Dňa 8. decembra 2016 formou pracovného otvorenia Ústredná rada Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov posúdila a vo výslednej podobe a tvare exponátov a prezentovanej umeleckej tvorby akceptovala podoby stálej expozície Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Je venovaná pokrokovým a národným tradíciám, ako aj formovaniu a vývinu protifašistických organizácií a hnutia po oslobodení. Slávnostné otvorenie expozície sa uskutočnilo dňa 20. decembra 2016. Ide o vlajkový, vzácny a atraktívny expozičný celok, ako aj dokumentačný tvar a súbor výberovej filmotéky. Od záveru decembra 2016 je stála expozícia, nazvaná príznačne Za slobodu!, v plnej miere k dispozícii širokej kultúrnej verejnosti – najmä odbojárskej obci, ale aj študentom stredných a vysokých škôl, odborníkom a aktívom profilových záujmových, spoločenských a nadačných inštitúcií, ale aj protifašisticky orientovaných pokrokových politických strán a hnutí. Prehliadka expozície, ktorá je výsledkom pozoruhodného odborného úsilia predstaviteľov a ústredných orgánov SZPB, ako aj aktívu popredných odborníkov. Vyžaduje si sústredenú pozornosť návštevníka v časovo adekvátnom rozsahu. V prípade záujmu o jej organizovanú prehliadku je vhodné a potrebné dohodnúť aj výber filmového alebo televízneho dokumentu alebo hraného filmu ako súčasť prezentácie expozičného celku. Prehliadku expozície je možné termínovo a časovo dohodnúť telefonicky alebo mailom, a to najneskôr 2 dni pred uvažovaným termínom, a to priamo so zostavovateľom a kurátorom expozičného celku PhDr. Ladislavom Skrakom /mobil – 0908 773 693, e-mail: lacoskrak@mail.t-com.sk alebo klubszpb@gmail.com/.
PhDr. Ladislav Skrak, tajomník Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB
Stála expozícia Za slobodu! vznikala pod záštitou predsedu vlády SR Roberta Fica, resp. na jej vzniku aktívne participovali RTVS, Slovenský filmový ústav, Slovenský národný archív, Múzeum SNP v Banskej Bystrici a Klub výtvarných umelcov a teoretikov. Slávnostnou, protokolárnou formou našu stálu expozíciu v priebehu roka 2017 navštívilo viacero významných hostí – v rámci zasadnutia v Bratislave Predsedníctvo Fédération Internationale des Résistants /FIR/, Klub generálov SR, pracovníci a žiaci – deti pracovníkov Veľvyslanectva SR, veľvyslanci Ruskej federácie a Kubánskej republiky, veteráni Veľkej vlasteneckej vojny z Ruskej federácie a Ukrajiny, ale aj predstavitelia Slovenského národného archívu, Múzea Ľudovíta Štúra, Komisia učiteľov, žien a mládeže, aktív Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB, ale aj predstavitelia Matice slovenskej. Spolu so svojimi učiteľmi a ako odmenu expozíciu navštívili aj žiaci vyšších ročníkov základných škôl z Bratislavy, ďalej početné delegácie členov SZPB – účastníci osláv oslobodenia Slovenska /Zvolen, Žiar nad Hronom, Banská Bystrica, Ružomberok, atď./, ale tiež predsedovia výborov Národnej rady SR pp. Jarjabek a Petrák, predseda poslaneckého Klubu SNS p. Bernaťák, atď.
Od 18. mája 2017 je plne funkčná Knižnica SZPB. Katalóg disponibilných kníh je možné nahliadnuť na webovej stránke Slovenskej národnej knižnice: mask.snk.sk. Je nutné zvoliť pritom prehliadanie dokumentov, ďalej knižnica-lokácia a nájsť subjekt – Knižnica SZPB. Pri prezeraní jednotlivých knižných titulov je vpravo hore adresa – klubszpb@gmail.com, cez ktorú je možné objednávať knižné tituly. Na komunikovanie so správcom knižnice PhDr. Ladislavom Skrakom je vytvorená mailová adresa expozicia.kniznica@szpb.sk.
