Aktuality

Prinášame Vám príhovor predsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Doc., PhDr. Viliama Longauera, CSc. na oslavách 160 výročia vzniku Matice slovenskej v Martine dňa 4. augusta 2023

_________________      

Vážené slávnostné zhromaždenie Matice slovenskej

Pripadla mi vzácna a čestná povinnosť prihovoriť sa a pogratulovať Matici slovenskej v čase 160. výročia jej vzniku. Pozdravujú Vás členovia a predstavitelia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ktorý je aj v zmysle našich Stanov historickým a národno-spoločenským supútnikom Matice slovenskej. Je pre nás rovnako dôležité venovať sa národno-emancipačným úsiliam Slovákov od čias Štúrovcov. Odkaz týchto snáh a zápasov v 19. storočí získal svoj mimoriadny význam v období 2. svetovej vojny, v boji proti fašizmu, najmä v období hrdinského Slovenského národného povstania. Mnohé osobnosti a pracovníci Matice sa osobne a so zbraňou v ruke zúčastnili tohto boja za našu slobodu národnú a štátnu. Matica si aj vtedy uchovala svoje mravné hodnoty a česť.

Aj v nedávnom období výrazne sme pokročili v našej kooperácii a porozumení. Dňa 20. júna 2018 sme spolu s p. predsedom Matice
Ing. Mariánom Gešperom podpísali v Bratislave Memorandum o spolupráci. Patrí sa podčiarknuť, čo v danej chvíli formuloval p. predseda Matice: „Memorandum o spolupráci so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov je naším spoločným odkazom verejnosti, že Slovenské národné obrodenie, všeslovanská idea aj odboj proti nemeckému nacizmu a pangermanizmu patria k základným ideovým pilierom vzniku samostatnej a demokratickej Slovenskej republiky v roku 1993.“ V danej chvíli zaznel aj náš hlas k tomuto záväznému pokroku v našich vzťahoch: „Toto memorandum sme podpísali práve preto, aby sme v určitých veciach smerovali rovnako s cieľom vplývať na verejnosť, ale aby sme aj spolupracovali s ďalšími našimi partnermi, ako je Združenie miest a obcí Slovenska, ministerstvo kultúry či ministerstvo obrany. Veríme v úspech tohto memoranda!“ 

   Aj ja osobne ako nastupujúci predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ako aj p. predseda Matice, môžeme bilancovať skutočné vzácne a hodnotné výsledky – napríklad v spojitosti s uctením si osobností Ľudovíta Kukorelliho a Cyrila Daxnera, ale aj v spojitosti s našou spoločnou návštevou výstavy k 100. výročiu narodenia martinského grafika a ilustrátora Janka Nováka, výtvarníka padlého v Slovenskom národom povstaní. Pripomínam naše spoločné aktivity a prístupy k Stálej expozícii SZPB Za slobodu! v Bratislave, v Zvolenskej Slatine pri odhaľovaní obnovenej busty M. R. Štefánika, návšteve a pôsobení Galérie Jána Kulicha v tejto obci. Pripomeňme,
že naše hodnotné, reprezentačné protokolárne aktivity pri oceňovaní osobností nášho kultúrneho a spoločenského života organizujeme spoločne – v čase 100. výročia vzniku Československa, pri výročiach Slovenského národného povstania a osobitne v rámci slávnostného matiné Slavín v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave v septembri 2022.

   Želáme Vám teda, ako aj historickej a živej Matici slovenskej, úspešnosť budúcich dní, pevné zdravie, žičlivejšie pomery v našom národnom štáte a pozoruhodné výsledky v ďalšej záslužnej práci.

Ján Rohár

Náčelník generálneho štábu Daniel Zmeko 21. júla 2023 na oslavách M. R. Štefánika v Košariskách vyhlásil, že „najviac čo zabíja tradíciu, je formalizmus. Prísť a postáť chvíľočku k pamätnému miestu, nie je problém, zorganizovať aktivitu so stovkami ľudí, to je už o niečom inom“. Žiaľ, týmito myšlienkami sa neriadi iný subjekt ministerstva obrany – Múzeum SNP, ktoré by chcelo tohtoročný, 17. ročník Stretnutia generácií na Kališti zmeniť na tichú pietnu spomienku. Vedenie múzea sa pritom vôbec nespýtalo na názor tých, čo v roku 2006 stáli pri vzniku idey stretávania sa všetkých pokolení od najmladšieho až po najstaršie, ktoré si ešte osobne pamätá hrôzy vojny a minulosti.

