Aktuality

Ján Rohár

Náčelník generálneho štábu Daniel Zmeko 21. júla 2023 na oslavách M. R. Štefánika v Košariskách vyhlásil, že „najviac čo zabíja tradíciu, je formalizmus. Prísť a postáť chvíľočku k pamätnému miestu, nie je problém, zorganizovať aktivitu so stovkami ľudí, to je už o niečom inom“. Žiaľ, týmito myšlienkami sa neriadi iný subjekt ministerstva obrany – Múzeum SNP, ktoré by chcelo tohtoročný, 17. ročník Stretnutia generácií na Kališti zmeniť na tichú pietnu spomienku. Vedenie múzea sa pritom vôbec nespýtalo na názor tých, čo v roku 2006 stáli pri vzniku idey stretávania sa všetkých pokolení od najmladšieho až po najstaršie, ktoré si ešte osobne pamätá hrôzy vojny a minulosti.

Na SZPB celkom „zabudli“

Novinkou je, že Oblastný výbor SZPB Banská Bystrica už nepatrí medzi spoluorganizátorov podujatia! Jeho prvotný koncept pritom nebol dielom Múzea SNP, to len v roku 2006 súhlasilo s tým, čo pripravila oblastná organizácia Zväzu pod vedením Pavla Sečkára. V tomto roku Múzeum SNP pristúpilo k prehodnocovaniu tohto dlhoročného úspešného konceptu. Neúčasť SZPB pri organizovaní podujatia odôvodnilo Múzeum SNP vnútornými problémami Zväzu. Tie sa ale činnosti Oblastnej organizácie SZPB v Banskej Bystrici nijako priamo nedotýkajú, nakoľko každá oblastná organizácia SZPB má podľa stanov vlastného štatutára a má odvodenú právnu subjektivitu.
Podľa zástupcu riaditeľa múzea Dalibora Lesníka sa nové zameranie podujatia opiera o osobné skúsenosti získané počas návštev u zahraničných partnerov, ako sú pamätné miesta Lidice, Ležáky a Terezín v Českej republike či grécke, talianske alebo nórske vypálené obce. Tam sa podľa Lesníka pripomínajú tragické udalosti spojené s druhou svetovou vojnou bez kultúrneho programu a občerstvenia. Z tohto dôvodu sa má byť tohtoročné podujatie na Kališti organizovať len pietnou formou bez tradičného programu. Ideový otec Stretnutí generácií Pavol Sečkár ostro nesúhlasí so zrušením kultúrneho programu. Podľa neho treba rozlišovať medzi pietnou spomienkou, ktorá sa pri príležitosti výročia vypálenia Kališťa každoročne koná 18. marca v priestoroch Múzea SNP, a Stretnutím generácií, ktorého druhá časť má byť aj o neformálnych kontaktoch a zábave v mieri.

Pavol Sečkár ostro nesúhlasí

„Kto to nepochopil, ten nič nepochopil,“ zdôrazňuje Sečkár s tým, že tento koncept úspešne fungoval 16 rokov a nedá sa iba tak zrušiť. Oponuje aj argumentu so zahraničnými partnermi a dodáva, že aj návštevy z Lidíc vždy pozitívne hodnotili oslavy v Kališti, ba dokonca sami prevzali niektoré prvky a začali organizovať slávnosti aj s detskými súbormi.
So Sečkárom súhlasí bývalý riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev. „Nie je pravda, že v Lidiciach či v Terezíne nebýva kultúrny program, hoci väčšinou býva komorný, hrá vážna hudba,“ konštatuje, „jeden rok sme v Lidiciach dokonca robili špeciálny program, varilo sa tam podľa receptov z Kališťa a bolo to prijaté s veľkou odozvou.“ Odvolávanie sa na zahraničie preto Mičev vníma skôr ako snahu niečím tieto presadzované zmeny zdôvodniť.
Dalibor Lesník prirovnáva doterajšiu formu osláv na Kališti k ľudovej veselici. Tento formát podľa neho nie je dostatočne vhodný na pripomínanie si tragických osudov vypálených obcí. „Oslavy SNP sú predsa pri inej príležitosti,“ konštatuje Lesník. Stanislav Mičev nesúhlasí, že by dochádzalo k zneucťovaniu pietneho miesta a argumentuje, že je vzdialené až okolo 500 metrov od pľacu, kde sa koná kultúrny program: „To stretnutie má pietny charakter aj napriek kultúrnemu programu. Tu ide o to, aby sa stretli preživší a tí, čo majú vzťah ku Kalištu aj s inými ľuďmi a porozprávali sa. Bol to dobrý koncept aj preto, že mnohí, ktorí prišli na túto akciu, nevedeli predtým, čo sa tam stalo, a prostredníctvom tohto sa aj o tom dozvedeli.“

