Aktuality

Verejnosť a členovia SZPB sa rozlúčili v bratislavskom krematóriu so spolupracovníkom, kamarátom, veliteľom a bývalým tajomníkom Ústrednej rady SZPB plukovníkom v. v. Ing. Jozefom Halapinom.

Opustil nás 22. apríla 2023 vo veku 81 rokov. Pochádzal z Čeloviec (okres Trebišov), kde sa narodil 12. marca 1942. Ako vojak z povolania pôsobil 22 rokov na veliteľských postoch v rozličných delostreleckých jednotkách a útvaroch. Zaslúžil sa tak o rozvoj delostrelectva Východného vojenského okruhu ČSĽA. Po ukončení výkonu veliteľských funkcií pracoval ako náčelník Oblastnej vojenskej správy, neskôr mestskej a okresnej vojenskej správy Bratislava IV.

Na post tajomníka Ústrednej rady SZPB Jozefa Halapina zvolili na 12. zjazde v roku 2002. Bol najmä obhajcom sociálnych práv priamych účastníkov odboja. ,,Dnes už nemajú sociálne výhody, ani výhody v zdravotnom zabezpečení, prišli aj o cestovné preukazy,“ kritizoval nedostatky v roku 2004. Poukazoval vtedy na fakt, že od roku 1988 cestovali odbojári zadarmo vlakmi aj autobusmi, až kým im túto výhodu nezrušil štát v roku 2001.

Po skončení pôsobenia vo vrcholných funkciách SZPB aktívne pracoval v riadiacich štruktúrach občianskych združení Zväz vojakov SR, Vojenský veterán Bratislava či Cech puškárov a delostrelcov prakticky až do konca života. V roku 2017 mu minister obrany Peter Gajdoš udelil striebornú Pamätnú medailu 2. stupňa.

Česť jeho pamiatke!

František Marek sa narodil 4.januára 1920 v Košiciach. Jednoduchý a vzácny človek, vždy v dobrej nálade 4. Januára 2023 dožil vzácnych 103 rokov v primeranom dobrom zdraví a v neustálom záujme o všetko nové.

Vojnové roky prežil ako vojak Slovenskej armády na východnom fronte v Zaisťovacej divízií, okupovanom území Ukrajiny a Bieloruska, kde sa popri ochrane cestných a železničných komunikácií podieľala na bojoch proti partizánom.

            Začiatkom augusta 1943 bola premenovaná na 2. pešiu divíziu. V dôsledku narastajúcej nespoľahlivosti a pribúdania prípadov dezercií vojakov k partizánom bola potom na konci októbra reorganizovaná na Technickú brigádu a odoslaná do Talianska, kde budovala obranné pozície pre nemecké vojská. Na začiatku júna 1944 nasledovala jej reorganizácia na 2. technickú divíziu. Po vypuknutí protifašistického povstania v severnom Taliansku sa veľká časť príslušníkov 2. technickej divízie zapojila do bojov povstaleckých síl

             v Taliansku, kde sa zapojil do odbojového hnutia Garibaldovcov a pôsobil v partizánskom oddiely Stalin. Velením divízie bol obvinený z velezrady, za ktorú mal byť odsúdený na trest  smrti zastrelením. Pomocou štábnych dôstojníkov a dôstojníkov Justície divízie sa mu podarilo z obvinenia oslobodiť a od divízie ušiel.

            Po kapitulácii nemeckých vojsk v Taliansku sa vrátil k divízií ktorej jednotky boli sústredené východne od Milána. V poslednej dekáde júla 1945 sa začal ich presun na Slovensko.

            Po vojne pôsobil v rôznych povolaniach, najviac mu učarovala práca s mládežou, na ktorú ani v dnešnej dobe nedá dopustiť, lebo ako on hovorí“…..mládež, to je naša budúcnosť, naši nástupcovia, o nich sa máme zaujímať a učiť ich všetkému, aby sa  na naše činy   nezabudlo“.

