Meno autora: Vladimir Mikunda

Stanovisko predsedníctva oblastnej organizácie SZPB Michalovce

Predsedníctvo OblO SZPB MI na svojom  rokovaní dňa 7. 11. 2024 vyslovilo odmietavé stanovisko voči renegátom a diskutérom, ktorí 28. 10. 2024 na kvázi konferencií o SZPB diskutovali a šírili klamstvá o SZPB na Slovensku a jeho funkcionároch z vedenia SZPB.

Dôkazom je zverejnený video záznam z ich stretnutia vo Zvolene, kde ukázali svoju právu tvár. Svojim zvláštnym, priam nepriateľským, postojom voči vedeniu SZPB a hlavne voči predsedovi Viliamovi Longauerovi, ktorý bol riadne demokraticky zvolený väčšinou prítomných delegátov na XVIII. zjazde SZPB dňa 25. mája 2024 za predsedu SZPB, ako aj ústredná rada a ostatné orgány pre riadny chod SZPB.

Títo ešte členovia, nazvime ich Zvolenskej skupiny, hrubým a nedôstojným spôsobom narušovali priebeh rokovania ÚR SZPB dňa 5. 11. 2024 v Bratislave.

Vyzývame aj ostatných členov 18 tisícovej  členskej základne a oblastných organizácií, aby sa pripojili k tomuto stanovisku a týchto samozvancov odsúdilo za ich proti činnosť, ktorí nerešpektujú výsledky volieb XVIII. zjazdu SZPB z 25. 5. 2023, majú traumu z neúspechu, že ich väčšina neprijala, ale aj z obavy, že sa konečne vyšetrí ich turecké šafárenie s prostriedkami ústredia za bývalého predsedu Pavla Sečkára a jeho ďalších spolupracovníkov. Spomenieme Staroselskú, Ťažkého, Spišiakovú, Rohára, Kokavcovú, Baroša, ale aj iných Migaša, Mičeva, Ondruša, Weissa, Paceka, Marka a Demjana, ale aj ďalších, ktorí sa zatiaľ tak otvorené neprejavili.

Veríme, že čoskoro dôjde k náprave a vrátenia sa do normálnych koľají a OČTK budú konať tak, aby sa SZPB konečne od tých , ktorí robia nečestnú a špinavú kampaň, očistil.

Vyzývame tých, ktorí nerešpektujú závery XVIII. zjazdu SZPB a Stanovy SZPB, aby si uvedomili, že do radov SZPB nepatria a nech Slovenský zväz protifašistických bojovníkov opustia, pokiaľ si neuvedomia, že OZ SZPB je dobrovoľná organizácia na princípoch boja proti neonacizmu, liberalizmu, fašizmu a všetkého zla.

SZPB je  jediným OZ, ktoré je zapísané v registri občianskych združení a komu sa to nepáči, nech si nájde také OZ, ktoré mu vyhovuje a vyzývame ich už po tretí raz, aby prestali s útokmi na SZPB, jeho funkcionárov, a aby nešírili klamstvá a nepravdy a nepoškodzovali dobré meno SZPB na verejnosti.

Pokiaľ sa tomu vyhnú a nastane rešpekt, tak aj terajšia nimi vyvolaná situácia v SZPB sa upokojí do takej miery, že povinnosti voči svojim členom budú riadne vedené k spokojnosti a rešpektovania na verejnosti bez pochybností.

Záverom žiadame, aby rešpektovali riadne zvolených funkcionárov SZPB  a nechali ich pracovať tak, ako im to prikazujú zvolené a schválené príslušné Stanovy SZPB a ostatné predpisy.

V Michalovciach, 11. 11. 2024

Podpísaní za  predsedníctvo OblV SZPB Michalovce:

Ing. Miroslav Prega, predseda

Anna Zabloudilová, podpredsedníčka

Ing. Marián Lukáč, tajomník

Ing. Štefan Vetrecin, člen

Miroslav Sinčák, člen

Jozef Kormaník, člen

Mgr. Juraj Vetrecin, predseda OblRK

Nedajme si ukradnúť a zlikvidovať SZPB!  

Členovia SZPB si určite pamätajú mimoriadne vážnu a pre existenciu zväzu veľmi nebezpečnú situáciu, keď takmer okamžite po skončení jeho 18. zjazdu neúspešní kandidáti na predsedu a niektorí bývalí politici, ktorí svojím videním súčasnosti a budúcnosti slovenskej spoločnosti nedokázali osloviť našich spoluobčanov, spustili lavínu obvinení proti výsledkom zjazdu a hlavne proti novo zvoleným vedúcim funkcionárom SZPB.

Cieľ bol jasný. Úplne ich zdiskreditovať a namiesto nich dosadiť „skutočných odborníkov,“ ktorí by SZPB úplne zlikvidovali. Títo takzvaní odborníci neboli vôbec alebo boli iba veľmi krátku dobu členmi SZPB!!!

Chcem tiež dodať, že ak by v parlamentných voľbách v roku 2023 neboli obstáli politické strany, ktorým sa podarilo vytvoriť súčasnú koaličnú vládu, boli by tento cieľ hneď bezprostredne po voľbách aj splnili.                  

Boj o existenciu zväzu neprebieha v rukavičkách. Oponenti riadne zvoleného vedenia používali v ňom najťažšie kalibre od bezbrehého osočovania a ponižovania až po označovanie vedúcich funkcionárov zväzu za zlodejov a defraudantov a to nie na pôde orgánov alebo na webovej stránke zväzu, ako by sa od slušných a vzdelaných ľudí očakávalo, ale vo verejnom internetovom priestore.

Najďalej zašiel predseda bratislavskej oblastnej organizácie SZPB, ktorý neváhal zatiahnuť do tohto súboja o moc aj rodinu riadne zvoleného predsedu zväzu a hrabať sa v jeho osobnom bankovom účte, čím prekročil povestnú červenú čiaru a zbúral všetky mantinely slušnosti, korektnosti a dôstojnosti. Zároveň ukázal, kam až môže siahať ľudská nenávisť. Práve on bol iniciátorom a duchovným vodcom prevratu vo vnútri zväzu a ako ukázali nedávne udalosti, zostal ním až doteraz.

Šesť základných organizácií SZPB v Bratislave sa pokúšalo zákonnými prostriedkami situáciu riešiť, ale ostatné nezaujali žiadne stanovisko a tak u organizátorov prevratu mohol vzniknúť dojem, že s ich postupom súhlasia.  

Ku cti vedúcich funkcionárov a orgánov zväzu patrí, že sa nenechali zatiahnuť do sietí ohováračiek a intríg. Vecne, argumentmi vyvracali tvrdenia, ktoré skupina organizujúca prevrat podsúvala členom SZPB a verejnosti. Zachovaním dôstojnosti vo vystupovaní a otvorenosti v komunikácii s oblastnými organizáciami SZPB i s verejnosťou sa im podarilo udržať jednotu a existenciu SZPB.

Nedávne stretnutie nespokojencov vo Zvolene však ukázalo, že sa  s existenciou SZPB a jeho vedúcimi predstaviteľmi nikdy nestotožnia a že sú vo svojej rozvratnej činnosti odhodlaní všetkými prostriedkami pokračovať aj naďalej.  Potvrdili to aj 5. novembra 2024, keď dvaja členovia tejto skupiny bývalý redaktor Bojovníka Ján Rohár a europoslanec za Hlas SD Branislav Ondruš bez ohlásenia vtrhli na zasadanie Ústrednej rady SZPB a trvali na tom, aby sa tento orgán ihneď zaoberal situáciou v SZPB aj keď mal stanovený iný program. Pridal sa k nim aj predseda bratislavskej oblastnej organizácie SZPB, ktorý je členom ústrednej rady.

Momentálna situácia vo Zväze je naďalej vážna a teda mu naďalej reálne hrozí zánik. Už nestačí iba povzbudzovanie vedúcich funkcionárov, že im držíme palce a nech sú silní a vytrvalí. To im príliš nepomôže. Dnes musí každý člen SZPB, každý výbor základnej organizácie SZPB, každý oblastný výbor SZPB nahlas povedať kam patrí a jasne a otvorene deklarovať, či chce, aby nám ukradli a potom zlikvidovali SZPB? Nedovoľme samozvancom beztrestne likvidovať to, čo založili a s úctou budovali naši predkovia!

Píšte urýchlene na webovú stránku SZPB a na emailové adresy funkcionárov zväzu, aj do Bojovníka svoje jasné a zásadné stanoviská. Razantnejšie musí postupovať aj Ústredná rada SZPB a prijať urýchlene také čiastkové úpravy Stanov SZPB, ktoré ho umožnia očistiť od ľudí, usilujúcich sa  o jeho likvidáciu, o diskreditáciu jeho riadne zvolených orgánov a funkcionárov. Zväz musí žiť, aby mohol aj pre budúce generácie uchovávať historickú pravdu o boji proti fašizmu a o osloboditeľoch našej vlasti a Európy spod jeho nadvlády.

Ján Luhový, ZO SZPB č. 37 Bratislava

Uznesenie Ústrednej rady SZPB z 5. novembra 2024

Ústredná rada SZPB:

I. Schválila:

  1. Vyhodnotenie čerpanie príspevku MV SR zo štátneho rozpočtu za rok 2023.
  2. Rozpočet hospodárenia po priznaní príspevku MV SR na rok 2024 s pripomienkami.
  3. Výšku členského príspevku z 3 € na 5 € od roku 2025.
  4. Na návrh Oblastnej organizácie SZPB Zvolen uvoľnenie z funkcie člena ÚR SZPB Jána Kašicu.
  5. Na návrh Oblastnej organizácie SZPB Senica uvoľnenie z funkcie členky ÚR SZPB Ilony Damborskej.

II. Potvrdila:

  1. Pavla Marka za člena ÚR SZPB za Oblastnú organizáciu SZPB Zvolen.
  2. Ľubicu Krištofovú za členku ÚR SZPB za Oblastnú organizáciu SZPB Senica.

III. Zobrala na vedomie:

  1. Kontrolu plnenia uznesení P ÚR a ÚR SZPB s pripomienkami.
  2. Správu o činnosti oblastných organizácií za 1. a 2. štvrťrok 2024 a stav členskej základne s pripomienkami.

IV. Ukladá:

A. Predsedovi SZPB:

  1. V rokovaní a spolupráci s orgánmi štátnej správy, Ministerstvom vnútra SR, Ministerstvom financií SR a politickými stranami v súlade zo zákonom o protifašistickom odboji č. 487/2013 hľadať cesty na zvýšenie finančného príspevku do Rozpočtu hospodárenia na činnosť SZPB v roku 2024 a 2025.

Termín: 31. 12. 2024

B. Tajomníkovi ÚR SZPB:

  1. Zúčastniť sa rokovania oblastných organizácií SZPB Brezno a Banská Bystrica. 

Termín: podľa pozvánky oblastných výborov 

  • V spolupráci s ekonomickým oddelením Ústredia SZPB predložiť Predsedníctvu ÚR SZPB prehľad platov zamestnancov ústredia, dohodárov a tajomníkov oblastných výborov s platnosťou podľa zmluvy, dohody k 31. 12. 2024.

Termín: do 27. 11. 2024

C. Organizačnému oddeleniu Ústredia SZPB:

  1. Pripraviť osnovu vyhodnotenia VČS ZO SZPB na spracovanie správy o činnosti SZPB.

Termín: 20. 11. 2024

D. Oblastným výborom:

  1. V spolupráci s členom ÚR SZPB informovať na VČS ZO SZPB o priebehu a výsledkoch rokovania ÚR SZPB z 5. 11. 2024.     
  2. Sledovať a priebežne vyhodnocovať konania a výsledky VČS ZO SZPB.

Termín: podľa termínov konania VČS ZO SZPB

  • V hlásení o činnosti oblastnej organizácie za 1. štvrťrok predložiť vyhodnotenie VČS ZO SZPB podľa osnovy Organizačného oddelenia Ústredia SZPB.

Termín: do 10. 4. 2025

V Bratislave, 5. 11. 2024                                       

Viliam Longauer, predseda SZPB, v. r.

Čo znamená výsledok volieb v USA?

Po prvé, volebný výsledok je taký jasný že sa neuplatnili špekulácie o ruskom zasahovaní do volieb, ktoré pred voľbami avizovali americké tajné služby.

Po druhé, medzi oboma kandidátmi neboli v predvolebnom období takmer žiadne podstatné rozdiely ohľadne politiky hegemónie USA, ohľadne hospodárskej politiky voči Číne, ohľadne podpory Netanjahuovej vlády v Izraeli alebo ohľadne nepriateľského obrazu voči Iránu a severnej Kórey.

