Keď zazneli prvé správy západných médií o tom, že ruské drony zaútočili na územie Poľska, svet zmeravel. Vyzeralo to tak, že práve táto provokácia sa mala stať štartérom, aby kolektívny Západ „opodstatnene“ rozpútal vojnu s Ruskou federáciou.
Všetko bolo zorganizované tak, že ide o ruský útok proti NATO. Zo strany európskych členov aliancie teda mali zaznieť bojové fanfáry, ktoré ich mali motivovať na vojnu proti jadrovej veľmoci.
Ibaže reakcia Moskvy a osobne prezidenta Vladimíra Putina sa ukázala byť nie neočakávaná, bola zničujúca. Putin im totiž neskočil na lep a nezačal konať podľa ich scenára, ale sám nastolil otázku tvrdo a razantne. Vyhlásil, že ak sa proti Rusku vrhli s provokáciou, ak sa pokúšajú zatiahnuť ho do pasce, potom odpoveď bude nie v podobe diplomatickej nóty, ale strategického opatrenia, ktoré zmení samotnú architektúru bezpečnosti v Európe!
Putin, ako skúsený matador, urobil na hlavne to, čoho sa najviac boja západné elity. Strhol z nich masku a odhalil ich prvú tvár. Už nikto nepochybuje o tom, že aliancia NATO je ochotná zničiť kvôli západným záujmom aj vlastných spojencov, len aby si udržala moc a prekryla vlastné neúspechy.
V prejave počas 81. výročia SNP sa „zásadovo“ vyhol pomenovaniu, že povstalecká 1. čs. armáda sa pri plnení svojej vojenskej prísahy postavila nemeckým nacistom, ktorí vojnou prekročili naše hranice. V tomto svojom typickom trende pokračoval aj počas návštevy Japonska, keď sa „zásadovo“ vyhol pomenovaniu ďalšieho historického faktu, že to boli Spojené štáty americké, kto zvrhol atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki.
Ako z toho akože vykľučkoval? TASR ho zacitovala takto: „Tento rok si pripomíname 80 rokov od strašnej udalosti, keď tu v Hirošime a následne o pár dní v Nagasaki boli zhodené prvé dve atómové bomby.“
Súčasný prezident SR, ktorý by mal reprezentovať aj dejinnú pravdu, sa určite pri tejto falzifikácii zamlčaním historického faktu ani len nezačervenal.
Moskva už vyše troch rokov neustále žiada, aby OSN, konkrétne Úrad vysokého komisára OSN, stiahol obvinenie Ruska z provokácií v ukrajinskom meste Buča.
„Tri a pol roka sa Rusko snaží získať pravdu o tom, čo sa skutočne stalo v apríli 2022, keď sa toto mesto dostalo pod kontrolu ukrajinských úradov. Početné žiadosti… sú však stále bez podstatnej odpovede,“ povedal ruský delegát na zasadnutí Rady pre ľudské práva v Ženeve a dodal, že „zároveň nám nie je dovolené vidieť ani zoznam údajných obetí, nehovoriac o iných dôkazoch, ako sú napríklad správy zo súdneho lekárskeho vyšetrenia“.
Prečo to zaujíma našu ZO SZPB Jána Bulíka v Bratislave Petržalke? Lebo práve na základe klamstva o mŕtvych v Buči nám zo ZO SZPB odišli členovia, ktorí uverili ukrajinskej a západnej, aj slovenskej verejnoprávnej, falzifikácii, že na uliciach ležali v čiernych igelitových vreciach skutoční mŕtvi a nie ľudia, hrajúci sa na mŕtvych. Našich odídencov vtedy nepresvedčilo nič – ani to, že „mŕtvi“ vo vreciach sa aj pred kamerami hýbali, že na uliciach Buče sa zjavili až v apríli, teda po stiahnutí sa ruskej armády z mesta 30. 3. 2022. Ba neverili ani vyjadreniu primátora Buče, ktorý s radostným hlasom cez televíziu informoval o stiahnutí sa Rusov, no vôbec nespomínal, žeby pri tom zanechali zopár mŕtvych na uliciach.
