Viliam Longauer a celé Ústredie SZPB jednoznačne podporujú iniciatívu Oblastnej organizácie SZPB v Košiciach, bojujúcej proti „preskúmaniu možnosti, ako odstrániť, prípadne presťahovať z Námestia osloboditeľov pamätník vojakov Sovietskej armády v Košiciach“.
Predseda a Ústredie SZPB majú za to, že dejiny túto iniciatívu „Mestského zastupiteľstva v Košiciach“ odsúdia, pretože nie je ani vlastenecká a ani historicky spravodlivá a čestná!
My, členovia oblastnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, sme s hlbokým rozhorčením prijali uznesenie Mestského zastupiteľstva v Košiciach, zaväzujúce primátora mesta, aby do najbližšieho zasadnutia poslancov preskúmal možnosti, ako odstrániť, prípadne presťahovať z Námestia osloboditeľov pamätník vojakov Sovietskej armády v Košiciach.
Sme svedkami, že s týmto zlomyseľným návrhom už niekoľko desaťročí opakovane prichádza pár aktivistov, ktorí si nedokážu vytvoriť alebo aspoň osvojiť inú, občanom mesta prospešnejšiu agendu. Ich deklarovaný boj proti symbolom komunistickej totality na pamätníku je dôkazom, že sa cítia byť nad zákonom. To je hrubý prejav nerešpektovania princípov demokracie, ale v prípade pamätníkov pripomínajúcich obete druhej svetovej vojny a víťazstvo sovietskej armády nad fašizmom, najvyšší prejav nekultúrnosti a rehabilitácie fašistickej totality. Vaše rozhodovanie bolo motivované skutočnosťou, že mesto konečne, s prispením MV SR, odstránilo následky vandalských činov spred dvoch rokov. My zastupujeme tých občanov, ktorí obnovu pamätníka oceňujú, lebo sa už nemusia hanbiť za stav národnej kultúrnej pamiatky.
My, členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, dôrazne odmietame snahy tzv. odborníkov, umelcov a estétov, ktorí širokú verejnosť presviedčajú, že pomníky vďaky osloboditeľom a pamätníky víťazstva nad fašizmom nemajú miesto na verejných priestranstvách a je potrebné ich ako symboly komunizmu zlikvidovať alebo premiestniť na cintoríny. Takýto postoj zastávame preto, že naším hlavným poslaním je strážiť odkaz účastníkov odboja, zabrániť oživovaniu fašizmu a nacizmu a iným prejavom intolerancie.
Preto vyzývame všetkých ľudí, ktorí na základe vlastných životných skúseností vedia, že rozhodujúcim krokom na ceste k demokracii bola práve porážka fašizmu, ktorá zjednotila svet a Európu na antifašistickom základe, aby znovu prejavili svoju občiansku statočnosť a aby dôrazne odmietli silnejúce snahy znevážiť pamiatku tých, ktorí v boji proti fašizmu obetovali svoje životy.
Nikto a nikdy nezmení historickú pravdu, že hlavnú ťarchu v tomto boji niesli národy bývalého Sovietskeho zväzu. Účasť na protifašistickom odboji bola vo svojej dobe najpokrokovejším činom a nasadenie vlastného života tou najvyššou daňou. Práve preto si všetci protifašistickí bojovníci, živí alebo už mŕtvi, navždy zaslúžia našu najhlbšiu úctu, vďačnosť a najmä trvalé a dôstojné zachovanie ich pamiatky.
Vážení poslanci Mestského zastupiteľstva v Košiciach, uvedomte si, že v našom meste žijú aj občania, pre ktorých je pamätník osloboditeľom Košíc pietnym miestom. Preto zrušte nezmyselné uznesenie k bodu 8.1 prijaté na 26. zasadnutí 19. novembra 2024. Občania mesta si Vás zvolili, aby ste prijímali opatrenia, ktoré uľahčia a spríjemnia život v našom meste dnes aj v budúcnosti. Stavajte, čo mestu chýba. Nebúrajte, čo ste nestavali, lebo by sa Košice – doteraz hrdé mesto mieru a tolerancie – mohli dopustiť rovnakého barbarstva, aké sa od 90. rokov dialo v pobaltských krajinách, v Poľsku a na Ukrajine.
