Aktuality

Rozlúčka s hrdinom

Vo veku 96 rokov zomrel priamy účastník Slovenského národného povstania, predseda Historickej odbojovej skupiny partizánov v SNP a v zahraničí, člen Predsedníctva ÚR SZPB Ing. Karol Kuna. 
Karol Kuna sa narodil v roku 1928 v Bobrovci pri Liptovskom Mikuláši. Bol priamym účastníkom SNP. Pôsobil v partizánskej skupine Za slobodu Slovanov ako spojka. Už pred povstaním pomáhal otcovi v ilegálnej protirežimovej práci.

Ako člen Predsedníctva ÚR SZPB bol do posledných chvíľ aktívny a dôsledný protifašistický odbojár. Mal rozvážne a premyslené názory a preto požíval nesmiernu úctu medzi svojimi kolegami.

Posledná rozlúčka so zosnulým sa bude konať na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave v piatok 25. októbra o 14.00 hod.

Vladimír Mikunda, hovorca SZPB

Karol Kuna uprostred medzi svojimi kolegami.


Vážení slovenští bratři a přátelé

Dovolte mi, abych za Český svaz bojovníků za svobodu vyjádřil slovenskému lidu a Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov upřímnou soustrast v souvislosti s tragickým odchodem našeho slovenského bratra ve zbrani, antifašisty  a vlastence Karola Kuny.

Mám v žívé paměti naše setkání na nedávné oslavě SNP, kdy jsme se všichni setkali. Je mi smutno.

Odcházejí skuteční bojovníci, vzácné charaktery a nezištní lidé. To je pro nás příležitost k zamyšlení a taktéž, podnětem abychom prohloubili naši bratrskou spolupráci, která sjednocuje naše národy a protifašistické svazy.

Přeji všem slovenským bratrům mnoho zdraví a úspěchů.

*1928 – 2024 † , Karol Kuna, Věčnaja pamjať !

Ing. Jaroslav Vodička, plk. v.v.

Předseda ÚV ČSBS

„Na frak“ českej falzifikácii

Na stránke medium.cz bol 3. septembra 2024 uverejnený dehonestujúci článok českého autora Jana Zieglera, ktorý tvrdí, že „ku hlavným vinníkom porážky SNP patria rabujúci a vraždiaci partizáni“ a že SNP „ukradli a zneužili“ komunisti. 

Tak predovšetkým – SNP nebolo porazené, pretože vojenská porážka je otázkou kapitulácie, no a tú nikto neprijal, hoci Nemci ju povstalcom ponúkali. Aj telefonicky 26. 10. 1944 po páde Zvolena. 

Ďalej Ziegler píše o rabujúcich a vraždiacich partizánoch. Lenže neuvádza žiadne fakty na podporu svojho obvinenia! Pričom ja osobne som sa stretal s ľuďmi, ktorí mi „zaručené“ správy o niečom takom svedecky vyvracali. 

Jeho tretím nezmyslom je, že povstanie „komunisti ukradli a zneužili“. A komu ho ukradli? Čecháčkom okolo Beneša? Toho, ktorý sa najskôr vystatoval, že padne v boji s Nemcami ako posledný a potom zbabelo ušiel do Anglicka? Toho Beneša, ktorý nezabránil bombardovaniu Dubovej? Toho Beneša, ktorý nezabezpečil, aby na pomoc SNP preleteli aj čs. letci z Anglicka, hoci tí sa o to veľmi snažili?  

Predsedníctvu ÚR SZPB a Výkonnému výboru ÚV ČSBS o tom na spoločnom rokovaní rozprával jeden z nich! Bol som toho očitým svedkom! No a slová, ktoré Beneš Slovákom telegrafoval 21. 8. 1944, že „je to posledný okamih, aby ste zmyli všetko, čo quislingovská vláda a tzv. samostatné Slovensko proti spojencom napáchalo“ a že to bude mať „ďalekosiahle následky pre Slovensko a budúce Československo“, boli len snahou o prekrytie jeho špatne skrývanej zbabelosti a falošnosti.   