Z hľadiska politickej reality bude Trumpov predvolebný sľub, že v prvý deň v úrade ukončí vojnu na Ukrajine, pravdepodobne prvým, ktorý poruší.

Po tretie, čo znamená výsledok volieb pre antifašistov v Európe?

„Politické výzvy narastajú. Krajná pravica, ktorá sa už po európskych voľbách vidí na vzostupe, teraz očakáva globálny pravicový trend, zahŕňajúci viac protekcionizmu a nacionalizmu, pravicové obrazy ľudskosti a nárast rasistického rozdelenia. Nielen v USA sa proti tomu budeme musieť politicky brániť.

Priebeh hospodárskej politiky USA povedie k tomu, že medzinárodne aktívne spoločnosti v Európe sa budú snažiť zhoršiť pracovné podmienky zamestnancov s odvolaním sa na americké sankcie. Tu majú odbory svoje pole pôsobnosti. Antifašisti by mali podporovať odbory v ich činnosti.
Vláda USA v rámci NATO zároveň vyzve európske krajiny, aby zvýšili svoje zbrojné výdavky a vojnové úsilie. To si vyžaduje mierové hnutie, ktoré sa nezaoberá vlastnými rozdielmi, ale ktoré sa viditeľne javí ako sociálna protisila.

Vzhľadom na zahraničnú politiku USA sa v Európe musia konečne začať rozhovory o novom celoeurópskom bezpečnostnom systéme. Spoliehanie sa na USA a ich zbraňové systémy, umiestnené v Európe, je pre ľudí a štáty Európy čoraz riskantnejšie.“

Podľa FIR Newsletter 2024 – 45

Skryté ciele a možno ešte skrytejšie úmysly organizátorov tzv. celoslovenskej konferencie SZPB vo Zvolene (3. časť)

V tretej časti hodnotenia tzv. celoslovenskej konferencie, ktorú vo Zvolene usporiadal miestny oblastný výbor SZPB, si najskôr odpovedzme na otázku komu najviac záležalo, aby sa vôbec uskutočnila a hlavne, komu najviac záležalo, aby dopadla „dobre“ z progresivisticko renegátskeho hľadiska? Informácie, ktoré máme o tomto podujatí, nasvedčujú, že konferencia bola len odrazovým mostíkom na pripravovaný renegátsko-progresivistický protizväzový puč v SZPB!!!

Účastníci „konferencie“, videli, kto sa snažil na záver „zaklincovať“ obsah rokovania. Nebol to nikto spoza predsedníckeho pultu, ale Jozef Migaš a Branislav Ondruš.

Nech mi je prepáčené, že isté okolnosti rád porovnávam s Bibliou, kde „pastier“ rád zdôrazní nejakú myšlienku, aby bolo jasné, že „ovečky“ ju správne pochopia. Pretože aj záver zvolenskej „konferencie“ sa tomu podobal.  

Na tomto sa to však neskončilo!!!

Do uší sa nám dostali informácie, že renegáti rokovali o puči ďalej. Pričom „muziku“ tu vraj najviac „tvrdil“ Branislav Ondruš. Žeby to bol on, kto je hlavným renegátom, hlavným odrodilcom, šedou eminenciou riadiacou všetko spoza bučka? V tomto prípade by už mal spozornieť každý oblastný výbor SZPB! Lebo toto už nie je „hra o fazuľky“!  

Podstatnou podmienkou, aby sa pučistom prevrat podaril, je, že musia nejako z funkcií dostať tajomníka ÚR SZPB a predsedu SZPB Viliama Longauera. Nakoniec, vôbec to neskrývajú a aj sami to priznávajú. Asi najviac im vadí vyhlásenie predsedu s tajomníkom, že „oni sem neprišli kradnúť“ a teda, že to nedovolia ani nikomu inému! Pretože vo Zväze je stále z čoho!  

B. Ondruš vraj pred skupinou pučistov povedal, že kým budú títo dvaja vo funkciách, nič sa neudeje, že veci sa budú realizovať až po tom, ako tam budete „vy“. Teda niekto z takých, ktorí už nebudú takí protifašisticky pevní a zásadoví, ako Longauer s Martonom.

A ozaj, viete, dokedy by sa mal prevrat v SZPB uskutočniť? Do konca marca 2025!!!

Najväčšie nebezpečenstvo, ktoré nám začvirikali progresivistické vrabce, je, že tu môže byť aj podvodne vykonaný zápis v registri štatutára SZPB na ministerstve vnútra… B. Ondruš vraj vyriekol slová, že buď teraz dokážeme akčne, urýchlene a nekompromisne urobiť nejaké zmeny a potom Zväz vieme dať dokopy, alebo dáme od toho ruky preč. No a v takom prípade vraj pučistom „garantuje“, „že do roka ten Zväz skončí, pretože najneskôr do budúceho roka budeme mať na ňom exekúcie zo strany ministerstva vnútra“. Predstavte si, čo všetko z Bruselu nevidí?!? Dokonca aj to, čo ešte vôbec nie je na svete.

Prečo by mal Zväz zaniknúť?

Vraj to bude jediná možnosť, ako sa vyhnúť splateniu pokút a dlhov. Akých? Veď SZPB zatiaľ všetko uhrádza.     

Na koho strane stáli a stoja priami účastníci 2. odboja?

V tejto súvislosti mi nedá nepoukázať na to, ako sa voči renegátstvu stavali priami účastníci protifašistického odboja. Anna Bergerová a Karol Kuna, ako hostia ostatného zjazdu, potvrdili, že 18. zjazd SZPB bol v poriadku!!! A to, že odrodilí renegáti to vidia inak? Vôbec sa tomu nečudujme, veď taká je ich renegátsky odrodilecká podstata!   

Navyše Karol Kuna, ako člen predsedníctva ÚR SZPB, otvorene na rokovaní ústrednej rady skritizoval rovnaké správanie a konanie aj členovi ústrednej rady, oblastnému predsedovi SZPB z Bratislavy, Martinovi Krnovi (Taktiež bol jedným z účastníkov zvolenského stretnutia.). Priznajme však otvorene, že kritika priameho účastníka protifašistického odboja vôbec nepadla na úrodnú pôdu.

A tak si vyložme karty na stôl!

Súčasné vedenie SZPB v osobe predsedu Viliama Longauera a tajomníka Zdenka Martona nekompromisne zachováva vernosť nášmu protifašistickému odboju. Zdôrazňujem, že nikto a nikdy nevyslovil opak! 

Vernosť čomu a komu však zachovávajú pučisti a renegáti???  

Vladimír Mikunda

Pohľad do rokovacej sály.

Vyhlásenie tajomníka Ústrednej rady SZPB

Vážení členovia predsedníctva, vážení členovia ústrednej rady, vážení predsedovia a tajomníci oblastných a základných organizácií SZPB, vážení kolegovia z ústredia, drahí spolubojovníci a spolubojovníčky zo SZPB. Nastal čas, aby som aj ja zareagoval na situáciu, ktorá nastala a ktorá vážnym spôsobom začína ohrozovať samotnú existenciu nášho zväzu.

Dovoľte mi, prosím, na začiatok reagovať na slová, ktoré odzneli na tzv. pseudo-konferencii, konanej vo Zvolene dňa 28. 10. 2024. Táto mala vskutku hviezdne obsadenie, pričom hlavnou hviezdou dňa bol pán europoslanec za stranu Hlas-SD Branislav Ondruš.

Tento súdruh (ako familiárne nazval účastníkov konferencie sám europoslanec) začal svoj prejav naozaj veľmi rázne a išiel priamo k veci. Obvinil nášho predsedu SZPB, že je nespôsobilý vykonávať svoju funkciu. Viackrát ho urazil a ponížil, pričom bez hanby ho oslovoval Vilo. Neviem, kde zobral takú drzosť, ale viem, že ja by som si nikdy nedovolil oslovovať niekoho takto familiárne pred publikom a navyše v jeho neprítomnosti. Obvinil aj mňa a mnohých našich kolegov, že sme starí a nemáme už dosť síl a vlastne právo zastávať svoje pozície v súčasnej pokrokovej (rozumej progresívnej) dobe. Tak ja pána progresívne zmýšľajúceho europoslanca ubezpečujem, že spoločne s mojim kolegom, pánom predsedom Viliamom Longauerom a mnohými ďalšími kolegami z predsedníctva a ústrednej rady sa tešíme dobrému zdraviu. Osobne mám už svoje roky, ale myseľ mám zdravú a skúseností mám omnoho viac, ako pán europoslanec. Svoje funkcie a pozície sme schopní zastávať riadne a plniť si svoje úlohy.

Ďalej ma obvinil, že som sa snažil v tejto neľahkej situácii zabrániť tomu, aby naša oblastná organizácia Ružomberok dostala príspevok 30 000,- €. Svoju vinu nepopieram, práve naopak, plne sa priznávam k tomu, že som sa snažil dosiahnuť, aby sa dodržiaval zákon! Pretože zákony tejto krajiny jasne hovoria, že SZPB je len jeden. Že oblastné organizácie nemajú vlastnú právnu identitu a nemôžu samostatne uzatvárať zmluvy a dostávať peniaze len tak. Každá jedna oblastná organizácia pri žiadosti o rôzne projekty a granty musí požiadať o splnomocnenie predsedu SZPB a účtovne zdokladovať každú jednu ekonomickú transakciu ústrediu SZPB!

To sa v tomto prípade nestalo! My nevieme, komu išli tieto peniaze, my nevieme, aké je znenie a podmienky zmluvy, my nevieme, ako sa tieto peniaze použijú, ale z toho, čo vieme, je jasné, že budú ,,že vraj“ použité na rekonštrukciu niečoho, čo ani nepatrí predmetnej oblastnej organizácii, ale nejakej cudzej osobe. Takže áno, pán europoslanec, som vinný a urobím to kedykoľvek znova, keď bude treba. Pretože jedna z mojich hlavných úloh je, aby Ústredie SZPB a jednotlivé organizačné zložky dodržiavali literu zákona a konali v medziach zákona a iných legislatívnych noriem platných v našej krásnej krajine! Možno v Bruseli pre vás platia iné pravidlá, ale my sa riadime a vždy budeme riadiť slovenským právom.

Ja vás naopak obviňujem, že nabádate našich členov a funkcionárov, aby nedodržiavali zákony a aj naše interné platné smernice. Žiadam vás preto, aby ste s tým prestali a pokiaľ máte medzery v zákonoch, aby ste si to doštudovali. Vzhľadom na pozíciu, akú zastávate a funkciu, ktorú máte, je to veľmi smutné, ba priam hanebné, čo ste vykonali.

Vy a vaši súdruhovia a súdružky nás obviňujete, že my sme zodpovední za to, že zväz dostal nízku dotáciu a neskoro. V krátkej dobe bude vydaných viacero článkov, ktoré budú podrobne informovať, prečo my za to zodpovední nie sme a nemôžeme byť a naopak predostrieme viacero dôkazov a indícií, ktoré poukážu na skutočných vinníkov súčasného stavu. Osobne si myslím, že vy najlepšie budete vedieť, kto konkrétne sa pričinil o to, aby zväz krvácal a mal problémy. Kto má dosah na ľudí, ktorí o tom rozhodovali a komu najviac táto situácia vyhovuje.

Tvrdíte, že súčasné vedenie nemá podporu strán Smer-SD a Hlas-SD. Pozrime sa ale na mená, ktoré boli účastné zvolenskej konferencie a ktoré vám tlieskali za to, že ste nabádali našich členov na porušovanie zákonov, že ste špinili meno nášho predsedu, moje a mnohých ďalších a že ste šírili lži a polopravdy týkajúce sa ekonomickej situácie nášho zväzu a pod. Nech sa na tie mená pozerám zľava-sprava, nevidím tam ani jedného zástupcu strany Smer-SD. Vidím tam len členov strany Hlas-SD. Mám preto presvedčenie, že celá táto akcia je zorganizovaná progresívnym krídlom strany Hlas-SD na čele s vami. Napriek tomu, že ste viac krát vyslovili myšlienku, že vám to môže byť jedno, že vám ide len o blaho zväzu, že máte svoju prácu a stabilný plat a robíte to ,,nezištne“, nemyslím si to. Myslím si, že vaším cieľom je ovládnutie nášho zväzu a po skončení vášho mandátu europoslanca by ste sa rád stali jeho predsedom. V prípade, ak by ste boli teraz úspešný, dočasne by ste dosadili za predsedu niekoho iného a stavím sa, že by to bol jeden z rečníkov tejto progresívnej konferencie (samozrejme nie 30, alebo 40 ročný, ale starší, aby sa nepovedalo, že máte niečo proti seniorom). Či sa mýlim?

