Expozícia “Za slobodu” a knižnica SZPB

Záber zo slávnostného Otvárania expozície v decembri 2016, v zábere páni Saloň, Kuna, Iľanovský a Macko

PhDr. Ladislav Skrak

Rubriku, s ktorou ste sa stretávali v Bojovníku po dva roky, nemožno ukončiť inak ako pripomenutím si základu, na ktorom sme mohli stavať v múzejných a galerijných aktivitách nášho Zväzu, Klubu výtvarných umelcov a teoretikov, Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB, ako aj Slovenského národného archívu, Slovenského filmového ústavu, RTVS, Múzea SNP a Vojenského historického ústavu. Tieto organizácie aktívne napomáhali zrodu Stálej expozície SZPB Za slobodu!

Z divokej pivnice nášho sídla vzniklo -1 poschodie so žiarivými výstavnými sieňami, špecializovanou filmotékou i s ústrednou knižnicou, v ktorej pribúda všetko to, čo sa v minulosti roztratilo. Chýba nám najmä odbojárska tlač z prelomu 40. a 50. rokov, ale aj Protifašistický bojovník z rokov 1958 až 1966. V našej filmotéke nám však už nič nechýba. Ani filmy dovezené v čase SNP na povstalecké územie. Nik iný to na Slovensku nemá!

O vytvorení stálej expozície rozhodli orgány SZPB už v roku 2016. Vzniklo autorské aj kolektívne dielo, keďže sa angažovali viacerí odborníci: P. Kanis, J. Rodák, J. Bystrický, D. Halaj či O. Vaňek. Nech slúži ku cti, že živými exponátmi vždy boli predstavitelia Zväzu, ktorí sa stretávali s početnými návštevníkmi. Nech znie táto chvála, najmä predsedovi Pavlovi Sečkárovi, ktorý ako prvý vedel, čo odbojári vo svojej výchovnej práci potrebujú.

Expozíciu navštívili okrem základných organizácií SZPB aj politickí predstavitelia, poslanci Národnej rady SR, veľvyslanci antifašistických krajín, odborníci, študenti, vnímavé deti…

Raz pripravíme galériu fotografií tých, čo ju videli. Kedysi sa tak fotografovali partizánske oddiely, dnes, v našom čase a súvislostiach, mnohí domáci a zahraniční návštevníci. Čo v krátkosti tvorí jej súčasť? Dve expozičné časti: národno-historická od čias štúrovcov, cez vznik ČSR, Povstanie a Karpatsko-dukliansku operáciu s dôrazom na vizuálne spoznávanie oslobodzovania Slovenska. Bilancujeme nástup fašizmu v Európe, zahraničný odboj a v celkovom výraze víťazstvo nad nacizmom. Toto povedomie nemožno strácať zo zreteľa – smerom na sever, na juh, na západ, na východ. Najmä v boji proti militantným prejavom a snahám. Naša expozícia v druhej časti pomáha vzdelávať v otázke vzniku a vývinu protifašistických organizácií po oslobodení. Kvality tohto galerijno-múzejného celku spočívajú i v menách tých, čo vytvorili vskutku výnimočné umelecké hodnoty venované našim národným dejinám. Mená týchto umelcov sme po dva roky bližšie spoznávali v tejto rubrike. Ukázalo sa, že išlo naozaj o národných umelcov.

Stála expozícia mala však, našťastie, širšie predpolie. Stavala na výstavách, ktoré sme usporiadali počas výročí na Slovensku, ale aj vo Varšave a Viedni, v Budapešti, Moskve, Kyjeve a Berlíne. Nedávno v Prahe a pre našu kultúrnu verejnosť na pôde Dvorany Ministerstva kultúry SR, na školách a v prostredí nadácií.
Samozrejme, naša rubrika je galéria, nezabudnime teda, že ide o výtvarné umenie. To slovenské vzdalo svoje pocty boju proti fašizmu hodnotami skutočnej a výnimočnej tvorby. V európskom prostredí sú to takmer ťažko porovnateľné výsledky v pomníkovej a pamätníkovej tvorbe, v knižnej ilustrácii, plagáte,
v známkovej a medailérskej tvorbe. Čiastočne v maľbe, keďže historizmy boja znamenajú aj desivosť a žiaľ, a tak neúmerne by zaťažili architektonické, súčasné životné prostredie. Slovenské umenie, povedané Martinom Benkom, prešlo takto, doslova, cez bôle a žiale ku slobode!