V skutočnosti to bol Beneš, kto si chcel podriadiť naše Povstanie. Veď si len spomeňme, čo písal generál Sergej Ingr 14. 10. 1944 divíznemu generálovi Rudolfovi Viestovi! „Nariadil som generálovi Pikovi už 20. septembra, aby prerokoval podriadenie leteckého pluku a 1. čs. zboru Tebe ihneď, ako dôjde k jeho spojeniu s vojskom na Slovensku… Súdim, že za dnešného stavu vojenskej organizácie na Slovensku by bolo účelnejšie vyňať zo zboru niektoré prvky a podriadiť ich priamo armáde… Mám na mysli predovšetkým parabrigádu… Rovnakým spôsobom by mohli byť použité 1. a 3. brigáda zboru, čím by mohlo byť veliteľstvo zboru zrušené…“ Kto teda chcel „komunistickým“ Slovákom ukradnúť Povstanie? Veď všetky dôkazy hovoria, že krádež pripravovali „demokratickí“ Česi na čele s Benešom! 

Na záver vyvrátim ďalšie dva nezmysly. Prvý, že SNP je „spoločne s Varšavským povstaním hodnotené ako najvýznamnejší protinacistický odbojový čin v okupovanej Európe“. Kde sa mu stratil najväčší protinemecký odboj? Úspešný a víťazný odboj Juhoslovanov?   

Druhým nezmyslom je „zavraždenie“ členov vojenskej misie pplk. Waltera Otta. My sme poznali očitého svedka, ktorý vyhlasoval, že táto misia nebola „zavraždená“. Priamym účastníkom tejto „vraždy“ bol totiž otec bývalého oblastného predsedu v Bratislave Ladislava Jaču. No a ten podal svedectvo, že prvý, kto vytiahol pri rokovaní zbraň, bol jeden z Nemcov. 

Vladimír Mikunda 

O čom sa zhovára facebook?

Kolega znova výstižne napísal: HROB NEZNÁMEHO VOJAKA V BRATISLAVE

„Hrob neznámeho vojaka, ako protokolárne miesto, je ústredné pietne miesto a najčestnejší vojnový hrob, pri ktorom sa organizujú štátne pietne akty.“

Minulý týždeň sme si pripomenuli boje na Dukle. Kostrové pozostatky neznámeho vojaka, ktoré sa našli v roku 1997 a doteraz boli umiestnené vo Svidníku, boli uložené do hrobu neznámeho vojaka ako súčasť slávnostnej ceremónie 5. decembra 2022. Vždy je „hrob neznámeho vojaka“ ťažká úloha a treba k nej pristupovať s rešpektom.

Víťazný návrh pamätníka na Rázusovom námestí vzišiel z výtvarnej súťaže, do ktorej sa prihlásilo 24 návrhov, a je od autora Mareka Kvetána. Dielo má tvar levitujúceho kruhu symbolizujúceho štít padajúci alebo opierajúci sa o zem. Prítomný je aj motív tzv. večného ohňa, v noci svietiaceho lúča, zároveň je celý pamätník podsvietený. Toľko popis….

Ale, aká je skutočnosť, ako vyzerá toto naše „ústredné pietne miesto“ dnes po 2 rokoch? Bol som sa tam pozrieť. Neviem, či ostatných 23 návrhov bolo horších, ale tento výsledok je prinajmenšom nedôstojný a rozporuplný.

Kedysi boli v komisiách odborníci, urbanisti, sochári, architekti, dokonca sa niekedy pripomienkovaním zúčastnila aj široká verejnosť, pokiaľ sa jednalo o „verejný priestor“. Je to vždy veľká zodpovednosť voči mestu. Pokiaľ by bola komisia čo k čomu (ako kedysi) položila by autorovi pri predložení návrhu minimálne týchto 10 otázok:

1/ Je to naozaj vhodný výber miesta – Rázusovo nábrežie? (Zátopová oblasť, frekventovaná pešia a turistická zóna, inžinierske siete pod pamätníkom, logistické komplikácie pri kladení vencov, vysoká prevádzka áut) Nenašlo by sa vhodnejšie miesto v rámci Bratislavy?

