O ČOM HOVORILI PUTIN A STEVE WITCOFF?

Oficiálne bola oznámená hlavná téma stretnutia – o „aspektoch ukrajinského vyrovnania“. 

Znie to oficiálne, no nie je to až také jednoduché, ako sa zdá. Moskva zdôrazňuje: Rusko v zásade súhlasí s prímerím, ale existujú určité „aspekty“, bez vyriešenia ktorých je zastavenie vojenskej akcie jednoducho nemožné. Hlavné požiadavky Moskvy sú známe – vyslovil ich samotný Vladimir Putin. 

1. Je potrebné jasne definovať líniu, na ktorej bude konflikt zastavený. Tá sa mení každým dňom, ruské jednotky postupujú. 

2. Je dôležité zásadne rozhodnúť, ako sa bude porušovanie prímeria monitorovať: kto ho bude monitorovať, ako a akú reakciu zo strany Ruska a USA porušovanie vyvolá. 

3. Kremeľ nesúhlasí s tým, aby sa zastavenie vojenských akcií stalo pre Kyjev oddychovým časom. Preto je potrebné zastaviť mobilizáciu na Ukrajine a zastaviť všetky dodávky zbraní. 

4. Je potrebné rozhodnúť o osude jednotiek ukrajinských ozbrojených síl obkľúčených ruskými jednotkami. 

SNAŽÍ SA EURÓPA ZABRÁNIŤ PRÍMERIU?  

Je tu aj piaty aspekt. Faktom je, že európske krajiny otvorene deklarujú, že ak sa konflikt zastaví, majú v úmysle zaviesť nejaký druh „mierových“ jednotiek. Vyhlasujú to Veľká Británia, Francúzsko, Lotyšsko, Litva a Estónsko.

V skutočnosti sú tieto vyhlásenia nereálne. Všetci vedia, že Rusko nebude tolerovať jednotky reprezentujúce nepriateľské krajiny na ukrajinskom území. Vie. Že v podstate by to boli nové prápory na vojnu s ním. 

Existuje však aj iný výklad. Možno sú európske hrozby len ďalším pokusom narušiť mierové dohody. Koniec koncov, sú to Macron a Starmer (spolu so Zelenským), ktorí sú dnes hlavnými postavami „vojnovej strany“, ktorá sníva o zabránení mierovému urovnaniu. 

V AKOM ŠTÁDIU SÚ ROKOVANIA? 

Ďalšou kľúčovou otázkou je, ako blízko sú Rusko a Spojené štáty k dosiahnutiu dohody o prímerí. Existuje tu niekoľko dôležitých aspektov. 

Trump sa ponáhľa 

Americké médiá, ako aj oficiálna predstaviteľka ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová uviedli, že „USA sa chcú vyhnúť zdĺhavému urovnaniu krízy na Ukrajine“. Samotný Donald Trump sa s Rusmi snaží hovoriť čo najúctivejšie, ale niekedy v rozhovoroch prejde do reptania: „Rusko naťahuje rokovania.“

Trump sa z nejakého dôvodu ponáhľa – 30. apríla uplynie 100 dní od jehoinaugurácie. Pompézny ceremoniál príhovoru k americkému ľudu vážne kazí jednoduchý fakt, že nová hlava štátu zatiaľ nesplnila ani jeden sľub. 

Kanada sa nestala 51. štátom, Grónsko sa tiež nikam neponáhľa. Clá museli byť odložené o tri mesiace kvôli panike na amerických ekonomických trhoch. Obchodná vojna s Čínou zostáva – ale nikam sa neponáhľa. Na Ukrajine nie je mier. Zatiaľ sa nepodarilo presvedčiť Irán, aby sa vzdal vývoja jadrových zbraní. 

Inými slovami, rýchly pokrok nebol nikde dosiahnutý, čo poškodzuje dôveru obyčajných Američanov v Trumpa. No a Donald, ktorý sníva o treťom volebnom období, sa s týmto stavom zjavne nezmieri. Preto je Witkoffovouhlavnou úlohou v Rusku ponáhľať sa. 

Rusko trvá na historickej spravodlivosti 

Rusko sa nemá kam ponáhľať. To, ako sa vojenský konflikt skončí, určí pomer síl vo svete na ďalšie desaťročie, ak nie na dlhšie. Pre Rusko je veľmi dôležité dokončiť ho tak, aby to, čo zostane z Ukrajiny, už nikdy preň nepredstavovalo nebezpečenstvo. Toto je kľúčová otázka rokovaní. 

V niektorých hospodárskych alebo zahraničnopolitických aspektoch Rusko zrejme môže urobiť ústupky. Nie náhodou sa rozhovoru zúčastnili aj Ušakov, ktorý sa venuje zahraničnej politike, a Dmitrijev, ktorý má na starosti ekonomickú spoluprácu. Ale očakávať ústupky v kľúčových aspektoch je veľmi nepravdepodobné. Okrem toho, ruská armáda postupuje – takže Rusko má právo hovoriť z pozície sily. 

Dve cesty vývoja udalostí pre USA 

Prvou je, že americký prezident bude príliš unáhlený a nebude brať do úvahy všetky obavy Ruska. Bohužiaľ, v tomto prípade Trump uvalí sekundárne sankcie na ruskú ropu, plyn a urán. A vzťahy medzi Ruskom a USA sa opäť zhoršia. 