Predseda vlády SR, pán Róbert Fico, nám viac krát vyjadril tento rok podporu a osobne som presvedčený, že je to hlavne jeho zásluha, že zväz vôbec dostal nejakú dotáciu. Predstavitelia strany Smer- SD nás viac krát pozývali na svoje spoločenské udalosti a vyjadrovali súčasnému vedeniu podporu. Zároveň som presvedčený, že aj väčšina členov strany Hlas-SD s nami sympatizuje. Žiaľ, mnohým sa do uší dostávajú nepravdivé a skreslené informácie, preto môžu mať dojem, že s naším zväzom nie je niečo v poriadku. Verím, že aj pán minister vnútra nemá presné informácie o tom, aká je situácia vo zväze a najmä, čo je jej príčinou. Bol by som veľmi rád, keby sa nám podarilo s ním stretnúť a osobne sa porozprávať, žiaľ, na naše prosby o stretnutie zatiaľ nereagoval. Verím ale, že sa to zmení a skôr, či neskôr nás príjme a vypočuje si nás a nadviaže s nami spoluprácu.

Ešte okrem iného ste obvinili pána predsedu a mňa, že tzv. kauza s fotkou s členom strany Republika, pánom Uhríkom (vtedy aj teraz europoslancom za SR v Európskom parlamente, ktorý, či sa to niekomu páči, alebo nie, háji záujmy Slovenskej republiky. Ako ich vlastne hájite vy? Bojujete za našu vlasť, alebo máte dosť času, aby ste intrigovali a snažili sa ovládnuť SZPB? Aké sú vaše výsledky v Európskom parlamente? Ako hlasujete na jednotlivých hlasovaniach?) a pánom generálom Viktorínom mala skrytý cieľ. Že sme chceli získať priazeň strany Republika a dúfali sme, že budú vo vláde a za túto fotku dostaneme peniaze. Pekná fabulácia, naozaj, škoda len, že je to bohapustá lož. Vyhradzujem sa voči tomuto tvrdeniu a žiadam vás, aby ste o nás nešírili ďalšie klamstvá. Okolnosti tohto stretnutia sme vysvetlili členom predsedníctva a ústrednej rady a všetkým, ktorí mali záujem nás počúvať. Vyzývam týmto listom aj dotknutých pánov, aby sa k týmto klamstvám vyjadrili a dali najavo, čo si o tom myslia. Určite to bude veľmi zaujímavé.

Drahí spolubojovníci a spolubojovníčky, z úst účastníkov tejto konferencie odznelo množstvo klamstiev a poloprávd. V tomto liste nie je priestor, aby som reagoval na všetky, ale ubezpečujem vás, že náš skvelý šéfredaktor a jeho tím spravia všetko pre to, aby reagovali a vyvrátili každú jednu lož a doplnili každú jednu polopravdu. Jedna z poloprávd, ktoré zazneli z úst predsedu ústrednej revíznej komisie bola, že pán predseda odmietol podpísať preberací protokol od bývalej ekonómky a samozvanej predsedníčky, ktorá svojvoľne a bez kontroly ,,riadila“ zväz väčšinu roka 2023. Áno, je to pravda. Lenže pán Odor už nepovedal, že ho odmietol podpísať z dôvodu, lebo mu pani Staroselská odmietla reálne fyzicky odovzdať akékoľvek materiály! Pýtam sa preto pána Odora, keď ho za jeho zásluhy spravia progresívni renegáti tajomníkom, či aj on podpíše preberací protokol, keď mu odovzdám prázdne šanóny? Pán Odor má ostrý jazyk, ale ešte ostrejší sluch. Pozorne počúval všetko, čo sa povedalo na zasadaniach predsedníctva a mám za to, že sa s každou jednou zaujímavou informáciou podelil s touto progresívnou skupinkou. Škoda len, že napr. vtip o založenej budove ústredia si vyložil ako fakt a následne vznikla legenda, že máme pôžičky od súkromných veriteľov (podľa pána europoslanca vo výške cez 60 000,- €) a že ručíme našou budovou. Samozrejme je to ďalšia lož. Dôkazy samozrejme predložíme.

Mám veľké obavy, že sa po tejto progresívnej konferencii pokúsia dosiahnuť odvolanie mňa, pána predsedu a celého súčasného predsedníctva nekalou cestou a v rozpore s našimi stanovami a zákonmi. Mám veľké obavy, že to skúsia spraviť tajne a že skúsia šikmými cestičkami zmeniť štatutára zápisom v registre občianskych združení. Preto vyzývam všetkých, kto by o takom niečom mali vedomosť, aby nás informovali a aby zamestnanci Ministerstva vnútra SR pozorne a starostlivo kontrolovali akékoľvek žiadosti podané na ich ministerstvo v súvislosti so SZPB. V prípade, ak po predložení všetkých dôkazov a všetkých informácií v najbližších dňoch nezískam vašu dôveru a budem s pánom predsedom odvolaný zákonným spôsobom v súlade so smernicami, bez problémov budem akceptovať takéto rozhodnutie. Žiadam len, aby sa udialo v súlade so stanovami a čestnou cestou.

Ako som napísal na začiatku, mám už svoje roky, ale som pripravený bojovať za pravdu, bojovať za fungovanie zväzu v zákonných medziach a robiť len to, čo budem považovať za správne. Viem, nie som neomylný, ale chyby si dokážem priznať. Viem, že mnohé veci trvajú dlhšie, než sme si naplánovali a než by sme chceli. Naši neprajníci nám spôsobovali neuveriteľné problémy a vyčistiť ten Augiášov chliev, ktorý sme zdedili, sa nedá za týždeň, alebo mesiac. Zároveň vás, drahí spolubojovníci a spolubojovníčky chcem ubezpečiť, že som pripravený bojovať s týmto progresívnym prúdom a dokázať vám všetkým, že pravda a zákon porazia lož a gaunerstvo. V duchu tradície našich predkov a všetkých, ktorým spoločne vzdávame úctu a slávu, si dovolím vyslať signál:

                       ,,ZAČNITE S VYSŤAHOVANÍM!“

Žiadam ústrednú radu, aby na svojom najbližšom zasadnutí odvolala predsedu ústrednej revíznej komisie a zaviazala ústrednú revíznu komisiu, aby si zvolila predsedu, ktorý bude hájiť zákon a pravdu. Žiadam srdce povstania, Banskú Bystricu, aby zvolala zasadnutie výboru oblastnej organizácie a odvolala súčasného predsedu. Rovnako žiadam všetkých bojovníkov a bojovníčky z oblastnej organizácie Brezno, aby odvolali svojho predsedu, ktorý zodpovedá za činnosť svojho tajomníka a odvolali aj tajomníka. Nech sa pýtajú, ako použil 15 000,- €, ktoré dodnes nevrátil a ktoré nám naozaj v súčasnej situácii veľmi chýbajú. Ďalej žiadam Bratislavu, aby si spravila poriadok a rovnako vykonala zmenu na pozícii predsedu Oblastnej organizácie Bratislava. Osoba, ktorá ju v súčasnosti zastáva, je hanbou tejto funkcie a robí veľmi zlé meno nášmu hlavnému mestu a celému Slovensku. Mimochodom, nerozumiem, prečo na oslavách SNP v Bratislave dostal priestor rečniť pán europoslanec, akože v mene zväzu, a nášmu predsedovi to Okresný úrad Bratislava, slušne povedané, nedovolil. Ďalší dôkaz progresívnych prepojení účastníkov konferencie s progresívnou časťou politického spektra.

Rovnako žiadam všetkých bojovníkov, aby žiadali od svojich predsedov a tajomníkov jednotlivých organizácií úplné informácie o dianí vo zväze. Žiadam, aby tí, čo sa zúčastnili tejto progresívnej konferencie, vysvetlili, prečo tlieskali týmto klamstvám, prečo súhlasili s tým, aby sme porušovali zákony a prečo nepostupovali v súlade s platnými stanovami. Ak boli uvedení do omylu, nech sa oboznámia s faktami a nech ďalej nepodporujú toto progresívne úsilie a ospravedlnia sa za tieto chyby. Ak sú súčasťou tejto snahy o progresívny puč, nech sa vzdajú svojich funkcií a nech vrátia preukaz člena SZPB, lebo si ho nezaslúžia.

Vyzývam všetkých, ktorí v minulosti opustili naše rady, lebo sa nestotožňovali s porušovaním pravidiel, aby sa vrátili a ubezpečujem ich, že súčasné vedenie zväzu pravidlá rešpektuje a nepodvolí sa snahám o zmenu kurzu našej organizácie. My budeme vždy nahlas hovoriť historickú pravdu a nenecháme sa kúpiť za Judášske groše (koľko ste to sľubovali pán Rohár tým, čo nás zradia? 300 000 navyše pre zväz? Priznáte to, alebo to budete zapierať? Kto vám to poradil? Kto to vie vybaviť? Kto je za týmto celým? Ukradli ste nám facebook-ovú skupinu, bez dovolenia používate naše logo (na ktoré máme mimochodom od tohto roka ochrannú známku, o čo sa pričinilo súčasné vedenie), robíte zlé veci a ste na veľmi zlej strane).

Nedovolíme, aby sa znevažovali prínos Červenej armády k porážke nacizmu a fašizmu a nedovolíme, aby sa prekrúcala história. Progresívne sily budú mať určite radosť, ak budeme nahradení. Nedovoľme im to a spoločne sa bráňme. Spoločne s mojim dobrým priateľom, pánom predsedom, spoločne s celým tímom, ktorý nám pomáha (organizačný úsek, ekonomický úsek, právny úsek, žurnalisti a pod.) a s každým jedným, ktorý je členom SZPB z presvedčenia a nie pre peniaze, budem čeliť týmto progresívnym útokom a budem sa biť za pravdu a právo. Je možné, že sa nám nepodarí vybaviť toľko peňazí, koľko by dokázali naši progresívni oponenti, ale určite spoločne udržíme dušu tejto organizácie a odkaz našich predkov. Bez ohľadu na to, koľko peňazí dostaneme, garantujem vám všetkým, že zväz nezanikne, že zväz bude fungovať a spoločne s vami všetkými budem ja a pán predseda naďalej pokladať vence našim hrdinom a skláňať hlavu pri ich hroboch a pamätníkoch. Pred progresívnou pravdou a ideami ju nikdy neskloním!

Zdenko Marton, tajomník ústrednej rady SZPB

Viliam Longauer, predseda SZPB                                                             

Skryté ciele a možno ešte skrytejšie úmysly organizátorov tzv. celoslovenskej konferencie SZPB vo Zvolene (2. časť)

Prinášame druhú časť analýzy „celoslovenskej konferencie“ vo Zvolene v súvislostiach, v ktorej sa ideme zaoberať personálnou otázkou a aj jej možným pozadím.  

Ide o predsedu alebo o jeho post? 

Ak chcemenaozaj nájsť odpoveď na túto otázku, musíme sa vrátiť do momentu, ako bol zjazdom zvolený za nového predsedu SZPB Viliam Longauer. Správnosť jeho voľby potvrdila volebná komisia, na zjazde jej ortieľ vyhlásil predseda komisie Jaroslav Bulko. Vzápätí nový predseda zvolal prvé rokovanie Ústrednej rady SZPB, ktorému aj predsedal. Čiže v tomto momente sa de facto ujal riadenia SZPB!  

To je nespochybniteľný fakt! Pre každého normálneho delegáta, len nie pre renegátov, ktorí už na zjazde po prvýkrát vyjavili svoj odpor. S voľbou nového predsedu SZPB sa nezmieril ani predchádzajúci predseda, nerešpektovala ju ani ekonómka SZPB. Tá svoj odpor zdôvodňovala, že nový predseda SZPB ešte nebol zaregistrovaný na MV SR.

Toto je však moment, ktorý si dodnes neviem vysvetliť. Boli tieto prieky schválnosťou, zákernosťou… alebo len nevedomosťou? Čím vlastne? Veď bývalý predseda SZPB Pavol Sečkár najlepšie vedel k akému dňu bol on sám ministerstvom vnútra zaregistrovaný ako štatutár SZPB! Vedel, že to nebolo dňom zápisu do registra (čo je len administratívny úkon), ale dňom, ako ho zjazd SZPB do funkcie predsedu SZPB – štatutára zvolil!!!    

