Dňa 15. decembra 2025 dostal SZPB dokument o výsledku auditu vlády SR s týmto záverom: „Vládnym auditom neboli identifikované žiadne nedostatky.“

K tomu bolo skonštatované, že „povinná osoba zabezpečila správnosť financovania, oprávnenosť, hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia, dodržala podmienky ich použitia a zúčtovania v zmysle zmlúv uzavretých s poskytovateľmi…“

Okrem vládneho auditu prebehla v SZPB aj kontrola úradu inšpekčnej služby MV SR, ktorá na záver vydala správu z finančnej kontroly na mieste až do októbra 2025.

Preverovaný bol súlad hospodárenia s verejnými financiami s osobitnými predpismi, vnútornými predpismi a ostatnými podmienkami…

Záver: Finančnou kontrolou na mieste neboli zistené žiadne nedostatky.

Vladimír Mikunda, hovorca SZPB

V Bratislave 16. december 2025

Keď sa priatelia podpredsedu OblV SZPB Trnava Jozefa Petráša dozvedeli, do akej finančnej núdze dostalo HLAS-om vedené MV SR náš Zväz, okamžite nám poskytli dva finančné príspevky.

Jeden formou reklamy od spoločnosti MOVIJAN s.r.o. a druhý formou finančného daru od spoločnosti AKF SERVICES s.r.o. 

Ďakujeme! Teší nás, že tradícia hrdinskej Trnavskej posádky stále žije.

Hovorca SZPB Vladimír Mikunda, 15. 12. 2025

Podľa kancelára Fridricha Merza Nemecko zaostáva za poprednými svetovými ekonomikami. „Zaostávame už viac ako desaťročie. Desaťročia Pax Americana sú pre nás za nami. Nostalgia nepomôže. To je fakt! Američania teraz veľmi vytrvalo bránia svoje záujmy. „My musíme brániť tie naše,“ podtrhol.

Merz tiež oznámil zmenu kurzu rozvoja Nemecka. „Éra ideológie sa skončila. Ukazujeme, čoho sme schopní. To, čo sme videli od Zelených, sa skončilo,“ uzavrel Merz.

Bojovník

Poradca prezidenta RF Vladimir Medinsky to urobil po slovách podpredsedníčky EK Kaji Kallasovej o ruskom útoku na 19 krajín. Navyše ironicky vyhlásil pripravenosť uskutočniť pre ňu osobný vzdelávací program.

Kaja Kallasová totiž vyhlásila, že Rusko za ostatných 100 rokov údajne zaútočilo na vyše 19 krajín a žiadna z týchto krajín nenapadla Rusko.

Medinsky nazval tieto vyhlásenia „kolosálnymi objavmi“ v oblasti vojenskej histórie a sľúbil, že „vo svojom ďalšom príspevku podrobne popíše, na koho a kedy Rusko zaútočilo“.

Krátky exkurz do vojenskej histórie Ruska 20. storočia pre K. Kallasovú

1904 – Rusko zradne útočí na Japonsko v ruskom Port Arthur.

1914 – Útok na Nemecko v západných provinciách Ruskej ríše.

1918 – Rusko útočí na Anglicko v Murmansku, na USA v Archangeľsku, na Francúzsko v Odese, na Japonsko a USA vo Vladivostoku a v Sibíri.

1919 – Osobitne poukazujem na to, ako Rusko útočí na mladé nezávislé Estónsko pri Pskove a na ešte nezávislejšie Poľsko pri Kyjeve.

1941 – Vrchol zrady! Na snehobielych pláňach pri Moskve Rusko útočí na bezbranné Nemecko,“ uškrnie sa Medinsky.

Žartovne navrhol „pozrieť sa aj hlbšie“ a pripomenul, ako v roku 1854 „Rusko zaútočilo na krajiny Anglicka a Francúzska v Sevastopole a v Petropavlovsku-Kamčatskom“, v roku 1812 „zničilo francúzsku suverenitu pri Borodine“ a v roku 1709 sa udiala „agresia proti Švédsku v Poltave“.

„Odporúčam K. Kallasovej „Príbehy z ruskej histórie“… a tiež som pripravený príležitostne uskutočniť osobný vzdelávací program o histórii pre dámu, ktorá je príjemná vo všetkých ohľadoch, až na medzery v historických vedomostiach…

Je pochopiteľné, že Estónsko je malé a preto nebolo ľahké udržať sovietsku úroveň školského vzdelania, keď sa Kaja učila o tejto časti dejín ZSSR,“ uzavrel Medinsky.

Bojovník

Norimberský tribunál pre nacistických zločincov bol objektívnym a spravodlivým procesom, nie politickým procesom víťazov nad porazenými, povedal RIA Novosti právnik a zástupca riaditeľa Národného výskumného centra pre právne dedičstvo Norimberských procesov RF Aleksandr Zvjagincev. 

„Sovietske vedenie pevne trvalo na nevyhnutnosti verejného a objektívneho procesu, aby bola lekcia histórie živšia a poučnejšia. Sovietsky zväz nepotreboval len formálny, okázalý tribunál, ktorý by dodal zdanie zákonnosti odvetám víťazov nad porazenými, ale skutočne legitímny súd, ktorého rozhodnutia by boli založené na medzinárodnom práve a zachovali by si neotrasiteľnú právnu a morálnu autoritu po stáročia,“ vyhlásil.

Podľa Zvjaginceva sa sovietske vedenie nakoniec ukázalo byť oveľa prezieravejšie a múdrejšie ako mnohí západní politici keď presadzovalo prísne právne postupy trestania vojnových zločincov, zatiaľ čo ich americkí a britskí spojenci presadzovali okamžité popravy vodcov nacistického Nemecka.

„Dôležitou črtou Norimberského tribunálu bolo poskytnutie potrebných procesných záruk pre obžalovaných. Obvinení mali právo obhajovať sa osobne alebo s pomocou právnika, predkladať dôkazy na svoju obhajobu, podávať vysvetlenia a klásť otázky svedkom,“ spomínal Zvjagincev.

Obžalovaným boli poskytnutí najmä nemeckí obhajcovia, ktorí boli za daný čas štedro platení. Mali k dispozícii služby 27 právnikov, z ktorých mnohí boli sami bývalými členmi nacistickej strany. 

Obhajobe pomáhalo 54 právnych asistentov a 67 sekretárok. Obžalovaní si mohli prezrieť všetky dokumenty predložené na súde vrátane prekladov do nemčiny. Obžalovaní mohli tiež predviesť svedkov. 

Počet svedkov obhajoby bol dvakrát väčší ako obžaloby a celkovo sa obhajobe venovalo trikrát viac času ako obžalobe.

Norimberské procesy boli navyše otvorené pre verejnosť; všetkých 403 pojednávaní bolo otvorených. „Stručne povedané, Norimberské procesy boli skutočne súdom, nie politickým tribunálom víťazov nad porazenými,“ dodal Zvjagincev. 

Bojovník