Na druhej strane, jeden z hlavných partnerov Ruska, Čína, sa toho zrejme nezľakne. Tá už čelí astronomickým clám. Práve preto bude pre Trumpa veľmi ťažké vstúpiť do konfliktu s Ruskom, ktorého to opäť postrčí k zblíženiu sa s Čínou. 

Druhá, že Spojené štáty sa stretnú s Ruskom na polceste. To je niečo, čoho sa Európa veľmi bojí, napísala o tom 11. apríla agentúra Reuters. 

Osobitný vyslanec Witkoff podľa toho trvá na tom, že najrýchlejším spôsobom uzavretia prímeria je súhlasiť s požiadavkou Ruska a uznať štyri regióny: Doneck, Luhansk, Cherson a Záporožie. Navyše, súdiac podľa Trumpovýchvlastných vyhlásení, USA súhlasia s tým, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO. 

Samozrejme, je tu mnoho ďalších aspektov – napríklad vláda na Ukrajine, ktorá je nielen nelegitímna, ale aj náchylná na porušovanie mierových dohôd. Videli sme to v dohodách z Minska, vidíme to v každodennom porušovaní moratória na útoky na energetický sektor. Preto musia byť dohodnuté mechanizmy na potrestanie porušovateľov za priamu sabotáž. 

Ak sa Washington rozhodne vypočuť Rusko v týchto aspektoch, k dohodám mohlo dôjsť už v piatok 11. apríla. Potom sa čoskoro môže uskutočniť telefonický rozhovor medzi Trumpom a Putinom. Ten upevní dohody na úrovni hláv štátov. A rak by na Ukrajine mohlo byť čoskoro vyhlásené prímerie. 

Vladimír Mikunda

Na začiatku Špeciálnej vojenskej operácie bolo nespočetné množstvo ľudí, ktorí chceli prinútiť Rusko, aby „zaplatilo za všetko“. Ale bojovali sme a víťazíme, a teraz sa vynorila iná otázka: kto sa zodpovie za zločiny proti Rusku a Rusom? Koho čaká nový Norimberg?

Dňa 3. apríla sa konalo neformálne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o zločinoch kyjevského režimu. Na programe rokovania sú dva body.

Prvý: Sekretariát OSN už sedem mesiacov ignoruje žiadosť ruskej strany o spoluprácu pri vyšetrovaní ukrajinskej provokácie v Buči, povedal Dmitrij Poľjanskij, prvý zástupca stáleho predstaviteľa RF pri OSN. „Generálna prokuratúra a Vyšetrovací výbor Ruskej federácie v apríli 2022 oficiálne zaslali žiadosť o spoluprácu v trestnej veci súvisiacej s udalosťami v Buči. Túto žiadosť sme podali na sekretariát (OSN) 9. septembra 2024 a oficiálne upomienky v novembri 2024, v januári a marci 2025. Kolegovia, myslím si, že nebudete prekvapení, keď vám poviem, že naša oficiálna žiadosť zostáva sedem mesiacov bez odpovede,“ povedal ruský diplomat počas neformálneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN.

Poľjanskij poznamenal, že sekretariát OSN neposkytol žiadne požadované informácie alebo dokumenty potrebné na riadny výkon spravodlivosti.

Druhou témou je nestranný prípad o zločinoch ukrajinských ozbrojených síl a zahraničných žoldnierov v Kurskej oblasti. Naša armáda práve dokončuje oslobodzovanie posledných dedín. To, čo tam vojaci vidia, je mrazivo desivé.

Telá civilistov so známkami mučenia. Telá nahádzané do pivníc. Človek zastrelený priamo na dvore svojho domu. Rozstrieľané a do povetria vyhodené, spálené autá tých, ktorí sa pokúsili okupantom uniknúť – ozbrojenci mierili na rodiny, detí a starých ľudí.

Za čo, prečo to všetko robili? Prečo mučili pokojných a nevinných občanov, vysmievali sa starým ľuďom, zabíjali deti? Prečo zavrhli a pochovali v sebe všetko ľudské? Je najvyšší čas o všetkom tomto diskutovať v najvyššom orgáne OSN.  

To, čo okupanti robili v Kurskej oblasti, boli klasické „zločiny proti ľudskosti“

Fotografie a videá z miest činu sú ako kópie fotografií, ktoré vyhotovili nacisti na približne rovnakých miestach. Mizeráci, ktorí mučili a zabíjali našich ľudí, sú priamymi dedičmi nacistov – a nie, vôbec pri tom nezáleží, či majú tetovanie s hákovým krížom.

Jednou z prvých obetí útočníkov bola 24-ročná Nina Kuznecovová. Tehotná žena sa pokúsila o evakuáciu autom s manželom, matkou a ročným synom. Hrozným svedectvom zverstiev okupantov sa stal denník Tatiany Sergejevny Vaskovej. Na samom začiatku okupácie zachránila táto staršia žena svojho vnuka pred smrťou – rozviazala ho a pomohla mu utiecť, zatiaľ čo boli ozbrojenci nepozorní. Keď zostala sama, zomierala dlhé mesiace od hladu a chladu. Každý deň si prezerala fotografie svojich príbuzných a písala si denník, vedela, že sa lúči so životom.