Členovia našej ZO SZPB stále čakajú na záverečnú bodku v tomto prípade. Lenže, západní lídri, ani generálny tajomník OSN António Guterres sa s ňou neponáhľajú. Asi vedia prečo.
Veď nielen minister zahraničia RF Sergej Lavrov, ale aj my čakáme na zverejnenie zoznamu tých ľudí, ktorí boli údajne v Buči pozabíjaní.
Ich mená zatiaľ nemáme, ale máme vopred určeného vinníka. Najviac nás však mrzí, že máme aj ľudí, našich bývalých členov, ktorí banderovcom a ich západným bábkohercom na toto predstavenie skočili.
Pravdu však má Biblia, ktorá hovorí tak o pastieroch, ako aj o baránkoch božích. Vždy je len na nás, kým sa chceme stať.
Pred prezidentom P. Pellegrinim položili veniec (zľava) Vladimír Strmeň a Branislav Tvarožek. Naša krajina mala v tento deň už len 11 vojnových protifašistických veteránov.
Predseda NR SR Richard Raši všetkých vyzval: „Pozorne počúvajme čo a kto hovorí!“ A tak som počúval. Na záver prvých dvoch prejavov som pochopil prečo súčasní Japonci už neodsudzujú Američanov za to, že ich atómovo zbombardovali. Tak dlho totiž o ich zločine mlčali, že súčasná generácia Japoncov už ani nevie kto ich vlastne zbombardoval.
To isté môže čakať aj nás. Verte, že to tak asi bude! Ak budeme dlho mlčať, že naše národné utrpenie spôsobil nemecký nacizmus, o pár rokov sa už ani nebudeme hanbiť, že to nevieme.
Keďže však mesačník Bojovník zaznamenáva objektívnu históriu neofašistickej a neonacistickej prítomnosti, nebolo možné vyhnúť sa tomuto posunu v našej morálke.
A to aj kvôli medzinárodnému ohlasu. Pretože niekto z prítomných vyše štyridsať zástupcov krajín sveta si zrejme taktiež uvedomil, čo 29. augusta 2025 v Banskej Bystrici zaznelo a čo nezaznelo.
Výňatky z prejavov
Prezident Peter Pelegrini zdôraznil, že hoci sa účastníkom osláv vždy prihovára inými slovami, „tie najdôležitejšie vety sú vždy rovnaké… ďakujeme vám, skutoční hrdinovia slovenského národa. Skláňame sa v pokore pred vašou odvahou, odhodlaním a pred obetou, ktorú ste priniesli na oltár vlasti. Vieme aké boli vaše obete a nikdy na ne nezabudneme“!
No a pre tých, ktorí poznajú oba plány na ozbrojené protinemecké vystúpenie povstaleckej 1. čs. armády, boli cenné práve tieto slová: „Pre nás ste hrdinami, pretože ste nechceli čakať, že za vás situáciu vyrieši niekto iný!“
Prezident vyzval verejnosť, že „fašistické zlo sa nesmie vrátiť v žiadnej podobe. Ani v nacistickej uniforme, ani v značkovom obleku, ani zamaskované slovami, ktoré síce nespomínajú nacizmus či fašizmus, no sú skrz-naskrz presiaknuté nenávisťou… Nech nám teda všetkým idey SNP svietia ako maják v týchto hmlistých časoch prekrúcania pravdy“!
Predseda NR SR Richard Raši zdôraznil, že „SNP si musíme vždy pripomínať pravdivo a s hlbokou pokorou. Pretože len poznanie pravdy a rešpektovanie dejinných udalostí nám otvára cestu pre našu budúcnosť“.
„A práve preto je dnes našou povinnosťou hovoriť jasne: Slovenské národné povstanie bolo protifašistické povstanie! Bolo súčasťou celosvetového boja proti nacizmu a fašizmu a zároveň súčasťou zápasu za demokraciu, slobodu a ľudskú dôstojnosť.
Richard Raši sa osobitne obrátil na mládež: „Možno sa pýtate čo má spoločné rok 1944 s vaším životom v súčasnosti? Odpoveď je jednoduchá: Úplne všetko!
To, že dnes žijete v slobode a v mieri nie je náhoda. Je to výsledok obetí tých, ktorí pred viac ako osemdesiatimi rokmi riskovali svoje životy, aby ste vy, mladí, mohli žiť slobodne. Slobodne cestovať, študovať, pracovať, vyjadrovať sa, či voliť.”
