Čiže len vďaka Petrovi Pellegrinimu ju nestratili nemeckí nacisti – teda vrahovia 34 zmasakrovaných Kališťanov (počet uviedol v príhovore V. Mistrík) z vtedajších 209 obyvateľov obce. Nemeckí podpaľači zanechali po sebe iba šesť nezhorených zo 42 miestnych domov.
Pri ostatných prejavoch sa zdalo, že pomenovaniu „národnej viny“ sa rečníci vyhýbajú. Vrátane členov SZPB! To sa už naozaj medzi nami nenájde nikto, aby si to rozdal so skutočnými dejinnými vrahmi, s nemeckými fašistami a nemeckými nacistami a odvahu máme len menovať a odsúdiť neidentifikovaných fašistov a nacistov?
Výrazne mužským barytónom pietny akt a celé podujatie moderoval Maroš Čupka. Ako prvému udelil slovo vojnovému veteránovi Vladimírovi Strmeňovi.
Slovo bývalého partizána
Ten uviedol, že po SNP pôsobili na území Partizánskej republiky v Kališti, na Balážoch… dve partizánske brigády „Smrť fašizmu“ (asi 400 členov, veliteľ, Nikolaj Varsanofievič Volkov) a „Pomstiteľ“ (vyše 900 členov, veliteľ Semjon Georgievič Morozov) a že tu boli aj dva partizánske oddiely „Vpred“ a „Stalin“…
Potom sa rozhovoril o svojich osobných partizánskych zážitkoch a taktiež o tom, čím všetkým musela prejsť pri kontaktoch s nacistami jeho matka, mladší brat…
Na záver sa obrátil na prítomných a požiadal ich: „…verte nám, ktorí sme vojnu prežili…, že niet väčšieho zla, ako je vojna! Vo vojne tečie krv, násilím umierajú ľudia. Zachovajme si pochodeň zapálenú v srdciach padlých hrdinov, bojovníkov, ktorí kráčali v ústrety smrti, aby ďalšie generácie mohli žiť v mieri a slobode“.
Z prejavu prezidenta SR
„Je mi nesmierne ľúto, že… mier po dlhých desaťročiach prestal byť samozrejmosťou, utrpenie prestalo byť spomienkou a otvorená krutosť voči blížnemu prestala byť minulosťou,“ zdôraznil P. Pellegrini.
„Kalište je aj v tomto múzeu ľudskej zloby výnimkou. Je to jediná z vyše stovky obcí vypálených a zničených nemeckými nacistami, ktorú po druhej svetovej vojne, žiaľ, už neobnovili.
Zostala už len trvalá spomienka a stopy nekonečnej ľudskej zloby, ktorá sa vymyká normálnemu chápaniu. Preto považujem za svoju povinnosť pripomenúť si, ako hlava štátu, svojou osobnou prítomnosťou túto tragédiu.“
V ďalšom prezident prečítal spomienku svedka tragédie Jána Tišliara, ktorý spomínal, že ako „prvú zastrelili ženu, Alexandru Bučkovú. Nás, deti, zahnali do domu a ostatné začali vypaľovať. Chorí, ktorí nevládali z tých domov vyjsť, v nich zaživa uhoreli… Najtragickejší osud postihol Jozefa Vyšného, ktorého si Nemci najskôr zobrali ako tlmočníka a potom ho, opití pod obraz boží, zaživa rozrezali na neďalekom gátri. Bol to asi najkrutejší spôsob smrti na území Slovenska…“.
Peter Pellegrini tiež zdôraznil, že „smrť ľudí v Kališti nie je štatistikou, boli to konkrétni živí ľudia, ktorí mali svoje mená, mali svoje matky, otcov, bratov i sestry. A takýto ľudia žili v Nemeckej, Kremničke a na iných miestach Slovenska, ktorí padli za obeť nacistickému besneniu.
Pod dojmom spomienky na týchto konkrétnych ľudí musíme mať stále na mysli, že niečo také sa nikdy nesmie zopakovať. Na druhej strane je táto tragédia aj príležitosťou oceniť hrdinstvo tých, ktorí sa tomuto zlu neváhali odvážne postaviť. Hovorím o našich otcoch a dedoch, slovenských vojakoch či partizánoch, ktorí v snehu a blate, s puškami v rukách, nasadzovali svoje vlastné životy. A mnohí týmito životmi zaplatili aj za našu slobodu.
Vzdávajme, prosím, týmto ľuďom úctu pri každej možnej príležitosti, ale najmä, kým ešte máme tú česť, počúvajme ich slová! Sú to svedectvá mrazivé a pre mnohých dnes nepredstaviteľné. Ale sú obrovským zdrojom poznania a historickej pamäte. Bez nej žiaden národ nemôže budovať ani svoju štátnosť“.
Na záver prezident vyslovil zámer, že „čoskoro sa v obrovskom počte stretneme v B. Bystrici, kde si pripomenieme 80. výročie SNP tak, ako sa to na jednu hrdú a demokratickú krajinu patrí“.
Ako to vyjadriť?
Predseda BBSK Ondrej Lunter poukázal na to, „ako fanatizmus okolo chorých ideológií nacizmu a fašizmu dokáže pokriviť predstavy o vlastenectve, národe, humanistickom poslaní človeka a elementárnej ľudskosti“.