2/ Vhodná orientácia pamätníka? (je obrátený k Dunaju, pričom os parku so sochami je v smere nábrežia SNM – most SNP). Pamätník je obrátený smerom do Rakúska, pričom vojak padol na východe-na Dukle.

3/ Zdôvodnenie nepochopiteľného tvaru pamätníka? Preboha, čo to je: levitujúci kruh symbolizujúci štít ? Nie je to len vykonštruované zdôvodnenie ex-post, aby sa to nejako obhájilo?

4/ Prečo je významný poetický text na zadnej strane? Text by mal byť prirodzene čitateľný spredu s dôstojnejším typom písma. Dielo uprostred pešej zóny pôsobí ako pootvorený poklop kanalizácie.

5/ Aké je zdôvodnenie sterilnej horizontály bez figurálneho detailu? Vertikála na pamätník je vždy vhodnejšia. Sú aj prípady vertikálneho pamätníka (Moskva-Červené námestie), ale to je úplne iná poloha aj situácia.

6/ Počítal niekto s náletovým lístím a odpadkami, špakmi v škáre pod kruhom? (Nedôstojný a technicky nezvládnutý detail)

7/ Ostatky sú nedôstojne uložené v schránke pod dlažbou, kde po nich skáču deti. Prečo?

8/ Prečo nehorí večný oheň a namiesto neho (svieti – nesvieti) lúč?

9/ Prečo nie je pietne miesto oddelené drobnou mestskou architektúrou alebo pôdorysnou kresbou? (Nástupný chodník, lavičky, osvetlenie, vlajkosláva)

10/ Prečo nie sú architektonicky doriešené stojany na vence? (Sú porozhadzované na pešej zóne okolo prstenca). Aj 3-4 stožiare na vlajky by priniesli potrebnú vertikálu a dôstojnosť miestu.

Autorovi a vyzývateľom súťaže by sa asi len veľmi ťažko odpovedalo na tieto otázky. Komisiu to zrejme nezaujímalo…

Je smutné, že nový pamätník ani zďaleka nedosahuje úroveň starších pamätníkov našich otcov spred 50-60 rokov. (Dukla, Slavín, SNP Banská Bystrica, Nemecká). Chápem, že nemôže dosiahnuť parametre napr. Víťazného oblúka v Etoile Paris (čo je tiež hrob neznámeho vojaka).

Čomu sa majú klaňať štátne návštevy? Hádam zanedbanej levitujúcej zhrdzavenej obruči s nápisom vzadu? Hrob neznámeho vojaka jednoducho v tomto pa-tvare a na toto miesto nepatrí.

Aký počin v pamätníkovej tvorbe sa vlastne urobil za ostatných 20 rokov? Je to vari škaredá stena Kuciakovcov, alebo pamätník Daniela Tupého? Alebo obrovitá nevydarená socha Štefánika uprostred moderného nákupného centra? Alebo „prťavá“ socha T. G. Masaryka bez mierky k budove SNM? Zas sme mali jedinečnú šancu priniesť mestu novú dominantu a niečo sme zas „spackali“. Prečo? Lebo nevedkovia….

Podpísané menom Ondrej Zimka

Omlouváme se! Naši drazí, sestry a bratři Slováci!

Vážený pane prezidente Slovenské republiky a předsedo vlády Slovenské republiky!

Omlouváme se jménem všech slušných Čechů, Moravanů a Slezanů bez ohledu na jejich sociální a politické smýšlení za neuvěřitelnou sprostotu prezidenta České republiky, předsedy České vlády a obou komor Parlamentu České republiky, že se úmyslně a vědomě distancovali od účasti na 80. výročí Slovenského národního povstání.