Vzhľadom na to, že bývalá ekonómka Jana Staroselská v reakcii na moju 4. časť zareagovala neobjektívnymi faktami, pozval som ju, aby sme si nad týmito témami posedeli a urobili z nich spoločný záver. Pripúšťal som totiž, že v niečom ma presvedčí ona, v niečom ja ju a že spoločne prídeme k nejakému stanovisku.
Ja si totiž Ing. Janu Staroselskú vážim aj ako človeka a nechce sa mi veriť, žeby sme sa mali až tak názorovo vzdialiť.
Keďže som však dodnes nedostal od nej odpoveď na moju ponuku, idem reagovať na jej riadky sám.
JS: …pán Mikunda sa zaslúžil v rokoch 2018 a 2019 uverejňovaním nevhodných článkov v Bojovníku a Ročenke o to, že od roku 2020 nám Ministerstvo vnútra prestalo prideľovať príspevok na vydávanie Bojovníka a Ročenky.
Áno, priznávam, že ministerstvo vnútra prestalo prideľovať prostriedky na vydavateľskú činnosť SZPB v období, kedy som bol vedúcim mediálneho oddelenia a šéfredaktorom Bojovníka. Ba dokonca ma na základe udania slovenskej časti americkej neziskovej servisnej židovskej organizácie B’nai B’rith International začala vyšetrovať Polícia SR. Postarali sa o to jej slovenskí predstavitelia, ktorí našli podporu u splnomocnenca vlády SR Ábela Ravasza. Aspoň tak mi to bolo tlmočené.
Prečo sa do tohto honu na čarodejnice nezapojila slovenská židovská obec? Asi preto, lebo vedela, že Bojovník pod mojím vedením zastával principiálne objektívny postoj voči dejinám 2. sv. vojny a holokaustu a že za rok k tejto téme uverejnil desiatky všeobecne uznávaných objektívnych článkov, v čom nemal na Slovensku konkurenciu.
Samozrejme, že keď som tieto fakty predostrel Polícii SR, tak tá obvinenie janičiarov okamžite zmietla zo stola.
Ozaj, čo konkrétne, mi bolo vyčítané? Napr. aj to, čo by som opätovne aj dnes uverejnil. Z denníka Pravda som totiž prevzal článok o tom, aké metódy židia používali v koncentračnom tábore na to, aby neklesli duchom a aby sa tam nedali zlomiť ani psychicky a ani fyzicky. Pre mňa boli totiž židia nielen obete, ale aj bojovníci!
Ozaj, na záver by som zopakoval názor J. Staroselskej, že som uverejňoval „nevhodné články“. To sú aké?
JS: Hoci vždy dokazoval, že Bojovník nebude stratový.
Toto som nikdy nevyhlásil a ani nikdy netvrdil. Niečo také môže vymyslieť len človek, ktorý nerozumie mediálnemu trhu. Bojovník má totiž z hľadiska cieľovej skupiny ekonomicky najmenej atraktívnych čitateľov, navyše šéfredaktor je tematicky limitovaný vydavateľom, čo stráži on sám a jeho redakčná rada.
JS: V roku 2020 vykázal Bojovník stratu len 37 tis. eur, aj to len preto, lebo som ako vedúca ekonomického odd. napísala dotačný projekt na Bojovníka, kde sa získalo 5 000 eur od Ministerstva kultúry…
Áno, priznávam, že dotačné projekty na dvojtýždenník Bojovník písala ekonómka Staroselská a nie ja.
Ale to, že by som jej bol odmietol dať podklady do projektu, je neférová nepravda! Preto sa ani nejdem vyjadrovať k tomu, že som jej údajne odmietol realizáciu.
JS: Vždy vo svojich materiáloch, ktoré predkladal na schválenie Ústrednej rade, deklaroval, ako bude znižovať stratu a zvyšovať odber Bojovníka. Toto sa nikdy nenaplnilo.
Čo sa nenaplnilo? To, že som prevzal Bojovník po bývalej šéfredaktorke Lucii Illanitzovej s nákladom 2312 ks (a nie „cca 4000 kusov“ ako tvrdí JS) a odovzdával som ho s nákladom 2100 ks (a nie „2300 kusov, ako tvrdí JS) taktiež svedčí o práci vtedajšej redakcie, keďže pokles bol „len“ 212 ks za vyše 5 rokov. Je to pokles cca 2 predplatiteľov na číslo oproti poklesu 20 predplatiteľov na číslo pri minulej redakcii.