Stála expozícia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Za slobodu – možnosti a podmienky prehliadky expozície
Dňa 8. decembra 2016 formou pracovného otvorenia Ústredná rada Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov posúdila a v realizovanom tvare exponátov a prezentovanej umeleckej tvorby akceptovala podoby svojej stálej expozície venovanej pokrokovým a národným tradíciám, ako aj formovaniu a vývinu protifašistických organizácií a hnutia po oslobodení. Slávnostné otvorenie expozície sa uskutočnilo dňa 20. decembra 2016, pričom v neformálnej predpremiére si náš vlajkový, vzácny a atraktívny múzejno-galerijný a dokumentačný filmotékový celok prezrelo aj početné plénum účastníkov spomienkovej slávnosti k výročiu prijatia Vianočnej dohody dňa 19. decembra 2016. Od tých čias je stála expozícia nazvaná príznačne Za slobodu v plnej miere k dispozícii širokej kultúrnej verejnosti – najmä odbojárskej obci, ale aj študentom stredných a vysokých škôl, odborníkom a aktívom profilových záujmových, spoločenských a nadačných inštitúcií, ale aj protifašisticky orientovaných pokrokových politických strán a hnutí. Keďže prehliadka expozície si vyžaduje sústredenú pozornosť návštevníka v časovo adekvátnom rozsahu, pričom je vhodné a potrebné dohodnúť aj výber filmového alebo televízneho dokumentu alebo hraného filmu ako súčasti prezentovaného celku, je potrebné prehliadku expozície termínovo a časovo dohodnúť telefonicky alebo mailom, a to najneskôr 2 dni pred uvažovanou prehliadkou, priamo so zostavovateľom a kurátorom expozičného celku PhDr. Ladislavom Skrakom /mobil – 0908 773 693, e-mail: lacoskrak@mail.t-com.sk alebo klubszpb@gmail.com/.
PhDr. Ladislav Skrak, tajomník Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov sa dištancuje od konania Igora Čombora, primátora Ružomberka podpredsedu ÚR, ktorý ako predseda mestom vytvorenej komisie prispel k udeleniu ceny Andreja Hlinku historikovi Františkovi Vnukovi. Postoj SZPB k práci tohto historika je dlhodobo známy a nemenný. Podstatnou časťou celoživotného diela Františka Vnuka bola glorifikácia vojnovej Slovenskej republiky a jej režimu a falzifikácia Slovenského národného povstania, jednej z najvýznamnejších štátotvorných udalostí. Ústredná rada SZPB k ďalšej situácií zaujme postoj po uvoľnení protipandemických opatrení.
Klub výtvarných umelcov a teoretikov si aj tentoraz, v kontexte významného výročia oslobodenia Slovenska a víťazstva nad fašizmom, ako aj Slovenského národného povstania, považoval za česť zorganizovať pod záštitou Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR výstavu, ktorá má pripomenúť a zdôrazniť umelecké a mravné odkazy boja proti fašizmu. Pritom iba nedávno nás opustili pevné piliere týchto tradícií: Orest Dubay, Ján Kulich, Tibor Bartfay, Karol Kállay, Arpád Račko, Ladislav Snopek, ale aj Albín Brunovský. Naša výstava však nie iba pripomína, potvrdzuje, že odkaz aj tých skôr zosnulých – bratov Hložníkovcov, Jozefa Baláža, Eleny Lazinovskej, Dagmar Rosulkovej, Jozefa Jankoviča, Alexandra Trizuljaka, Jozefa Kostku, Jána Ilavského, Imra Weinera Kráľa, ale aj mnohých ďalších, treba skôr nanovo exponovať v našom vedomí, aby bolo zrejmé, prečo sme si ctili tieto osobnosti. Hoci aj Štefana Bednára, Antona Hollého, Jána Mudrocha, Martina Benku, Jána Želibského, Ľudovíta Fullu. Bez tejto náročnej a vzácnej autorskej obraznosti, vizuality a postojovej kvality, ktorú vyjavili, nemali by naše výtvarné dejiny svoj zmysel, výraz a česť. Je šťastím, že vo výtvarnom umení ide o rešpektované hodnoty, ba aj to, že majú svojich výtvarných synov a dcéry. Nenazval by som to frontom, skôr množstvom skutočných osobností. Mnohých už nie najmladších, ale aj mnohých mladých. A púritom stále platí, že nepodľahli zvodom a mámeniam.