Na SZPB celkom „zabudli“

Novinkou je, že Oblastný výbor SZPB Banská Bystrica už nepatrí medzi spoluorganizátorov podujatia! Jeho prvotný koncept pritom nebol dielom Múzea SNP, to len v roku 2006 súhlasilo s tým, čo pripravila oblastná organizácia Zväzu pod vedením Pavla Sečkára. V tomto roku Múzeum SNP pristúpilo k prehodnocovaniu tohto dlhoročného úspešného konceptu. Neúčasť SZPB pri organizovaní podujatia odôvodnilo Múzeum SNP vnútornými problémami Zväzu. Tie sa ale činnosti Oblastnej organizácie SZPB v Banskej Bystrici nijako priamo nedotýkajú, nakoľko každá oblastná organizácia SZPB má podľa stanov vlastného štatutára a má odvodenú právnu subjektivitu.
Podľa zástupcu riaditeľa múzea Dalibora Lesníka sa nové zameranie podujatia opiera o osobné skúsenosti získané počas návštev u zahraničných partnerov, ako sú pamätné miesta Lidice, Ležáky a Terezín v Českej republike či grécke, talianske alebo nórske vypálené obce. Tam sa podľa Lesníka pripomínajú tragické udalosti spojené s druhou svetovou vojnou bez kultúrneho programu a občerstvenia. Z tohto dôvodu sa má byť tohtoročné podujatie na Kališti organizovať len pietnou formou bez tradičného programu. Ideový otec Stretnutí generácií Pavol Sečkár ostro nesúhlasí so zrušením kultúrneho programu. Podľa neho treba rozlišovať medzi pietnou spomienkou, ktorá sa pri príležitosti výročia vypálenia Kališťa každoročne koná 18. marca v priestoroch Múzea SNP, a Stretnutím generácií, ktorého druhá časť má byť aj o neformálnych kontaktoch a zábave v mieri.

Pavol Sečkár ostro nesúhlasí

„Kto to nepochopil, ten nič nepochopil,“ zdôrazňuje Sečkár s tým, že tento koncept úspešne fungoval 16 rokov a nedá sa iba tak zrušiť. Oponuje aj argumentu so zahraničnými partnermi a dodáva, že aj návštevy z Lidíc vždy pozitívne hodnotili oslavy v Kališti, ba dokonca sami prevzali niektoré prvky a začali organizovať slávnosti aj s detskými súbormi.
So Sečkárom súhlasí bývalý riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev. „Nie je pravda, že v Lidiciach či v Terezíne nebýva kultúrny program, hoci väčšinou býva komorný, hrá vážna hudba,“ konštatuje, „jeden rok sme v Lidiciach dokonca robili špeciálny program, varilo sa tam podľa receptov z Kališťa a bolo to prijaté s veľkou odozvou.“ Odvolávanie sa na zahraničie preto Mičev vníma skôr ako snahu niečím tieto presadzované zmeny zdôvodniť.
Dalibor Lesník prirovnáva doterajšiu formu osláv na Kališti k ľudovej veselici. Tento formát podľa neho nie je dostatočne vhodný na pripomínanie si tragických osudov vypálených obcí. „Oslavy SNP sú predsa pri inej príležitosti,“ konštatuje Lesník. Stanislav Mičev nesúhlasí, že by dochádzalo k zneucťovaniu pietneho miesta a argumentuje, že je vzdialené až okolo 500 metrov od pľacu, kde sa koná kultúrny program: „To stretnutie má pietny charakter aj napriek kultúrnemu programu. Tu ide o to, aby sa stretli preživší a tí, čo majú vzťah ku Kalištu aj s inými ľuďmi a porozprávali sa. Bol to dobrý koncept aj preto, že mnohí, ktorí prišli na túto akciu, nevedeli predtým, čo sa tam stalo, a prostredníctvom tohto sa aj o tom dozvedeli.“