Žiaľ, voľbu predsedu SZPB Viliama Longauera svojvoľne spochybnil aj bývalý predseda rozhodcovskej komisie ÚR SZPB (zdôrazňujem, že ide o rozhodcovskú komisiu ÚR SZPB a nie SZPB!), ktorý akože v duchu záverov komisie, ktorá ani nezasadala, začal šíriť svoje protiprávne stanovisko. Podotýkam, že to robil bez toho, aby mu to schválila Ústredná rada SZPB, ktorá ho do tohto orgánu schválila. Mediálno-komunikačný odbor SZPB k tomu vydal TS dňa 12. 7. 2023 pod názvom „MV SR naletelo na podvod dobrovoľne alebo len z nekompetentnosti?“

Určite preto nikoho neprekvapí, že jedným z účastníkov „celoslovenskej konferencie“ vo Zvolene bol aj on, bývalý predseda RoK!

Ale vráťme sa na deň 18. zjazdu SZPB? Čo sa tam udialo? Delegát Peter Weiss v istom kruhu ľudí vyhlásil, že idú rozkladať SZPB zvnútra! Čiže zvolenská „celoslovenská konferencia“ sa dá považovať za pokračovanie v realizácii tohto renegátskeho cieľa.

Aké pozadie môže byť za týmito snahami?

Kariérne? Kto vie, ale je to trochu nepravdepodobné. A keďže „o peniaze ide až v prvom rade,“ tak to môže byť práve o nich. Resp. o hnuteľný i nehnuteľný majetok, ktorým Zväz ešte disponuje. Budova, garáž… Veď tesne po voľbách boli jednou z televízií naznačované aj tieto snahy „kohosi“.  

Čo k tomu vtedy verejne pred funkcionárskym aktívom SZPB vyhlásili V. Longauer a Z. Marton? Že oni „sem neprišli kradnúť“, čo sa dá chápať aj tak, že to nedovolia ani nikomu inému!    

Ako to bolo s poslancom Uhríkom?

Úplne otvorene si povedzme, že progresivistickí renegáti sú v tomto prípade stúpenci obyčajnej nevychovanosti!!!

Priblížme si to na situácii, ktorá sa udiala po 18. zjazde SZPB! Milan Uhrík so svojimi kolegami prišiel do sídla SZPB (ako jediný!!!) osobne gratulovať novému predsedovi V. Longauerovi ku jeho zvoleniu do funkcie!

Ako sa má v takomto prípade zachovať človek, ktorému rodičia vštepili aspoň základy slušného správania? Mal pred nimi zabuchnúť dvere? Veď by tým zabuchol dvere desiatkam tisíc občanov, ktorí si ho volili!

Predseda SZPB Viliam Longauer, keďže má vychovanie, delegáciu prijal, poďakoval sa im za gratuláciu a odfotil sa s nimi. Zdôrazňujem, že nie pod obrazom, pri ktorom sa fotí s protifašistami! Kto chce, ten tomu rozumie, kto nechce, tomu sa to aj tak nedá vysvetliť.

Všetko ostatné, čo o tom šíria renegáti, a aj to, čo o tejto záležitosti vyslovil vo Zvolene europoslanec za Hlas SD Branislav Ondruš, sú obyčajné nechutnosti, ktorými sa osobní neprajníci súčasného predsedu SZPB živia od polovice minulého roka.

Na záver poznámka

18. zjazd SZPB urobil renegátom škrt cez rozpočet. Keďže delegáti nezvolili za predsedu SZPB ich kandidáta, tak sa im stratili perspektívy funkcií, ktoré už mali rozdelené a teoreticky poobsadzované. My vieme, kto sa mal kým stať, tak prečo radšej nie sú ticho?  

Hovorca SZPB a vedúci mediálno-komunikačného oddelenia SZPB Vladimír Mikunda   

V Bratislave, 31. októbra 2024

Pohľad na predsedníctvo. Rokovanie veľmi profesionálne a korektne viedol člen oblastného predsedníctva SZPB Július Feješ (vpravo). Vľavo sedí prezident ÚVV Pavel Marko a v strede oblastný tajomník SZPB vo Zvolene Ján Kašica. Všetci traja vystupovali tak, že nikto z prítomných nespochybnil, že im ide „o vec“.  

Vojvodinskí Slováci v SNP

SNP bolo protifašistické povstanie s medzinárodnou účasťou. Okrem Slovákov v ňom bojovali občania 33 národností.  

Účasť Juhoslovanov – teda, Srbov, Čiernohorcov, Slovincov, ale aj Slovákov, Rusínov, Maďarov a pod. v SNP je nedostatočne spracovaná. Existujú rôzne údaje o ich účasti. V jednom prameni sa uvádza počet okolo 100, v inom cca 160 (Sklabinský, 1974). Z našich historických prameňov vyplýva, že najviac ich bolo z vojvodinskej oblasti Báčka. Boli to prevažne Srbi, ale aj Slováci, v menšom počte aj Rusíni. Do SNP sa zapojilo aj niekoľko báčanských Maďarov.

Keď sa jedná o účasť juhoslovanských občanov v SNP, tak sa obvykle spomínajú tri mená: podplukovník Jovan Deretić, hrdý Čiernohorec a dvaja letci, ktorí bránili slovenské nebo v SNP: Savo Poljanec, Slovinec a Arsenije Arso Boljević, nebojácny Čiernohorec. Týmto dvom letcom bola roku 2014 odhalená pamätná doska na letisku Sliač, ako ukážka priateľstva medzi našimi národmi.

Účasť Juhoslovanov v SNP je  spracovaná iba v dvoch prácach, ktoré boli uverejnené v bývalej Juhoslávii, vo Vojvodine, jeden v slovenskom jazyku a druhý v srbskom jazyku. Autorom oboch príspevkov je Samo Sklabinský, ktorý v tých časoch pôsobil ako novinár v slovenskej redakcii novosadského rozhlasu. Prvý príspevok je napísaný v slovenskom jazyku, má iba štyri strany a uverejnený bol roku 1969 pod názvom Juhoslovanskí Slováci v Slovenskom národnom povstaní, v knihe: Spomienky na účasť Slovákov v NOB.  Autor v nej uvádza, že v SNP sa zúčastnilo 50-60 vojvodinských Slovákov.  

Druhý príspevok je v skutočnosti fejtón napísaný v srbskom jazyku pod názvom Jugosloveni medju slovačkim partizanima (Juhoslovania medzi slovenskými partizánmi). Uverejnený bol v 13-tich častiach v mesiacoch august – september roku 1974 v denníku Dnevnik, ktorý vychádzal v Novom Sade. Príspevok bol napísaný pri 30. výročí SNP. Samo Sklabinský v týchto dvoch príspevkoch uvádza iba 20 Slovákov z Vojvodiny v SNP.

Je pravdou, že historického materiálu o účasti Slovákov z Vojvodiny v SNP je veľmi málo a preto je veľmi významné, že niektorí priami účastníci z radov vojvodinských Slovákov zanechali písané spomienky (Michal Kollár, Ján Materák, Ján Čierny), ktoré sú uverejnené v Ročenkách Spolku Slovákov z Juhoslávie č.  1 a č. 2  a v publikácii Hložany 2, Zborník prác z roku 1998.  

Po rozbití Juhoslávie…

…v apríli 1941 bolo územie Vojvodiny, v ktorej pred 2. sv. vojnou žilo cca 70.000 Slovákov, rozdelené do troch štátnych útvarov: Sriem sa stal súčasťou Nezávislého chorvátskeho štátu, Banát sa stal súčasťou Nemcami okupovaného Srbska, ale moc mali v rukách domáci Nemci, a Báčku okupovali Maďari, ktorí v decembri 1941 túto oblasť pripojili maďarskému kráľovstvu.    

Vzhľadom na to, že partizánske oddiely vo svojich záznamoch nie vždy označovali partizánov podľa národnosti, bolo veľmi ťažké porátať juhoslovanských občanov, vrátane Slovákov, ktorí bojovali v SNP.  Niektoré údaje sa nachádzajú v správach národných výborov o partizánskom hnutí v obciach a okresoch, potom v pamätiach niektorých účastníkov a čiastočne aj v úradných správach. Najviac historického materiálu sa nachádza v Múzeu SNP v Banskej Bystrici.

O prítomnosti Juhoslovanov, najmä Slovákov, na Slovensku ešte pred vypuknutím SNP, existujú údaje z Tomášoviec, Sklabine, ako aj z východného Slovenska.

O organizácii juhoslovanských partizánov

Juhoslovanskí vlastenci v SNP nemali samostatnú bojovú jednotku, nachádzali sa v jednotlivých partizánskych oddieloch. Ich najpočetnejšie zastúpenie bolo v 1. čs. partizánskej brigáde J. V. Stalina, ktorej velil major Alexej Semjonovič Jegorov, v oddiele Vasila Ivanoviča Kuznecova, ktorý pôsobil v Turci a v ktorom bolo až 50 vlastencov z Juhoslávie. V 2. čs. partizánskej brigáde J. V. Stalina ich bolo cca 36. V 1. čs. partizánskej brigáde M. R. Štefánika, ktorej velil P. A. Veličko, bolo 12 Juhoslovanov, v Partizánskej brigáde kapitána Jána Nálepku, ktorej velil Michal Sečanský, bojujúcej na Orave a v Liptove a počas SNP v Hornej Nitre a Pohroní, v samostatnom partizánskom oddiele Pobeda bolo 16 občanov bývalej Juhoslávie.

Juhoslovania bojovali aj v partizánskom zväzku Alexander Nevsky v oddieloch veliteľov Karasiov – Stepanov, v brigádeSmrť fašizmu, v brigádeJánošík,ktorej velil Ernest Bielik, ktorá bojovala pri Telgárte, v 1. čs. brigáde J. V. Stalina, v brigáde Za rodinu, v partizánskom zväzku Jana Žižku, ktorému velil Teodor Pola,v brigádeZa slobodu Slovanov, ktorej velil Ladislav Kalina aktorá pôsobila na Pohroní a aj niektorých iných partizánskych jednotkách.

Zachované správy partizánskych oddielov svedčia o tom, že juhoslovanskí vlastenci sa vyznamenali veľkou hrdinskosťou, bojovým nasadením, odvahou a zodpovednosťou. Vynikli v bojoch pri Strečne, Telgárte, v Liptove, a Turci, vo Vysokých Tatrách a inde. Mnohí z nich dali svoj život za slobodu slovenského národa a za víťazstvo nad fašizmom.  

Slováci z Vojvodiny

Vojvodinčania, a najmä Slováci, prichádzali na územie SR v rokoch 1941-1944  rôznymi spôsobmi a za všelijakých okolností. Už v prvých mesiacoch po okupácii Báčky maďarským vojskom boli zaznamenané odchody niektorých vojvodinských Slovákov na Slovensko. Išlo najmä o študentov, ktorí pokračovali v štúdiu na gymnáziu v Šuranoch, lebo petrovské gymnázium bolo zatvorené, ale aj o študentov, ktorí pokračovali v štúdiu na vysokých školách v SR. Osobitný nárast odchodov bol zaznamenaný po smutných udalostiach v Petrovci, keď 28. októbra maďarskí okupanti obesili 8 mladíkov, z toho šiestich Slovákov, a nastolili veľmi krutý okupačný režim. Niekoľko stovák Slovákov, obyvateľov Báčky, prevažne študentov, ale aj úradníkov a robotníkov, ilegálne opustilo svoju vlasť a hľadali bezpečnosť na Slovensku. Boli medzi nimi aj takí, ktorí odmietali vstúpiť do maďarského vojska alebo aj takí, ktorým hrozilo väzenie za politickú činnosť. Ilegálne, bez osobných dokladov, prekročili hranice medzi Maďarskom a Slovenskom. Niektorí mali aj falošné doklady.

Po prechode na Slovensko sa ukrývali na vidieku. Neskôr sa rozptýlili po celom Slovensku. Slovákom z Báčky  v ilegálnom prechode cez maďarsko-slovenské hranice do SR pomáhali Jozef Marčok, rodák zo slovenskej vojvodinskej obce Hložany, ktorý vtedy pracoval ako tajomník Strany slovenskej jednoty Maďarska v Budapešti, Ján Myjavec z Báčskeho Petrovca, ktorý žil a pracoval už na území SR a Pavel Časár z vojvodinskej slovenskej obce Pivnica, ktorý tiež žil v SR. Slováci z Vojvodiny vedeli dobre po slovensky a preto pre domácich nepredstavovali žiadne podozrenie.

V SNP sa zúčastnili aj obyvatelia Maďarmi okupovanej Báčky, ktorí dezertovali  z maďarského vojska alebo sa im podarilo utiecť z maďarských alebo nemeckých pracovných alebo koncentračných táborov, ktoré sa nachádzali na území Nemecka, Maďarska alebo Slovenska.