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov nezanedbateľne vyjadruje svoje postoje k odkazu národných tradícií a nášmu historickému vývinu. Vedenie SZPB spolu s reprezentáciou Matice slovenskej s podporou Magistrátu hlavného mesta SR pristúpil k usporiadaniu matiné Slavín (pamätník slávnych).

Viac sa dočítate v článku uverejnenom na webe Bojovníka.

Pamätník slávnych v Zrkadlovej sieni

Ústredná rada SZPB rozhodla o udelení medaile Milana Rastislava Štefánika I. stupňa národnej umelkyni Kláre Patakiovej. V predvianočnom čase jej toto významné ocenenie odovzdal tajomník Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov PhDr. Ladislav Skrak.

Klára Patakiová (*14. 5. 1930 Šahy) patrí k popredným zjavom umeleckej kultúry Slovenska. A tvorí aj základ povedomia nášho národa o sebe samom – o Veľkej Morave, Ľudovítovi Štúrovi, Povstaní, Oslobodení, aj o heroizme citového života ľudí. Výtvarné vzdelanie získala na formujúcej sa Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Fraňa Štefunku.

Prierez jej tvorby nájdete na webe Bojovníka.

https://bojovnik.eu/2022/07/08/klara-pataki/

Klára Patakiová

Galéria

Záznam odovzdania ocenenia

V rámci príprav na XVIII. zjazd SZPB sa po celom Slovensku uskutočňujú výročné členské schôdze jeho základných organizácií. Medzi prvými v Bratislave bilancovali 29. októbra členovia Klubu umelcov, spisovateľov a historikov združení pri Ústrednej rade Zväzu. Privítali medzi sebou predsedu Pavla Sečkára, tajomníka ÚR Viliama Longauera, tajomníčku OblV BA Katarínu Frišovú ako aj tajomníka Matice slovenskej Petra Schvantnera.

V slávnostnej časti zasadnutia odovzdal Pavol Sečkár akad. sochárovi Alexandrovi Vikovi Medailu M. R. Štefánika I. st., ktoré v čase pobytu umelca na liečení prevzal jeho syn Daniel. Obdobné vyznamenanie II. stupňa si osobne prevzal akad. maliar Stanislav Harangozó. Prítomní prerokovali a aklamačne schválili žiadosti Evy Márie Chalupovej, Petra Michalicu, Josefa Šarmana, Emila Semanca a Daniela Viku o členstvo v SZPB.

Angažujú sa najmä ako tvorcovia

V úvodnej správe VČS predseda klubu Jozef Leikert povedal, že ich zoskupenie je špecifické. „Veľmi nepolitizujeme, ani sa nezapájame do politiky, hoci svoje postrehy a názory na dianie okolo nás vyjadrujeme na našich stretnutiach,“ zdôraznil. „Isto, mohli by sme byť aktívnejší, vypisovať či podpisovať kdejaké petície, organizovať protestné akcie. Našou angažovanosťou je však najmä umelecká tvorba a tej sa plne venujeme.“

Členovia sa oficiálne stretávajú dva-tri razy do roka, no počas pandémie Covidu sa ich činnosť značne obmedzila. Ako umelci sa však stretávajú na vernisážach, prezentáciách kníh, konferenciách, alebo sa zídu menej formálne pri káve a diskutujú väčšinou o umení, ktoré aktívne tvoria. Najlepšie sa im darí vo výtvarnej činnosti, konkrétne v organizovaní výstav s protivojnovou tematikou.

