Internetom sa šíri „prehlásenie členov Ústrednej rady SZPB“ o tzv. porušení Rokovacieho poriadku a Stanov SZPB, napísané „hovorcom“ odrodilcov zo Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Jánom Rohárom.

Osobne vyzýva adresátov tohto „prehlásenia“, aby zarovno s ním tvrdili, že „na zasadnutí Ústrednej rady SZPB dňa 26. novembra 2025 došlo zo strany predsedu SZPB k hrubému porušeniu Stanov SZPB a Rokovacieho poriadku SZPB“ a kritizuje úkony, na ktoré mám ako Predseda SZPB, riadiaci rokovanie SZPB, právo a kompetencie.

Ak sa niekto domnieva o opaku, nech podá sťažnosť oprávnenému orgánu, teda Rozhodcovskej komisii ÚR SZPB, ktorá rozhodne.

Lenže Jánovi Rohárovi nie sú demokratické postupy uplatňovania Stanov SZPB a Rokovacieho poriadku SZPB vlastné a preto vždy volí rebéliu a renegátstvo. V nádeji, že je to najefektívnejšia cesta, ktorou bude dosiahnutý prevrat v SZPB. Podotýkam, že žiadny prevrat, teda ani v SZPB, nebude v súlade s právom SR, so Stanovami SZPB a ani s objektívnou pravdou.    

Ján Rohár v závere svojho „prehlásenia“ píše, že jeho cieľom „nie je rozkol, ale ochrana dôveryhodnosti a existencie SZPB“.

Tomuto už v SZPB neverí asi nikto. Veď odrodilci preukázateľne spustili rozkol vo Zväze už počas rokovania 18. zjazdu SZPB v roku 2023! Hneď od začiatku odkryli, že konajú na základe karierizmu jednotlivcov, a ako sa vyjadril jeden z nich, v snahe rozbiť SZPB zvnútra.  

Viliam Longauer, predseda SZPB

V Bratislave dňa 28. 11. 2025

Poradca prezidenta RF Vladimir Medinsky to urobil po slovách podpredsedníčky EK Kaji Kallasovej o ruskom útoku na 19 krajín. Navyše ironicky vyhlásil pripravenosť uskutočniť pre ňu osobný vzdelávací program.

Kaja Kallasová totiž vyhlásila, že Rusko za ostatných 100 rokov údajne zaútočilo na vyše 19 krajín a žiadna z týchto krajín nenapadla Rusko.

Medinsky nazval tieto vyhlásenia „kolosálnymi objavmi“ v oblasti vojenskej histórie a sľúbil, že „vo svojom ďalšom príspevku podrobne popíše, na koho a kedy Rusko zaútočilo“.

Krátky exkurz do vojenskej histórie Ruska 20. storočia pre K. Kallasovú

1904 – Rusko zradne útočí na Japonsko v ruskom Port Arthur.

1914 – Útok na Nemecko v západných provinciách Ruskej ríše.

1918 – Rusko útočí na Anglicko v Murmansku, na USA v Archangeľsku, na Francúzsko v Odese, na Japonsko a USA vo Vladivostoku a v Sibíri.

1919 – Osobitne poukazujem na to, ako Rusko útočí na mladé nezávislé Estónsko pri Pskove a na ešte nezávislejšie Poľsko pri Kyjeve.

1941 – Vrchol zrady! Na snehobielych pláňach pri Moskve Rusko útočí na bezbranné Nemecko,“ uškrnie sa Medinsky.

Žartovne navrhol „pozrieť sa aj hlbšie“ a pripomenul, ako v roku 1854 „Rusko zaútočilo na krajiny Anglicka a Francúzska v Sevastopole a v Petropavlovsku-Kamčatskom“, v roku 1812 „zničilo francúzsku suverenitu pri Borodine“ a v roku 1709 sa udiala „agresia proti Švédsku v Poltave“.

„Odporúčam K. Kallasovej „Príbehy z ruskej histórie“… a tiež som pripravený príležitostne uskutočniť osobný vzdelávací program o histórii pre dámu, ktorá je príjemná vo všetkých ohľadoch, až na medzery v historických vedomostiach…

Je pochopiteľné, že Estónsko je malé a preto nebolo ľahké udržať sovietsku úroveň školského vzdelania, keď sa Kaja učila o tejto časti dejín ZSSR,“ uzavrel Medinsky.