Jestliže se nejvyšší představitelé České republiky distancují od národní slavnosti konané k připomenutí významu boje proti fašismu i tisíců obětí Slováků, ale i Čechů a mnoha dalších národností padlých v tomto boji, tak jasně dokazují, na jaké straně dnes stojí, když ne na té bojující proti fašismu.

Základní prvky neofašismu se nenápadně, ale kvapem rozmáhají po celé Evropě, prosakují do nejvyšších sfér politických stran, ale i celých států i životů jednotlivých občanů. Drzost a hloupost, s kterou naši představitelé plivli na hrdý slovenský národ je neodpustitelná.

Nejsou bližší a skutečně více bratrské národy než ty naše. Společná historie se přímo promítá do života tisíců rodin v obou zemích. Máme vzájemně na obou stranách mnoho skutečných přátel, kteří si umějí pomoci, fandíme si vzájemně ve sportu a kultuře, máme radost, když se nám vzájemně daří zvyšovat životní úroveň.

O to silnější je hlas zvonu bijící na poplach ve jménu míru! A to právě slavnostní připomenutí 80. výročí Slovenského národního povstání bylo. Na něm měly být zastoupeny všechny antifašistické síly Evropy. Tam v tuto chvíli právě probíhal svatý boj proti válkám – za mír!

Na dálku si slušní lidé u nás připomněli historická fakta Slovenského národního povstání, i nezbytnost blízkosti a soudržnosti našich národů. Je to jako mezi sourozenci v rodině. Můžeme se poškorpit, ale vždy si budeme pomáhat, fandit a držet pohromadě.

Vážený slovenský národe, nenechte se vodit jako loutky někým cizím a v cizím zájmu, jako česká vláda! Máte svůj život, svůj rozum, volíte si svobodně svoje představitele, bráníte svou zemi, svůj jazyk, svou historii v dobrém i zlém!

Ještě jednou se omlouváme za nechutné politikaření českých představitelů a přejeme slovenskému národu nejen u příležitosti výročí Slovenského národního povstání všechno nejlepší!

Redakční rada Dialogu*otázky*odpovědi, Československo, 31. srpna 2024

Doručené e-poštou

https://ceske-narodni-listy.estranky.cz/clanky/prispevky/omlouvame-se–nasi-drazi–sestry-a-bratri-slovaci-.html

Vraj, čo znamenajú Putinove slová?

Po vyhlásení prezidenta RF Vladimíra Putina o možnom povolení Ukrajine útočiť do hĺbky Ruska a o odpovedi Moskvy na to sa začali bývalí činitelia USA zaujímať u veľvyslanca RF v Štátoch Anatolija Antonova čo „je naozaj za týmto vyhlásením“?

Antonov na základe toho skonštatoval, že Putinove slová boli veľmi pozorne zaregistrované. „Ja som hovoril len toľko, že ´kolegovia, nezahrávajte sa s ohňom´,“ prináša jeho slová RIA Novosti.

Už vo štvrtok 12. 9. 2024 večer V. Putin pre televíziu Rossija vyhlásil, že zapojenie ďalekonosných rakiet Západu do vojny na Ukrajine bude znamenať vojnu aliancie NATO s Ruskom. Na Slovensku ako prvá uverejnila toto varovanie webová stránka www.szpb.sk a zväzový facebook SZPB. Potom to uverejnil aj armadnymagazin.sk.