Zorganizovali celý rad výstav

Zásluhou tajomníka klubu Ladislava Skraka sa konalo niekoľko reprezentačných výstav, napr. k 100. výročiu vzniku ČSR v Dvorane ministerstva kultúry pod názvom Súžitie a hodnoty dvoch národov a kultúr, prezentáciu diel Oresta Dubaya v Modre k storočnici tohto významného umelca, viacero podujatí k 75. výročiu SNP, vrátane výstavy v Slovenskom inštitúte v Prahe pod záštitou vtedajšieho veľvyslanca Petra Weissa, v Bratislave prehľad diel jubilujúcich výtvarníkov Vincenta Hložníka, Oresta Dubaya a Ladislava Snopeka venovaných Povstaniu. Takisto v Dvorane MK SR prebiehala veľká výstava k 75. výročiu oslobodenia Slovenska.

Po skončení núdzového covidového stavu si členovia klubu pripomenuli 100. výročie narodenia talentovaného maliara Janka Nováka, ktorý zomrel počas SNP na Martinských holiach. Nedávno usporiadali z iniciatívy predsedu OblV SZPB Martina Krnu v spolupráci s Maticou slovenskou v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave vydarené matiné Slavín, na ktorom boli in memoriam ocenení viacerí spisovatelia a výtvarníci, ale aj niekoľké žijúce umelkyne, herečky, hudobníci a pracovníci v oblasti kultúry.

Aktivity s medzinárodným dosahom

KUSaH venoval tohto roku osobitnú pozornosť výročiam Vladimíra Clementisa, Vladimíra Mináča a Romana Kaliského. Pod jeho gesciou funguje Stála expozícia SZPB, ktorú odborne zabezpečuje Ladislav Skrak vrátane lektorskej činnosti a sprevádzania hostí, žiakov a študentov nielen z hlavného mesta. Na viacerých akciách v Českej republike, najmä v Prahe, zastupoval klub jeho predseda Jozef Leikert. Na podnet jeho členov odovzdal 28. októbra na Pražskom hrade prezident Miloš Zeman štátne vyznamenanie Medailu za statočnosť jednému z 9 študentských činiteľov popravených nacistami 17. novembra 1939   Markovi Frauwirthovi im memoriam (pochádzal zo Slovenska) a Rad T. G. Masaryka 1. tr. in memoriam spisovateľovi Ladislavovi Mňačkovi.

„Perspektív, či túžob máme do budúcna omnoho viac,“ povedal na záver VČS prof. Leikert. „Veríme, že sa nám väčšinu z nich podarí splniť. Pritom treba povedať, že skoro všetky podujatia robíme bez peňazí alebo s minimálnymi dotáciami z grantov, ktorých nie je veľa, lebo komisie prideľujúce financie nie sú, žiaľ, k činnosti SZPB veľmi naklonené.“

Celý článok z výročnej schôdze nájdete na webe Bojovníka:

Správa z Výročnej členskej schôdze Klubu umelcov, spisovateľov a historikov prednesená predsedom Jozefom Leikertom 26. októbra 2022

Ján Rohár

Bez umenia život človeka a spoločnosti nie je plnohodnotný. Preto treba umenie tvoriť, podporovať, prijímať a komunikovať. Týchto slov sme si v Bojovníku vedomí a aj preto sme zaviedli pravidelnú rubriku „Galéria odboja“. Väčšinou je dielom PhDr. Ladislava Skraka, predsedu Klubu výtvarných umelcov a teoretikov SZPB, ktorý navyše stojí za takmer každou výstavou, či inou umeleckou aktivitou nášho zväzu. Pri príležitostí nadchádzajúceho životného jubilea 70 rokov sme sa s ním rozprávali o jeho profesijnom živote i pôsobení v SZPB. 

Kedy ste sa prvý krát začali venovať problematike Slovenského národného povstania?

Ak by som mal vyhľadať ten pocit, kedy sa to stalo, tak sa musím vrátiť do čias svojich vysokoškolských štúdií, keď sme si vyberali témy diplomových prác. Bolo to približne v júli 1974 a téma SNP vo výtvarnom umení sa mi zdala vzácna. Až dodatočne som prišiel na to, že je takmer nekonečná z hľadiska rozsahu, nehovoriac  o jej historickom význame. Odvtedy sa touto témou a  širšími súvislosťami protifašistických tradícií intenzívne a kvalifikovane zaoberám. A keďže sa patrí bilancovať – za diplomovku a štúdium dejín umenia na filozofickej fakulte UK v Bratislave som asi ako jediný získal červený diplom.