Predseda vlády SR Robert Fico hneď v prvých slovách poukázal na podstatu nemeckého nacizmu, keď zacitoval Adolfa Hitlera: „Hranica medzi Európou a Áziou nie je Ural. Hranica je miesto, kde končia germánske kmene a začínajú sa Slovania. Túto hranicu musíme posunúť čo najďalej na východ. Samotná história nám, Nemecku, dala právo všetky tieto menejcenné národy si podraďovať, podmaňovať a využívať ich na práce v prospech Nemeckej ríše.“ A pridal k tomu známe, ešte ostrejšie, Himmlerove vyhlásenie o kopaní zákopov Slovankami pre Nemeckú ríšu.
Potom si Robert Fico prichystal svoje významné zásadné vyhlásenie týmito údajmi. „Tento systém mal neuveriteľnú podporu… Ak máme správne informácie, len v radoch SS bojovalo okolo 1,3 milióna ľudí… Koľko členov mala NSDAP? Táto politická strana mala 8,9 milióna členov. A v samotnom Wehrmachte bojovalo 18-19 miliónov vojakov. Tipnite si, koľko z tejto obrovskej podpory, koľko z týchto ľudí, bolo reálne potrestaných za svoje zločiny! Odhad je 2000 až 2500.
Ako tu stojím, s plnou zodpovednosťou hovorím: fašizmus, nacizmus, nebol ani potlačený, nebol ani potrestaný! Len sa mu podarilo skryť počas studenej vojny a my zrazu dnes vidíme dôsledky, možno aj toho, že sme neboli pri potláčaní fašizmu a nacizmu dôslední.
Jedným z týchto dôsledkov je, ako ľahko sa dnes otvárajú témy ako je nová vojna, nový konflikt, hovorí sa o porcovaní Ruskej federácie, popierajú sa výsledky 2. sv. vojny… My vieme odkiaľ prišla na Slovensko sloboda…! (…)
My si jednoducho pravdu vziať nedáme!“
Robert Fico podporil svoje slová verejným prísľubom, že pokiaľ bude predsedom vlády SR, tak dovtedy „budem vždy podporovať mierovú politiku, založenú na dôslednom dodržiavaní medzinárodného práva“!
Svoje vlastenectvo predseda vlády potvrdil aj odhalením „problému SNP“. Pre niektorých je to vraj v tom, „že bolo slovenské, že bolo veľkolepé a bolo suverénne“! Tieto pojmy sa vraj „veľmi ťažko znášajú v našej politike“.
Poukázal pri tom na dávnu existenciu konceptu „slovenského sluhovstva“, čo bolo pre politiku najnebezpečnejšie už od prvej polovice 20. storočia. Použil pri tom slová Gustáva Husáka, ktorý vyhlásil, že „odmietam koncepciu malosti a prikrčenosti, aj tej národnej, aj tej osobnej. Je to politika, ktorú nikdy robiť nebudem“!
Na záver R. Fico vyslovil slová Vladimíra Mináča, akí by sme mali byť: „Stať sa skutočným Slovákom, úplným Slovákom, značí, stať sa bratom všetkých ľudí. Taký je aj vznešený odkaz našich dejín! Nemáme takmer nič, okrem svojej túžby po spravodlivosti.
Božechráň, aby sme spôsobili krivdu, zabudnúť na krivdy vlastné. V tej chvíli by sme stratili svoju vnútornú opodstatnenosť, svoj najvnútornejší zmysel, ale aj schopnosť rezistencie.
Vždy budeme malým národom, ale dokiaľ budeme chrániť svoju pravdu, nikdy nebudeme bezmocní! Nie moc, ktorá je pominuteľná, ale duch, ktorý trvá. To je naša cesta, náš zmysel a náš osud!“
Vďaka vojnovým veteránom
Počas osláv boli do hodnosti plukovník povýšení štyria vojnoví veteráni: Vladimír Strmeň, Branislav Tvarožek, Anton Lovásko a Karol Kuna in memoriam. Výložky a dekréty o povýšení im odovzdali minister obrany Robert Kaliňák a prezident Peter Pellegrini.