PhDr. Ladislav Skrak, predseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov a kurátor výstavy Príhovor ministerky kultúry Slovenskej republiky Natálie Milanovej pri príležitosti otvorenia výstavy Slovenské umenie proti fašizmu v Dvorane MK SR
Slovenské umenie proti fašizmu je výstava, ktorá sa koná pod záštitou Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Pripravil ju Klub výtvarných umelcov a teoretikov, vychádzajúc najmä zo stálej expozície zväzu pod názvom Za slobodu! v doplnení výpožičkami z iných zbierok.
Pre mňa slovenské umenie proti fašizmu nie sú len vytvorené a prezentované umelecké diela, ale aj osudy umelkýň a umelcov, ktorí zažili neskutočné hrôzy vojnových časov. Neviem si ani predstaviť, čím si v koncentračnom tábore Auschwitz pri poľskom meste Osvienčim prešla mladučká Zuzana Mináčová, z ktorej sa stala výborná fotografka. A čo tragédia, ktorú zažil maliar Edmund Gwerk, ktorý sa spolu so svojou manželkou Alžbetou Göllnerovou-Gwerkovou zapojil do príprav Slovenského národného povstania. Ju po potlačení SNP nacisti zatkli a neskôr spolu s ostatnými väzňami popravili v Kremničke pri Banskej Bystrici.
Aké hrôzy zažíval Ľubomír Feld, keď musel maľovať pre Mengeleho v Auschwitzi? Aké posledné roky pripravili rasové zákony maliarovi európskeho významu Arnoldovi Petrovi Weiszovi-Kubínčanovi, ktoré skončili jeho život v koncentračnom tábore?
Nedá mi nespomenúť mimoriadne talentovanú fotografku Irenu Blühovú, ktorá študovala na Bauhause. Vyznačovala sa nielen talentom, ale aj jasným postojom a počas vojny sa aktívne zapojila do protifašistického odboja.
Alebo maliara a grafika Štefana Bednára, ktorý bol účastníkom protifašistického hnutia a SNP a prežil koncentračný tábor. Čo bol osud, ktorý stihol aj ďalšieho účastníka povstania, maliara Jozefa Fedoru.
V SNP bojovala aj vynikajúca fotografka Magdaléna Robinsonová. Videla ako jej Nemci zabili matku. Spolu s otcom ju odviezli do koncentračného tábora Auschwitz. Keď sa v roku 1945 vrátila domov do Žiliny, na ceste zo stanice ako prvého človeka stretla bývalého gardistu, ktorý ju predtým strážil na Gestape. Ako fotografka sa po rokoch do Auschwitzu znovu vrátila, ale to miesto utrpenia bolo pre ňu prílišným šokom. Dokázala vytvoriť len štyri fotografie. Napriek neľudskosti a krutosti, ktorú zažila, však dokázala tvoriť. Ako povedala: “Bola som hladná po kráse života, pretože som zažila peklo života.”