Vzápätí, na druhý deň po ukončení štúdií som nastupoval na Válkovo ministerstvo kultúry. Mal som za úlohu vypracovať koncepciu rozvoja výtvarnej kultúry, s osobitným dôrazom na oblasť priemyselného výtvarníctva (designu) a organizačne výstavy rezortu, najmä k významným výročiam. Takže témy a autori sa mi stali mimoriadne blízkymi.

Priblížte nám okolnosti vášho vstupu do SZPB?

Môj vstup do SZPB bol netradičný – kolektívny. V rámci Strany demokratickej ľavice sme združili niekdajších národných, zaslúžilých umelcov a najmä priamych účastníkov SNP do Klubu výtvarníkov a výtvarných teoretikov a začali sme s organizovaním výstav doma a v zahraničí. Bol som predsedom tohto kolektívneho člena, ktorého príspevkami boli výstavy – v Zichyho paláci, na bratislavskom Hrade, v Múzeu SNP v B. Bystrici, v Košiciach, vo Svidníku, v Budapešti, vo Varšave, v Moskve, atď. Konali sme srdečne, štábne a s nadšením.

Ako sa k týmto aktivitám stavalo vedenie zväzu?

Aj po čase sa patrí pochváliť zdatných manažérov na čele SZPB: chápali význam týchto aktivít. Nemali možnosť čímkoľvek prispieť, ale napomáhali radou, protokolárnymi aktivitami. No a my sme museli obstáť, hľadať sponzorov, zdroje, prepravcov, poisťovne. Nechceli sme však uzatvárať okruh umelcov na báze straníckeho trička, takže koncom roka 2000 sme ustanovili širšie občianske združenie Klub výtvarných umelcov a teoretikov, ale opäť v rámci SZPB. A tak sme mohli pod hlavičkou zväzu pokračovať v organizovaní výstav doma a v zahraničí. Keďže od XIV. zjazdu v roku 2009 bolo kolektívne členstvo v SZPB zrušené, ustanovili sme Klub umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB, v ktorom od počiatku vykonávam funkciu tajomníka.

A čo bolo a zostáva vašou motiváciou?

K témam protifašistického odboja som sa primkol „hnutiarsky“, doslova neinformovane, školsky očarený. Až po čase a intenzite vlastného poznania som prišiel na to, že som dedičom vážnych víťazstiev a povinností. Vďaka rozvážnosti rodičov dlho som prežíval radostné detstvo. Tým viac môžem postupovať dnes oboznámene a napomáhať svojím blízkym, priateľom a spojencom.

Ktoré známe mená z oblasti umenia, najmä výtvarného, sú spojené s históriou a činnosťou klubu?

Z priamych účastníkov odboja spomeniem Ľudovíta Gogu (pomníky v Hlohovci a v Skýcove), Vojtecha Remeňa (Šmidke v Bratislave, pomník v Iliji, pamätná medaila k výročiu oslobodenia), Milana Gašpara (pamätná medaila k výročiu SNP, portréty, plagáty, smalty), rodiny a pozostalí po Karolovi Drexlerovi a Ladislavovi Gandlovi (príslušníci 1. čs. armádneho zboru). Čestným predsedom sa stal národný umelec Orest Dubay a čestným podpredsedom národný umelec Ladislav Snopek (pamätníky SNP a oslobodenia – Trnava, Martin, škola – Nemecká, Spišská Nová Ves, Ostredok – Šverma, Brno, atď.). Zo žien účastníčky odboja Elena Lazinovská, Dagmar Rosulková a z tých ešte žijúcich národná umelkyňa Klára Patakiová.

A ktorí známi umelci prezentovali svoje diela na podujatiach, ktoré ste realizovali pod značkou SZPB?