Dvadsiateho októbra: „<…> v dome je šesť stupňov. Som nažive <…> Bývala a spala som v stodole pod stolom <…> Každý deň prosím o smrť. Presťahovala som sa zo stodoly do domu, ľahnem si na posteľ, nie sú tam hodiny. Už 12 dní nie je čo jesť.“

Pätnásteho novembra: „Po vojne nájdite aspoň kostičku a pochovajte ju, duša je v nebi. <…> Zbohom, deti, neuvidíme sa, ani ja vás, ani vy mňa, všetkých vás bozkávam.“

To je posledný zápis Tatiany Sergejevny.

V domoch obce Martynovka, kde bývala 77-ročná Tatiana Vasková, nebola elektrina, plyn, voda, všetko bolo zničené. Okupanti prakticky odsúdili miestnych obyvateľov na smrť. Denník Tatiany Sergejevny pripomína denník Tanji Savičevovej, ktorá prišla o všetkých svojich príbuzných počas blokády Leningradu. Pamätáte sa na to, čo písala? (Aj v dvojtýždenníku Bojovník to už bolo uverejnené – vmi -) „Savičevovci zomreli. Zomreli všetci. Zostala len Tanja“!

Rovnako, ako uchovávame spomienku na blokádu Leningradu, nemáme právo zabúdať na utrpenie obyvateľov Kurska. A preto nikdy nedovoľme, aby na to svet zabudol!  

Zasadnutie v Bezpečnostnej rade nie je v žiadnom prípade pokusom hrať na strune ľútosti, je to dôrazné varovanie pred nevyhnutnou odplatou.

Odplata ukrajinským silám a zahraničným žoldnierom, ktorí kruto vyčíňali v Kurskej oblasti, sa už blíži – len málokomu sa podarí dožiť súdu, zvyšným naša Nemezis (grécka Bohyňa spravodlivej pomsty – vmi -) naordinuje trest smrti priamo na bojisku. Nie nadarmo prezident Putin nariadil zaobchádzať so všetkými okupantmi v Kurskej oblasti ako s teroristami.  

Po svete však stále chodia jedinci, ktorí by sa mali mať na pozore pred ruskou i medzinárodnou spravodlivosťou. Ide o žoldnierov a príslušníkov ozbrojených síl, ktorým sa podarilo utiecť. Ide o zahraničných novinárov, ktorí nelegálne prekročili ruské hranice a nahrali svoje reportáže v Sudži. Ide o sponzorov a mecenášov ukrajinských nacistov – Rusko, ako stály člen BR OSN dokáže zabezpečiť ich potrestanie.

Nie je treba spoliehať sa na zabudnutie

Úlohou našej diplomacie je teraz dosiahnuť uznanie našich obvinení na medzinárodnej úrovni. Trest potom postihne všetkých zodpovedných. Bude zbytočné jazdiť po svete, meniť pasy a podstupovať plastické operácie. Božie mlyny melú pomaly, ale iste.

Druhý Norimberg je nevyhnutný – a budú sa tam zodpovedať nielen páchatelia, ale aj ich páni, zahraniční zákazníci a všetci sponzori medzinárodného terorizmu

Rusko pripravuje vlastný Norimberg pre ozbrojené sily Ukrajiny a agentov MI6

Provokatéri a páchatelia zverstiev proti civilistom v Kurskej oblasti budú postavení pred súd v Moskve. V rozhovore s televíznym moderátorom a blogerom Andrewom Napolitanom to povedal americký politológ Gilbert Doctorow, uvádza PolitNavigator. „Všetky tieto zverstvá vysielajú v televízii. Pripravujú sa na niečo ako ich vlastný Norimberský proces, ktorý sa bude konať na konci. Chystajú sa zajať a v Moskve súdiť tých, ktorí tieto zverstvá páchajú, bez ohľadu na to, koľko ich je,“ povedal Doctorow.

Veria, že britskí spravodajskí agenti budú tiež postavení pred súd, pretože „Rusi obviňujú Britov z podnecovania ukrajinských vojakov na páchanie zverstiev v nádeji, že to v Rusku vyvolá veľké politické pobúrenie, vyvinie tlak na Putina a destabilizuje vládu, ako to robia všetci teroristi“.

„Priamo označujú MI6. Ak pán Putin uspeje v tom, čo teraz úspešne realizuje, potom bude dostatok zahraničných poradcov, ktorých vezmú do zajatia. A tým majú prípad, ktorý vyšetrujú. Veď po každom zverstve vysielajú svojich vyšetrovateľov, aby vo forme vhodnej na prezentáciu na súde popísali, čo videli,“ povedal Dotorow.

Vladimír Mikunda podľa Viktória Nikiforova, prevzaté zo spolok-archa.info zo 4. 4. 2025

… vyhlásil na Slavíne pri príležitosti 80. výročia oslobodenia Bratislavy predseda NR SR Richard Raši a vyzval: „nikdy nedovoľme, aby sme tento zápas o historické povedomie najmladšej generácie prehrali!“

V tomto duchu pridal aj fakt, že „dnes vidíme mnohé snahy o prepisovanie dejín! O ich účelové prekrucovanie a poľudšťovanie fašistickej ideológie. Internetové stránky sú plné odkazov, ktoré popierajú masové vyvražďovanie, koncentračné tábory, či do tla spálené dediny“.