Múzeum SNP: Nejde o kvantitu

Múzeum SNP deklaruje, že mu nejde o kvantitu a vysokú účasť, ale o kvalitu návštevníkov. Prekážkou sú podľa Lesníka najmä opakujúce sa prípady nevhodného správania sa niektorých návštevníkov a ich pokriky smerom k ústavným činiteľom. Obmedzeným rozsahom podujatia chce múzeum zabrániť i takýmto prejavom. Mičev súhlasí, že podobné prejavy nemajú na pietnom mieste čo robiť, no na druhej strane si nemyslí, že obmedzeniami a zmenou programu sa dá tento problém riešiť. Sečkár hovorí, že nespokojnosť ľudí s politikou je celospoločenský problém, ktorý by nás nemal ovplyvňovať pri takýchto akciách. „Oslavy sa dajú udržať aj v rámci slušnosti,“ hovorí Sečkár.
Múzeum sa netají ani snahou zrušiť alebo obmedziť občerstvenie pre návštevníkov. Podobne ako pri iných otázkach, argumentuje hlavne zahraničím. Faktom je, že podujatia na Slovensku sú známe aj pre množstvo občerstvenia, ktoré v cudzine nebýva vždy také dostupné. Je to ale naše negatívum alebo dôkaz tradičnej slovenskej pohostinnosti?
Tento rok našťastie ostáva občerstvenie ešte zachované. Ďalšie pokračovanie Stretnutia generácií je ale otázne. Múzeum SNP chce otvoriť aj otázku zmeny termínu ako i celého formátu. Rokovania o týchto zmenách a predstavách by sa medzi zástupcami SZPB a Múzea SNP mali podľa Lesníka začať na jeseň. Otázkou je, prečo v tomto roku náš Zväz obišli.

Vo veku nedožitých 102 rokov v nedeľu 9. júna zomrel jeden z posledných priamych účastníkov bojov o Dukliansky priesmyk kapitán Štefan Šteflovič.

Šteflovič velil na Dukle rote samopalníkov. Nedávno sme o ňom písali v súvislosti s jeho vyznamenaním medailou M. R. Štefánika. „Pre mňa to znamená veľa, som hrdý, že sa mi dostalo takej cti,“ uviedol na margo svojho povýšenia.

Mladý mechanik Šteflovič prežil v Slovenskej armáde časť vojny na Kaukaze, kým sa nedostal v rámci autodielní do Odesy. Tam býval na priváte u člena odboja Kyrila Volčeva, pre ktorého zabezpečoval informácie. Na sklonku roka 1943 sa z neho stal informátor a po oslobodení Odesy v apríli nasledujúceho roku sa pridal k 1. čs. armádnemu zboru v ZSSR.

V rámci neho bojoval na Dukle ako veliteľ 2. roty, 5. práporu, 3. brigády 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. V urputnom boji utŕžil v polovici septembra zranenie lýtka, z ktorého sa liečil do konca roka. Následne mal na starosti techniku, ktorú sa podarilo zabaviť nepriateľovi. Momentálne je jedným z dvoch posledných veliteľov rôt na Dukle. O svojom osude napísal knihu Únik z moci šelmy, vydalo ju Múzeum SNP v r. 2015. Jeho príbeh sme priniesli v č. 14/2016 na s. 8: https://issuu.com/szpb/docs/bojovnik_142016/7

Verejnosť a členovia SZPB sa rozlúčili v bratislavskom krematóriu so spolupracovníkom, kamarátom, veliteľom a bývalým tajomníkom Ústrednej rady SZPB plukovníkom v. v. Ing. Jozefom Halapinom.

Opustil nás 22. apríla 2023 vo veku 81 rokov. Pochádzal z Čeloviec (okres Trebišov), kde sa narodil 12. marca 1942. Ako vojak z povolania pôsobil 22 rokov na veliteľských postoch v rozličných delostreleckých jednotkách a útvaroch. Zaslúžil sa tak o rozvoj delostrelectva Východného vojenského okruhu ČSĽA. Po ukončení výkonu veliteľských funkcií pracoval ako náčelník Oblastnej vojenskej správy, neskôr mestskej a okresnej vojenskej správy Bratislava IV.

Na post tajomníka Ústrednej rady SZPB Jozefa Halapina zvolili na 12. zjazde v roku 2002. Bol najmä obhajcom sociálnych práv priamych účastníkov odboja. ,,Dnes už nemajú sociálne výhody, ani výhody v zdravotnom zabezpečení, prišli aj o cestovné preukazy,“ kritizoval nedostatky v roku 2004. Poukazoval vtedy na fakt, že od roku 1988 cestovali odbojári zadarmo vlakmi aj autobusmi, až kým im túto výhodu nezrušil štát v roku 2001.

Po skončení pôsobenia vo vrcholných funkciách SZPB aktívne pracoval v riadiacich štruktúrach občianskych združení Zväz vojakov SR, Vojenský veterán Bratislava či Cech puškárov a delostrelcov prakticky až do konca života. V roku 2017 mu minister obrany Peter Gajdoš udelil striebornú Pamätnú medailu 2. stupňa.

Česť jeho pamiatke!