Vrcholné diela svojej tvorby na výstavách prezentovali národní umelci Jozef Kostka, Ján Kulich, Tibor Bartfay, Arpád Račko, Vincent Hložník, Albín Brunovský, zaslúžilí umelci Jozef Baláž, Antonín Smažil, Ivan Schurmann a ďalší. V čase pôsobenia prezidenta Rudolfa Schustera sme dokonca zorganizovali výstavy priamo v Prezidentskom paláci (S. Harangozó, S. Brezina, K. Patakiová, T. Baník, S. Mikuš ). Tak k naším členom pribudol prof. Jozef Leikert ako budúci predseda Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB.

Hovoríte o klube „spisovateľov a historikov“, ale doteraz sme spomínali len osobnosti výtvarného umenia…

Tento klub združil mnohé ďalšie osobnosti. Čestným predsedom sa stal doc. PhDr. Dušan Čaplovič, CSc. a podpredsedami MUDr. Pavol Dubček a prof. PhDr. Pavol Mešťan, DrSc. Pôsobia tu viaceré ďalšie osobnosti, napríklad Ing. arch. Vladimír Husák, Boris Kollár, Eduard Chmelár, Ján Tazberík, Peter Maráky, Pavol Janík, Ivan Ožvát, Peter Ronec, Jozef Bystrický, Ján Beňa, Pavol Kanis, Dušan Roll. Niektorí z nich sa teraz s Petrom Weissom a Martinom Krnom pustili do založenia samostatného Klubu politológov pri ÚR SZPB.

A nemožno zabudnúť, že váš klub zaujal jasné stanovisko aj k problematike Múzea SNP.

Náš klub a ani ja osobne sme ešte nepovedali posledné slovo v otázke budúcnosti Múzea SNP v B. Bystrici. Považujeme za vhodné a potrebné, aby jeho zriaďovateľom bola samotná Národná rada SR a SZPB, uchádzame sa o podporu serióznych politických strán. Nie je možné ignorovať historické opodstatnenie jeho terajšej formy existencie a demokracii a ani našim dejinám nemožno rozkazovať. Už v minulosti sme sa zúčastnili na príprave právnych návrhov najmä v spojitosti so zákonom o protifašistickom odboji a postavení SZPB, či pri navyšovaní sociálnych príspevkov účastníkom odboja a pozostalým vďaka právnikom prof. Beňovi, docentovi Fogašovi a Š. Krídlovi.

Všetci poznáme stálu expozíciu SZPB Za slobodu! v sídle zväzu na Štúrovej ulici v Bratislave. Ako vlastne vznikla?

Ak som v spomienkach ocenil nadšenie, s akým pomáhali našim výstavám a podujatiam niekdajší predsedovia SZPB, tak v prípade stálej expozície to platí o terajšom predsedovi Pavlovi Sečkárovi. Bez vhodných a dôstojných priestorov by to jednoducho nebolo možné. Nešlo iba o vybudovanie, vytvorenie podmienok, ale aj o komplexnú predstavu o takejto expozícii, o názory a odporúčania, čo všetko by bolo vhodné v expozícii vyjadriť a osláviť. Takže predseda SZPB sa stal aj jej spolutvorcom. A môžeme byť hrdí, že ide tak trochu o kolektívne dielo, ku ktorému pripomienkami prispeli aj predsedníctvo a Ústredná rada SZPB. Zdôrazňujem to preto, aby sme si uvedomili, že táto výstava je naša spoločná „vizitka“, vonkajšia prezentácia nášho poslania.

Ako ste sa vyrovnali s potrebou financovania?

Doplnenie knižničného fondu a výtvarných diel bolo možné vďaka príspevkom od oboch ľavicových predsedov vlády SR – Roberta Fica i Petra Pellegriniho. Získali sme tak hodnotné diela E. Lazinovskej, V. Hložníka, J. Kulicha, T. Bartfaya, L. Snopka, O. Dubaya, V. Remeňa, T. Baníka, J. Kostku, Ľ. Fullu a ďalších. V tomto období, keďže sa blížilo 210. výročie narodenia M. M. Hodžu, a keďže expozícia bola až dosiaľ aj pod gesciou premiéra sme požiadali o príspevok aj Eduarda Hegera. Hoci som mu odkazoval, že som bol s jeho otcom a tetou kamarát, informovali ma, že v máji bola na Slovensku „prírodná katastrofa“, takže tento premiér nám nič nedal.