Vladimír Mikunda

Rada pre predplatiteľov mesačníka Bojovník

Vážení súčasní i budúci predplatitelia mesačníka Bojovník. Získať náš titul
cestou predplatného je veľmi jednoduché. Stačí si ho elektronicky objednať
na internetovej adrese: predplatne@slposta.sk

Voľným spôsobom tam však uveďte svoju adresu, kam Vám má prísť faktúra a,
čo je dôležité, uveďte aj doručovaciu adresu – kam má byť Bojovník dodávaný.
Prečo to zdôrazňujem? Lebo predplatné na mesačník Bojovník môžete
objednať aj pre niekoho iného, napr. pre svojich rodičov, či venovať ho
priateľom. V tom prípade bude doručovacia adresa Bojovníka, samozrejme, tiež
iná, ako adresa, kam má prísť faktúra na uhradenie predplatného.
Momentálne sme v období tzv. hodnotiacich členských schôdzí základných
organizácií SZPB. Čiže na základe dohody niekoľkých členov môže byť
Slovenskej pošte, a.s. poslaná aj skupinová objednávka. Čiže doručovacích
adries na Bojovník napíšte do objednávky niekoľko, no adresa na dodanie
faktúry môže byť len jedna. Ak sa tak „skupina“ dohodne a poverí jedného
člena, aby to uhradil za všetkých.
V skupinovej objednávke však môže byť pre každého predplatiteľa rovnaká
doručovacia i fakturačná adresa. Ak si to každý predplatiteľ chce uhradiť sám.
Toto je naozaj na každom jednom čitateľovi.
V roku 2024 vydáme 12 čísiel mesačníka Bojovník a tak cena ročného
predplatného je 8,64 eura (0,72 eura za číslo).

Predplatné sa však dá objednať aj osobne v Slovenskej pošte, a.s., či
u Vášho poštového doručovateľa.
Viď tiráž na 16. strane mesačníka Bojovník.
Pomôžte nám šíriť historicky objektívne protifašistické fakty a informácie!
S vďakou a úctou V. Mikunda, šéfredaktor

Podpora petície

Vážení členovia SZPB, členovia ÚR SZPB a Predsedníctva SZPB.

Jedna z úloh Programového zamerania SZPB je aj práca s mladou generáciou, komunikácia s ňou a vytváranie jej priestoru na prácu v spoločnosti v prospech SZPB a jeho odkazu.

Vychádzajúc a opierajúc sa o túto časť Programového zamerania dovoľujem si obrátiť sa touto cestou na Vás o podporu a spoluprácu na všetkých stupňoch organizačnej štruktúry nášho zväzu pri iniciatíve mladého člena SZPB Artura Bekmatova.

Cieľom petície je oslovenie poslancov NR SR za rozšírenie definície protifašistického odboja na roky 1936 – 1948 v Zákone 487/2013. Takouto úpravou je možné dosiahnuť, že protifašistický odboj sa bude vzťahovať aj na občanov ČSR, ktorí v rokoch 1945-1948 bojovali proti banderovcom, ako aj na asi 2 000 československých dobrovoľníkov, ktorí sa v rokoch 1936 – 1939 zapojili do občianskej vojny v Španielsku, ako členovia jednotky Interbrigáda.

Touto cestou Vás žiadame o maximálnu súčinnosť petičnému výboru pri zbere podpisov v členskej základni zväzu a medzi sympatizantmi. Rovnako odporúčame za účelom zberu podpisov využiť aj verejné podujatia s tematikou SNP.

Petícia bude adresovaná poslancom NR SR, aby v spomínanom duchu novelizovali zákon č. 487/2013 o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.

Sme presvedčení, že je našim morálnym dlhom voči všetkým Interbrigadistom a protibanderovským bojovníkom ozrejmiť súčasnej spoločnosti fakt, že slovenskí dobrovoľníci bojujúci na strane republikánskeho Španielska boli našimi prvými antifašistami.

Partizáni, vojaci a príslušníci bezpečnosti bojovali proti teroristickým skupinám, ktoré utekali z Ukrajiny cez východné a severné Slovensko na Západ a terorizovali, vraždili a vykrádali obyvateľstvo. Pre nich sa druhá svetová vojna skončila v roku 1948.

Vopred ďakujem za súčinnosť.

S pozdravom

                                                                                  Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc.