Múzeum SNP: Nejde o kvantitu

Múzeum SNP deklaruje, že mu nejde o kvantitu a vysokú účasť, ale o kvalitu návštevníkov. Prekážkou sú podľa Lesníka najmä opakujúce sa prípady nevhodného správania sa niektorých návštevníkov a ich pokriky smerom k ústavným činiteľom. Obmedzeným rozsahom podujatia chce múzeum zabrániť i takýmto prejavom. Mičev súhlasí, že podobné prejavy nemajú na pietnom mieste čo robiť, no na druhej strane si nemyslí, že obmedzeniami a zmenou programu sa dá tento problém riešiť. Sečkár hovorí, že nespokojnosť ľudí s politikou je celospoločenský problém, ktorý by nás nemal ovplyvňovať pri takýchto akciách. „Oslavy sa dajú udržať aj v rámci slušnosti,“ hovorí Sečkár.
Múzeum sa netají ani snahou zrušiť alebo obmedziť občerstvenie pre návštevníkov. Podobne ako pri iných otázkach, argumentuje hlavne zahraničím. Faktom je, že podujatia na Slovensku sú známe aj pre množstvo občerstvenia, ktoré v cudzine nebýva vždy také dostupné. Je to ale naše negatívum alebo dôkaz tradičnej slovenskej pohostinnosti?
Tento rok našťastie ostáva občerstvenie ešte zachované. Ďalšie pokračovanie Stretnutia generácií je ale otázne. Múzeum SNP chce otvoriť aj otázku zmeny termínu ako i celého formátu. Rokovania o týchto zmenách a predstavách by sa medzi zástupcami SZPB a Múzea SNP mali podľa Lesníka začať na jeseň. Otázkou je, prečo v tomto roku náš Zväz obišli.

Vo veku nedožitých 102 rokov v nedeľu 9. júna zomrel jeden z posledných priamych účastníkov bojov o Dukliansky priesmyk kapitán Štefan Šteflovič.

Šteflovič velil na Dukle rote samopalníkov. Nedávno sme o ňom písali v súvislosti s jeho vyznamenaním medailou M. R. Štefánika. „Pre mňa to znamená veľa, som hrdý, že sa mi dostalo takej cti,“ uviedol na margo svojho povýšenia.

Mladý mechanik Šteflovič prežil v Slovenskej armáde časť vojny na Kaukaze, kým sa nedostal v rámci autodielní do Odesy. Tam býval na priváte u člena odboja Kyrila Volčeva, pre ktorého zabezpečoval informácie. Na sklonku roka 1943 sa z neho stal informátor a po oslobodení Odesy v apríli nasledujúceho roku sa pridal k 1. čs. armádnemu zboru v ZSSR.

V rámci neho bojoval na Dukle ako veliteľ 2. roty, 5. práporu, 3. brigády 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. V urputnom boji utŕžil v polovici septembra zranenie lýtka, z ktorého sa liečil do konca roka. Následne mal na starosti techniku, ktorú sa podarilo zabaviť nepriateľovi. Momentálne je jedným z dvoch posledných veliteľov rôt na Dukle. O svojom osude napísal knihu Únik z moci šelmy, vydalo ju Múzeum SNP v r. 2015. Jeho príbeh sme priniesli v č. 14/2016 na s. 8: https://issuu.com/szpb/docs/bojovnik_142016/7

Verejnosť a členovia SZPB sa rozlúčili v bratislavskom krematóriu so spolupracovníkom, kamarátom, veliteľom a bývalým tajomníkom Ústrednej rady SZPB plukovníkom v. v. Ing. Jozefom Halapinom.