Ste spokojní s návštevnosťou expozície?

Som. Expozícia sa stretá so záujmom odbojárskej obce z celého Slovenska, hoci ho narušila pandémia. Kedykoľvek to bolo možné, oživovali sme našu činnosť reprezentačnými aktivitami – napríklad výstavou k 75. výročiu SNP a výstavou Slovenské umenie proti fašizmu, ktorú sme s posunom termínu uskutočnili k 75. výročiu oslobodenia Slovenska v auguste a septembri 2020 v Dvorane Ministerstva kultúry SR. Expozíciu navštívili viacerí poslanci Národnej rady SR, ako aj jej predseda Boris Kollár, veľvyslanci Ruskej federácie, Bieloruska, Kazachstanu, Kuby, Čínskej ľudovej republiky, predseda Matice slovenskej a otváral ju dnes už nebohý brigádny generál Ján Iľanovský. Kompletizovali sme knižničné fondy a predpokladáme, že sa zlepší študijná aktivita v Knižnici SZPB, keďže bude presťahovaná do prostredia s ústredným kúrením.

Ako sa pozeráte na našu spoluprácu s inými organizáciami?

Keď nedávno zosnulý Ľuboš Jurík pôsobil ako šéfredaktor časopisu Euroreport, pravidelne som robil rozhovory s prezidentami KOZ: už tiež zosnulým Ivanom Saktorom a Miroslavom Gazdíkom. Doslova každoročne, na nový rok som robil bilančné rozhovory s predsedom policajných odborov Miroslavom Litvom. Takže k odborom má mať náš zväz čo najbližší vzťah.

A pokiaľ ide o partnera, s ktorým máme dokonca memorandum – Maticu slovenskú?

Predseda Matice Marián Gešper a štábni pracovníci jeho kabinetu sú členmi SZPB a aktívne prezentujú odkaz hrdinov boja proti fašizmu Kukorelliho, Daxnera i ďalších, ako divadelné historické sekvencie. Mali sme spoločnú výstavu v čase 100. výročia Janka Nováka, martinského výtvarníka padlého v Povstaní. Maticu nemožno ani zakríknuť, a ani ohovárať. Musíme spoločne aktívne konať v otázke polovice nášho národa, ktorá dožíva v zahraničí. Ako výtvarníci sme zároveň členmi Výtvarného odboru MS. Som aj predsedom tohto odboru a pôsobia v ňom okrem našich členov aj takí umelci ako A. Smolák, M. Polonský, Z. Hložníková, O. Dubay ml., či K. Trizuljak.

Teraz sme registrovali vašu zvýšenú aktivitu v súvislosti s prípravami výstavy Nikdy nesmieme zabudnúť, ktorú sme len nedávno otvorili v priestoroch SZPB.

Ide o výnimočnú historicko-dokumentárnu výstavu. Dovolím si ju označiť za neobyčajne vzácny, hoci smutný dar. Iba niektoré štáty, a to v skromnom objeme, sú obdarovávané predstaviteľmi Ruskej federácie. Občas sú to faksimile troch-štyroch archívnych listín. Tentoraz máme na Slovensku a v slovenčine výstavu, ktorá komplexne zverejňuje historické fakty a archívne fondy k problematike civilných obetí na území niekdajšieho ZSSR, ale aj niekdajšieho Československa. Výstava má byť putovnou, a to pod záštitou oblastných výborov SZPB. Už teraz prejavili záujem Martin, Nové Mesto
nad Váhom, Senica, Prievidza, Trenčín, Svidník, Stropkov. Naozaj sa oplatí využiť tento výstavný súbor v plnej miere. Najmä na ňu dostať žiakov a študentov. Ponúka odpoveď na úsilie o falzifikáciu dejín – sporných stanovísk k rezolúcii OSN o zákaze glorifikácie nacizmu, ako aj uznesenia europarlamentu k formovaniu historického povedomia v Európe.