„Ako vyjadriť rozmery takej strašnej krutosti, ako popísať, čo sa deje s človekom, ktorý sa na inom dopustil činov ešte strašnejších, ako zneli rozkazy? Ako obsiahnuť utrpenie, ktoré ľudia na tomto mieste zažili, ako vyjadriť pohnutie a pietu, ako osláviť hrdinstvo obyčajného človeka…, slovami, ktoré nestačia. Ale iné nemáme, filozoficky riekol Ondrej Lunter a zvolal: „Nezabúdajme! Nebojme sa a nemlčme!“.
Vďaka predchodcovi
Predseda OblV SZPB Ján Pacek hneď na začiatku spomenul, že bol to jeho predchodca Pavol Sečkár, ktorý „na základe podnetu vtedy žijúcich rodákov Kališťa rozhodol, aby sa v tomto priestore každý rok konalo stretnutie s rodinnými príslušníkmi pod názvom Stretnutie generácií.
Od myšlienky k realizácii nebolo ďaleko a pre túto získal aj vtedajšieho riaditeľa Múzea SNP Stanislava Mičeva“.
A potom prišiel s renegátskou falzifikáciou
Začalo sa to pri téme finančného zabezpečenia jednotlivých Stretnutí generácií. „Oblastný výbor je v súčasnej dobe bez voľných finančných prostriedkov, hoci na túto akciu, boli financie vyčlenené, ale Ústredím nám bolo nariadené vrátiť ich,“ vyhlásil v prejave Ján Pacek.
Takže aká je objektívna pravda?
V dokumentoch Predsedníctva a ÚR SZPB niet ani zmienka o schválení rozhodnutia, že Ústredie SZPB prideľuje 50 tisíc eur OblV SZPB v B. Bystrici na akýkoľvek účel. Zdôrazňujem na akýkoľvek účel! Povedané inak, 50 tisíc eur sa ocitlo na účte oblastného výboru podvodom! Pacekove zdôvodnenie podporujú len skrytí, či otvorení renegáti, tajne či otvorene združení v tzv. Slovenskom protifašistickom hnutí!
Rovnakým spôsobom bolo prevedených na účet OblV SZPB v Brezne 30 tisíc eur. Opäť bez existujúceho schváleného rozhodnutia kompetentného orgánu SZPB.
Súčasné vedenie SZPB tento ekonomický podvod, rovnajúci sa krádeži, odhalilo, vrátane údajných podpisom vyjadrených súhlasných stanovísk podpredsedov SZPB! Záležitosťou tohto podvodu sa už zaoberajú kompetentné orgány.
OblV SZPB B. Bystrica po tichej komunikácii s predsedom SZPB V. Longauerom tieto prostriedky Ústrediu SZPB vrátil, čo však dodnes, napriek rovnakému prísľubu zo strany oblastného predsedu SZPB v Brezne Jaroslava Demiana, jeho OblV SZPB neurobil. V tom prípade je vedomý podvod dokonaný! A už má zaň zodpovednosť aj oblastný predseda SZPB v Brezne! Takto sa stavia aj k ostatným funkciám, ktoré dnes zastáva? Kto mu pri tom dôveruje? Čestní ľudia už nikdy!
Členská základňa SZPB a ostatné oblastné výbory SZPB by si mali uvedomiť, čomu vlastne nové vedenie SZPB, zvolené 18. zjazdom SZPB, čelilo a dodnes čelí a ako chráni ostatných 33 oblastných organizácií pred… a pred celým bývalým (zväčša renegátskym) vedením SZPB!!!
Logicky z toho vychádza (ak si uvedomíme aj to kto, ako a kam tieto financie presúval), že oných 80 tisíc eur bolo týmto oblastným organizáciám vedome neoprávnene vyplatených azda aj na rozbeh činnosti renegátskeho hnutia po jeho odštiepení sa od SZPB.
Dva ďalšie momenty
Prvý, že osobitne a verejne bol na tohtoročnom Stretnutí generácií privítaný jeho zakladateľ, bývalý banskobystrický oblastný predseda a neskôr bývalý predseda celého SZPB Pavol Sečkár. S potleskom, ku ktorému sme sa pripojili aj my! Nestotožňujeme sa len s prívlastkom, ktorý mu pridelil moderátor podujatia, že ide o „čestného predsedu SZPB“. Ani uznesenie o tomto titule sa totiž v dokumentoch Ústrednej rady SZPB a jej predsedníctva nenachádza.
Oproti minulým stretnutiam sme si uvedomili aj ďalšiu nevšednosť. A síce, že tohto roku nám do zoznamu vypálených obcí oficiálne nepribudla žiadna ďalšia. A tak na Slovensku ich máme zatiaľ oficiálne 133, ale neoficiálne až 160!
Vladimír Mikunda
Popisky pod foto
Aj na tomto zábere je vidieť, že Peter Pellegrini oslovil Kalište srdcom všetkých prítomných.
Vladimírovi Strmeňovi patrilo čestné miesto.
Úctu ide vyjadriť delegácia SZPB.
Peter Pellegrini a Mária Švikruhová z Cinobane sa pozdravia pri každom stretnutí.
Toto sú skalní protifašisti a slovenskí vlastenci! Koľko ich prišlo na Kalište v tomto roku? Výrazne menej ako v tom minulom, pretože objednaných bolo len 900 porcií guľášu, kým minulý rok 1500.