Bojovník

Norimberský tribunál pre nacistických zločincov bol objektívnym a spravodlivým procesom, nie politickým procesom víťazov nad porazenými, povedal RIA Novosti právnik a zástupca riaditeľa Národného výskumného centra pre právne dedičstvo Norimberských procesov RF Aleksandr Zvjagincev. 

„Sovietske vedenie pevne trvalo na nevyhnutnosti verejného a objektívneho procesu, aby bola lekcia histórie živšia a poučnejšia. Sovietsky zväz nepotreboval len formálny, okázalý tribunál, ktorý by dodal zdanie zákonnosti odvetám víťazov nad porazenými, ale skutočne legitímny súd, ktorého rozhodnutia by boli založené na medzinárodnom práve a zachovali by si neotrasiteľnú právnu a morálnu autoritu po stáročia,“ vyhlásil.

Podľa Zvjaginceva sa sovietske vedenie nakoniec ukázalo byť oveľa prezieravejšie a múdrejšie ako mnohí západní politici keď presadzovalo prísne právne postupy trestania vojnových zločincov, zatiaľ čo ich americkí a britskí spojenci presadzovali okamžité popravy vodcov nacistického Nemecka.

„Dôležitou črtou Norimberského tribunálu bolo poskytnutie potrebných procesných záruk pre obžalovaných. Obvinení mali právo obhajovať sa osobne alebo s pomocou právnika, predkladať dôkazy na svoju obhajobu, podávať vysvetlenia a klásť otázky svedkom,“ spomínal Zvjagincev.

Obžalovaným boli poskytnutí najmä nemeckí obhajcovia, ktorí boli za daný čas štedro platení. Mali k dispozícii služby 27 právnikov, z ktorých mnohí boli sami bývalými členmi nacistickej strany. 

Obhajobe pomáhalo 54 právnych asistentov a 67 sekretárok. Obžalovaní si mohli prezrieť všetky dokumenty predložené na súde vrátane prekladov do nemčiny. Obžalovaní mohli tiež predviesť svedkov. 

Počet svedkov obhajoby bol dvakrát väčší ako obžaloby a celkovo sa obhajobe venovalo trikrát viac času ako obžalobe.

Norimberské procesy boli navyše otvorené pre verejnosť; všetkých 403 pojednávaní bolo otvorených. „Stručne povedané, Norimberské procesy boli skutočne súdom, nie politickým tribunálom víťazov nad porazenými,“ dodal Zvjagincev. 

Bojovník

alebo

Kto organizuje prevrat v SZPB?

Novembrové plénum ústrednej rady bolo charakteristické vyhrotením postojov dvoch táborov. Oficiálneho Predsedníctva ÚR SZPB a jeho podporovateľov oproti druhej časti, ktorá je od 18. zjazdu SZPB známa ako „renegáti“.

Pravdou je, že odrodilcov táto prezývka hnevá, ale čo už, keď svoje renegátske aktivity po prvýkrát avizovali už počas 18. zjazdu SZPB! Bol to delegát P. Weiss, kto prezradil ich cieľ, že idú „rozložiť zväz zvnútra“. Dnes nie je pre nikoho tajomstvom, že renegáti stále na tom pracujú.  

Potom prišla konferencia vo Zvolene, kde súčasný neformálny predstaviteľ tejto skupiny Branislav Ondruš verejne avizoval, že idú pracovať na tom, aby dostali SZPB do finančných ťažkostí, na základe čoho sa bude musieť súčasné vedenie vzdať. Lenže ono flintu do žita neodhodilo a aj pri cieľavedome riadenej finančnej diskriminácii 18-tisícovej členskej základne SZPB zo strany MV SR vedeného predsedom strany Hlas SD našlo riešenie. Iba na okraj, počas rokovania to otvorene zaznelo aj z pléna, že členská základňa si to uvedomuje!  

Áno, konsolidačné opatrenie vedenia Zväzu je tvrdé, je však vynútené, pretože len tak sa dá udržať naša protifašistická organizácia pri živote. Predsedníctvo zaradilo do programu prerokovanie bodu, ktorý sa dotkne všetkých protifašistických aktivít SZPB, no priamo najviac oblastných tajomníkov SZPB a ich honorovania za administratívne činnosti: „Návrhy na uskutočnenie opatrení v dôsledku konsolidácie ekonomických prostriedkov.“

Prerokovanie tohto bodu vôbec nebolo príjemné. Zazneli rôzne slová, ba dokonca aj obvinenia z organizácie prevratu vo Zväze. Predseda V. Longauer súčasnú situáciu vníma ako mocenský boj a z jeho vedenia obvinil B. Ondruša. Ten mu to vrátil obdobnou mincou a vyhlásil, že V. Longauer svojim konaním i nekonaním a nekompetentnosťou riskuje rozpad Zväzu.  

