Prvý októbrový víkend patril v Detve spomienke na výnimočnú udalosť SNP, partizánsku prehliadku, ktorá sa v meste uskutočnila 1. 10. 1944. Bol som ešte doma, keď sme sa so spoluzväzákmi začali zaujímať, prečo na toto podujatie neexistuje žiadna pamiatka.
Prečo, to sme sa nedozvedeli, ale vtedajší tajomník Mestského národného výboru Milan Konôpka našu iniciatívu postaviť pamätník v rámci „Akcie Z“ podporil. A neskôr sa jej aj ujal a doviedol do úspešného konca. V roku 1984 bol pamätník odhalený.
V sobotu 4. októbra som sa na spomienkovej slávnosti k 81. výročiu znovu zúčastnil. Neprekvapilo ma, že podstatnú organizačnú úlohu stále zohrávajú moji kamaráti – synovia, ale už aj vnuci detvianskych účastníkov SNP.
V slávnostných príhovoroch všetkých čestných hostí zaznelo posolstvo, že odkaz Povstania je neoddeliteľnou súčasťou našej identity so všetkými pozitívnymi aj rozporuplnými príbehmi, a že práve generácia dnešných mladých ľudí by ich mala poznať.
O to, žeby historická pamäť v Detve mala vyblednúť, nemám obavy, i keď sa z času načas nejaký ten výpadok objaví. Práve preto majú takéto podujatia, udržujúce naše pokrokové tradície mimoriadny význam, lebo účinne oživujú našu kolektívnu pamäť. V tomto smere významnú úlohu zohráva Matica slovenská, ktorá mala aj v tomto roku najväčší podiel na vytvorení verného obrazu historickej partizánskej prehliadky. A dôkazom toho, akú dôležitosť táto inštitúcia udalosti prikladá, bola tohtoročná účasť jej predsedu Mariána Gešpera.
V budúcnosti by to tak malo byť aj v prípade ústredných orgánov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Práve tam sú kľúče k rozšíreniu historického bádania, ktoré sa nezaobíde bez výraznejšej štátnej podpory.
Keď pred vyše 20 rokmi vznikol Ústav pamäti národa aj ja som si myslel, že prinesie viac svetla do tejto etapy našej histórie. Stal sa opak! Tentoraz sa však o tom nemienim rozpisovať.
Mne, Detvanovi je úprimne ľúto, že v tomto smere štátny bádateľský ústav doteraz nevybádal nič, čo by verejnosti mohlo dať aspoň náznak odpovedí na doteraz nezodpovedané otázky súvisiace s jedinečnou historickou udalosťou v Detve. Napríklad, kto z Detvanov mal hlavnú zásluhu na tom, že prehliadka bola práve v Detve, nie vo Zvolene, Zvolenskej Slatine, Hriňovej či Očovej?
Vieme o dvoch partizánskych svadbách, ktoré boli súčasťou partizánskej prehliadky. Neboli to len formálne obrady, ale pravé detvianske svadby s folklórom a hostinami. Zásluhu na tom mali Detvania. Takmer všetci prispeli tým čo mali a takto sa podieľali na vytvorení aspoň krátkeho obdobia mieru a normálnosti, počas ktorého mali vojaci a partizáni možnosť načerpať nové sily, pred ťažkými bojmi v horách. Existuje ešte ten dom, humno či dvor, kde boli svadobné hostiny dvoch partizánskych párov? Jeden z nich, ten sovietsky, v Detve oslavoval zrejme aj striebornú svadbu. V archíve, či kronike mesta z rokov 1964-1974 sa určite niečo nájde, lebo fotografie z jubilejného stretnutia som videl na vlastné oči.
A čo vieme o predstaveniach Frontového divadla Andeja Bagára, futbalových stretnutiach a premietaní sovietskych filmov počas partizánskej prehliadky? Len to, že boli.
Všetky odpovede pomôžu dokresliť obrázok tej doby a pochopiť atmosféru výročného detvianskeho sviatku v roku 1944. Musíme to však urobiť my, ktorí si ešte pamätáme, čo nám hovorili rodičia, susedia aj oficiálne obecné kroniky (aj keď sa po roku 1989 mnohé stratili). Ďalším generáciám už bude radiť umelá inteligencia, živená dátami, ktoré jej ponúknu falošné či neoveriteľné zdroje.
Ján Dianiška, snímky archív
Veliteľ 1. čs. armády na Slovensku (do 7. 10. 1944) brigádny generál Ján Golian. Za jeho prítomnosti sa konala partizánska prehliadka, na ktorej sa predstavili československé, sovietske a francúzske partizánske jednotky.
Rekonštrukcia povstaleckej slavobrány.
Dnes dodržujú pamätnú tradíciu aj kluby vojenskej histórie.