            Je neustále činný, cestovanie a práca v práca v záhradke sú jeho srdcovou záležitosťou. Po deväťdesiatke vybral sa na miesta svojho partizánskeho pôsobenia v Taliansku, o rok neskôr bol vo Svätej zemi a nasledujúci v Albánsku, všade sám bez sprievodu. Stretnete ho v meste  vracajúceho sa zo záhradky, opáleného a šťastného. Na svoj vek málokedy bol doma, zúčastňoval sa na všetkých našich aktivitách, nechýba na žiadnej členskej schôdzi. Vždy hovoríl, „….viete pán predseda slabo počujem, preto hovorte hlasnejšie. Ak je v meste, vždy zabehne na oblastný výbor s jeho príznačným „…Dobrý deň Vám želám , čo nového?“. Zaujíma sa o prácu Zväzu, oblastného výboru a základnej organizácie, Bojovník a Ročenka sú jeho sprievodcom. Nie je mu ľahostajná starostlivosť o mesto. Často prichádza na mestský úrad s ponosou, čo sa mu nepáči, kde je neporiadok, načo sa zabudlo, nie s kritikou, ale záujmom pomôcť. Je váženým občanom mesta Žilina, vždy galantný, úctivý a plný optimizmu.

Je nositeľom najvyšších vyznamenaní SZPB a pamätných vyznamenaní k výročiam SNP a oslobodenia. V roku 75. výročia oslobodenia právom  bol vyznamenaný pamätnými medailami ministra obrany Slovenskej republiky, Veľvyslanectvom Ruskej Federácie. Vyznamenanie ministra obrany  Českej republiky, prevzal 16.decembra na slávnostnom zasadaní Oblastného výboru z rúk brig. gen. Zděnka  Jakubka, vedúceho pridelenca obrany ČR na Slovensku.

Po čase sa však začali objavovať vážnejšie ochorenia, ktoré vyžadovali celodennú odbornú opatrovateľskú starostlivosť a preto od 99 roku žil v DSS. Nezabudli sme na neho podľa možnosti sme ho navštevovali aj v dobe epidemických opatrení.

Pri životnom výročí 100 rokov v roku 2020 sme spoločne MO SR gen. Gajdoš ho navštívili v DSS a kde bol ocenený pamätnou medailou MO SR. Podobne aj v roku 2022 spoločne s delegáciou MO SR sme ho navštívili v DSS kde ho vojenský pridelenec MO ČR ocenil pamätnou medailou oslobodenia ČR za zásluhy v boji protifašizmu.

Priznanie: Môj život bola krásna dlhá spanilá jazda….Ďakujem,že ste boli  jej súčasťou. 

František MAREK Čsl.partizán v Taliansku, vojnový veterán 2.svetovej vojny, skonal na Veľký piatok 7.marca 2023. Pán mu za vernosť a dobrotu doručil dlhý a bohatý život. Je čiara života zastala na čiare 103 rokov, 3 mesiace a 3 dní. Česť jeho pamiatke.

Juraj Drotár – predseda Oblastnej organizácie SZPB v Žiline

Vieme, že Medzinárodný deň žien sa oslavuje ako spomienka na štrajk 40 000 newyorských krajčírok v roku 1908. Bubnovaním na prázdne hrnce vtedy bojovali za 8-hodinový pracovný čas, volebné právo žien, lepšie pracovné podmienky a proti detskej práci.

Najmä posledná požiadavka sa v tejto súvislosti spomína len zriedka. V našich končinách sa MDŽ prvýkrát slávilo v roku 1921. Počas druhej svetovej vojny bol sviatok zrušený a po roku 1945 opäť obnovený. Dnes sa oslavuje rôzne, či už spoločným posedením a poďakovaním ženám za ich prácu alebo oficiálnym zhromaždením, spojeným s verejným ocenením prínosu žien v príslušných pracovných oblastiach. Oslavu často dopĺňa osobná gratulácia a odovzdanie kytice kvetov, prípadne inej drobnej pozornosti. V súkromí muži ďakujú svojim partnerkám za všetko, čo robia pre spolužitie a rodinný život. Možností je veľa.

My v SZPB spomíname na ženy v SNP, na ženy počas 2. svetovej vojny, na ich odkaz dnešnej generácii s prianím, aby vojny nikdy neboli, aby ich manželia, partneri, deti a rodičia netrpeli v bojoch, aby ich nemuseli liečiť zo zranení, aby iba ony sami nemuseli niesť bremeno starostlivosti o deti, majetok a aby sa nelúčili s blízkymi naveky.