Opustil nás 22. apríla 2023 vo veku 81 rokov. Pochádzal z Čeloviec (okres Trebišov), kde sa narodil 12. marca 1942. Ako vojak z povolania pôsobil 22 rokov na veliteľských postoch v rozličných delostreleckých jednotkách a útvaroch. Zaslúžil sa tak o rozvoj delostrelectva Východného vojenského okruhu ČSĽA. Po ukončení výkonu veliteľských funkcií pracoval ako náčelník Oblastnej vojenskej správy, neskôr mestskej a okresnej vojenskej správy Bratislava IV.

Na post tajomníka Ústrednej rady SZPB Jozefa Halapina zvolili na 12. zjazde v roku 2002. Bol najmä obhajcom sociálnych práv priamych účastníkov odboja. ,,Dnes už nemajú sociálne výhody, ani výhody v zdravotnom zabezpečení, prišli aj o cestovné preukazy,“ kritizoval nedostatky v roku 2004. Poukazoval vtedy na fakt, že od roku 1988 cestovali odbojári zadarmo vlakmi aj autobusmi, až kým im túto výhodu nezrušil štát v roku 2001.

Po skončení pôsobenia vo vrcholných funkciách SZPB aktívne pracoval v riadiacich štruktúrach občianskych združení Zväz vojakov SR, Vojenský veterán Bratislava či Cech puškárov a delostrelcov prakticky až do konca života. V roku 2017 mu minister obrany Peter Gajdoš udelil striebornú Pamätnú medailu 2. stupňa.

Česť jeho pamiatke!

František Marek sa narodil 4.januára 1920 v Košiciach. Jednoduchý a vzácny človek, vždy v dobrej nálade 4. Januára 2023 dožil vzácnych 103 rokov v primeranom dobrom zdraví a v neustálom záujme o všetko nové.

Vojnové roky prežil ako vojak Slovenskej armády na východnom fronte v Zaisťovacej divízií, okupovanom území Ukrajiny a Bieloruska, kde sa popri ochrane cestných a železničných komunikácií podieľala na bojoch proti partizánom.

            Začiatkom augusta 1943 bola premenovaná na 2. pešiu divíziu. V dôsledku narastajúcej nespoľahlivosti a pribúdania prípadov dezercií vojakov k partizánom bola potom na konci októbra reorganizovaná na Technickú brigádu a odoslaná do Talianska, kde budovala obranné pozície pre nemecké vojská. Na začiatku júna 1944 nasledovala jej reorganizácia na 2. technickú divíziu. Po vypuknutí protifašistického povstania v severnom Taliansku sa veľká časť príslušníkov 2. technickej divízie zapojila do bojov povstaleckých síl

             v Taliansku, kde sa zapojil do odbojového hnutia Garibaldovcov a pôsobil v partizánskom oddiely Stalin. Velením divízie bol obvinený z velezrady, za ktorú mal byť odsúdený na trest  smrti zastrelením. Pomocou štábnych dôstojníkov a dôstojníkov Justície divízie sa mu podarilo z obvinenia oslobodiť a od divízie ušiel.

            Po kapitulácii nemeckých vojsk v Taliansku sa vrátil k divízií ktorej jednotky boli sústredené východne od Milána. V poslednej dekáde júla 1945 sa začal ich presun na Slovensko.

            Po vojne pôsobil v rôznych povolaniach, najviac mu učarovala práca s mládežou, na ktorú ani v dnešnej dobe nedá dopustiť, lebo ako on hovorí“…..mládež, to je naša budúcnosť, naši nástupcovia, o nich sa máme zaujímať a učiť ich všetkému, aby sa  na naše činy   nezabudlo“.