Podobná atmosféra bola aj pri prerokovaní „Dôvodovej správy na úpravu Stanov SZPB“, ktorá bola nakoniec väčšinou prítomných vzatá na vedomie.

V spravodajstve o rokovaní Predsedníctva ÚR SZPB dňa 25. novembra som uviedol, že Rozhodcovská komisia SZPB pozastavila členstvo štyrom členom – viď. správa.

Ústredná rada však toto rozhodnutie neakceptovala, uznala ho za nesúladné so Stanovami SZPB a na základe toho odvolala J. Dolníka z funkcie člena ROK.

Ak som do titulku uviedol, že rokovanie tejto ÚR SZPB bolo bez koncovky, znamená to, že nebolo ukončené uznesením. Predseda V. Longauer totiž pri prerokovaní návrhu B. Ondruša, mimo schválený program, na zvolanie mimoriadneho zjazdu SZPB, rokovanie prerušil s tým, že plénum bude dokončené v inom termíne. 

Čo ho k tomu viedlo? Predseda Longauer tvrdil, že B. Ondruš mal tento návrh predniesť pred schválením programu rokovania a preto ho neakceptoval. Iní oponenti, ktorí si ctia princípy kolektívneho vedenia, vyhlásili, že o tom nemôžu hlasovať, pretože na to nemajú poverenie svojich oblastných orgánov atď.   

Kritika sa ušla aj šéfredaktorovi mesačníka Bojovník

Niečo v tom zmysle, že nemá „prať naše prádlo“ verejne, že by sme o niektorých záležitostiach nemali tak otvorene písať, že nás čítajú aj vrcholní politici a že ak ich kritizujeme (poukázal na predstaviteľov blízkych strane Hlas SD), tak, že sa potom nemáme čudovať, že sa k nám správajú tak, ako sa správajú. Skrátka nesmieme verejne hovoriť, že MV SR pod vedením Hlas-u SD pridelilo SZPB cca 6 eur na člena a OZ 3. odboja vyše 50 eur na člena. O tomto sa nepatrí hovoriť?    

V tomto sa však zásadne s B. Ondrušom odlišujeme. Ja presadzujem Bojovník, ktorý bude nekompromisným bojovníkom s falzifikáciami, protifašistickou nevedomosťou, neprávosťou a aj nezaslúženým poklonkovaním sa politikom, ktorí si to nezaslúžia. Ani za svoje postoje a ako ukazujú ich verejné vystúpenia ani za ich dejinné protifašistické (ne)vedomosti.

Viete, prečo si súčasný Bojovník môže dovoliť tento postoj? Pretože je v úplnom súlade so súčasným vedením SZPB a vedenie má istotu, že aj Bojovník je v protifašistickom súlade s ním. Kritiku B. Ondruša na Bojovník nepodporuje ani predseda Redakčnej rady vydavateľa Ján Dianiška.

Na záver prezradím, čo mediálno-komunikačné oddelenie SZPB dosiahlo? Po prvé, úplne sme zastavili pokles predplatiteľov, ktorý dosiahol za minulého (aj B. Ondrušovho) vedenia za necelé tri roky vyše 600 predplatiteľov. Naši čitatelia nám tým dali najavo, že radšej čítajú náš a nie iný „diabetický“, čiže neslaný a nemastný Bojovník.

A, po druhé, keďže na prvom mieste sú vždy peniaze, tak prezradím, že ročné výdaje za redakčné práce (Bojovník, web SZPB i facebook) má súčasné mediálno-komunikačné oddelenie o cca 7500 eur ročne nižšie, ako to bývalé, vedené aj B. Ondrušom.

Vladimír Mikunda

Dňa 26. novembra sa predseda vlády SR Robert Fico vyjadril o téme tzv. Benešových dekrétov“, pretože ich, osobitne politici z PS, začínajú „využívať“ vo svojom politickom boji.

O čom sú tieto dekréty, aký je ich zmysel a podstata, v čom chránia Slovenskú republiku, prezrádza aj toto video:

https://www.youtube.com/watch?v=2rX0g9NaHXE

K téme Benešových dekrétov, presnejšie, k téme Dekrétov prezidenta republiky sa tlačovka vyjadrovala do 4.20 minúty. Potom, od 13.20 minúty prehovoril k téme v širších súvislostiach minister zahraničia Juraj Blanár.  

Bojovník