                                                                                              predseda SZPB

Petičný hárok si môžete stiahnuť TU

160. výročie vzniku Matice slovenskej

Prinášame Vám príhovor predsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Doc., PhDr. Viliama Longauera, CSc. na oslavách 160 výročia vzniku Matice slovenskej v Martine dňa 4. augusta 2023

_________________      

Vážené slávnostné zhromaždenie Matice slovenskej

Pripadla mi vzácna a čestná povinnosť prihovoriť sa a pogratulovať Matici slovenskej v čase 160. výročia jej vzniku. Pozdravujú Vás členovia a predstavitelia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ktorý je aj v zmysle našich Stanov historickým a národno-spoločenským supútnikom Matice slovenskej. Je pre nás rovnako dôležité venovať sa národno-emancipačným úsiliam Slovákov od čias Štúrovcov. Odkaz týchto snáh a zápasov v 19. storočí získal svoj mimoriadny význam v období 2. svetovej vojny, v boji proti fašizmu, najmä v období hrdinského Slovenského národného povstania. Mnohé osobnosti a pracovníci Matice sa osobne a so zbraňou v ruke zúčastnili tohto boja za našu slobodu národnú a štátnu. Matica si aj vtedy uchovala svoje mravné hodnoty a česť.

Aj v nedávnom období výrazne sme pokročili v našej kooperácii a porozumení. Dňa 20. júna 2018 sme spolu s p. predsedom Matice
Ing. Mariánom Gešperom podpísali v Bratislave Memorandum o spolupráci. Patrí sa podčiarknuť, čo v danej chvíli formuloval p. predseda Matice:
„Memorandum o spolupráci so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov je naším spoločným odkazom verejnosti, že Slovenské národné obrodenie, všeslovanská idea aj odboj proti nemeckému nacizmu a pangermanizmu patria k základným ideovým pilierom vzniku samostatnej a demokratickej Slovenskej republiky v roku 1993.“ V danej chvíli zaznel aj náš hlas k tomuto záväznému pokroku v našich vzťahoch: „Toto memorandum sme podpísali práve preto, aby sme v určitých veciach smerovali rovnako s cieľom vplývať na verejnosť, ale aby sme aj spolupracovali s ďalšími našimi partnermi, ako je Združenie miest a obcí Slovenska, ministerstvo kultúry či ministerstvo obrany. Veríme v úspech tohto memoranda!“ 

   Aj ja osobne ako nastupujúci predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ako aj p. predseda Matice, môžeme bilancovať skutočné vzácne a hodnotné výsledky – napríklad v spojitosti s uctením si osobností Ľudovíta Kukorelliho a Cyrila Daxnera, ale aj v spojitosti s našou spoločnou návštevou výstavy k 100. výročiu narodenia martinského grafika a ilustrátora Janka Nováka, výtvarníka padlého v Slovenskom národom povstaní. Pripomínam naše spoločné aktivity a prístupy k Stálej expozícii SZPB Za slobodu! v Bratislave, v Zvolenskej Slatine pri odhaľovaní obnovenej busty M. R. Štefánika, návšteve a pôsobení Galérie Jána Kulicha v tejto obci. Pripomeňme,
že naše hodnotné, reprezentačné protokolárne aktivity pri oceňovaní osobností nášho kultúrneho a spoločenského života organizujeme spoločne – v čase 100. výročia vzniku Československa, pri výročiach Slovenského národného povstania a osobitne v rámci slávnostného matiné Slavín v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave v septembri 2022.

   Želáme Vám teda, ako aj historickej a živej Matici slovenskej, úspešnosť budúcich dní, pevné zdravie, žičlivejšie pomery v našom národnom štáte a pozoruhodné výsledky v ďalšej záslužnej práci.