Silnou bola aj jeho výzva: „Prejavme úctu našim osloboditeľom, sovietskym, rumunským i slovenským vojakom, povstalcom, účastníkom odboja a príslušníkom iných národov, teda všetkým, ktorí v boji nasadzovali to najcennejšie, svoje životy, a pričinili sa o návrat slobody do našej vlasti!“

„Tu, zo Slavína chcem oznámiť, že historická pravda je len jedna! Majme k nej rešpekt, bráňme ju a šírme pri formovaní vedomia najmladších generácií!“

Veľvyslanec RF v SR Igor Bratčikov prezradil, že na počesť oslobodenia Bratislavy bola v Moskve vypálená salva z vyše 300 diel. Zdôraznil, že „pre mňa a mojich rovesníkov je dôležité, že naše deti, vnuci a pravnuci pochopili cenu víťazstva! Pochopili, aké skúšky a utrpenie prežili ich predkovia a ako a prečo dokázali vydržať a zvíťaziť.

Našou úlohou je zachovať skutočnú historickú pamäť. Bez nej nie je možné budovať budúcnosť!“

Predseda vlády SR Robert Fico sa najskôr pietnemu zhromaždeniu zdôveril, že na úrade vlády považujú Slavín za slovenskú Sochu slobody. Potom zdôraznil, že „toto je stretnutie, ktoré má zmysel. Nie je proti niekomu alebo proti niečomu.“

„Predstavte si, že za to, že som dnes pozval na toto podujatie pána veľvyslanca Ruskej federácie, pána veľvyslanca z Bieloruska a ďalších…, za to, že som dal možnosť vysloviť veľvyslancovi RF dve vety, nám veľvyslanci EÚ oznámili, že sem neprídu. A ani tu medzi nami nie sú!…

Drahé Slovenky a drahí Slováci, kto zabúda úmyselne, kto ignoruje to, čo sa udialo počas 2. sv. vojny, to je presne to isté, ako keby opätovne stláčal spúšť, ako keby strieľal z dela, ako keby hádzal bomby. Preto to považujem za neprístojné, za neúctivé voči obetiam 2. sv. vojny!“

„Je niekto na svete, kto chce spochybňovať, že najväčšiu obeť niesli národy a štáty bývalého Sovietskeho zväzu? (…) Tak kto tu mal vystúpiť? Nemecký veľvyslanec alebo japonský veľvyslanec?“

Na záver R. Fico zanechal dva historické odkazy. Prvým je, že musíme bojovať za našu historickú pamäť. Nemôžeme dovoliť, aby nám ju niekto bral!

Druhý odkaz je otázka. „Na akú vojnu sa to Európa pripravuje? Prečo má zrazu vynaložiť 800 miliárd na zbrojenie?“ Preto je namieste otázka! Nemali by sme sa spýtať občanov SR v referende „či sú za to, aby zbrojenie bolo na úkor ich životnej úrovne“?

„Preto povedzme veľmi jasne, nie vojne, nie vojne, lebo sa zdá, že niekto sa zase na vojnu pripravuje,“ zdôraznil Robert Fico a dodal: „A povedzme veľmi jasne, odtadiaľto z Bratislavy do celého sveta – áno mieru! Mier, mier a mier.“

x x x

Čas je neúprosný a tak sme na Slavíne 4. apríla 2035 privítali už len jedného veterána 2. sv. vojny, bojovníka SNP, príslušníka vysokoškolského strážneho oddielu, Branislava Tvarožka.

Mali sme aj oblastné oslavy

To, že Bratislava je už 80 rokov slobodným mestom, by sme mali ako posolstvo doručiť každému jej obyvateľovi, všetkým ľuďom, s ktorými sa stretávame, povedala v piatok doobeda 4. apríla na Slavíne počas pietneho zhromaždenia bratislavskej oblastnej organizácie SZPB europoslankyňa a členka SZPB Katarína Roth Neveďalová.

Po básni národnej umelkyne Evy Márie Chalupovej vystúpila s prejavom nielen ona, ale aj bratislavský oblastný predseda SZPB Martin Krno. Tu sú niektoré z ich myšlienok.

Martin Krno:

– Spomínam si na vyhlásenie, petíciu, spred dvoch rokov, ktorú iniciovalo niekoľko umeleckých pracovníčok SNG, v ktorej sa o Slavíne hovorilo ako o nedôstojnej stavbe, ktorá nepatrí ani na Slovensko, ani do 21. storočia. A žiadali, aby bola zrovnaná so zemou.

Dnes sa tvária, že bojujú za ľudské práva. Nie však za sväté právo tých, ktorí tu padli.

– Dlhé roky sa nerozlišovala národnosť padlých. Boli to, proste, príslušníci Červenej armády, víťaznej Červenej armády, ktorá pochodovala od Moskvy, Stalingradu, Kurska, Kyjeva na západ a oslobodila aj Bratislavu. 

– Kto má hovoriť o mieri, ak nie my? Priami účastníci oslobodzovacích bojov a ich deti, vnuci, kto má hovoriť o zastavení krviprelievania?!

Katarína Roth Neveďalová:

– Pri bojoch o Bratislavu padlo 1200 vojakov a 121 civilistov.