Prajeme našim členkám a všetkým ženám, aby boli zdravé a vo svojom živote nachádzali miesto a postavenie, ktoré zodpovedá ich kvalifikácii. Ako matkám im želáme, aby sa tešili zo svojich zdravých detí, ktorým nikto iný nedokáže dať život a robiť pre ne to, čo dokážu iba ženy.

Jozef Ťažký, podpredseda ÚR SZPB

Pri príležitosti 110. výročia narodenia Gustáva Husáka oblastná organizácia SZPB Bratislava v spolupráci s Klubom Nového slova a inštitútom ASA zorganizovala spomienkové stretnutie pri hrobe tohto významného dúbravského rodáka. Podujatie, na ktoré prišli aj zástupcovia Matice slovenskej a Slovensko-ruskej spoločnosti, otvoril predseda OblV SZPB Martin Krno. S osobnými spomienkami na stretnutia s dr. Husákom po druhej svetovej vojne vystúpila bývalá partizánka Anna Bergerová. Doc. Eduard Chmelár, historik, publicista a člen SZPB, vo svojom príhovore zdôraznil význam tohto najvýraznejšieho slovenského štátnika minulého storočia pre politický, sociálny a kultúrny rozvoj Slovenska. Na záver zhromaždenia poďakoval syn bývalého prezidenta ČSSR Ing. Vladimír Husák prítomným za účasť a prednesené slová. Po akcii zostali na dúbravskom cintoríne ešte skupinky ľudí diskutujúce o nedávnej minulosti aj najnovšej súčasnosti.

FIR podpísala spolu s niekoľkými ďalšími medzinárodnými organizáciami a sieťami nasledujúcu vianočnú mierovú výzvu. V prospech civilného obyvateľstva v tomto regióne dúfame, že výzva bude vypočutá.

Vyzývajme na prímerie na Ukrajine na Vianoce 2022/2023 od 25. decembra do 7. januára ako znak našej spoločnej ľudskosti, zmierenia a mieru.

Vianočné prímerie v roku 1914 uprostred prvej svetovej vojny bolo symbolom nádeje a odvahy, keď ľudia z bojujúcich krajín zorganizovali prímerie na vlastnú päsť a pripojili sa k spontánnemu zmiereniu a bratstvu. To bol dôkaz, že aj počas najnásilnejších konfliktov, slovami pápeža Benedikta XV., “zbrane môžu stíchnuť aspoň v noci, keď anjeli spievali”.

Obraciame sa na vodcov bojujúcich strán: nech zbrane mlčia. Dajte ľuďom chvíľku pokoja a prostredníctvom tejto chvíle otvorte cestu rokovaniam.

Vyzývame medzinárodné spoločenstvo, aby dôrazne podporovalo a obhajovalo vianočné prímerie a presadzovalo nový začiatok rokovaní medzi oboma stranami.

Našou víziou a cieľom je nová mierová štruktúra pre Európu, ktorá zahŕňa bezpečnosť všetkých európskych krajín na základe spoločnej bezpečnosti.

Mier, zmierenie, spoločný zmysel pre ľudskosť môžu zvíťaziť nad nenávisťou, násilím a vinou, ktoré v súčasnosti dominujú vojne. Pripomeňme si, že všetci sme ľudia a že vojna a ničenie proti sebe navzájom sú nezmyselné.

Vianočné prímerie je veľmi potrebnou príležitosťou na opätovné uznanie nášho vzájomného súcitu. Spoločne – sme presvedčení – je možné prekonať kruh skazy, utrpenia a smrti.

V tomto zmysle FIR praje všetkým členským federáciám, ich členom a všetkým, ktorí sú spojení s antifašistickými myšlienkami a úlohami, pokojný a zdravý Nový rok 2023.

Nebezpečenstvo posilňovania pravice v dnešnej Európe v posledných týždňoch potvrdili nielen výsledky parlamentných volieb vo Švédsku a Taliansku. Prvýkrát po desaťročiach zažívame, že premiérka významnej európskej krajiny nikdy nezaprela svoj fašistický pôvod. To posilňuje pravicové tendencie, ktorým musíme čeliť v iných štátoch ako Maďarsko, Poľsko a niekoľko pobaltských republík.