Minulá redakcia prevzala odo mňa Bojovník s nákladom 2100 ks a nanovo mi ho v júli 2023 odovzdala s poklesom na cca 600 predplatiteľov. Pokles Bojovníka pokračoval zotrvačnosťou aj pri mne o ďalších asi 50 ks na cca 1450 ks, no už sa zastavil a pri niektorých vydaniach teraz evidujeme minimálny rast.
K téme predaja Bojovníka na stánkoch sa nebudem vyjadrovať, tam máme s J. Staroselskou zásadne odlišný postoj. Ja som bol a dodnes som za jeho zachovanie a zveľaďovanie.
JS: Takže neviem, či je fér od pána Mikundu žalovať bývalú ekonómku a redakciu za nesprávne hospodárenie, keď zanechala a zabezpečila financovanie vydávania Bojovníka na celý rok 2023 v celkovej sume takmer 30-tisíc eur.
Pokiaľ si pamätám, nikdy som nežaloval ani na bývalú ekonómku a ani na redakciu. Znamená to, že som tiež nezavádzal Ústrednú radu SZPB! Veď som na to dodnes nedostal príležitosť ani pri bývalom a ani pri súčasnom vedení Zväzu!!! Údaje, ktoré tu používam, viem skutočne dokázať. Mám na to za tie roky zozbierané podklady.
Medzinárodný smer Dobrovoľníkov Víťazstva tento rok oslavuje 5 rokov! Na počesť tohto výročia spustilo hnutie Telegram-kanál (http://t.me/victoryteam80), kde sa môžete dozvedieť o živote tímu vo vyše 60 krajinách, ako aj o rôznych akciách, podujatiach a projektoch veľkej medzinárodnej rodiny Dobrovoľníkov Víťazstva! Celé tieto roky hnutie pokračuje v plnení dôležitého a veľmi zodpovedného poslania v zahraničí – zachovávania historickej pamäte. Od 6. do 8. decembra sa budú konať podujatia venované pamätným dátumom Leningradskej oblasti. Zúčastniť sa ich môžu krajania vo veku 18 až 35 rokov, ktorí žijú v zahraničí, koordinátori, vedúci a aktivisti mládežníckych združení v zahraničí starší než 18 rokov. Program obsahuje oboznámenie so systémom rozvoja dobrovoľníctva v Rusku a v Leningradskej oblasti, účasť na dobrovoľníckych projektoch a návštevu dobrovoľníckych organizácií v Leningradskej oblasti. Záujemcovia sa musia zaregistrovať na webovej stránke https://dobro.ru/event/10855897 Veľvyslanectvo Ruska na Slovensku dňa 29. 10. 2024
Zaraďujem sem túto tému, pretože i o nej sa hovorilo vo Zvolene, i vzťah k mladým redaktorom bol vyčítaný súčasnému vedeniu.
Keď som prijal funkciu vedúceho mediálno-komunikačného oddelenia SZPB po 18. zjazde, zistil som, že nový predseda SZPB s novým tajomníkom Ústrednej rady SZPB majú výhrady voči mladým redaktorom mesačníka Bojovník Jánovi Rohárovi a Branislavovi Baloghovi.
Napriek tomu, že mi vysvetlili dôvody, prečo s nimi nechcú spolupracovať a ja som sa s ich výhradami stotožnil, uprosil som ich, aby mi aspoň jedného ponechali.
Súhlasili!
Rozhodlo sa, aby v redakcii zostal Ján Rohár, ktorý mal okrem článkov do printového Bojovníka na starosti aj webovú stránku a zväzový facebook. Branislava Balogha som chcel postupne opätovne zapájať do spolupráce s tým, aby sme spoločne vybudovali jeho dôveryhodnosť v očiach vedenia.
Najskôr sme si len vo štvorici (predseda, tajomník, ja a J. Rohár) dohodli, že to bude za podstatne nižšie peniaze, pretože on dovtedy z fakturovanej sumy vraj odovzdával časť zástupcovi šéfredaktora Martinovi Krnovi a druhú časť Branislavovi Baloghovi. Výsledkom rokovania bolo, že dve zmluvy mu síce ostanú, no tá o práci pre Bojovník bude znížená o sumy, ktoré dovtedy odvádzal iným. Zmluva na správu webovej stránky a facebooku ostala bez zmeny.
Čo sa však stalo?