Tieto osudy umelcov a umelkýň nie sú ojedinelé. Je ich oveľa viac. Sú súčasťou mozaiky osudu nášho národa a národov, ktoré prešli peklom nacistického prenasledovania a 2. svetovej vojny. Mnohí z nich – v drvivej väčšine ženy a muži bez známeho mena – mali v sebe morálny kompas a schopnosť rozlišovať dobro od zla, riadili sa tým najvyšším princípom humanity a mali silu postaviť sa neľudskosti a zhmotnenému zlu. To sú tí, ktorí pomáhali prenasledovaným aj za cenu ohrozenia svojho života a života svojich blízkych. To sú tí, ktorí sa aktívne podieľali na protifašistickom odboji
či chopili sa zbrane v Slovenskom národnom povstaní, bojovali proti fašistom. Bez nich by sme my nemali dnešok.
Na utrpenie obetí nacizmu však nesmieme zabúdať. Všetko ich strádanie, bolesť a obetovanie sa majú význam len vtedy, ak sa z neho spoločnosť poučí. Nesmieme preto tolerovať prejavy oživovania ľudáctva, rasizmu a extrémizmu či popieranie holokaustu. Som presvedčená, že umenie vo svojich rôznych podobách má svojou emotívnosťou i obraznosťou obrovskú silu nám pripomínať aj temné stránky našich dejín, ale nás aj napĺňať nádejou v našu odvahu, dobrotu a ľudskosť. Za neprítomnú ministerku kultúry jej príhovor prečítal Ladislav Skrak
Príhovor predsedu SZPB Ing. Pavla Sečkára, PhD. venovaný otvoreniu výstavy Slovenské umenie proti fašizmu Obdobie 75. výročia oslobodenia Slovenska, ktoré znamená nielen čas osláv ukončenia 2. svetovej vojny, ale aj gigantického víťazstva nad fašizmom, malo a má aj svoj aktuálny rozmer, v čase globálnej pandémie koronavírusu u nás aj v medzinárodnom meradle. Od historických dní vzniku SNP uplynulo 76. rokov, aj pri tejto príležitosti považujeme za potrebné pripomenúť si odvahu, obetavosť, nadšenie a hrdinstvo, slávu, ale i biedu, utrpenie vojakov a partizánov na povstaleckých frontoch, alei tragédiu organizátorov a našich spoluobčanov spôsobenú nemeckými bezpečnostnými zložkami, ale aj domácimi pomocníkmi.
Keď sa dnes zamýšľame nad odhodlaním povstalcov z čoho čerpali silu na otvorený boj, môžeme povedať, že to bola túžba po voľnosti od nacistického a fašistického jarma, ale i veľká nenávisť za zločiny a zverstvá spôsobené voči bezbranným, ale i bezradným ľuďom a nevinným deťom. História druhej svetovej vojny označuje Slovenské národné povstanie za druhé najväčšie ozbrojené vystúpenie nacistami porobených národov. Právom patrí medzi najsvetlejšie kapitoly novodobej histórie Slovákov. Pripomíname si, že za skutočnú demokraciu a ľudskosť života bojovali a mreli tisíce hrdinov protifašistického boja a odboja. Významný míľnik tohto výročia, skutočnosť, že sme mohli 75 rokov žiťv mieri, znamená, že sme vykonali mnoho potrebného pre pokrokový vývin ľudstva. Protifašistickí bojovníci, si v plnej miere uvedomujú, že nám odchádzajú priami účastníci 2. svetovej vojny a SNP. Vzdávame im úctu a ctíme si ich hodnoty bojovníkov za národnú slobodu, proti fašizmu a nemeckému nacizmu, a najmä ako dlhoročných bojovníkov za mier. Odkaz týchto priamych účastníkov bojov a mnohých obetí stavia pred nás mimoriadne aktuálnu úlohu objektívne reflektovať a pravdivo poznávať a hodnotiť zlomové udalosti 20. storočia. Tak, aby nehrozila strata historickej pamäte, aby sme zachovali ich odkaz ako základ pre život ďalších generácií nového