            Je neustále činný, cestovanie a práca v práca v záhradke sú jeho srdcovou záležitosťou. Po deväťdesiatke vybral sa na miesta svojho partizánskeho pôsobenia v Taliansku, o rok neskôr bol vo Svätej zemi a nasledujúci v Albánsku, všade sám bez sprievodu. Stretnete ho v meste  vracajúceho sa zo záhradky, opáleného a šťastného. Na svoj vek málokedy bol doma, zúčastňoval sa na všetkých našich aktivitách, nechýba na žiadnej členskej schôdzi. Vždy hovoríl, „….viete pán predseda slabo počujem, preto hovorte hlasnejšie. Ak je v meste, vždy zabehne na oblastný výbor s jeho príznačným „…Dobrý deň Vám želám , čo nového?“. Zaujíma sa o prácu Zväzu, oblastného výboru a základnej organizácie, Bojovník a Ročenka sú jeho sprievodcom. Nie je mu ľahostajná starostlivosť o mesto. Často prichádza na mestský úrad s ponosou, čo sa mu nepáči, kde je neporiadok, načo sa zabudlo, nie s kritikou, ale záujmom pomôcť. Je váženým občanom mesta Žilina, vždy galantný, úctivý a plný optimizmu.

Je nositeľom najvyšších vyznamenaní SZPB a pamätných vyznamenaní k výročiam SNP a oslobodenia. V roku 75. výročia oslobodenia právom  bol vyznamenaný pamätnými medailami ministra obrany Slovenskej republiky, Veľvyslanectvom Ruskej Federácie. Vyznamenanie ministra obrany  Českej republiky, prevzal 16.decembra na slávnostnom zasadaní Oblastného výboru z rúk brig. gen. Zděnka  Jakubka, vedúceho pridelenca obrany ČR na Slovensku.

Po čase sa však začali objavovať vážnejšie ochorenia, ktoré vyžadovali celodennú odbornú opatrovateľskú starostlivosť a preto od 99 roku žil v DSS. Nezabudli sme na neho podľa možnosti sme ho navštevovali aj v dobe epidemických opatrení.

Pri životnom výročí 100 rokov v roku 2020 sme spoločne MO SR gen. Gajdoš ho navštívili v DSS a kde bol ocenený pamätnou medailou MO SR. Podobne aj v roku 2022 spoločne s delegáciou MO SR sme ho navštívili v DSS kde ho vojenský pridelenec MO ČR ocenil pamätnou medailou oslobodenia ČR za zásluhy v boji protifašizmu.

Priznanie: Môj život bola krásna dlhá spanilá jazda….Ďakujem,že ste boli  jej súčasťou. 

František MAREK Čsl.partizán v Taliansku, vojnový veterán 2.svetovej vojny, skonal na Veľký piatok 7.marca 2023. Pán mu za vernosť a dobrotu doručil dlhý a bohatý život. Je čiara života zastala na čiare 103 rokov, 3 mesiace a 3 dní. Česť jeho pamiatke.

Juraj Drotár – predseda Oblastnej organizácie SZPB v Žiline

Vieme, že Medzinárodný deň žien sa oslavuje ako spomienka na štrajk 40 000 newyorských krajčírok v roku 1908. Bubnovaním na prázdne hrnce vtedy bojovali za 8-hodinový pracovný čas, volebné právo žien, lepšie pracovné podmienky a proti detskej práci.

Najmä posledná požiadavka sa v tejto súvislosti spomína len zriedka. V našich končinách sa MDŽ prvýkrát slávilo v roku 1921. Počas druhej svetovej vojny bol sviatok zrušený a po roku 1945 opäť obnovený. Dnes sa oslavuje rôzne, či už spoločným posedením a poďakovaním ženám za ich prácu alebo oficiálnym zhromaždením, spojeným s verejným ocenením prínosu žien v príslušných pracovných oblastiach. Oslavu často dopĺňa osobná gratulácia a odovzdanie kytice kvetov, prípadne inej drobnej pozornosti. V súkromí muži ďakujú svojim partnerkám za všetko, čo robia pre spolužitie a rodinný život. Možností je veľa.