Ján Rohár, napriek tomu, že zostal vo funkcii len na moje vyžiadanie, odmietol ma akceptovať ako vedúceho mediálno-komunikačného oddelenia a na webovú stránku bez môjho schválenia umiestnil materiál od B. Ondruša, ktorý bol jednoznačne ohováračský voči predsedovi SZPB Viliamovi Longauerovi, navyše bol neférový a fakticky nepresný. (Všimnime si, že už vtedy sa pracovalo na špinení a odstránení V. Longauera z funkcie predsedu a tiež to, kto na tom pracoval! Podotýkam, že to bol júl 2023!)
Spočiatku som k tomu napísal svoje „vysvetlenie“ a nariadil som J. Rohárovi, aby ho „zavesil“ k tomu Ondrušovmu článku ako stanovisko hovorcu SZPB. Neurobil to a keď som to od neho opakovane žiadal, tak sa vyjadril, že on tam bude dávať iba to, s čím on súhlasí.
Čiže autorita a mediálna zodpovednosť vedúceho mediálno-komunikačného oddelenia SZPB mu nehovorila nič.
Preto som mu nariadil, aby klamný článok B. Ondruša o V. Longauerovi úplne stiahol. Veď sa tam objavil bez môjho vedomia. Aj to odmietol!
Na základe toho som mu dal okamžitú výpoveď zo spolupráce (podotýkam, že Ján Rohár nebol zamestnancom, ale zmluvným partnerom), čo mi na druhý deň schválil predseda SZPB Viliam Longauer.
Výsledkom tohto prípadu pre všetkých nás je teda zistenie, že Ján Rohár je nielen mladý, ale že on je aj pracovne nepodriaditeľný!
To však nie je všetko
Postupne som zistil, že z hľadiska mediálneho majetku nepatrí Zväzu takmer nič. A že každý si v SZPB bačoval ako sa mu chcelo. Dodnes mi nikto neodovzdal žiadny mediálny majetok, dodnes sa nezistilo kam sa podel digitálny fotoaparát, ktorý Zväzu daroval počas návštevy veľvyslanec ČĽR. Isté je, že je to krádež, ale kto ju spáchal??? Kam sa podeli redakčné počítače atď.?
Najhoršie je to, že som zistil, že ani webová stránka bojovnik.info, szpb.info nám nepatrí, lebo je zaregistrovaná na úplne inú osobu mimo SZPB a z prostredia blízkeho B. Ondrušovi, M. Krnovi a keďže kedysi sme s daným majiteľom boli v jednom vydavateľstve, tak aj mne.
Najväčšou drzosťou Jána Rohára bolo, že na tieto stránky prenášal aj výsostný majetok SZPB – archív Bojovníkov a iné články, ktoré mu vyplývali zo zmluvnej spolupráce so SZPB a ktoré mu SZPB aj platil. Podotýkam, že sa to muselo diať s vedomým zástupcu šéfredaktora M. Krnu, vedúceho mediálneho oddelenia B. Ondruša a aj jeho nástupkyne L. Kokavcovej.
Povedané inak, ak by sme, ako nové vedenie neuskutočnili nutné právne kroky, SZPB by už bol vďaka týmto „mladým“ prišiel o mediálny majetok. Možno aj to mala prekryť zvolenská konferencia!
Fakty o novinárskej odbornosti renegátov
Keď so mnou bývalý predseda SZPB Pavol Sečkár rozviazal zmluvu, posledný náklad Bojovníka, ktorý som dával tlačiť, bol 2100 ks. Keď som to opätovne prebral k 1. 7. 2023, tak bol cca 1500 ks.
Čiže podľa počtu vydaní Bojovníka vychádza, že odvtedy tejto „renegátskej“ zostave náklad v priemere klesal vďaka ich odbornosti o 20 predplatiteľov pri každom novom čísle.
Navyše k tomu zrušili aj stánkový predaj Bojovníka. Nešlo tam síce o nejaký veľký počet, ale dalo sa pracovať na jeho náraste. V tejto súvislosti je však dôležité to, že práve vďaka predaju na stánkoch bol Bojovník v kategórii „celoslovenského média“, dnes je zrejme „iba“ rezortným médiom.
Na záver
A ak by mi chcel niekto vyčítať, prečo o tom hovorím až teraz, tak aj toto viem vysvetliť.
Analýzu mediálnej činnosti SZPB som predložil predsedníctvu ÚR SZPB hneď v auguste/septembri 2023. Predsedníctvo ju schválilo a rozhodlo o jej postúpení ústrednej rade.