tisícročia. Víťazstvo nad fašizmom pre nás znamená, že sme zvládli poraziť agresora, že to bola najmä Červená armáda Sovietskeho zväzu, a na Slovensku aj Rumunská kráľovská armáda, ktoré nám priniesli skutočnú slobodu za cenu mnohých životov. Ceníme si, že štáty protihitlerovskej koalície oslobodili národy Európy, ale aj nemecký ľud, z hlbokého dna a priepasti nacistickej tyranie. Porážka nacizmu znamenala závažnú a významnú etapu kultúrnej revolúcie, obnovu demokracie v Európe. Sme naozaj radi, že projekt a realita Európskej únie znamená aj upevňovanie pokroku a kultúry súžitia ľudí a národov. Chápeme, že našou mravnou povinnosťou je ctiť si a bojovať proti hrozbám militarizmu, extrémizmu, nacionalizmu a ďalším neľudským formám súžitia. Platí to, samozrejme, aj vo vzťahu k východným slovanským národom, ktoré sa patrí spoznávať ako našich osloboditeľov. Druhá svetová vojna má svoje desivé štatistiky. Milióny mŕtvych, ktorých smrť zavinili kulturtrégri a übermenši. Na sklonku druhej svetovej vojny iba rozšírili rady mrzákov a padlých. Na Slovensku, kde sa chceli liečiť z východného frontu, čakal ich údel zločincov, ktorých sa bolo treba báť. Nacizmus znamenal pre Európu ťaženie proti Židom a slovanským národom, aj proti demokraticky zmýšľajúcim, i komunistom. Znamenal zároveň obrovské vojnové škody, ktoré bolo potrebné zvládať v rozsiahlom programe povojnovej rekonštrukcie hospodárskeho a kultúrno-spoločenského života. Z tohto marazmu hľadali cestu ku krajšej budúcnosti mnohí umelci, slovenská kultúra a umenie. Skutočné umenie nič neprikrášľovalo, ale pomáhalo žiť. Vzdávame úctu všetkým tým, ktorí pri plnení svojho poslania nesklamali.
Plazivá falzifikácia dejín sa v Prahe stáva čoraz otvorenejšou. Symbolom prekrúcania a prispôsobovania si dejín je aj odstránenie sochy sovietskeho osloboditeľa maršala Ivana Stepanoviča Koneva z námestia Interbrigády. Hovorca mestskej časti Ondřej Šrámek uviedol, že týmto krokom „rada MČ pristúpila na realizáciu uznesenia zastupiteľstva z minuloročného septembra“. Socha bude uložená do Múzea pamäti 20. storočia, čo potvrdila predsedníčka jeho správnej rady Hana Marvanová. Múzeum si sochu od Prahy 6 vypožičiava zdarma, jej cena bola odhadnutá na 13 miliónov českých korún. SZPB považuje odstránenie sochy maršala I. S. Koneva spred očí verejnosti za veľkú neúctu voči objektívnym dejinám. V. Mikunda, vedúci mediálneho oddelenia SZPB
FIR (medzinárodná antifašistická organizácia) a jej členské národné organizácie s veľkým znepokojením sledujú súčasné šírenie vírusu Covid-19 (respiračné ochorenie a spôsobuje vírusovú pneumóniu) v Európe. Nezaujímajú nás len zdravotné aspekty, ktoré zasiahli celú spoločnosť, ale aj antifašistická práca FIR a všetkých členských federácií, pretože táto pandémia ju rôznymi spôsobmi ovplyvňuje Od 11. týždňa boli na všetkých pamätných miestach v nemeckých koncentračných táboroch zrušené medzinárodné slávnosti pri príležitosti 75. výročia ich oslobodenia. Podľa n našich informácií to bolo koordinované manažmentom pamätného miesta s medzinárodnými táborovými výbormi. Zatiaľ neboli zrušené iba oslavy oslobodenia v Mauthausene v máji 2020. Pamätník Mauthausenu je však kvôli vládnemu nariadeniu zatvorený do začiatku apríla. To isté platí pre pamätník Auschwitz-Birkenau, ktorý