Je známe, že maďarskí okupanti, okrem toho, že odvádzali do svojich vojenských jednotiek obyvateľov Báčky, v prvom rade Srbov a Slovákov, mnohých nezaradili do vojenských jednotiek, ale brali ich ako robotníkov tzv. munkášov, ktorí boli pracovnou silou na kopanie zákopov, protitankových prekážok a pod. Niektorí z uvedených, či už vojaci alebo pomocná, násilne mobilizovaná, pracovná sila, keď utiekli z vojska alebo z pracovných jednotiek, dobrovoľne sa zapájali do partizánskych povstaleckých oddielov a v nich bojovali. 

Niekoľko Slovákov zo Sriemu sa tiež zúčastnilo SNP. Medzi nimi aj takí, ktorí sa liečili v slovenských sanatóriách alebo boli na praxi v liečebných ústavoch a zapojili sa do SNP.

Bádanie pokračuje

Z príležitosti 80. výročia SNP sme sa rozhodli, že účasť vojvodinských Slovákov v SNP spracujeme tak, že použijeme niektoré publikované práce o SNP, spomienky priamych účastníkov SNP a použijeme nové poznatky, ku ktorým sme sa dopracovali v Slovenskom národnom archíve.

Totiž tam sa nachádza 8 škatúľ ešte nespracovaného materiálu, ktorý pred niekoľkými rokmi prišiel z pražského archívu. Je v ňom agenda Spolku Slovákov z Juhoslávie (SSJ) 1945-1949, ako aj rôzne policajné a iné materiály z územia SR, vzťahujúce sa na Juhoslovanov za obdobie rokov 1945-1955.

Sú tu aj významné dobové materiály o SSJ a najmä Zoznam Juhoslovanov, v ktorom sa nachádza 490 vyplnených prihlášok potenciálnych členov SSJ s vlastnoručnými podpismi. V uvedenej prihláške sa nachádza aj časť o účasti v protifašistickom odboji prihlasujúceho sa Slováka za člena SSJ.

Ďalšie významné údaje o účasti vojvodinských Slovákov v SNP sme získali z Dotazníka, ktorý sme vypracovali z príležitosti výskumu podmienok  presídlenia Slovákov z bývalej Juhoslávie do Československa v akcii Mať volá, ktorá prebiehala v rokoch 1945-1949.

Dnes sme si vedomí, že nami vypátraných 50 účastníkov SNP z radov vojvodinských Slovákov nie je konečné číslo, že v budúcnosti sa objavia aj iné archívne materiály, ktoré tento počet ešte zvýraznia.

V našom príspevku uvádzame mená a priezviská všetkých vojvodinských Slovákov, o ktorých sme sa dozvedeli, že sa zúčastnili SNP, obce z ktorých pochádzali a jednotky, v ktorých bojovali. Niektorým sme nezistili miesto pobytu pred odchodom na Slovensko a pri niektorých nie je uvedená partizánska vojenská jednotka.

Jednotlivých účastníkov SNP z radov vojvodinských Slovákov uvádzame podľa miesta ich narodenia v abecednom poradí.

Báčsky Petrovec:

Ján Belička sa zúčastnil v SNPa pomáhal Dr. Karolovi Šiškovi v partizánskej poľnej nemocnici ako ošetrovateľ. Po vojne sa vrátil do rodiska.

Ján Bovdiš, bol partizánom v 1. československej brigáde J. V. Stalin.  Bol nebojácnym partizánom, nevyhýbal sa zrážkam s nepriateľom. Padol do zajatia v bitke pri Dobšinej a Nemcami bol odvlečený do koncentračného táboru Buchenwald, kde následne zomrel.  

Jan Čajak, stredoškolský učiteľ, známy spisovateľ a kultúrny pracovník ako príslušník Vysokoškolského strážneho oddielusa tiež zúčastnil bojov v SNP. Spolu s Michalom Kollárom a Dušanom Plachtinským boli ochrankou generálov Viesta a Goliana, jemu sa však podarilo vyhnúť zatknutiu a bezpečne sa vrátiť na oslobodené územie. Po vojne bol kultúrnym atašé ČSR v Budapešti, pracoval ako spolupracovník rôznych časopisov pre kultúru a vedu a neskôr sa stal spisovateľom na voľnej nohe.  

Samuel Čelovský, študent, bol členom protifašistického hnutia v rodisku. Keď  ich maďarská okupačná polícia odhalila, bol vojenskými úradmi väznený a súdom náčelníka generálneho štábu maďarskej armády dňa 12. decembra 1941 odsúdený na 6 rokov väzenia. Vo väzení pobudol do novembra 1942. Ilegálne sa dostal na územie Slovenska a zúčastnil sa SNP v rámci 2. československej samostatnej partizánskej brigády. Neskôr pobudol v ZSSR na školení a po vojne  sa stal profesionálnym vojakom československej armády.

Samuel Ďuga, študent, sa ilegálne dostal na územie SR lebo nechcel narukovať do maďarskej armády. Usadil sa v Piešťanoch, kde ilegálne spolupracoval s členmi KSS. Bol účastníkom SNP, vojenskú jednotku sme nezistili.

Eduard  Greisinger, narodený v Budapešti, obchodník z Báčskeho Petrovca, sa počas 2. svetovej vojny dostal na Slovensko. Usadil sa v Banskej Bystrici, kde bol vedúcim obchodnej firmy svojej sesternice. Počas SNP bol spojkou pre zásobovanie partizánov v B. Bystrici. Po vojne sa vrátil do Báčskeho Petrovca.

Pavel Jakuš, roľník, bojoval  v šíkoch partizánskeho oddielu Štrbské Pleso. Po ukončení 2. svetovej vojny sa vrátil do rodiska.

Pavel Kaňa,  študent Lekárskej fakulty v Bratislave bol počas SNP na praxi vo Vojenskej nemocnici na Červenom moste. Spolupracoval ako ošetrovateľ v Poľnej partizánskej nemocnici, ktorú viedol MUDr. Karol Šiška. Po vojne zostal žiť a pracovať v Československu.

Juraj Krnáč, poľnohospodársky robotník musel narukovať do maďarského vojska a po výcviku bol odvelený na Východný front. Využil situáciu, utiekol z vojenskej jednotky a vzdal sa sovietskej jednotke. Zaradili ho do poľsko-sovietskej vojenskej jednotky, s ktorou bojoval na území dnešného Poľska v okolí Krakova. Tu ich rozbilo nemecké vojsko. Vtedy spolu so Srbom  Boškom Obradovićom hľadali cestu na Slovensko. Vstúpil do partizánskeho oddielu v rámci 2. partizánskej brigády M. R. Štefánika, ktorému velil P. A. Veličko a bojoval ako partizán v Kantorskej doline. Bojov sa zúčastnil aj v partizánskom oddiele Pobeda, kde si ho bojovníci obľúbili pre jeho bojovnosť a vynaliezavosť. Bol dušou oddielu a ak by ho vraj nebolo, jeho spolubojovníci by zahynuli od hladu. Potreviny údajne vedel aj spod zeme vyhľadať.

Michal Kollár, študent, jeden z obnovovateľov SSJ roku 1991, jeho dlhoročným členom výboru a podpredsedom. Po sebe zanechal Spomienky na presťahovanie a účasť v SNP, uverejnené v Ročenke SSJ č. 2, z roku 2003, s. 65-69.

Spomína v nich, že po ukončení slovenského gymnázia v Petrovci študoval ekonómiu na vysokej škole v Budapešti, že nemal prostriedky na štúdium a preto do Budapešti chodil iba na testy. Za pomoci študentky Kelemenovej sa ilegálne dostal na územie SR, lebo nechcel narukovať do maďarského vojska. Ďalej opisuje svoj život v SR, priebeh zamestnaní a rôzne ťažkosti, ktorým musel čeliť.

Na povstalecké územie ho previedol známy rodiny Hrnčiarovej z Nitry, pôvodom zo Zlatých Moraviec. Začiatkom septembra sa v Banskej Bystrici hlásil na vojenskom veliteľstve, kde ho zaradili do Vysokoškolského strážneho  oddielu (VSO) na Donovaly. Tu prebehol vojenský výcvik a potom oddiel dostal za úlohu prečisťovanie lesov medzi Donovalmi a Ružomberkom a udržovať tento úsek frontu.

Keď hrozilo, že Nemci obsadia Banskú Bystricu, veliteľstvo 1. čs. armády na Slovensku, na čele s generálmi Viestom Golianom, sa 27. októbra 1944 presunulo na Donovaly a ubytovali sa v hoteli Šport. Mali namierené dostať sa k Hronu a cezeň prejsť na oslobodené územie.

Ráno 1. novembra keď prechádzali Sopotskou dolinou na jednotku zaútočili Nemci. VSO sa rozdelil na dve časti. Časť oddielu, ktorý bojoval vo vyššej časti doliny, Nemci zajali. Medzi zajatcami bol aj Michal Kollár. Aj druhú časť oddielu Nemci neskôr zajali.

Vo svojich spomienkach Michal Kollár ďalej píše, že ho spolu s ďalšími spolubojovníkmi Nemci odviezli do B. Bystrice, Mali byť odvlečení do koncentračných táborov. Keďže Michal Kollár mal opuchnuté nohy, prihlásil sa na lekársku prehliadku. Lekár ho uznal za chorého a poslal do nemocnice, v ktorej pracovala Michalova známa. Poprosil ju, aby mu doniesla civilný oblek a v ňom ilegálne opustil nemocnicu. Dostal sa no B. Bystrice a tu sa spolu so známymi zo štúdia zapojil do partizánskej skupiny osobitného určenia. Skupina podliehala partizánskej jednotke pod názvom Vpred. Mala za úlohu sledovať Nemcov, zisťovať ich pohyb a monitorovať ich vojenskú silu. Tieto údaje odovzdávali príslušníkov jednotky Vpred a tá ich vysielačkou posielala Červenej armáde do kyjevského hlavného štábu partizánskeho hnutia.

Koncom februára 1945, keď sa front blížil ku Bratislave, skupina dostala z Kyjeva rozkaz, že sa má presunúť do Bratislavy. Tu pokračovali vo svojej činnosti na adrese Školská č. 4. Začiatkom marca Michal Kollár dostal za úlohu odniesť kódy pre sovietsku partizánsku jednotku, ktorej nefungovala vysielačka, ktorá sa nachádzala pri Nitre.

Keďže most cez Nitru bol zlikvidovaný, Michal Kollár odišiel do Topoľčian k rodine Topoľskej, ktorá pochádzala z Petrovca. Avšak, v tejto rodine Gestapo urobilo prepad a Michala spolu so zaťom Topoľských vzali so sebou. Keď ich odvádzali, Michal zničil heslá.

Vo väzení pobudol až do 25. marca 1945. Potom skupinu naložili na vlak do koncentračného tábora do Nemecka. Keď sa vlak priblížil k Trnave, sovietske letectvo bombardovalo mesto, vlak sa zastavil a Michal z neho vyskočil. Po ďalších trampotách sa mu podarilo 6. apríla 1945 dostať do Bratislavy ku svojej jednotke.

Po vojne zostal žiť v ČSR, pracoval v rôznych funkciách, bol predstaviteľom ČSR v Rade vzájomnej hospodárskej pomoci v Moskve a úspešnú kariéru ukončil ako veľvyslanec ČSR v štyroch štátoch Afriky.

Michal Kollár ako študent roku 1947

Ondrej Kopčok, vyučený košikár, sa roku 1943 ilegálne dostal na Slovensko a aktívne sa zúčastnil SNP. V novembri 1944 sa pripojil k Trnavskej posádke a s ňou bojoval do príchodu Červenej armády a potom až po konečné oslobodenie Československa.

Milan Kukučka, študent, bol počas razie v januári roku 1942, ktorá prebiehala v širokom okolí Nového Sadu a ktorú organizovalo maďarské vojsko za účelom uväzniť a odsúdiť povstalcov a ich podporovateľov, uväznený maďarskými orgánmi a odvlečený do vyšetrovacej väzby v Budapešti. Neskôr sa ilegálne dostal na územie Slovenska a aktívne sa zúčastnil SNP v partizánskom zväzku Jana Žižku, ktorému velil kapitán Teodor Pola.

Samuel Labáth, roľník, vlastný brat Jána Labátha, ktorého maďarský štatariálny vojenský súd odsúdil na smrť obesením za protištátnu a teroristickú aktivitu a osobitne za pálenie uskladnených konope na troch petrovských továrňach na spracovanie konope koncom septembra 1941 a dňa 28. októbra v Báčskom Petrovci spolu s ďalšími piatimi partizánmi aj popravil.