My v SZPB spomíname na ženy v SNP, na ženy počas 2. svetovej vojny, na ich odkaz dnešnej generácii s prianím, aby vojny nikdy neboli, aby ich manželia, partneri, deti a rodičia netrpeli v bojoch, aby ich nemuseli liečiť zo zranení, aby iba ony sami nemuseli niesť bremeno starostlivosti o deti, majetok a aby sa nelúčili s blízkymi naveky.

Prajeme našim členkám a všetkým ženám, aby boli zdravé a vo svojom živote nachádzali miesto a postavenie, ktoré zodpovedá ich kvalifikácii. Ako matkám im želáme, aby sa tešili zo svojich zdravých detí, ktorým nikto iný nedokáže dať život a robiť pre ne to, čo dokážu iba ženy.

Jozef Ťažký, podpredseda ÚR SZPB

Pri príležitosti 110. výročia narodenia Gustáva Husáka oblastná organizácia SZPB Bratislava v spolupráci s Klubom Nového slova a inštitútom ASA zorganizovala spomienkové stretnutie pri hrobe tohto významného dúbravského rodáka. Podujatie, na ktoré prišli aj zástupcovia Matice slovenskej a Slovensko-ruskej spoločnosti, otvoril predseda OblV SZPB Martin Krno. S osobnými spomienkami na stretnutia s dr. Husákom po druhej svetovej vojne vystúpila bývalá partizánka Anna Bergerová. Doc. Eduard Chmelár, historik, publicista a člen SZPB, vo svojom príhovore zdôraznil význam tohto najvýraznejšieho slovenského štátnika minulého storočia pre politický, sociálny a kultúrny rozvoj Slovenska. Na záver zhromaždenia poďakoval syn bývalého prezidenta ČSSR Ing. Vladimír Husák prítomným za účasť a prednesené slová. Po akcii zostali na dúbravskom cintoríne ešte skupinky ľudí diskutujúce o nedávnej minulosti aj najnovšej súčasnosti.

FIR podpísala spolu s niekoľkými ďalšími medzinárodnými organizáciami a sieťami nasledujúcu vianočnú mierovú výzvu. V prospech civilného obyvateľstva v tomto regióne dúfame, že výzva bude vypočutá.

Vyzývajme na prímerie na Ukrajine na Vianoce 2022/2023 od 25. decembra do 7. januára ako znak našej spoločnej ľudskosti, zmierenia a mieru.

Vianočné prímerie v roku 1914 uprostred prvej svetovej vojny bolo symbolom nádeje a odvahy, keď ľudia z bojujúcich krajín zorganizovali prímerie na vlastnú päsť a pripojili sa k spontánnemu zmiereniu a bratstvu. To bol dôkaz, že aj počas najnásilnejších konfliktov, slovami pápeža Benedikta XV., “zbrane môžu stíchnuť aspoň v noci, keď anjeli spievali”.

Obraciame sa na vodcov bojujúcich strán: nech zbrane mlčia. Dajte ľuďom chvíľku pokoja a prostredníctvom tejto chvíle otvorte cestu rokovaniam.

Vyzývame medzinárodné spoločenstvo, aby dôrazne podporovalo a obhajovalo vianočné prímerie a presadzovalo nový začiatok rokovaní medzi oboma stranami.

Našou víziou a cieľom je nová mierová štruktúra pre Európu, ktorá zahŕňa bezpečnosť všetkých európskych krajín na základe spoločnej bezpečnosti.

Mier, zmierenie, spoločný zmysel pre ľudskosť môžu zvíťaziť nad nenávisťou, násilím a vinou, ktoré v súčasnosti dominujú vojne. Pripomeňme si, že všetci sme ľudia a že vojna a ničenie proti sebe navzájom sú nezmyselné.