– Ľudia si nevyberali ideológiu, nevyberali si náboženstvá…, ale vybrali si správne! Obranu svojej vlasti, to, že sa nepodvolia zlým rozhodnutiam, že nebudú zabíjať svojich bratov, sestry a priateľov, ale budú, tak, ako my dnes, chrániť hodnoty, ktoré nám vštepili naše matky a otcovia.

– Tiež som za ostatné tri roky zažila, že slovo mier je zakázané, že sa nesmie spomínať, že je akoby zabúdaným slovom. Ale o to viac musíme my, ktorí v mier a spoluprácu veríme, zaň bojovať!

– Európska únia, ktorá vznikla na myšlienke mieru, sa po 80-tich rokov zmenila! Dnes hovorí, že chce zbrojiť, že chce nakupovať zbrane a že sa chce transformovať, pretože mier už pre ňu nie je dôležitý. Dôležitá je obrana, zbrane a vojna.

– Vedci vypočítali, že každých 80 rokov musí veľká vojna prísť, pretože za 80 rokov zomrú všetci, ktorí si ju pamätajú. A, bohužiaľ, je to práve teraz!

Ja na záver dodám, že už dávno pred spomínanými vedcami vyslovil zakladateľ ČĽR Mao Ce-tung, ak zostane nepochopená, zdanlivo strašnú myšlienku, že „každá generácia musí zažiť vojnu“.    

Vladimír Mikunda, foto autor

Veniec ide položiť delegácia veľvyslanectva RF v SR na čele s I. Bratčikovom.

Vláda SR na čele s predsedom R. Ficom.

Bratislavskí členovia SZPB na čele s predsedom M. Krnom si oslobodenie hlavného mesta len na Slavíne. Otvorene povedzme, že zapríčinili to miestni konšeli. 

Spolu s predsedom SZPB V. Longauerom, predsedom RoK ÚR SZPB Jozefom
Dolníkom kladú veniec (zľava) aj ukrajinský protifašista V. Bužan, Litvan A.
Karpov. úplne vpravo europoslanec B. Ondruš a druhý vpravo Litvan Jurijus
Trakšjalis.

Predseda SZPB V. Longauer s tajomníkom Z. Martonom každý rok kladú veniec aj k Pamätníku sovietskej armády. Tento rok bol s nimi predseda ZO SZPB Jána Bulíka z Petržalky Tomáš Purgi.  

Prezidentská knižnica na svojej webovej stránke zverejnila odtajnené archívne dokumenty ruskej zahraničnej spravodajskej služby týkajúce sa plánov vodcov nacistického Nemecka nadviazať na jar 1945 kontakty v neutrálnom Írsku a Švédsku s predstaviteľmi Spojených štátov a Veľkej Británie na sformovanie spoločného odporu proti Sovietskemu zväzu.

V pondelok 7. apríla uplynulo 80 rokov odo dňa, ako sovietsky vodca Josif Stalin v korešpondencii upozornil amerického prezidenta Franklina Roosevelta, že samostatné rokovania medzi Západom a Nemeckom za chrbtom ZSSR sú neprípustné. Ako poznamenávajú historici, práve v liste zo 7. apríla 1945 sovietske vedenie vysoko ocenilo prácu sovietskej rozviedky. „Pokiaľ ide o mojich informátorov, ubezpečujem vás, že sú to veľmi čestní a skromní ľudia, ktorí si svoje povinnosti plnia pozorne a nemajú v úmysle nikoho uraziť. Títo ľudia boli nami mnohokrát v praxi preverení,“ napísal Stalin Rooseveltovi.

Jednou z hlavných úloh sovietskej zahraničnej rozviedky počas Veľkej vlasteneckej vojny bolo získavanie informácií o zákulisných kontaktoch medzi vedením nacistického Nemecka a Západom ohľadom ich možného prímeria. Práca na odhalení a prerušení takýchto rokovaní na jar 1945 vo Švajčiarsku vytvorila základ pre román Juliana Semenova a scenár pre najobľúbenejší ruský film o rozviedke „Sedemnásť zastavení jari“.

Hlavný hrdina „Sedemnástich zastavení…“ Stierlitz, alias plukovník Isajev, v skutočnosti neexistoval, no existovali sovietske zahraničné spravodajské rezidentúry v rôznych krajinách, ktoré pomocou svojich agentov získavali informácie o pokuse hitlerovských šéfov dohodnúť sa s Angloameričanmi a tým vytvoriť rozkol vo vzťahoch medzi spojeneckými mocnosťami.

Nacistické pokusy nadviazať neoficiálne kontakty s predstaviteľmi Washingtonu a Londýna sa uskutočnili dávno pred jarou 1945 a rozviedka ich sledovala. Je známych niekoľko pokusov o takéto kontakty.

V posledných rokoch sa stal známym obsah množstva odtajnených archívnych dokumentov Služby vonkajšej rozviedky na túto tému. Podľa týchto materiálov urobili nacisti posledný pokus o dohodu so Západom na samom konci apríla 1945, teda niekoľko dní pred pádom Berlína.

Už bola zverejnená fotokópia návrhu memoranda od ľudového komisára štátnej bezpečnosti ZSSR Vsevoloda Merkulova Stalinovi. Dokument z marca 1945 citoval „informácie agentov, prijaté vo Washingtone o nemeckých pokusoch nadviazať kontakt s predstaviteľmi Anglicka a Spojených štátov“.