Čo sa však nestalo? Dnešní renegáti ju tam zablokovali a teda vôbec nebola prerokovaná. Vtedy som sa tomu len čudoval, že druhý najvyšší orgán Zväzu nechce poznať, ako sa veci majú. Dnes sa už nečudujem. Pretože stávky sú podstatne vyššie.
Vladimír Mikunda, 13. 11. 2024
Aj pri potlesku si treba uvedomiť, koho a čo ním podporujem.
V pondelok 11. novembra sme si pripomenuli 106. výročie Medzinárodného dňa vojnových veteránov – Deň červených makov – najskôr na cintoríne v Petržalke – Kopčanoch.
Príhovory zastupujúceho predsedu NR SR P. Žigu a podpredsedu vlády R. Kaliňáka odsúdili vojnu a vojnové násilie, spomenuli hrdinstvá čs. légie, no nie v súvislosti s 1. čs. odbojom, ani s dejinným významom konania M. R. Štefánika a jeho priamym vplyvom na vznik ČSR a naše ozbrojené sily.
Napriek tomu, že SZPB tam mal zdvojené zastúpenie (Ústredie SZPB i bratislavský oblastný výbor), nikto našu prítomnosť nespomenul.
Na Šafárikovom námestí…
…pri Pamätníku príslušníkov západného odboja to už bolo inak. Moderátor M. Minár prítomnosť SZPB neopomenul. Osobitne privítal aj pozostalé po hrdinoch západného odboja.
Po hymne sa k prítomným prihovorili II. štátny tajomník MO SR Martin Vojtašovič a veľvyslanec Spojeného kráľovstvá V. Británie a Severného Írska Nigel Baker. Českú republiku na podujatí zastupovala Alena Jermářová.
„Sloboda a mier nie sú zadarmo, nie sú večné a nie sú samozrejmé,“ uviedol v príhovore M. Vojtašovič a zdôraznil, že „nech je tento pamätník symbolom našej vďaky a nášho záväzku nezabudnúť“.
Nigel Baker poukázal na „historické väzby s Čechmi a Slovákmi, ktorí bojovali počas 2. sv. vojny spolu s Britmi“ a zdôraznil jedinečnosť tohto pamätníka západného odboja, ktorý je jediný na Slovensku. V ďalšom popísal jeho jednotlivé znaky, ktoré symbolizujú letectvo, námorníctvo i pozemné sily. Mnohí to asi počuli po prvýkrát.
Na záver sa veľvyslanec Baker dopustil historickej nepresnosti, keď povedal, že Československo neprivítalo veteránov západného frontu ako hrdinov.
To však nie je pravda! Lebo napr. Čs. samostatná obrnená brigáda mala po návrate v Prahe 29. 5. 1945 slávnostnú vojenskú prehliadku.
x x x
Obe podujatia boli primerane mnohopočetné, obe vyjadrili úctu padlým minútou ticha a v Kopčanoch bola prítomná aj školská mládež. Škoda, že na Šafárikovom námestí zaznela len britská hymna, hoci čs. západný odboj sa začal vo Francúzsku, kde do boja s Nemcami vstúpila celá naša divízia.
Vladimír Mikunda
Delegácia SZPB prejavila úctu v Petržalke – Kopčanoch.
Predseda SZPB Viliam Longauer (vpravo) kladie veniec vďaky hrdinom západného odboja spolu s bývalým vedúcim organizačného oddelenia Ústredia SZPB Petrom Švandom.
Hrdinom západného odboja sa bola pokloniť aj delegácia oblastného výboru SZPB v Bratislave na čele s tajomníčkou K. Frišovou (druhá vpravo).
Novembrové rokovanie Ústrednej rady SZPB sa stalo už praktickým pokusom o prevrat v SZPB v otvorenej réžii europoslanca za stranu Hlas SD Branislava Ondruša, ktorého najviac podporoval bratislavský oblastný predseda SZPB Martin Krno a nový člen rady zo zvolenského oblastného výboru Pavel Marko.
Poslanec Ondruš sa všemožne usiloval neohlásene vstúpiť do rokovania ústrednej rady a nastoliť v ňom za pomoci člena ústrednej rady M. Krnu svoju tému („Riešenie krízovej situácie v SZPB.“). Nepodarilo sa! Ďalším jeho (ich) krokom bolo ovplyvnenie zloženia návrhovej komisie, čo však cez hlasovanie pléna tiež neprešlo.
