Pamätník osloboditeľov v Trnave vzbudzuje medzinárodnú pozornosť. Radnica uvažuje o jeho premiestnení z centra mesta pre problémy so statikou. Proti sa postavila skupina Trnavčanov, pridal sa k nim aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov.
Vidia za tým bočné úmysly. Zmenu odmieta aj ruské veľvyslanectvo na Slovensku. Podľa neho ide o citlivú vec. Historik Stanislav Mičev vysvetlil, že presun pamätníka môže byť vnímaný ako nepriateľské gesto.
Pamätník osloboditeľov, ktorý sa na južnom konci pešej zóny nachádza od roku 1959, tvorí bronzové súsošie dvoch vojakov na mohutnom kamennom podstavci. Nahradil vtedy pomník M. R. Štefánika. Už niekoľko rokov sa pomaly nakláňa, dnes je vychýlený 17 centimetrov. Radnica začala uvažovať, že ho premiestni. Celé námestie aj so sochou Štefánika plánuje vrátiť do podoby z dvadsiatych až tridsiatych rokoch 20. storočia. Niektorým Trnavčanom sa pomníková rošáda nepáči, začali spisovať petíciu. „Trváme na rekonštrukcii a zachovaní Pomníka osloboditeľov, príslušníkov Červenej armády, na pôvodnom mieste. Nechceme, aby sa naše mesto zaradilo medzi mestá, kde si nectia a nevážia osloboditeľov spod fašistickej nadvlády,“ píše sa v jej texte.
So zmenou miesta nesúhlasí ani ruská ambasáda. „Veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku je proti premiestňovaniu pamätníkov, ktoré majú mimoriadny kultúrno-historický význam. Táto otázka je veľmi citlivá, bolestivo sa prijíma spoločnosťou a veteránmi tak Ruska, ako aj Slovenska,“ uviedla ambasáda pre Pravdu.
Stanislav Mičev, riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania, vysvetlil, že presun môže byť chápaný ako nepriateľské gesto, hoci to tak vôbec byť nemusí. „Niektorí ľudia za tým môžu vidieť úmysel najskôr pamätník premiestniť a potom ho natrvalo odstrániť,“ pripomenul. Postoj ruskej ambasády nie je vzhľadom na celoeurópsky kontext prekvapujúci. „V Pobaltí, napríklad v Poľsku, ale aj v ďalších krajinách, došlo k úplnému odstráneniu takýchto pamätníkov. Zaujímavé je, že v Nemecku či v Rakúsku sa to nestalo,“ dodal riaditeľ múzea.
Pamätníky pripomínajúce obete vojakov Červenej armády vníma časť verejnosti ideologicky ako previazané s vtedajším režimom. „Dôležité však je, že tu položili svoje životy,“ doplnil Mičev. On sám v premiestnení trnavského pamätníka problém nevidí, ak nové miesto bude dôstojné. Protestným náladám sa podľa neho dalo predísť, ak by mesto najprv rokovalo so zväzom protifašistických bojovníkov a s ruskou ambasádou a aj na celoslovenskej úrovni vysvetlilo svoje dôvody pre hľadanie novej lokality.
Podľa zákona sa pamätník považuje za vojnový hrob, súhlas s premiestnením musí dať ministerstvo vnútra, ktoré už jedno rokovanie iniciovalo. Vyjadruje sa k nemu aj ruská strana v zmysle medzivládnych dohôd. „Čaká nás ešte stretnutie so zástupcami ruskej ambasády. Definitívne rozhodnutie padne až potom,“ povedal Tomáš Guniš, vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií na trnavskom mestskom úrade.
Pamätník stojí na Námestí SNP, ktoré radnica plánuje obnoviť. Vrátiť mu chce pôvodnú podobu z 20. rokov 20. storočia, ako bol navrhnutý pre sochu Milana Rastislava Štefánika. Guniš zdôraznil, že pri zadávaní projektu sa s premiestnením pamätníka neuvažovalo. „Začali sme to riešiť až vtedy, keď statik konštatoval neopraviteľné narušenie statiky. Je iba krok od havarijného stavu,“ vysvetlil. Dielo podľa neho čiastočne stojí na viac ako storočnom železobetónovom kryte potoka Trnávka. Praskanie a sadanie je podľa Guniša viditeľné voľným okom. Pokles medzi najvyšším a najnižším rohom je 17 centimetrov. „Bezprostredné zrútenie momentálne nehrozí, hrozí však odtrhnutie kamenného obkladu. Presun by bol preto technicky aj ekonomicky najlepším riešením,“ myslí si Guniš. Krajský pamiatkový úrad v Trnave proti tomu nenamieta.
Mesto navrhlo pre monument nové miesto na Študentskej ulici, ktorá sa tiahne od križovatky spred Bernolákovej brány smerom na západ. Súsošie by malo podľa návrhu stáť na poslednom zo zelených ostrovčekov. Po jeho úprave by tu mal vzniknúť zhromažďovací priestor. Na výročie oslobodenia mesta počas druhej svetovej vojny prebieha pri pamätníku slávnostné kladenie vencov. Guniš poznamenal, že Študentská ulica nemusí byť definitívna. „Sme otvorení kompromisu, ktorý bude prijateľný pre obe strany, a preto pracujeme aj s inými alternatívami,“ doplnil.
Protifašistickí bojovníci Študentskú ulicu nepovažujú za dôstojnú. „Je to periféria. Všade vo svete sú takéto pamätníky v strede mesta,“ podotkol Jozef Petráš, predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Trnave. Poukázal, že pod miestom, kde by mal pamätník stáť, vedie horúcovod. „V blízkosti je križovatka, kde sa do budúcnosti počíta s kruhovým objazdom,“ vymenoval ďalej dôvody, pre ktoré sa im lokalita nepozdáva.
Petráš uznáva, že pamätník je narušený. „Je to dôsledok dlhodobého zanedbávania zo strany mesta.“ Dôvod na premiestnenie však nevidí. Ako príklad uviedol známu šikmú vežu v Pise, pričom v prípade pamätníka ide o zanedbateľný posun v centimetroch. Radnica podľa neho zavádza tvrdením, že pamätník leží na premostení Trnávky.
Petícia, ktorú iniciovala väčšina členov miestneho výboru, stále prebieha. „Plánujeme ju odovzdať pri príležitosti osláv výročia Slovenského národného povstania,“ spresnil predseda výboru. Podľa jeho slov ju podpisujú ľudia z celého Slovenska.
Podľa pravda.sk, 7. 8. 2017