A čo chystáte do najbližšieho obdobia?

Samozrejme, bolo by veľkou chybou, aby sme nerešpektovali dejiny a víťazstvo demokracie v protifašistickom boji. Naozaj máme Európe čo ponúknuť, preto sa chystáme na oslavu 100. výročia narodenia Alexandra Dubčeka, symbolu ľudského úsilia o demokraciu a zároveň osobného hrdinstva v boji proti fašizmu. Takže urobme zadosť svojim možnostiam a povinnostiam. Jednu vec predsa len na záver prezradím: výzvy z moskovským rokovaní zneli – Sme s vami, buďte s nami v hodinu smrti našej, amen.

Foto: archív L. Skraka

Ústrednú radu SZPB 22. júla poctila vzácna návšteva a to delegácia veľvyslanectva ČĽR na čele s veľvyslancom Sun Lijie. Rokovania nadväzovali na nedávny seminár k príležitosti 100. výročia založenia Komunistickej strany Číny, na ktorom sa zúčastnil aj predseda SZPB Pavol Sečkár a oficiálne pozval Jeho Excelenciu Sun Lijie na návštevu SZPB.

Obe strany sa počas rokovania zhodli na potrebe intenzívnejšie rozvíjať vzájomné vzťahy založené na medzinárodnom úsilí o trvalý mier vo svete. Dohodli sa na niektorých spoločných aktivitách pripomínajúcich agresie nacistického Nemecka a militaristického Japonska počas druhej svetovej vojny. SZPB nezabúda na Ďalekovýchodné dejiská druhej svetovej vojny. Z tohto dôvodu táto problematika nechýba ani medzi otázkami v rámci súťaže Medzníky druhej svetovej vojny. Napriek tomu existujú v tejto oblasti rezervy, na ktorých budeme pracovať. Zverstvá krutého fašistického imperiálneho Japonska voči čínskemu ľudu nemôžu ostať zabudnuté. Musíme si viac pripomínať, že prvé dejstva strašného konfliktu vypukli práve v Číne.

Na záver svojej návštevy si veľvyslanec Sun mimoriadne pozorne a s úctou prezrel stálu expozíciu SZPB Za slobodu! Osobitne sa zaujímal o európske súvislosti 2. svetovej vojny, o obdobie Slovenského národného povstania a o osudy povstaleckých miest a obcí, ako aj o vrcholné hodnoty nášho umenia a literatúry k téme SNP a oslobodenia. Zároveň sa dohodlo, a to nad rámec zdvorilostnej návštevy, že SZPB a veľvyslanectvo spracujú a navzájom si poskytnú podklady pre koncipovanie dohody-memoranda o spolupráci. Ide napríklad, o odporúčanie návštevy a prehliadok našej expozície a pamätných miest na Slovensku, a to nie tak dávno početnými čínskymi návštevníkmi Bratislavy. Tento bod predstavuje po stabilizácií pandemickej situácie veľkú perspektívu. Zároveň sa dohodlo, že veľvyslanectvo poskytne televízne a filmové dokumenty k reáliám 2. svetovej vojny v Číne, a to v angličtine. Tieto dokumenty získame ako exponáty výlučne pre potreby našej expozície. Veľvyslanectvo takto požaduje a mieni dbať na autorskoprávnu stránku veci, keďže v súčasnosti platí, že tieto záväzky prestávajú platiť všeobecne po 70 rokoch /v prípade fotografie a filmových diel to bolo kedysi po 20 a neskôr po 50 rokoch./ Na báze expozície Za slobodu! budeme môcť aktívne takto kompletizovať naše zbierkové fondy na základe § 48 a 49 platného autorského zákona, ktoré nám to umožňujú.

Návšteva expozície mala aj iný hodnotový význam. Vystavujeme sovietsky vojnový plagát so slovenským heslom „Zahrdúsime fašistickú hydru v jej brlohu“. Hydra je potkan a potkany boli v stredoveku šíriteľmi moru. Kvôli tomu vznikali u nás mariánske ďakovné morové stĺpy, ale najmä hygienizovala sa správa a riešil sa urbanizmus miest a vznikali nové civilizačné princípy architektúry a obytných štvrtí. V Európe sa však fašizmus stal „hnedým“ morom.