Rokovanie teda prebiehalo podľa vopred stanoveného programu, no predseda nakoniec predsa len udelil slovo B. Ondrušovi v „rôznom“.
Z uznesenia ÚR SZPB (viď. Bojovník i web SZPB) vyplýva, že schválila vyhodnotenie čerpania finančného príspevku MV SR za rok 2023, čo by malo byť konečným názorom druhého najvyššieho orgánu SZPB na zákonnosť použitia štátnych prostriedkov. Zároveň schválila s pripomienkami rozpočet po pridelení príspevku MV SR na rok 2024.
Samozrejme, že renegáti aj počas rokovania neskrývali, že ak by si bol zjazd zvolil iné vedenie SZPB, tak by aj štátny príspevok bol vyšší.
Väčšia polovica ústrednej rady to vidí a otvorene na toto „vydieranie“ poukazuje. V tejto súvislosti mi prichádza na um nedávna skúsenosť o teroristoch, kedy sa hovorilo, že nie každý Arab je terorista, ale že každý doposiaľ vyjavený terorista je Arab. Rovnako dnes platí, že nie každý člen politickej strany Hlas SD je proti súčasnému vedeniu SZPB, ale každý, kto je proti dnešnému vedeniu SZPB, je členom, resp. sympatizantom Hlasu SD.
Žijeme naozaj podivné časy, pretože takú praktickú podporu, akú vyjadrili súčasní predseda SZPB s tajomníkom ÚR SZPB Petrovi Pellegrinimu, ako bývalému predsedovi strany Hlas SD, predsedovi NR SR, prezidentskému kandidátovi a súčasnému prezidentovi SR, mu nepreukázal ani jeden renegát!
K rokovaniu ÚR SZPB treba dopovedať jeden dôležitý fakt. Zaradenie do programu bodu o riešení krízovej situácie v SZPB neprešlo plénom naozaj tesne. To však neznamená, že keď sa povie „krízová situácia v SZPB“, každý za tým vidí to isté! Zaradenie tohto bodu totiž podporili aj členovia ústrednej rady, čo viem konkrétne doložiť, ktorí chcú riešiť len vec a nie odstrániť predsedu s tajomníkom, aby ovládli Zväz. V dobrom teda radím renegátom, aby si to tiež uvedomili a prestali s rozbíjaním SZPB, pretože… ľudia nie sú ani hlúpučkí a ani bezzásadoví.
Predsedníctvo OblO SZPB MI na svojom rokovaní dňa 7. 11. 2024 vyslovilo odmietavé stanovisko voči renegátom a diskutérom, ktorí 28. 10. 2024 na kvázi konferencií o SZPB diskutovali a šírili klamstvá o SZPB na Slovensku a jeho funkcionároch z vedenia SZPB.
Dôkazom je zverejnený video záznam z ich stretnutia vo Zvolene, kde ukázali svoju právu tvár. Svojim zvláštnym, priam nepriateľským, postojom voči vedeniu SZPB a hlavne voči predsedovi Viliamovi Longauerovi, ktorý bol riadne demokraticky zvolený väčšinou prítomných delegátov na XVIII. zjazde SZPB dňa 25. mája 2024 za predsedu SZPB, ako aj ústredná rada a ostatné orgány pre riadny chod SZPB.
Títo ešte členovia, nazvime ich Zvolenskej skupiny, hrubým a nedôstojným spôsobom narušovali priebeh rokovania ÚR SZPB dňa 5. 11. 2024 v Bratislave.
Vyzývame aj ostatných členov 18 tisícovej členskej základne a oblastných organizácií, aby sa pripojili k tomuto stanovisku a týchto samozvancov odsúdilo za ich proti činnosť, ktorí nerešpektujú výsledky volieb XVIII. zjazdu SZPB z 25. 5. 2023, majú traumu z neúspechu, že ich väčšina neprijala, ale aj z obavy, že sa konečne vyšetrí ich turecké šafárenie s prostriedkami ústredia za bývalého predsedu Pavla Sečkára a jeho ďalších spolupracovníkov. Spomenieme Staroselskú, Ťažkého, Spišiakovú, Rohára, Kokavcovú, Baroša, ale aj iných Migaša, Mičeva, Ondruša, Weissa, Paceka, Marka a Demjana, ale aj ďalších, ktorí sa zatiaľ tak otvorené neprejavili.