Kalište iba ako tichá spomienka

Ján Rohár

Náčelník generálneho štábu Daniel Zmeko 21. júla 2023 na oslavách M. R. Štefánika v Košariskách vyhlásil, že „najviac čo zabíja tradíciu, je formalizmus. Prísť a postáť chvíľočku k pamätnému miestu, nie je problém, zorganizovať aktivitu so stovkami ľudí, to je už o niečom inom“. Žiaľ, týmito myšlienkami sa neriadi iný subjekt ministerstva obrany – Múzeum SNP, ktoré by chcelo tohtoročný, 17. ročník Stretnutia generácií na Kališti zmeniť na tichú pietnu spomienku. Vedenie múzea sa pritom vôbec nespýtalo na názor tých, čo v roku 2006 stáli pri vzniku idey stretávania sa všetkých pokolení od najmladšieho až po najstaršie, ktoré si ešte osobne pamätá hrôzy vojny a minulosti.

Na SZPB celkom „zabudli“

Novinkou je, že Oblastný výbor SZPB Banská Bystrica už nepatrí medzi spoluorganizátorov podujatia! Jeho prvotný koncept pritom nebol dielom Múzea SNP, to len v roku 2006 súhlasilo s tým, čo pripravila oblastná organizácia Zväzu pod vedením Pavla Sečkára. V tomto roku Múzeum SNP pristúpilo k prehodnocovaniu tohto dlhoročného úspešného konceptu. Neúčasť SZPB pri organizovaní podujatia odôvodnilo Múzeum SNP vnútornými problémami Zväzu. Tie sa ale činnosti Oblastnej organizácie SZPB v Banskej Bystrici nijako priamo nedotýkajú, nakoľko každá oblastná organizácia SZPB má podľa stanov vlastného štatutára a má odvodenú právnu subjektivitu.
Podľa zástupcu riaditeľa múzea Dalibora Lesníka sa nové zameranie podujatia opiera o osobné skúsenosti získané počas návštev u zahraničných partnerov, ako sú pamätné miesta Lidice, Ležáky a Terezín v Českej republike či grécke, talianske alebo nórske vypálené obce. Tam sa podľa Lesníka pripomínajú tragické udalosti spojené s druhou svetovou vojnou bez kultúrneho programu a občerstvenia. Z tohto dôvodu sa má byť tohtoročné podujatie na Kališti organizovať len pietnou formou bez tradičného programu. Ideový otec Stretnutí generácií Pavol Sečkár ostro nesúhlasí so zrušením kultúrneho programu. Podľa neho treba rozlišovať medzi pietnou spomienkou, ktorá sa pri príležitosti výročia vypálenia Kališťa každoročne koná 18. marca v priestoroch Múzea SNP, a Stretnutím generácií, ktorého druhá časť má byť aj o neformálnych kontaktoch a zábave v mieri.

Pavol Sečkár ostro nesúhlasí

„Kto to nepochopil, ten nič nepochopil,“ zdôrazňuje Sečkár s tým, že tento koncept úspešne fungoval 16 rokov a nedá sa iba tak zrušiť. Oponuje aj argumentu so zahraničnými partnermi a dodáva, že aj návštevy z Lidíc vždy pozitívne hodnotili oslavy v Kališti, ba dokonca sami prevzali niektoré prvky a začali organizovať slávnosti aj s detskými súbormi.
So Sečkárom súhlasí bývalý riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev. „Nie je pravda, že v Lidiciach či v Terezíne nebýva kultúrny program, hoci väčšinou býva komorný, hrá vážna hudba,“ konštatuje, „jeden rok sme v Lidiciach dokonca robili špeciálny program, varilo sa tam podľa receptov z Kališťa a bolo to prijaté s veľkou odozvou.“ Odvolávanie sa na zahraničie preto Mičev vníma skôr ako snahu niečím tieto presadzované zmeny zdôvodniť.
Dalibor Lesník prirovnáva doterajšiu formu osláv na Kališti k ľudovej veselici. Tento formát podľa neho nie je dostatočne vhodný na pripomínanie si tragických osudov vypálených obcí. „Oslavy SNP sú predsa pri inej príležitosti,“ konštatuje Lesník. Stanislav Mičev nesúhlasí, že by dochádzalo k zneucťovaniu pietneho miesta a argumentuje, že je vzdialené až okolo 500 metrov od pľacu, kde sa koná kultúrny program: „To stretnutie má pietny charakter aj napriek kultúrnemu programu. Tu ide o to, aby sa stretli preživší a tí, čo majú vzťah ku Kalištu aj s inými ľuďmi a porozprávali sa. Bol to dobrý koncept aj preto, že mnohí, ktorí prišli na túto akciu, nevedeli predtým, čo sa tam stalo, a prostredníctvom tohto sa aj o tom dozvedeli.“

