami,” uvádza sa vo výzve účastníkov zjazdu SHS.
SHS preto žiada Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, rektorov a dekanov vysokých škôl, predsedníctvo SAV, predstaviteľov Agentúry na podporu výskumu a vývoja, aby odstránili z procesu akreditácií diskriminačné opatrenia voči humanitným a spoločenským vedám a aby ich akreditácie prebiehali podľa kritérií, ktoré zodpovedajú charakteru týchto vied. A tiež aby odstránili diskrimináciu pri financovaní týchto vied zo štátneho rozpočtu i z financií určených na projekty.
SHS zároveň požaduje, aby ministerstvo upravilo dotácie vyučovacích hodín a vyučovacie plány tak, “aby tam humanitné a spoločenské vedy mali miesto, ktoré zodpovedá ich spoločenskému významu. Pri vyučovaní dejepisu, kde sú v SR najnižšie dotácie vyučovacích hodín v celej EÚ, žiadame, aby sa na druhom stupni základných škôl, v gymnáziách a odborných školách venovali dejepisu dve hodiny týždenne”. SHS považuje za nevyhnutné, aby humanitné a spoločenské vedy dostali dostatočný priestor vo všetkých školách univerzitného typu v SR. Súčasne žiada prehodnotiť systém schvaľovania a vydávania učebníc tak, aby sa zabezpečila ich odborná a didaktická kvalita.