Ilegálne sa dostal na Slovensko a zúčastnil sa SNP, bojoval v okolí B. Bystrice a pracoval ako ošetrovateľ v Partizánskej poľnej nemocnici  na Starých Horách, ktorú viedol MUDr. Karol Šiška.   

Vladimír Labáth, študent, ilegálne sa dostal na Slovensko vyhýbajúc sa vstupu do maďarského vojska. Najprv žil v Bratislave a potom v Poprade. Aktívne sa zúčastnil SNP od 30. augusta do konca septembra 1944. Pôsobil v V. delostreleckej  jednotke, bojoval nad Kvetnicou a neskôr pôsobil v Národnom výbore mesta Liptovský Mikuláš a Poprad. Po  ukončení 2. svetovej vojny zostal žiť v Československu. 

Samuel Máľach-Petrovský, kapitán, tiež bojoval v SNP. Jeho osud je veľmi zaujímavý. Pochádzal z rodiny petrovského maloroľníka. Po ukončení slovenského gymnázia v Petrovci vyštudoval vojenskú akadémiu a roku 1940 stal sa profesionálnym vojakom juhoslovanskej armády. Ako dôstojník sa zúčastnil obrany svojej vlasti, ale po kapitulácii juhoslovanskej armády sa dostal do nemeckého zajatia. V zajatí pobudol iba tri mesiace a pretože bol Slovák, Nemci ho prepustili. Do Petrovca sa vrátil začiatkom leta 1941. Maďarské vojenské úrady sa snažili kapitána Máľacha dostať do svojich služieb. To sa im nepodarilo. Bol presvedčeným vlastencom a antifašistom. Na Máľacha nasadili agentov, ktorí sledovali každý jeho krok. Skrýval sa u priateľov a známych, až kým sa mu roku 1942 nepodarilo ilegálne dostať na Slovensko.

Odvtedy žil a pracoval v Bratislave. Podarilo sa mu nadviazať kontakt s ilegálnymi pracovníkmi KSS. Dostal za úlohu preveriť a odporučiť tých utečencov z Juhoslávie, ktorí  by boli ochotní zapojiť sa do ozbrojeného odboja. Keď vypuklo SNP, už 1. septembra 1944 sa hlásil na veliteľstve  I. čs. armády v Banskej Bystrici. Ako kapitána pechoty ho menovali za veliteľa 3. roty 12. samostatného pešieho práporu 2. taktickej skupiny Fatra. Zúčastnil sa bojov na Červenej Skale a pri Telgárte. Vtedy napísal báseň „ Hor sa junač“, ktorú uverejnili  20. septembra 1944 v Hlase národa.

Uvedená báseň sa stala veľmi populárnou ako inšpirácia protifašistického odboja. Avšak, v bojoch do konca nevydržal. 26. septembra bol pri Telgárte ťažko ranený a prevezený do nemocnice v Podbrezovej. Vyslovil žiadosť, aby  

Kapitán Samuel Máľach – Petrovský

ho pochovali v Banskej Bystrici. Jeho oslabený organizmus nevydržal a po šesťdňovej agónii zomrel 3. októbra 1944.

Dňa 6. októbra sa s vojenskými poctami konal jeho pohreb. Pochovával ho vo funkcii evanjelického kňaza jeho krajan Ján Čierny, rodák z vojvodinskej obce Hložany. Odpočíva na evanjelickom cintoríne v B. Bystrici. Na hrobe má vyryté aj tieto slová z jeho vlasteneckej básne: „Hor sa junač, chop sa zbrani, dosť sme boli utláčaní. Hor sa, hor sa, syna slávy, pod zástavy, pod zástavy!“.  

Kapitán Samuel Máľach-Petrovský, aj keď bol profesionálnym vojakom, bol v duši veľkým romantikom. Vo voľných chvíľach písal pod pseudonymom Petrovský romantické a ľúbostné básne, napr.: Viem, že raz prídeš, Sám, Pieseň o oráčovi na rovine, Na rozlúčku a iné. 

Tvoril aj vlasteneckú poéziu. Okrem uvedenej básne Hor sa junač známe sú jeho básne Môj domov, Cestou a iné. Prispieval aj do rubriky pre deti v Slovenskej jednote v rokoch 1942-1944.

Väčšina jeho básní bola uverejňovaná v novinách Slovenská jednota v rokoch 1942-1944, ktoré vychádzali v Budapešti. Prispieval sem do detskej rubriky Naša jar a deťom sa prihováral pod pseudonymom –ujko.

Redaktorom kultúrnej rubriky v týchto novinách bol Juraj Mučaji, tiež básnik, učiteľ z Báčskeho Petrovca, ktorý musel narukovať do maďarského vojska a s ním odísť na Východný front, kde zomrel na týfus, v zajateckom tábore na Ukrajine vo februári 1945.

Hrob kapitána Samuela Máľacha – Petrovského na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici

Vladimír Máľach, študent, brat kapitána Samuela Máľacha-Petrovského, sa tiež zúčastnil bojov v SNP. Podobne, ako väčšina vojvodinských Slovákov, aj on sa chcel vyhnúť službe v maďarskom fašistickom vojsku a preto ilegálne prekročil maďarsko-slovenské hranice a dostal sa na Slovensko.

Keď vypuklo SNP, vstúpil do partizánskeho oddielu slávneho majora Žingora, teda do 2. partizánskej brigády Stalin. Zúčastnil sa niekoľkých ťažkých bojov. Na bojisku neďaleko Telgártu dostal za úlohu preskúmať nepriateľské pozície. Počas presunu v horskom teréne neďaleko Rajca narazil na mínu a zahynul. Jeho telesné pozostatky nebolo možné zoskupiť, jeho symbolický hrob sa nachádza  na cintoríne v B. Bystrici. 

Andrej Mráz, vysokoškolský učiteľ, po štúdiách zostal pracovať v Matici slovenskej v Martine. Počas SNP bol zaradený do služieb Povereníctva SNR a pracoval v odbore školstva v B. Bystrici.

Ján Pucovský, roľník, ako utečenec z rodného mesta počas vojny pobudol v Bratislave a bol dobrovoľníkom Československej armády ako povstalecký vojak od 28. augusta 1944 do 3. januára 1945. Po ukončení 2. svetovej vojny zostal žiť v Československu.

Michal Ruman, pred 2. svetovou vojnou daňový úradník v Kovačici, po vypuknutí vojny v Juhoslávii sa presťahoval do rodiska. Neskôr sa ilegálne dostal na Slovensko, do Nitry, lebo si neželal byť maďarským vojakom. Počas SNP bol v okolí Dobšinej a spolupracoval s partizánmi, ktorým odovzdával potraviny a iný materiál, za čo bol neskôr v Nitre zadržaný, vypočúvaný a väznený niekoľko mesiacov.

Ján Sabo, kožušník, počas 2. svetovej vojny sa ilegálne dostal do Bratislavy, lebo nechcel narukovať do maďarskej armády. Počas SNP sa zúčastnil bojov pri Sklabini a v Liptove, vo Vrútkach-Priekope a pri Telgárte. Bol ranený a liečil sa v nemocnici v Ružomberku a L. Mikuláši.

Ondrej Struhár, roľník, pred a počas 2. svetovej vojny žil a pracoval na súkromnom majetku na Alžbetinom dvore. Ako partizán bojoval od 2. septembra 1944 do 15. novembra 1944 v brigáde M. R. Štefánika v okolí Sklabine. Neskôr bol za účasť v SNP väznený od 29. januára do 24. februára 1945. Zostal žiť na Slovensku.

Ján Spevák, roľník, v apríli roku 1941 bojoval ako juhoslovanský vojak proti okupantom. Nemci ho zajali a odvliekli do Nemecka, o niekoľko mesiacov bol prepustený. Vysťahoval sa do SR a spolu s rodinou sa usadil v Miloslavove. Zúčastnil sa SNP. Bojoval v IV. Partizánskej brigáde, kde bol veliteľom  podplukovník Antonín Ciprich. 8. septembra 1944 bol ranený v Priekope pri Vrútkach.

Pavel Spevák, roľník, v rokoch 2. svetovej vojny sa ilegálne dostal na  Slovensko, do Bratislavy. Zúčastnil sa SNP v prvých dvoch mesiacoch. Partizánsku jednotku, v ktorej pôsobil počas SNP, sa nám nepodarilo zistiť. 

Pavel Širka, roľník, bol mobilizovaný maďarskými orgánmi na nútenú prácu a odvlečený na Východný front. Podarilo sa mu utiecť a následne sa zapojil do 2. partizánskej brigády J. V. Stalin, kde bol veliteľom Viliam Žingor. Uvedená brigáda pôsobila na území Liptova, okolo Štrby a vo Vysokých Tatrách.

Miloš Štarke, úradník, po ukončení slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci začal pracovať v Juhoslovanskej riečnej plavbe a po presídlení do ČSR  v Slovenskej dunajskej plavbe. Počas 2. svetovej vojny sa zdržiaval v Štubnianskych Tepliciach (dnes Turčianske Teplice). Zapojil sa do SNP ako partizán a neskôr ako člen Hlavného veliteľstva národnej bezpečnosti. Po vojne zostal žiť v Bratislave. 

Hložany:

Ján Čierny, študent, rodným menom Ján Fekete, sa tiež zúčastnil SNP. Roku 1941 sa mu ešte podarilo ukončiť slovenské  gymnázium v Petrovci, ktorý bol okupovaný Maďarmi. Maďarské vojenské orgány ho chceli mobilizovať do armády, aj keď bol zdravotne nespôsobilý, bol chromý na jednu nohu.

Bol výborným študentom, básnikom a ako aktívny divadelník bol tŕňom v oku okupanta. Ján Fekete si toho bol vedomý a preto odišiel do Budapešti, akože študovať, ale jeho zámerom bolo dostať sa na Slovensko. To sa mu aj podarilo 1. novembra 1942, keď ho jeden holič z Komjatíc previedol ilegálne cez maďarsko-slovenskú hranicu. Vtedy už mal doklady na ilegálne meno Ján Čierny. V Bratislave ho prijali v Kancelárii pre utečencov a dostal zamestnanie v Skalici.

Aktívne sa zapojil do SNP ako politický pracovník v oblasti agitácie. Pracoval v Spravodajskej agentúre Slovenska a na povereníctve školstva v B. Bystrici, kde sa pripravovala koncepcia pre revolučné školy. Prispieval aj do Slovenského vysielača.

Keďže vedel po srbsky a po anglicky, počúval vysielania v týchto jazykoch a do bulletinu SNR pripravoval príspevky. Taktiež prekladal rôzne správy a tieto sa potom čítali v Slobodnom slovenskom vysielači.

Veľký význam na upevňovanie bojovej morálky povstalcov mali správy o priebehu hrdinskej partizánskej vojny v Juhoslávii, ktoré prekladal a do novín podával práve Ján Čierny. Novinári v povstaleckej Juhoslávii prostredníctvom rádia Slobodná Juhoslávia pozdravili bojovníkov SNP s povzbudením, aby vydržali v boji tak, ako to robia juhoslovanskí partizáni a súčasne aj pozdravili SNR.

Na to povstalecká Pravda koncom septembra 1944 uverejnila pozdravný telegram SNR zaslaný maršalovi Titovi. Medzi iným sa v ňom uvádza: „…to bola práve Vaša krajina, ktorá sa nikdy nevzdala aktívneho boja proti nemeckým fašistickým votrelcom …obdivuhodne odvážnymi činmi zapísali sa Vaši partizáni zlatými písmenami do histórie boja o slobodu národov...“ 

Tento telegram do srbčiny preložil Ján Čierny. V B. Bystrici vystúpil, spolu s kapitánom Jegorovom, dňa 15. októbra 1944 na pohrebe kapitána Sama Máľacha Petrovského vo funkcii evanjelického farára, a. v.. Jeho pohrebná  reč bola uverejnená v povstaleckej tlači.

Po zatlačení povstaleckých vojsk do hôr, pôsobil ilegálne v Radvani, potom v Pečeňanoch a v Skalici, kde bol predsedom ilegálneho národného výboru davista Dr. Daniel Okály. Do Bratislavy sa vrátil už po jej oslobodení.

Celý ďalší život Ján Čierny prežil na Slovensku. Bol redaktorom Pravdy, diplomatom v Belehrade a Štokholme a stálym korešpondentom Pravdy v Paríži. Zakončil štúdium práva, získal doktorát z historických vied a pracoval v SAV.

Telegram Slovenskej národnej rady maršalovi Titovi, uverejnený v povstaleckej Pravde koncom septembra 1944.