bol dočasne uzavretý do konca marca. Dôvodom zrušenia bolo, že najmä starší ľudia patria k vysoko rizikovým skupinám, ktorých životy sú vážne ohrozené víusom Covid-19. Vítame takéto preventívne zdravotné opatrenia, aj keď podľa nášho názoru je obrovská aj z toho vyplývajúca politická škoda. Preventívnymi opatreniami na zabránenie pandémii sa navyše zakazujú spoločné zhromaždenia organizované FIR a jej členských federácií. V Maďarsku sa ročné udeľovanie ceny Radnóti muselo odložiť o niekoľko mesiacov. V Taliansku sú tradičné oslavy do 25. apríla, v deň oslobodenia, skutočne ohrozené. Plánovaná antifašistická konferencia Ruského zväzu veteránov sa odkladá na druhú polovicu roka. Okrem toho sa ruší mládežnícky projekt „Vlak tisíc“, pamätný vlak z Bruselu do Osvienčimu z dôvodu celoeurópskych obmedzení cestovných možností a zdravotných rizík účastníkov. Takéto obmedzenia sú politicky bolestivé, ale v tejto situácii je dôležité, aby všetci naši členovia a najmä veteráni protifašistického odboja zostali zdraví a mohli naďalej prispievať k našim spoločným úlohám. FIR a jeho členské federácie zastávajú názor, že po skončení pandémie sa bude oslobodenie koncentračných a zajateckých táborov naďalej pripomínať na všetkých pamätných miestach v patričnej podobe. Zrušenia tohtoročných spomienkových stretnutí sa nesmie použiť ako ospravedlnenie na ignorovanie týchto udalosti v budúcnosti. Spoločne s pozostalými a ich príbuznými, ako aj s antifašistickými združeniami, sú pamätné miesta v budúcnosti povinné organizovať dôstojné spomienkové stretnutia zodpovedajúce dedičstvu pozostalých. Dni oslobodenia a víťazstva 9. mája 1945 zostávajú v kolektívnej pamäti národov a budú sa aj naďalej pripomínať – bez ohľadu na Covid-19 a ďalšie obmedzenia. Generálny sekretár FIR Dr. Ulrich Schneider Preložil: Juraj Drotár
Občianskym združením, ktoré si jednoznačne zakladá na objektívnom hodnotení dejín, osobitne 2. sv. vojny a osloboditeľov Slovenska spod jarma nacizmu a ľudáctva, je Slovenský zväz protifašistických bojovníkov.
Aj preto sa SZPB a jeho členovia zaujímajú o osud pamätníka sovietskeho maršala Ivana Stepanoviča Koneva, ktorý tak vadí starostovi mestskej časti Praha-Řeporyje Pavlovi Novotnému, žeby ho rád odstránil spred očí verejnosti a vymazal z objektívnych dejín.
Keďže protinacistické a protifašistické dejiny Slovenska sú vyjadrené predovšetkým Slovenským národným povstaním, ktoré je spojené aj s menom maršala Ivana S. Koneva, ktorý na pomoc SNP naplánoval a zrealizoval druhú najväčšiu horskú bitku 2. sv. vojny, ktorú poznáme ako Karpatsko-dukliansku operáciu, pre SZPB by bolo najväčšou cťou konečne mať u nás pamätník aj tohto nášho osloboditeľa.
Predseda SZPB Pavol Sečkár preto jednoznačne podporuje ideu Slovensko-ruskej spoločnosti získať tento pamätník a vystaviť ho v Slovenskej republike, kde mu navždy bude prejavovaná náležitá úcta.
Maršal Konev totiž velil nielen vojskám svojho 1. ukrajinského frontu v Karpatsko-duklianskej operácii, velil aj zväzkom a útvarom 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktoré si ňou už aj sami začali oslobodzovať vlastné územie. Socha maršala Ivana Stepanoviča Koneva je preto pre nás symbolom, ktorý má v sebe potenciál vzdávania mu úcty všetkými slovenskými generáciami.