Veríme, že čoskoro dôjde k náprave a vrátenia sa do normálnych koľají a OČTK budú konať tak, aby sa SZPB konečne od tých , ktorí robia nečestnú a špinavú kampaň, očistil.
Vyzývame tých, ktorí nerešpektujú závery XVIII. zjazdu SZPB a Stanovy SZPB, aby si uvedomili, že do radov SZPB nepatria a nech Slovenský zväz protifašistických bojovníkov opustia, pokiaľ si neuvedomia, že OZ SZPB je dobrovoľná organizácia na princípoch boja proti neonacizmu, liberalizmu, fašizmu a všetkého zla.
SZPB je jediným OZ, ktoré je zapísané v registri občianskych združení a komu sa to nepáči, nech si nájde také OZ, ktoré mu vyhovuje a vyzývame ich už po tretí raz, aby prestali s útokmi na SZPB, jeho funkcionárov, a aby nešírili klamstvá a nepravdy a nepoškodzovali dobré meno SZPB na verejnosti.
Pokiaľ sa tomu vyhnú a nastane rešpekt, tak aj terajšia nimi vyvolaná situácia v SZPB sa upokojí do takej miery, že povinnosti voči svojim členom budú riadne vedené k spokojnosti a rešpektovania na verejnosti bez pochybností.
Záverom žiadame, aby rešpektovali riadne zvolených funkcionárov SZPB a nechali ich pracovať tak, ako im to prikazujú zvolené a schválené príslušné Stanovy SZPB a ostatné predpisy.
Členovia SZPB si určite pamätajú mimoriadne vážnu a pre existenciu zväzu veľmi nebezpečnú situáciu, keď takmer okamžite po skončení jeho 18. zjazdu neúspešní kandidáti na predsedu a niektorí bývalí politici, ktorí svojím videním súčasnosti a budúcnosti slovenskej spoločnosti nedokázali osloviť našich spoluobčanov, spustili lavínu obvinení proti výsledkom zjazdu a hlavne proti novo zvoleným vedúcim funkcionárom SZPB.
Cieľ bol jasný. Úplne ich zdiskreditovať a namiesto nich dosadiť „skutočných odborníkov,“ ktorí by SZPB úplne zlikvidovali. Títo takzvaní odborníci neboli vôbec alebo boli iba veľmi krátku dobu členmi SZPB!!!
Chcem tiež dodať, že ak by v parlamentných voľbách v roku 2023 neboli obstáli politické strany, ktorým sa podarilo vytvoriť súčasnú koaličnú vládu, boli by tento cieľ hneď bezprostredne po voľbách aj splnili.
Boj o existenciu zväzu neprebieha v rukavičkách. Oponenti riadne zvoleného vedenia používali v ňom najťažšie kalibre od bezbrehého osočovania a ponižovania až po označovanie vedúcich funkcionárov zväzu za zlodejov a defraudantov a to nie na pôde orgánov alebo na webovej stránke zväzu, ako by sa od slušných a vzdelaných ľudí očakávalo, ale vo verejnom internetovom priestore.
Najďalej zašiel predseda bratislavskej oblastnej organizácie SZPB, ktorý neváhal zatiahnuť do tohto súboja o moc aj rodinu riadne zvoleného predsedu zväzu a hrabať sa v jeho osobnom bankovom účte, čím prekročil povestnú červenú čiaru a zbúral všetky mantinely slušnosti, korektnosti a dôstojnosti. Zároveň ukázal, kam až môže siahať ľudská nenávisť. Práve on bol iniciátorom a duchovným vodcom prevratu vo vnútri zväzu a ako ukázali nedávne udalosti, zostal ním až doteraz.
Šesť základných organizácií SZPB v Bratislave sa pokúšalo zákonnými prostriedkami situáciu riešiť, ale ostatné nezaujali žiadne stanovisko a tak u organizátorov prevratu mohol vzniknúť dojem, že s ich postupom súhlasia.
Ku cti vedúcich funkcionárov a orgánov zväzu patrí, že sa nenechali zatiahnuť do sietí ohováračiek a intríg. Vecne, argumentmi vyvracali tvrdenia, ktoré skupina organizujúca prevrat podsúvala členom SZPB a verejnosti. Zachovaním dôstojnosti vo vystupovaní a otvorenosti v komunikácii s oblastnými organizáciami SZPB i s verejnosťou sa im podarilo udržať jednotu a existenciu SZPB.