Múzeum SNP: Nejde o kvantitu

Múzeum SNP deklaruje, že mu nejde o kvantitu a vysokú účasť, ale o kvalitu návštevníkov. Prekážkou sú podľa Lesníka najmä opakujúce sa prípady nevhodného správania sa niektorých návštevníkov a ich pokriky smerom k ústavným činiteľom. Obmedzeným rozsahom podujatia chce múzeum zabrániť i takýmto prejavom. Mičev súhlasí, že podobné prejavy nemajú na pietnom mieste čo robiť, no na druhej strane si nemyslí, že obmedzeniami a zmenou programu sa dá tento problém riešiť. Sečkár hovorí, že nespokojnosť ľudí s politikou je celospoločenský problém, ktorý by nás nemal ovplyvňovať pri takýchto akciách. „Oslavy sa dajú udržať aj v rámci slušnosti,“ hovorí Sečkár.
Múzeum sa netají ani snahou zrušiť alebo obmedziť občerstvenie pre návštevníkov. Podobne ako pri iných otázkach, argumentuje hlavne zahraničím. Faktom je, že podujatia na Slovensku sú známe aj pre množstvo občerstvenia, ktoré v cudzine nebýva vždy také dostupné. Je to ale naše negatívum alebo dôkaz tradičnej slovenskej pohostinnosti?
Tento rok našťastie ostáva občerstvenie ešte zachované. Ďalšie pokračovanie Stretnutia generácií je ale otázne. Múzeum SNP chce otvoriť aj otázku zmeny termínu ako i celého formátu. Rokovania o týchto zmenách a predstavách by sa medzi zástupcami SZPB a Múzea SNP mali podľa Lesníka začať na jeseň. Otázkou je, prečo v tomto roku náš Zväz obišli.

Lúčime sa so Štefanom Šteflovičom

Vo veku nedožitých 102 rokov v nedeľu 9. júna zomrel jeden z posledných priamych účastníkov bojov o Dukliansky priesmyk kapitán Štefan Šteflovič.

Šteflovič velil na Dukle rote samopalníkov. Nedávno sme o ňom písali v súvislosti s jeho vyznamenaním medailou M. R. Štefánika. „Pre mňa to znamená veľa, som hrdý, že sa mi dostalo takej cti,“ uviedol na margo svojho povýšenia.

Mladý mechanik Šteflovič prežil v Slovenskej armáde časť vojny na Kaukaze, kým sa nedostal v rámci autodielní do Odesy. Tam býval na priváte u člena odboja Kyrila Volčeva, pre ktorého zabezpečoval informácie. Na sklonku roka 1943 sa z neho stal informátor a po oslobodení Odesy v apríli nasledujúceho roku sa pridal k 1. čs. armádnemu zboru v ZSSR.

V rámci neho bojoval na Dukle ako veliteľ 2. roty, 5. práporu, 3. brigády 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. V urputnom boji utŕžil v polovici septembra zranenie lýtka, z ktorého sa liečil do konca roka. Následne mal na starosti techniku, ktorú sa podarilo zabaviť nepriateľovi. Momentálne je jedným z dvoch posledných veliteľov rôt na Dukle. O svojom osude napísal knihu Únik z moci šelmy, vydalo ju Múzeum SNP v r. 2015. Jeho príbeh sme priniesli v č. 14/2016 na s. 8: https://issuu.com/szpb/docs/bojovnik_142016/7

Návrat hore