Ján Čierny, ako evanjelický farár na pohrebe kapitána Samuela Máľacha-Petrovského

Ján Dedinský, študent, člen SKOJ-a (Zväz komunistickej mládeže Juhoslávie) a aktívny protifašistický bojovník. Bol medzi prvými antifašistami zadržaný maďarskými okupačnými orgánmi (8. 10. 1941), odsúdený súdom náčelníka generálneho štábu maďarskej armády dňa 12. decembra 1941 na 6 rokov. Bol väznený vo väznici Vacove, kde pobudol do novembra 1942 a potom v januári 1943 sa dostal do Sovietskeho zväzu, kde sa stal príslušníkom 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR. S ňou sa dostal aj na Slovensko a zúčastnil sa SNP.

Jaroslav Greisinger, študent, v roku 1941 väznený maďarskými fašistami za účasť v protifašistických aktivitách. Po prepustený z väzenia, ilegálne sa dostal na Slovensko a najprv pobudol v Bratislave. Aktívne sa zúčastnil SNP ako partizán a po vojne zostal žiť na Slovensku ako profesionálny vojak.

Pavel Kukučka, roľník, bol tiež účastníkom SNP. V roku 1941 po odhalení ilegálnej mládežníckej organizácie, ktorá aktívne bojovala proti maďarskému okupantovi, bol Pavel Kukučka zatknutý, vypočúvaný a trýznený v zlopovestnej väznici „Armija“ v Novom Sade.

Odsúdili ho na 5 rokov väzenia, ktoré si odpykával v Budapešti a vo Vacove. V novembri 1942 bol odvlečený na Východný front ako pracovná sila na kopanie zákopov a iných prác. V januári sa mu podarilo opustiť svoju trestaneckú jednotku a dostať sa k sovietskym partizánom pri rieke Don. Po zotavení sa vstúpil do 1. čs. brigády v ZSSR, ktorej velil Ludvík Svoboda. V nej bojoval aj v Karpatsko-duklianskej operácii, kde bol ranený. Vojnu ukončil ako poddôstojník československej armády a dostal aj niekoľko československých a sovietskych vyznamenaní. Po vojne sa vrátil do rodných Hložian a ďalej sa zaoberal poľnohospodárstvom.         

Štefan Kuriš, remeselník, bojoval v SNP, nezistili sme partizánsku jednotku.

Samuel Šeprák, právnik, prvý predseda Spolku Slovákov z Juhoslávie, zvolený na prvom valnom zhromaždení dňa 14. októbra 1945 v Bratislave. Po ukončení Právnickej fakulty a získaní titulu JUDr. zložil aj advokátske skúšky. Pred 2. sv. vojnou pracoval v Báčskom Petrovci ako právnik v rôznych obchodných spoločnostiach.

Po rozbití ČSR a vzniku SR bol v priamom kontakte s JUDr. Jankom  Bulíkom, s ktorým spolupracoval v  protifašistickom hnutí. Počas vojny pôsobil v Báčskom Petrovci a v Hložanoch. Bol podpredsedom ilegálneho miestneho národnooslobodzovacieho výboru v Báčskom Petrovci, ktorý vznikol vo februári roku 1944. Predsedom bol Ing. Pavel Vrbovský, s ktorým tesne spolupracoval. Keď maďarské okupačné vojsko odhalilo partizánske skrýše v chotári Kysáča, v obci Hložany a v Báčskom Petrovci, medzi prichytenými bol aj Ing. Pavel Vrbovský a brat JUDr. Samuela Šepráka. Vtedy  Samuel Šeprák dostal pokyn od ilegálneho partizánskeho vedenia, aby ušiel do SR. 

JUDr. Samuel Šeprák

Na Slovensko prišiel ilegálne dňa 21. augusta 1944 do Banskej Bystrice a od prvých dní sa zúčastnil SNP. Bol zaradený  ako právnik do aparátu Slovenskej národnej rady, kde pracoval aj po oslobodení Československa. Zostal žiť a pracovať v Československu.

Stará Pazova:

Jozef Ďurica, obchodník, v marci roku 1944 sa presťahoval na Slovensko a pracoval ako obchodník v B. Bystrici. Počas SNP  pracoval v II. oddelení Technickej pohotovosti veliteľstva čs. armády v B. Bystrici. Po vojne zostal žiť na Slovensku.

Ondrej Jašo, učiteľ, v lete roku 1944 bol na liečení vo Vysokých Tatrách v sanatóriu vo Vyšných Hágoch. Po vypuknutí SNP bol v Liptovskom Hrádku a tu sa pripojil do partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, ktorej velil L. Kalina. Keď sa Nemci dostali do Liptova, ich jednotka sa musela presunúť do Nízkych Tatier a odtiaľ do Banskej Bystrice. Po oslobodení sa vrátil do Juhoslávie a pôsobil ako učiteľ v Novom Sade.

Ján Materák, úradník,  jeden z obnovujúcich členov SSJ, počas vojny sa odsťahoval do Slovenskej Ľupče, potom do B. Bystrice. Zúčastnil sa SNP na opevňovacích prácach v okolí B. Bystrice ako technik. Zostal žiť v ČSR.

Ján Molnár, učiteľ, pracoval počas SNP v obecnej rozhlasovej stanici  v Slovenskej Ľupči.

Jozef Šarkezi-Selský, úradník, študoval na strednej škole na Slovensku a počas 2. svetovej vojny pracoval vo firme Ing. Fábry a synovia v Slovenskej Ľupči. Počas SNP bol vedúcim na opevňovacích prácach v Ulmanke, okres B. Bystrica.

Pivnica:

Ján Hodolič, kožušník, bol maďarskými orgánmi mobilizovaný do pracovnej jednotky a vyslaný na Východný front. Podarilo sa mu utiecť z maďarského pracovného tábora a neskôr sa pridať k partizánom. Vstúpil do oddielu Jána Švermu, v ktorom bojoval.Po ukončení vojny sa vrátil do Juhoslávie.

Jozef Tot, obchodník, počas vojny pracoval v grafitovej firme v B. Bystrici. Zúčastnil sa SNP v I. čs. brigáde v skupine VSO Donovaly.

Dušan Slávik, študent, pôsobil ako ošetrovateľ v sanatóriu u MUDr. Karola Šišku. Keď vypuklo SNP vstúpil do brigádyZa slobodu Slovanov, ktorej velil Ladislav Kalina aktorá pôsobila na Pohroní a v Nízkych Tatrách.

Kulpin:

Ivan Danko, roľník, sa do ČSR presťahoval ešte pred 2. svetovou vojnou. Usadil sa v Miloslavove, kde pracoval na poľnohospodárskom hospodárstve. Do SNP sa zapojil od jeho začiatku. Bol ranený 9. septembra 1944 v boji pri Vrútkach, odvezený do Kyjeva na liečenie. Po vyliečení sa vrátil s československou armádou do ČSR. Dňa 19. júla 1945 bol prepustený do civilu.   

Dušan Miloš Plachtinský, študent, neskôr  doktor vied a jeden z obnovovateľov SSJ a jeho podpredseda roku 1992. Počas SNP pracoval ako úradník v Povereníctve SNR pre veci hospodárske a zásobovacie. Neskôr sa dobrovoľne stal príslušníkom Vysokoškolského strážneho oddielu.

Doc. Ing. Dušan Miloš Plachtinský

Keď prestali boje v Sopotskej doline, VSO sa spolu s generálmi dostal do dedinky Pohronský Bukovec. Tých ubytovali u starostu Rudolfa Rybára. 

3. novembra 1944 Nemci urobili veľkú raziu a pod hrozbou, že vyvraždia a vypália celú obec, generáli Viest a Golian, spolu s príslušníkmi VSO sa vzdali. Generálov najskôr odviezli do Svätého Ondreja, potom do B. Bystrice a Bratislavy. Odtiaľ ich transportovali do Prahy, uväznili, vypočúvali  na Pankráci a odviezli do Nemecka, kde sa ich stopa stratila. Medzi zajatcami bol aj Dušan Plachtinský. Nemci ho po vyšetrení a pobyte v slovenských väzniciach  deportovali do koncentračného tábora Stamlager XIX. v Mühlberg/Elbe v Nemecku, kde pobudol od 17. novembra 1944 do apríla roku 1945. Po ukončení druhej svetovej vojny sa stal docentom na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Selenča:

MUDr. Karol Šiška, lekár, bol vedúcim sanatória vo Vyšných Hágoch, neskoršie chirurg svetového významu, člen a aj predseda SAV, prvý predseda obnoveného SSJ. Doktor Karol Šiška dobre poznal situáciu na bojiskách a v zázemí. Spolupracoval s ilegálnymi pracovníkmi a mnohých partizánov, najmä z bývalej Juhoslávie ošetroval a skrýval. Počas SNP bol veliteľom Partizánskej poľnej nemocnice na Starých Horách. Po vojne žil a pracoval v Bratislave.

Štefan Valent, študent, sa tiež zúčastnil SNP. Pracoval v Slovenskom slobodnom vysielači a v Spravodajskej agentúre Slovenska ako redaktor, ale aj ako technik a operátor.  

Silbaš:

Samuel Banský, roľník, bol tiež účastníkom SNP. Roku 1941 bol mobilizovaný do maďarského vojska a odvelený na Východný front. Maďarský červený kríž v máji roku 1943 rodine do Silbašu zaslal správu, že s ľútosťou oznamujú, že ich syn Samuel zmizol vo vojne proti sovietskym vojskám dňa 17. decembra 1942 pri meste Pašenkovo. Ďalej v správe uviedli, že urobia všetko preto, aby ho našli. Avšak, Samuel Banský nezahynul, ale sa dostal do nemocnice, vyzdravel a dobrovoľne sa prihlásil do 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.

So svojou jednotkou bojoval v Karpatsko-duklianskej operácii a zúčastnil sa aj záverečných bojov oslobodenia Slovenska. Boje ukončil ako podporučík pechoty a ťažký invalid. Amputovali mu obe nohy. Ako hrdina celý svoj ďalší život prežil v Bratislave.         

Ján Sklabinský, úradník, bol partizánom v  1. čs.  partizánskej brigáde „J. V. Stalin , ktorá viedla boje v oblasti Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria. Veliteľom tejto vojenskej jednotky bol major Alexej Semjonovič Jegorov, neskorší generál a Hrdina ZSSR. Ján Sklabinský bol jeho kuriérom.

Táto partizánska jednotka už na začiatku povstania, dňa 29. a 30. augusta 1944, obsadila Liptovský Mikuláš, Banskú Bystricu, Brezno a letisko Tri duby. V počte 1.125 bojovníkov bojovala v okolí Ružomberka a osobitne ťažké boje, možno najprudkejšie a s najväčšími obeťami, viedla v septembri 1944 pri dobývaní obce Telgárt.

Ján Sklabinský bol stále vedľa majora Jegorova, prenášal správy, komunikoval a sprostredkoval informácie až dovtedy, kým ich brigádu Nemci po dvoch mesiacoch veľkých bojov, nezatlačili do hôr. V neľudských podmienkach v zasnežených horách Jánovi Sklabinskému omrzli nohy. Pod falošným menom bol prevezený do Piešťan, kde sa liečil spolu s mnohými partizánmi z Francúzka. Po niekoľkých týždňoch si opäť obliekol vojenskú rovnošatu a bojoval. Do rodiska sa vrátil už po oslobodení 6. júna 1945.

Laliť:

Michal Pavlovič, roľník, počas 2. svetovej vojny ilegálne prešiel maďarsko-slovenské hranice a usadil sa v Holíči. Aktívne sa zúčastnil SNP, pracoval v spravodajskej službe  I. československej armády.

Kysáč:

Ján Medveď, roľník, sa do ČSR presťahoval ešte pred 2. svetovou vojnou. Osadil sa v obci Miloslavov. V SNP sa zúčastnil ako podporučík a zaradený bol v Hlavnom štábe v B. Bystrici. 

Erdevík:

Daniel Križan, roľník, sa ako dieťa spolu so svojimi rodičmi vysťahoval do Československa roku 1929 do Dolnej Strehovej. Neskôr jeho rodina žila v obci Kebelkút, kolónia č. 12 okres Parkaň (dnes Štúrovo). V Prihláške za člena SSJ uviedol iba to, že sa zúčastnil bojov proti okupantom v okolí B. Bystrice.

Jánošík (Slovenský Aleksandrovec):

Jozef Janiš, študent medicíny, počas vojny žil v Liptovskom svätom Mikuláši a od 28. augusta 1944 pracoval ako spojka Okresného národného výboru v L. Mikuláši, aktívne zapojený v SNP, bol spoluredaktorom časopisu Úsvit a bojoval v partizánskej jednotke Lúčky v Demänovskej doline.