Ako poznamenal Merkulov, vo februári 1945 „námestník ministra zahraničných vecí USA Grew vo veľkom utajení informoval britského veľvyslanca vo Washingtone lorda Halifaxa, že Američania zachytili telegram nemeckého ministra zahraničných vecí Ribbentropa, adresovaný nemeckému vyslancovi v Dubline, ktorý bol zjavne kópiou obežníka zaslaného nemeckým diplomatickým zástupcom v neutrálnych krajinách.

V tomto telegrame Ribbentrop poveril vyslanca v Dubline, aby „kontaktoval najvýznamnejších britských a amerických predstaviteľov a upozornil ich, že Nemecko je pred porážkou v dôsledku postupu Červenej armády, a ešte raz zdôraznil, že jedinou nádejou Veľkej Británie a Spojených štátov zabrániť boľševizácii Európy je spolupráca s Národno-socialistickou stranou Nemecka“.

Text tohto telegramu bol predtým uvedený v zbierke „Eseje o histórii ruskej zahraničnej spravodajskej služby“, vydanej pod záštitou SVR.

Ako napísal Merkulov, „Grew uviedol, že by bolo žiaduce informovať sovietsku vládu o tejto otázke, aby sa predišlo možným nedorozumeniam.“ Americký diplomat tiež požiadal Halifaxa, aby zistil názor britskej vlády na túto otázku. „Britská vláda odpovedala Halifaxovi, že Briti zachytili nielen tento telegram, ale aj ďalší, ktorý po ňom nasledoval… v ktorom bol nemecký vyslanec v Dubline požiadaný, aby nepodnikol žiadne kroky v súvislosti s prvým telegramom, kým nebudú prijaté ďalšie pokyny,“ napísal šéf NKGB ZSSR.

V rovnakom čase, ako uviedol Merkulov, v reakcii na návrh USA informovať o krokoch nacistického vedenia ZSSR, Halifax uviedol, že túto otázku posudzuje britský vojenský kabinet. „Len pre informáciu britského veľvyslanectva vo Washingtone britské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že britská vláda bude pravdepodobne považovať za nevhodné informovať sovietsku vládu o tomto telegrame Ribbentropa, keďže inštrukcie v ňom obsiahnuté boli zrušené, a tiež zo strachu z rozlúštenia zdroja tejto informácie. Konečné rozhodnutie britskej vlády v tejto veci ešte nie je známe,“ uviedol Merkulov.

V Londýne netušili, že ich neochota zdieľať informácie o plánoch nacistov s Moskvou je nezmyselná. Faktom je, že John Cairncross, člen legendárnej „Cambridgeskej päťky“ – skupiny sovietskych zahraničných spravodajských agentov, pracoval počas druhej svetovej vojny v Bletchley Parku v britskom kryptografickom centre. Preto ZSSR poznal obsah nemeckých dokumentov zachytených Angličanmi.

Teraz bola zverejnená aj fotokópia ďalšieho návrhu memoranda od Merkulova Stalinovi, pripraveného v marci 1945 – o pokusoch nemeckých predstaviteľov vo Švédsku nadviazať kontakt so spojencami ZSSR. „Nemecký generálny konzul v Štokholme Pfleiderer v dôvernom rozhovore so zdrojom povedal, že koncom februára alebo začiatkom marca dostal nemecký vyslanec v Štokholme pokyny od nemeckého ministerstva zahraničných vecí, aby začal „politické rokovania“ so spojencami, ktoré by viedli k uzavretiu mieru,“ napísal Merkulov.

Pfleiderer, ako informoval ľudový komisár, oznámil pokusy nemeckých diplomatov nadviazať kontakt so spojencami, aby zistili, za akých podmienok je možné uzavrieť mier. „On (teda Pfleiderer – poznámka) uviedol, že iniciatíva na vyjednávanie pochádza od Hitlera, Himmlera a Ribbentropa. Podľa jeho názoru to naznačuje, že v súčasnosti je aj nacistické vedenie presvedčené o beznádeji ďalšieho odporu. Nacistickí vodcovia však stále dúfajú, že s nimi budú rokovať, „aby ukončili ďalšie krviprelievanie a ničenie,“ poznamenal šéf NKVD.

Vladimír Mikunda podľa ria.ru zo 7. 4. 2025

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí zakázalo spolkovým krajinám pozývať predstaviteľov Ruska a Bieloruska na podujatia k 80. výročiu víťazstva – ak sa objavia, musia byť vyhostení.

Predstavitelia Ruska a Bieloruska nie sú vítaní na spomienkových podujatiach venovaných 80. výročiu oslobodenia od nacistického Nemecka. Uvádza sa to vo vyhlásení nemeckého ministerstva zahraničných vecí. Rozhodnutie je prísne dôverné a predstavitelia boli vyzvaní, aby zabezpečili, že sa dokument nezverejní.

Spolkovým krajinám sa odporúča, aby nepozývali ruských či bieloruských diplomatov a v prípade potreby dokonca vyhostili nepozvaných hostí.

V dokumente sa doslova píše, že: „…ak sa zástupcovia nežiaducich štátov dostavia na miesto konania napriek výslovnému odmietnutiu ich pozvania, organizátori môžu návštevníkov okamžite vyhodiť“.  