Nedávne stretnutie nespokojencov vo Zvolene však ukázalo, že sa s existenciou SZPB a jeho vedúcimi predstaviteľmi nikdy nestotožnia a že sú vo svojej rozvratnej činnosti odhodlaní všetkými prostriedkami pokračovať aj naďalej. Potvrdili to aj 5. novembra 2024, keď dvaja členovia tejto skupiny bývalý redaktor Bojovníka Ján Rohár a europoslanec za Hlas SD Branislav Ondruš bez ohlásenia vtrhli na zasadanie Ústrednej rady SZPB a trvali na tom, aby sa tento orgán ihneď zaoberal situáciou v SZPB aj keď mal stanovený iný program. Pridal sa k nim aj predseda bratislavskej oblastnej organizácie SZPB, ktorý je členom ústrednej rady.
Momentálna situácia vo Zväze je naďalej vážna a teda mu naďalej reálne hrozí zánik. Už nestačí iba povzbudzovanie vedúcich funkcionárov, že im držíme palce a nech sú silní a vytrvalí. To im príliš nepomôže. Dnes musí každý člen SZPB, každý výbor základnej organizácie SZPB, každý oblastný výbor SZPB nahlas povedať kam patrí a jasne a otvorene deklarovať, či chce, aby nám ukradli a potom zlikvidovali SZPB? Nedovoľme samozvancom beztrestne likvidovať to, čo založili a s úctou budovali naši predkovia!
Píšte urýchlene na webovú stránku SZPB a na emailové adresy funkcionárov zväzu, aj do Bojovníka svoje jasné a zásadné stanoviská. Razantnejšie musí postupovať aj Ústredná rada SZPB a prijať urýchlene také čiastkové úpravy Stanov SZPB, ktoré ho umožnia očistiť od ľudí, usilujúcich sa o jeho likvidáciu, o diskreditáciu jeho riadne zvolených orgánov a funkcionárov. Zväz musí žiť, aby mohol aj pre budúce generácie uchovávať historickú pravdu o boji proti fašizmu a o osloboditeľoch našej vlasti a Európy spod jeho nadvlády.
Po prvé, volebný výsledok je taký jasný že sa neuplatnili špekulácie o ruskom zasahovaní do volieb, ktoré pred voľbami avizovali americké tajné služby.
Po druhé, medzi oboma kandidátmi neboli v predvolebnom období takmer žiadne podstatné rozdiely ohľadne politiky hegemónie USA, ohľadne hospodárskej politiky voči Číne, ohľadne podpory Netanjahuovej vlády v Izraeli alebo ohľadne nepriateľského obrazu voči Iránu a severnej Kórey.
Z hľadiska politickej reality bude Trumpov predvolebný sľub, že v prvý deň v úrade ukončí vojnu na Ukrajine, pravdepodobne prvým, ktorý poruší.
Po tretie,čo znamená výsledok volieb pre antifašistov v Európe?
„Politické výzvy narastajú. Krajná pravica, ktorá sa už po európskych voľbách vidí na vzostupe, teraz očakáva globálny pravicový trend, zahŕňajúci viac protekcionizmu a nacionalizmu, pravicové obrazy ľudskosti a nárast rasistického rozdelenia. Nielen v USA sa proti tomu budeme musieť politicky brániť.
Priebeh hospodárskej politiky USA povedie k tomu, že medzinárodne aktívne spoločnosti v Európe sa budú snažiť zhoršiť pracovné podmienky zamestnancov s odvolaním sa na americké sankcie. Tu majú odbory svoje pole pôsobnosti. Antifašisti by mali podporovať odbory v ich činnosti. Vláda USA v rámci NATO zároveň vyzve európske krajiny, aby zvýšili svoje zbrojné výdavky a vojnové úsilie. To si vyžaduje mierové hnutie, ktoré sa nezaoberá vlastnými rozdielmi, ale ktoré sa viditeľne javí ako sociálna protisila.
Vzhľadom na zahraničnú politiku USA sa v Európe musia konečne začať rozhovory o novom celoeurópskom bezpečnostnom systéme. Spoliehanie sa na USA a ich zbraňové systémy, umiestnené v Európe, je pre ľudí a štáty Európy čoraz riskantnejšie.“