Vakcinovanie proti chorobám v ČSR garantoval od roku 1948 do roku 1968 minister zdravotníctva, farár Josef Plojhar. V roku 1960 darovali USA /resp. autor/ vakcínu proti obrne Sovietskemu zväzu, keďže sami ju nechceli uplatniť. Také fungovali kedysi konflikty a riešenia. A tak spolu s veľvyslancom ČĽR Sun Lijie sme si pripomenuli aj osobnosť architekta Ladislava Eduarda Hudeca, ktorý modernizoval vývin ázijskej architektúry, najmä mesta Šanghaj, a ktorý je pochovaný v Banskej Bystrici.

Ján Rohár, opis návštevy veľvyslanca v priestoroch výstavy Za slobodu! sprostredkoval PhDr. Ladislav Skrak, tajomník Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB a správca Stálej expozície SZPB Za slobodu!

PhDr. Ladislav Skrak, tajomník
Klubu umelcov, spisovateľov a historikov
pri ÚR Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov

Dňa 20. apríla 2021 sa na pôde Ústrednej rady SZPB uskutočnilo vzácne a srdečné protokolárne podujatie. Na základe uznesenia Predsedníctva ÚR SZPB odovzdal predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov p. Ing. Pavol Sečkár, PhD. vysoké odbojárske vyznamenania – Medaily M. R. Štefánika I. stupňa – prof., PhDr. Jozefovi Leikertovi, PhD. a Mgr. Art Ivanovi Ožvátovi. Dodatočne sa tak ocenili v čase po dovŕšení 65 rokov výsledky práce prof. Jozefa Leikerta, ktorého poznáme z čias pôsobenia prezidenta SR Rudolfa Schustera ako jeho poradcu, a neskôr ako vedúceho Katedry kulturológie na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, resp. ako dekana Fakulty médií na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. Pozoruhodné sú výsledky historiografickej práce J. Leikerta ako popredného slovenského historika, ktorý spracoval a zavŕšil svoje dlhoročné úsilia v spojitosti so študentským hnutím v čase Protektorátu, ktoré prerástlo
do celosvetovej pokrokovej študentskej tradície ako odkazu 17. novembra 1939. Za svoje kultúrnospoločenské aktivity pre Český svaz bojovníků za svobodu bol ocenený vysokými českými odbojárskymi vyznamenaniami. Tieto zásluhy, ale aj výsledky a hodnoty vynikajúceho básnického diela a publikačné aktivity tohto spisovateľa v oblasti literatúry faktu vyzdvihol vo svojom gratulačnom príhovore predseda SZPB p. Pavol Sečkár.

Ďalší z ocenených Ivan Ožvát je dlhoročným sólistom Opery Slovenského národného divadla. Narodil sa v Trnave, detstvo prežil v Banskej Bystrici. Vyštudoval operný a koncertný spev na Vysokej škole múzických umení  v Bratislave a už počas štúdií pohostinsky vystupoval na našej prvej národnej opernej scéne. Počas svojho vyše tridsaťročného pôsobenia v Opere SND vytvoril viac ako šesťdesiat postáv v inscenáciách diel:  Predaná nevesta, Eugen Onegin, Puritáni, Otello, La traviata, Manon Lescaut, Madama Butterfly, Čarovná flauta, Dcéra pluku, Nabucco, Tosca, Turandot a v ďalších. Účinkoval takmer vo všetkých európskych krajinách i v zámorí na rôznych operných a operetných medzinárodných festivaloch a turné (Japonsko, Monako, Kuba, Írsko, atď). Spev tohto popredného a významného slovenského operného speváka /tenor/ je nám blízky a známy aj z viacerých sólistických speváckych vystúpení v rámci kultúrnych podujatí v kontexte výročí Slovenského národného povstania a oslobodenia Slovenska.

Záznam z oceňovania

Fotogaléria:

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

•