Cz24.news zo 6. 4. 2025, výňatok  

Mjagkov: Slováci si pamätajú na vklad Červenej armády pri oslobodení krajiny od fašizmu

Sovietski velitelia, predovšetkým veliteľ 2. ukrajinského frontu maršal Sovietskeho zväzu Rodion Jakovlevič Malinovskij, sa rozhodli, že pri jej dobývaní nepôjdu na Bratislavu čelne, ale obídu ju zo severozápadu.

Slováci sú dnes jednými z mála v Európe, ktorí si uctievajú pamiatku sovietskych vojakov, ktorí padli v ich krajine, povedal pre RIA Novosti vedecký riaditeľ Ruskej vojenskej historickej spoločnosti Michail Mjagkov.

Bratislava bola oslobodená od nacistických okupantov 4. apríla 1945. „Vieme, že v krajine je okolo 160 masových hrobov, pohrebísk, pamätníkov venovaných padlým sovietskym vojakom. Sú tam aj stovky pomníkov a pamätníkov venovaných Červenej armáde,“ dodal.

K priebehu operácie historik poznamenal, že veliteľ 2. UF maršal R. J. Malinovskij nechcel ísť na Bratislavu čelne, pretože sa domnieval, že v mestských bitkách dôjde k vážnym stratám. „Bolo preto rozhodnuté obísť mesto zo severozápadu. Keď sa naše jednotky vydali vpred, u nepriateľa vznikli určité prvky paniky a tak začal svoje jednotky postupne sťahovať.

Bojom v meste sa však nedalo vyhnúť. Od 2. apríla prebiehali kruté pouličné bitky. Doslova v každej štvrti,“ povedal Mjagkov. Nemci tam stavali barikády, pasce a strelnice v pivniciach. Bolo potrebné dobyť tieto opevnenia pomocou útočných skupín a postupovať vpred.

Hlavné mesto Slovenska bolo opevnené tromi obrannými líniami. Mesto je zo severu a západu obklopené Karpatmi a z juhu riekou Dunaj. Nepriateľ staval bunkre a protitankové priekopy s úmyslom brániť Bratislavu čo najdlhšie.

Z vyše 65 tisíc červenoarmejcov, ktorí padli za oslobodenie Slovenska, ich v Bratislavsko-brnianskej útočnej operácii padlo vyše 16-tisíc, pričom v samotnej Bratislave je ich pochovaných takmer vyše šesťtisíc, uviedol Mjagkov a pripomenul, že Slovensko podpísalo v roku 1993 zmluvu o záchrane vojenských pamätníkov a pomníkov. „Nepoznáme tam žiadne do očí bijúce prípady zneuctenia našich hrobov. V tomto je nám Slovensko, v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami priaznivé,“ uzavrel Mjagkov.

Bojovník podľa ria.ru

Dňa 29. marca 2025 sa v Radvani nad Dunajom konala pietna spomienka 80. výročia tunajšieho vylodenia výsadku námornej pechoty sovietskej Dunajskej flotily 28. 3. 1945. Podujatie v spolupráci s miestnou samosprávou zorganizovala ZO SZPB z Komárna na čele s predsedom Pavlom Tauskom.

Prítomný bol tiež predseda OblV SZPB z Nových Zámkov Jozef Marunič, za Klub generálov SR genpor. Peter Vojtek a poslanec NR SR gen. Ivan Ševčík, predstaviteľ veľvyslanectva RF v SR Konstantin Nefedov, delegácia maďarského MEASZu s ich klubom vojenskej histórie (držal pri pamätníku čestnú stráž), členovia ZO SZPB zo Želiezoviec na čele s predsedom Slavomírom Hrivnákom a ďalší hostia.

Pavol Tausk v prejave zdôraznil, že na týchto miestach, ďaleko od svojej domoviny bojovali za našu slobodu vojaci Sovietskeho zväzu, jeho Červenej armády a červeného námorníctva. Mali „pevné odhodlanie poraziť čierny mor Európy, nacistické Nemecko a jeho prisluhovačov“.

Konstantin Nefedov spomenul niektoré konkrétnosti výsadku Dunajskej flotily, tak, ako ich zaznamenala sovietska a ruská historiografia. Poukázal napr. ako úspech výsadku ovplyvnilo nasadenie frontového delostrelectva, ako sa sovietska námorná pechota ocitla v tyle nemeckých vojsk a čo to urobilo s frontom. Zdôraznil, že „oslobodenie Radvane nad Dunajom a Komárna výrazne urýchlilo postup sovietskych vojsk po severnom brehu Dunaja k Bratislave“.

Na záver K. Nefedov zdôraznil, ako ho teší, že Slovensko a Rusko majú rovnaký názor, spoločnú pravdu, o Druhej svetovej vojne. „Žiaľ, v mnohých iných európskych štátoch sa objavujú pokusy prepísať objektívne dejiny,“ zdôraznil a dodal: „Našou hlavnou úlohou dneška je zachovať túto pravdu! Je veľmi dôležité, aby mladí ľudia vedeli, s kým a proti komu bojovala Červená armáda v tejto vojne a za čo ľudia obetúvali svoje životy!“

Genpor. Peter Vojtek zdôraznil, že keď hovoríme o oslobodení nášho územia, často zabúdame na južné Slovensko. A ak hovoríme o tunajšom vylodení, musíme si pripomenúť, že predtým prebiehali ťažké boje pri Štúrove. „Nemci tam mali veľmi pevný oporný bod. Bolo tam štyristo tankov, delostrelectvo, pechota… a útočiace vojská 7. gardovej armády pri náraze na tohto protivníka sa tam zdržali až tri mesiace,“ uviedol gen. Vojtek a dodal, že „tieto boje boli také tvrdé, že 15 vojakov Červenej armády dostalo titul Hrdina Sovietskeho zväzu. Toľko nedostalo „hrdinu“ ani na Dukle,“ podčiarkol.