Vianočné prímerie je veľmi potrebnou príležitosťou na opätovné uznanie nášho vzájomného súcitu. Spoločne – sme presvedčení – je možné prekonať kruh skazy, utrpenia a smrti.

V tomto zmysle FIR praje všetkým členským federáciám, ich členom a všetkým, ktorí sú spojení s antifašistickými myšlienkami a úlohami, pokojný a zdravý Nový rok 2023.

Nebezpečenstvo posilňovania pravice v dnešnej Európe v posledných týždňoch potvrdili nielen výsledky parlamentných volieb vo Švédsku a Taliansku. Prvýkrát po desaťročiach zažívame, že premiérka významnej európskej krajiny nikdy nezaprela svoj fašistický pôvod. To posilňuje pravicové tendencie, ktorým musíme čeliť v iných štátoch ako Maďarsko, Poľsko a niekoľko pobaltských republík.

Nielen v centrálnych vládach, ale aj na regionálnej úrovni ovplyvňujú politiku v Európe pravicové tendencie, ako to môžeme vidieť v Belgicku, Španielsku a aj v Nemecku. Ovplyvňujú tak i politické diskusie a rozhodnutia v Európskom parlamente. Tieto sily predstavujú rasizmus a xenofóbiu, nenávistné prejavy, antidemokratické tendencie a sociálnu segregáciu, popieranie práva na diverzitu, fašistické násilie voči utečencom a cudzincom, fyzické útoky a dokonca ničenie miest, na ktorých sa stretávajú demokratické organizácie a pod. Okrem toho sme svedkami znesvätenia pamätníkov, prípadne synagóg či mešít.

Rast pravice súvisí aj s vojnou na Ukrajine. Hoci pravicové skupiny niekedy volajú po „mieri“, „politicky“ či spoločensky z tejto vojny profitujú. V dôsledku sociálnych problémov ľudí a protestov proti nim očakávajú kolaps demokratického systému v európskych krajinách.

FIR podčiarkuje svoju pozíciu, ktorú sme pomenovali od samého začiatku vojny na Ukrajine: Túto vojnu nemožno legitimizovať v mene antifašizmu. FIR vyzýva na okamžité prímerie a začatie medzinárodných rokovaní. Zbrane nikdy neprinesú mier, diplomacia a rokovania sú jedinou cestou. Je to potrebné najmä pre záchranu životov civilného obyvateľstva.

Druhou stranou mince sú problematické tendencie historického revizionizmu, búranie pamätných miest a samotných pamätníkov, ako to zažívame vo viacerých krajinách Európy. Kým pamätné stromy pre väzňov v koncentračnom tábore Buchenwald ničili neofašisti, v iných krajinách ústredné pamätníky sovietskych osloboditeľov búrajú štátne orgány. Deje sa to spoločne s historickými revizionistickými tendenciami v školách a verejných inštitúciách.

Viac ako inokedy dvíhame hlas na protest proti takémuto vývoju a angažujeme sa v posilňovaní antifašizmu pri budovaní občianskej spoločnosti, aby sme zachovali odkaz odbojárov, preživších a osloboditeľov. Toto musí byť úlohou výchovy mladých generácií. Medzinárodná konferencia antifašistov vyzýva všetkých demokratov, aby si uvedomili, že pravicový populizmus, krajne pravicové „sľuby“ predstavujú skutočné hrozby pre naše životy. Na toto nebezpečenstvo upozorňujeme a vyzývame na spojenie občianskej spoločnosti, organizácií veteránov, súčasných antifašistov, odborov, ľudsko-právnych organizácií, mládežníckych hnutí a iniciatívy, ale aj konzervatívcov.

Budujte siete a hnutia otvorené pre všetkých ľudí ochotných brániť demokraciu, slobodu, ako aj politické a sociálne práva všetkých ľudských bytostí v každej z našich krajín. Musíme sa rozhodne postaviť extrémnemu pravicovému nebezpečenstvu.