Kornel Halát, nezistili sme odkiaľ pochádzal, bojoval v brigádeZa slobodu Slovanov, ktorej velil Ladislav Kalina aktorá pôsobila na Pohroní a v Nízkych Tatrách.  

Záver

Z uvedeného historického výskumu o účasti vojvodinských Slovákov v SNP sa nám podarilo identifikovať mená a priezviská až 50 účastníkov.

V slávnych bojoch v Slovenskom národnom povstaní  dalo svoj skromný príspevok aj cca 160 občanov Juhoslávie a z nich cca 50 – 60 Slovákov, najviac z  vojvodinskej Báčky. Svojim odhodlaním, bojovou morálkou, nebojácnosťou a vlastenectvom bojovali ale aj utužovali priateľstvo medzi dvoma štátmi, medzi Juhosláviou a Československom. Z nich až traja zaplatili životom za slobodu slovenského národa ( kapitán Samuel Máľach – Petrovský, Vladimír Máľach a Ján Bovdiš), viacerí boli zranení. Týmto spôsobom dokázali, že sú slovenskí patrioti, že si nesmierne vážia slovenskú spolupatričnosť a že patria do veľkej slovenskej rodiny.  

PhDr. Samuel Jovankovič, predseda Spolku Slovákov z Juhoslávie

Skryté ciele a možno ešte skrytejšie úmysly organizátorov tzv. celoslovenskej konferencie SZPB vo Zvolene (1. časť)

Skryté ciele a možno ešte skrytejšie úmysly organizátorov tzv. celoslovenskej konferencie SZPB vo Zvolene (1. časť)

V pondelok 28. októbra usporiadal oblastný výbor SZPB vo Zvolene „celoslovenskú konferenciu“, na ktorej zazneli aj oprávnené kritické názory, ale hlavne úmyselne cielené polopravdy a klamstvá, či usilovne zamlčané fakty, ktoré však treba kvôli zachovaniu cti súčasného vedenia SZPB objektivizovať.

Nejdem sa zaoberať otázkou či oblastná organizácia SZPB môže v duchu Stanov SZPB zvolať „celoslovenskú konferenciu“, alebo len „konferenciu oblastnej organizácie s celoslovenským presahom“, to necháme na právnikov. Podpora jedného názoru bola organizátorom doručená už pred podujatím, podpora druhého zaznela počas diskusie.

Na začiatok však musím oznámiť nespochybniteľnú objektívnu skutočnosť, že toto zvolenské rokovanie ani v najmenšom nespochybnilo vernosť protifašizmu nikoho zo súčasného vedenia SZPB!!! Ani predsedu Viliama Longauera, ani tajomníka ústrednej rady Zdenka Martona, nikoho z Ústredia SZPB a ani nikoho z členov Predsedníctva ÚR SZPB.

No napriek tomu v prijatom Memorande odporúča „oblastným výborom, aby zaviazali svojho člena ústrednej rady, nech na najbližšom zasadaní ústrednej rady otvorí otázku odvolania predsedu SZPB, ako aj tajomníka SZPB“. Europoslanec za stranu Hlas SD Branislav Ondruš išiel ešte ďalej, keď sa v diskusii vyslovil aj za odvolanie predsedníctva ÚR SZPB. Do personálnej témy vnesiem svetlo v druhej časti, ktorú zverejníme vo štvrtok 31. októbra 2024.

Prvý pohľad venujme financiám SZPB

Najskôr zopakujem písomne zaslanú výhradu člena SZPB z Trebišova Vladimíra Lapitku, že „predseda Ústrednej revíznej komisie nemal poverenie vystúpiť v jej mene“, pretože stanovisko predsedu nie je stanoviskom komisie a každé stanovisko Revíznej komisie sa stáva rozhodujúcim až po jeho odsúhlasení orgánom, ktorý danú komisiu ustanovil, teda Ústrednou radou SZPB.

Napriek tomu si povedzme, čo dôležité oznámil súčasný predseda revíznej komisie Juraj Odor vo Zvolene! A síce, že bývalá vedúca ekonomického oddelenia SZPB vložila druhý „podpis na odovzdanie agendy 8. 9. 2024“. Teda takmer 4 mesiace po tom, ako sa predsedom SZPB stal Viliam Longauer. Čiže po štyroch mesiacoch všemožných, osobitne ekonomických, prekážok predsedovi konať.  

Podotýkam, že v čase tohto „druhého podpisu“ predseda SZPB, ktorý je podľa Stanov SZPB aj štatutárom Zväzu, stále nebol zapísaný do registra ministerstvom vnútra SR. Kto a prečo tomu bránil, tomu sa tiež budem venovať v nasledujúcej časti.

O zväzových účtoch

Bývalý vedúci organizačného oddelenia SZPB (a zrejme protiprávne ustanovený bývalý podpredseda ÚR SZPB) Jozef Ťažký vo Zvolene uviedol, že SZPB mal štyri účty! A uviedol sumy, ktoré sa na nich nachádzali k momentu zjazdu a k 30. augustu 2024.

Prečo však zamlčal ďalšie dva účty, ktoré objavili súčasný predseda V. Longauer s tajomníkom Z. Martonom???

K obdobiu 18. zjazdu bolo podľa J. Ťažkého na týchto štyroch účtoch sumárne 373 081 eur, no k 30. augustu 2024 už len 220 tisíc eur. A J. Ťažký sa pléna opýtal, že kam sa podeli ostatné peniaze?

Tak sa teda pýtam aj ja. A úplne vážne. Kam sa tieto peniaze podeli? Veď predseda Longauer stále nemal k týmto účtom prístup, on s nimi teda nedisponoval! Kto, kedy a na čo ich používal? Kto sa pod to podpisoval, keď bývalý predseda P. Sečkár bol nielen dlhodobo chorý, ale od 18. zjazdu aj tak už len radovým členom SZPB? Navyše, v danom období už aj zväzová ekonómka mala ukončený pracovný pomer!

Súčasné vedenie SZPB hľadá na to odpovede a nedovolí progresivistickým renegátom zakamuflovať to!

Koľko stál 18. zjazd SZPB?

Počas rokovania zazneli dva údaje, ale kvôli objektivite mal zaznieť aj tretí. Prvý údaj bol, že 110 tisíc a ten správny od J. Ťažkého, že 28 tisíc eur.

Prečo však nespomenul aj tretí údaj? Že na zjazd bolo plánovaných „len“ 20 tisíc eur, že teda niekto neoprávnene 8 tisíc eur prečerpal? Prečo nezdôvodnil toto prečerpanie? Veď to bol on, kto vraj „režíroval“ celý priebeh zjazdu až do zvolenia nového predsedu.

Ako vedúci mediálno-komunikačného oddelenia vyhlasujem, že časť z týchto peňazí bola nezákonne rozšafárená. A síce tá, ktorá bola určená na úhradu spracovania video a audio záznamu priebehu 18. zjazdu. Ani jeden takýto produkt dnes SZPB nemá, no firme, ktorá ich mala zrealizovať, bola faktúra uhradená, ako keby ich dodala. Nie je to náhodou podvod?

20 tisíc pre médiá

V prestávke rokovania sa B. Ondruš vystatoval, že zo svojho daroval SZPB pre zväzové médiá 20 tisíc eur a ironicky mi vyčítal, že čo som to za šéfredaktora keď o tom neviem! Keď som mu dal doplňujúcu otázku, že kedy to SZPB daroval, tak mi už neodpovedal. Hneď v utorok 29. októbra som sa opýtal predsedu i tajomníka, či o tom niečo vedia. Nevedeli.

No požiadali ma, aby som Branislava Ondruša verejne vyzval, čo práve teraz robím, aby nám predložil darovaciu zmluvu, na základe ktorej si budeme môcť overiť osud týchto peňazí.

Ja verím, že Branislav Ondruš, ako europoslanec za stranu Hlas SD nám pomôže túto tému osvetliť a zastaviť podozrenie o nekalej finančnej praxi, ktoré sa nám natíska.

Prečo nemá Zväz peniaze?

Na záver si prezraďme, prečo Zväz stále nemá od štátu peniaze? Nuž preto, lebo ministerstvo vnútra nám ich stále nepridelilo. Prečo s tým otáľa?

Niektorí „zasvätení“ diskutujúci dali vo Zvolene odpoveď aj na to! Podľa Braňa Ondruša predseda SZPB V. Longauer sa cez generála Viktorína spojil s poslancom Uhríkom z Republiky (už sa ani nehanbia svojich fabulácií!) a preto, vraj, v Smere a v Hlase už nič nevybaví! Ďalej spomenul ich zodpovednosť za finančnú kontrolu z MV SR, ktorá údajne neuznala vyúčtovanie SZPB za rok 2023! (Ale kedy sa chytilo kormidla nové SZPB, to akoby už nikoho nezaujímalo.)

Zvolenské publikum bolo B. Ondrušom aj oklamané! A síce v tom, že SZPB čelí trestným oznámeniam! Lenže predseda a ani tajomník ÚR SZPB o žiadnych trestných oznámeniach nič nevedia. Aj to mi potvrdili 29. 10. 2024. Teda, okrem jedného, ktoré sa vedie na neznámeho páchateľa od minulého roku.

Najzávažnejšiu informáciu, ktorú B. Ondruš vyslovil, bolo, že „na najvyššej úrovni sa uvažuje o zásadnej zmene na čele SZPB“. SZPB podľa neho vraj zanikne a nahradí ho údajne nejaká iná štátna inštitúcia!

Na záver…

…nedá mi, aby som nespomenul aj slová člena zvolenského oblastného predsedníctva SZPB Jozefa Migaša, ktorý presvedčoval plénum, že oni sú tí správni a že je to súčasné vedenie SZPB, kto im bráni, aby to dali do poriadku. My, súčasní, si vraj chceme sprivatizovať SZPB. Toto tvrdia bez začervenania sa. Že sa nehanbia!  

Posledná bodka

Je 09.00 hod. 30. októbra 2024 a tajomník ÚR SZPB ma informoval, že peniaze nakoniec dostaneme, pretože mu telefonovala pracovníčka MV SR, že štátny príspevok „je už na ceste“.

Hovorca SZPB a vedúci mediálno-komunikačného oddelenia SZPB Vladimír Mikunda    

V Bratislave, 30. októbra 2024

Účastníkom stretnutia sa prihovára Jozef Migaš.

Predsedníctvo proti rozbíjačským snahám a nepriazni, nielen renegátov

Predsedníctvo ÚR SZPB sa v stredu 23. októbra zaoberalo hlavne návrhom rozpočtu na tento rok a v rôznom zaujalo zásadné stanovisko k ďalším dvom témam. K neutíchajúcej rozbíjačskej aktivite bývalého redaktora Bojovníka Jána Rohára a k tzv. „celoslovenskej konferencii“, ktorú zvoláva predsedníctvo oblastného výboru SZPB vo Zvolene pod názvom „Poslanie a vízie SZPB vo víre spoločenského vývoja“.

Predsedníctvo sa uznieslo na uplatnení právnych a iných krokov na ochranu svojej značky „Bojovník“, ktorá je Jánom Rohárom používaná v adrese bojovnik.info, čo sa rovná krádeži majetku SZPB.

K téme tzv. „celoslovenskej konferencie“ sa predsedníctvo uznieslo, že ju „nepodporuje“! Toto si treba vysvetliť tak, že napr. avizované „vystúpenie zástupcu Predsedníctva ÚR SZPB“ nemá podporu ani tohto orgánu a ani predsedu SZPB, čiže ak to v programe zvolenskej konferencie ostane, bude to len renegátsky krok jednotlivca a organizátorov konferencie.

K téme návrhu rozpočtu na rok 2024 zazneli veľmi tvrdé slová na výšku prideleného štátneho príspevku (120 tisíc eur). Podpredseda ÚR SZPB Jaroslav Bulko k tomu povedal, že “sme na tom horšie ako za vlády Hegera a Matoviča“, ktorí pridelili SZPB nielen dvojnásobné prostriedky, ale ich pridelili aj podstatne skôr.

V diskusii k tomuto bodu zaznela aj irónia, že „ak chce niekto rozbiť SZPB, teda urobiť z neho organizáciu bez vplyvu v spoločnosti,“ tak sa to robí práve takto.

Na doplnenie boli členovia predsedníctva informovaní, že protikomunistickému odboju bol na tento rok pridelený príspevok vo výške 330 tisíc eur.

Vladimír Mikunda

Návrat hore