(V tejto súvislosti treba uviesť, že sovietska 7. gardová armáda, ktorá oslobodila neskôr aj Bratislavu a Viedeň, bola predtým označená ako 64. armáda a tá, spolu so 62. armádou a neskôr označenou za 8. gardovú armádu, ubránili Stalingrad!!!

Stalinova symbolika bola teda nielen tvrdá, ale aj veľavravná. 8. gardová armáda dobyla Berlín a prijala nemeckú kapituláciu a 7. gardová armáda dobyla druhé hlavné mesto 3. ríše – Viedeň.)

Vladimír Mikunda

Prvé, čo si všimol každý návštevník osláv 80. výročia oslobodenia Komárna, bola účasť možno aj dvesto ľudí, pričom výrazne tu prevažovali žiaci a študenti.   

„Keď sme sa cieľavedome pustili do organizovania tohto podujatia pri soche Námorníka osloboditeľa, čo bolo pred asi ôsmymi rokmi, zišli sme sa tu štyria! A dnes? Dnes je naša vďaka za oslobodenie Komárna prejavená až takto početne,“ podčiarkol oblastný predseda SZPB z Nových Zámkov Jozef Marunič.

Kto má zásluhu na tejto pozitívnej premene? Okrem miestnej ZO SZPB na čele s predsedom Pavlom Tauskom, je to hlavne Ondrej Gajdáč, bývalý dlhoročný riaditeľ Gymnázia Ľudovíta Jaroslava Šuleka a dnes zástupca primátora Komárna. Potom je to Slavomír Konc, vedúci odboru všeobecnej vnútornej správy OU v Komárne, ktorého niektorí prítomní označili za „krstného otca“ týchto podujatí.

Každoročne však tento pietny akt osobne podporujú mnohí ďalší. Predstavitelia okresného úradu, miestneho odboru MS, poslanci miestneho zastupiteľstva… Ale napr. aj Gejza Gőgh, posledný veliteľ 11. brigády dunajskej Pohraničnej stráže v Komárne.

Čím mohli najviac zaujať prejavy?

Ondrej Gajdáč použil citáciu pápeža Jána Pavla II. „Európa, vráť sa k sebe samej! Buď sama sebou! Objav znovu svoje počiatky! Objav svoje korene! Navráť sa k životu podľa skutočných hodnôt, ktoré urobili slávnou tvoju históriu!“
„Milí žiaci a študenti, druhá svetová vojna nebola virtuálna. Nebola to videohra, v ktorej keď niekoho zastrelia, ten vstane a žije ďalej… V druhej svetovej vojne zomrelo vyše desaťkrát viac ľudí, ako má Slovensko v súčasnosti obyvateľov.“

„Prečo si to musíme stále pripomínať? Pretože sa zdá, že ľudstvo je naozaj nepoučiteľné!“

Pavol Tausk hneď na začiatku zdôraznil, že oslobodenie Komárna nemá nič spoločné s dnešnou situáciou, ktorá sa odohráva na východ od našich hraníc. „Tí ľudia, ktorí tu bojovali, nemajú s dnešnou situáciou nič spoločné! Ich hrdinské činy sú zdokumentované písomne, od vojnových dokumentaristov filmovo i fotograficky a preto môžeme tvrdiť, že oni si za svoje hrdinské činy zaslúžia našu spomienku, vďaku a úctu.“  

„Oslobodenie Komárna ukončilo 2336 dní poroby a doby temna nášho mesta a veľkej časti terajšieho okresu!“

„Je historickou pravdou, že územie terajšej Slovenskej republiky oslobodila sovietska armáda spolu s rumunskou, československou a účastníkmi SNP a tvrdiť čokoľvek iné je falšovanie historických skutočností!“

Pochopiteľne, že účastníkom komárňanskej piety sa dostala aj informácia ako konkrétne prebiehalo oslobodzovanie Komárna a jeho okolia. Vladimír Mikunda

Je dôležité zachovať spomienku na víťazstvo vo svetovej vojne proti fašizmu, povedal čínsky minister zahraničných vecí Wang I v rozhovore pre RIA Novosti.

„Aktuálny rok sa nesie v znamení 80. výročia víťazstva vo svetovej antifašistickej vojne a 80. výročia založenia OSN. Na históriu nemožno zabudnúť. Je pre nás dôležité, aby sme si ju zachovali v dobrej pamäti a sebavedomo napredovali,“ povedal.

„Som presvedčený, že v rámci spoločného úsilia prezidenta Si Ťin-pchinga a prezidenta Vladimíra Putina si Čína a Rusko upevnia veľké priateľstvo a budú presadzovať spoľahlivú interpretáciu histórie druhej svetovej vojny a podporia jej výsledok,“ dodal.

Bojovník