Za SZPB vedúci mediálneho oddelenia Vladimír Mikunda
Členovia SZPB uvítali iniciatívu bratislavskej samosprávy na rekonštrukciu Námestia SNP s cieľom dať mu reprezentatívnejšiu a zároveň aj ľudskejšiu, prívetivejšiu tvár, akú si nepochybne zaslúži tento ústredný verejný priestor hlavného mesta Slovenskej republiky. Zásadne však nesúhlasíme s návrhom premenovať jeho dolnú časť, v tomto prípade na Námestie Nežnej revolúcie. A to z hľadiska logického, technického, historického a najmä spoločensko-politického. Tento priestor má síce netradične pretiahnutý tvar, čo v histórii spôsobila jeho poloha za mestskými hradbami, ale v 80. rokov 19. storočia už dostal jeden jednotiaci názov. Ten sa postupne v jednotlivých režimoch menil, ale už od roku 1962 nesie čestné pomenovanie Námestie SNP, teda už 57 rokov, čo je zďaleka najdlhšie v celej jeho histórii. Tento názov sa už vžil vo vedomí viacerých generácií nielen Bratislavčanov, ale celého Slovenska, pretože sa aj na ňom tvorili novodobé dejiny nášho národa a štátu. Zo všetkých oblastí republiky dostávame od členov SZPB rozhorčené listy protestujúce proti návrhu premenovať čo len časť námestia, ktoré pokladajú i za svoje hlavné námestie. Názvoslovné rozčleňovanie tohto verejného priestranstva považujeme za nesprávne, navyše sa pripravovalo bez predbežnej diskusie nielen s odborníkmi, ale aj bez občanov nášho mesta, protifašistických odbojárov nevynímajúc. Odkrajovanie z Námestia SNP sa dá chápať aj ako pokus o znižovanie významu tejto dejinnej udalosti, ktorú nielen Slováci a Slovenky, ale i ostatný demokratický svet považuje za vyvrcholenie antifašistického hnutia na Slovensku, čo dosvedčujú početné delegácie diplomatických misií pri pietnych aktoch koncom každého augusta v Bratislave a Banskej Bystrici. Súčasne sa obávame, že takéto nedomyslené rozhodnutie otvorí Pandorinu skrinku a môže spustiť lavínu premenúvania v iných mestách. Túto iniciatívu vážne spochybnili všeobecne uznávaní historici, napríklad Ivan Kamenec, Dušan Kováč a Stanislav Mičev, jeden z predstaviteľov Novembra 1989 Milan Kňažko a ďalší činitelia niekdajšej VPN. Mimochodom, ťažisko masových zhromaždení pred 30 rokmi bolo v hornej časti tohto námestia, a nie pred Starou tržnicou. Sme presvedčení, že historické udalosti spojené so 17. novembrom 1989 si zaslúžia, aby bolo s nimi v Bratislave spojené pomenovanie námestia či ulice, ale
zdôrazňujeme, že dôstojného verejného priestranstva. Za ten nepokladáme dolný koniec Námestia SNP, ktorý ani z urbanistického hľadiska nespĺňa základné kritériá pre plnohodnotné samostatné námestie. Ak nie je vôľa premenovať napríklad susedné Kamenné námestie (dnes sú už Bratislave všetky námestia kamenné), ponúka sa celá novo budovaná štvrť moderného centra nášho hlavného mesta v lokalite Pribinova. Vážené pani poslankyne a vážení poslanci, nešite názvy centrálnych námestí Bratislavy horúcou ihlou iba preto, že máme predo dvermi 30. výročie Novembra 1989. Treba si radšej všetko poriadne zvážiť, aby ste neskončili ako Vaši predchodcovia, ktorí rozhodli, že sa Námestím A. Dubčeka stane zákruta ulice hore Vodným vrchom, Námestím F. Liszta nepríjemná križovatka pod Hlavnou železničnou stanicou a Námestím Mateja Korvína lichobežníkovitý výsek v oceľovo-sklenenej budove. Radšej trikrát merajte, ale nerežte z Námestia Slovenského národného povstania!