Nielen v centrálnych vládach, ale aj na regionálnej úrovni ovplyvňujú politiku v Európe pravicové tendencie, ako to môžeme vidieť v Belgicku, Španielsku a aj v Nemecku. Ovplyvňujú tak i politické diskusie a rozhodnutia v Európskom parlamente. Tieto sily predstavujú rasizmus a xenofóbiu, nenávistné prejavy, antidemokratické tendencie a sociálnu segregáciu, popieranie práva na diverzitu, fašistické násilie voči utečencom a cudzincom, fyzické útoky a dokonca ničenie miest, na ktorých sa stretávajú demokratické organizácie a pod. Okrem toho sme svedkami znesvätenia pamätníkov, prípadne synagóg či mešít.

Rast pravice súvisí aj s vojnou na Ukrajine. Hoci pravicové skupiny niekedy volajú po „mieri“, „politicky“ či spoločensky z tejto vojny profitujú. V dôsledku sociálnych problémov ľudí a protestov proti nim očakávajú kolaps demokratického systému v európskych krajinách.

FIR podčiarkuje svoju pozíciu, ktorú sme pomenovali od samého začiatku vojny na Ukrajine: Túto vojnu nemožno legitimizovať v mene antifašizmu. FIR vyzýva na okamžité prímerie a začatie medzinárodných rokovaní. Zbrane nikdy neprinesú mier, diplomacia a rokovania sú jedinou cestou. Je to potrebné najmä pre záchranu životov civilného obyvateľstva.

Druhou stranou mince sú problematické tendencie historického revizionizmu, búranie pamätných miest a samotných pamätníkov, ako to zažívame vo viacerých krajinách Európy. Kým pamätné stromy pre väzňov v koncentračnom tábore Buchenwald ničili neofašisti, v iných krajinách ústredné pamätníky sovietskych osloboditeľov búrajú štátne orgány. Deje sa to spoločne s historickými revizionistickými tendenciami v školách a verejných inštitúciách.

Viac ako inokedy dvíhame hlas na protest proti takémuto vývoju a angažujeme sa v posilňovaní antifašizmu pri budovaní občianskej spoločnosti, aby sme zachovali odkaz odbojárov, preživších a osloboditeľov. Toto musí byť úlohou výchovy mladých generácií. Medzinárodná konferencia antifašistov vyzýva všetkých demokratov, aby si uvedomili, že pravicový populizmus, krajne pravicové „sľuby“ predstavujú skutočné hrozby pre naše životy. Na toto nebezpečenstvo upozorňujeme a vyzývame na spojenie občianskej spoločnosti, organizácií veteránov, súčasných antifašistov, odborov, ľudsko-právnych organizácií, mládežníckych hnutí a iniciatívy, ale aj konzervatívcov.

Budujte siete a hnutia otvorené pre všetkých ľudí ochotných brániť demokraciu, slobodu, ako aj politické a sociálne práva všetkých ľudských bytostí v každej z našich krajín. Musíme sa rozhodne postaviť extrémnemu pravicovému nebezpečenstvu.

„Pripájame sa k celému svetu, aby sme vyjadrili hlbokú sústrasť rodine, Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska, členom Spoločenstva národov a ich ľudu nad stratou dlhoročnej, obľúbenej a aj nám sympatickej panovníčky Alžbety II.“ Týmito slovami sa začína zápis do kondolenčnej knihy, pod ktorý sa 14. septembra v rezidencii britského veľvyslanca, v prítomnosti Andrewa J. Wellsa zástupcu veľvyslanca, v susedstve Slavína podpísali zástupcovia SZPB, jeho predseda Pavol Sečkár, tajomník ÚR Viliam Longauer a predseda OblV v Bratislave Martin Krno. Ďalej vyzdvihli príkladné postoje mladej korunnej princeznej, keď už na začiatku 2. svetovej vojny v rozhlasovom prejave smelo povzbudzovala svojich rovesníkov i tých skôr narodených, aby si verili a nedali sa zastrašiť nacistickými agresormi. Neskôr sa ako hrdá dcéra kráľa Juraja II. neskrývala, ale si obliekla uniformu Ženských pomocných pozemných zborov a posilňovala sebavedomie britských i ostatných spojeneckých vojakov.