Podivná nepríjemnosť
Spôsobil ju folklórny súbor Urpín, ktorý sa s trápnou výhovorkou rozhodol na tohtoročných oslavách nevystúpiť. Jeho vedenie uviedlo, že sa chce vyhnúť spájaniu s politickými stranami a vládnymi predstaviteľmi.
Ešte v ten deň sa však na sociálnych sieťach zjavilo video, dokazujúce, ako Urpínu toto „spájanie“ s bývalou vládou I. Matoviča, bývalou prezidentkou Z. Čaputovou, nevadilo.
Prísaha nových obrancov vlasti
Bola súčasťou osláv a zaviazalo sa ňou 400 nových vojakov.
Vladimír Mikunda
Popisky pod foto
Veniec kladie delegácia SZPB a predseda ČSBS. Zľava: tajomník ÚR SZPB Zdenko Marton, predseda ČSBS Jaromír Vodička, predseda SZPB Viliam Longauer a predseda Rozhodcovskej komisie ÚR SZPB Jozef Dolník. Za nimi pracovník kancelárie Ústredia SZPB Tomáš Purgi. (Muž v rovnošate nepatrí k SZPB)
Vidíme členov SZPB zo Španej Doliny.
Pohľad aj na členov lučeneckej oblastnej organizácie SZPB.
Potlesk od členov SZPB z oblastnej organizácie Brezno.
Vidíme členov SZPB z prešovskej a novozámockej oblastnej organizácie.
V tejto skupine sú členovia trenčianskej organizácie SZPB.
Vľavo v sivom obleku a v klobúku sedí bývalý predseda SZPB Pavol Sečkár. Vľavo vedľa neho je bývalá predsedníčka ZO SZPB Trieda SNP B. Bystrica Eva Brozmanová.
Ani choroba nezabránila oblastnému predsedovi SZPB z Prievidze Jánovi Žiakovi (v prvom rade) prísť na tohtoročné oslavy.
V prvom rade druhý vľavo je predseda ZO SZPB Sobrance Marián Lukáč.
Národná rada SR by sa podľa nej mala vraj zaoberať návrhom na zrušenie štátneho financovania Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Podľa agentúry SITA z 25. augusta 2025 to predložili poslanci za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Ondrej Dostál a Marián Viskupič.
Navrhujú, aby sa „zväz už nefinancoval prostredníctvom automatického a na základe zákona nárokovateľného príspevku zo štátneho rozpočtu, ale cez dotáciu z ministerstva vnútra. Chcú preto, aby sa rozšíril jeden z už existujúcich účelov poskytovania dotácie tak, aby umožňoval využiť dotáciu na financovanie niektorých aktivít zväzu“.
„Jednou z úloh Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov je podľa zákona verejne vystupovať proti extrémnym silám propagujúcim nacionalizmus, šovinizmus, rasizmus, antisemitizmus, neofašizmus, neonacizmus, neoľudáctvoa xenofóbiu.“
A čo? SZPB to nerobí? Práve, že to robí a ešte veľmi dôsledne! Práve to poslancom SAS vadí!!!
Poslanci Ondrej Dostál a Marián Viskupič však v dôvodovej správe tvrdia aj iné. A síce, že vraj „Zväz však verejne a aktívne podporuje politiku Putinovho Ruska, ktoré vedie agresívnu vojnu proti Ukrajine a dovnútra aj navonok je nebezpečnou diktatúrou s extrémistickými fašizoidnými črtami“. Takéto postoje sú, vraj, popretím protifašistického charakteru zväzu a zmyslu jeho existencie.
Na tieto výmysly protifašisticky nevzdelaných poslancov má SZPB prosté odpovede. Po prvé, SZPB nepodporuje Rusko, ale vlastné a svetové dejiny protifašistického odboja. Po druhé, Rusko nevedie agresívnu vojnu proti Ukrajine, pretože existenciu „agresie“ nepotvrdili ani podstatne vyššie medzinárodné autority ako sú O. Dostál a M. Viskupič. Po tretie, na Ukrajine neprebieha vojna! Lebo vojnu nevyhlásilo ani Rusko Ukrajine a ani Ukrajina Rusku! Pretože, ak by to bola vojna, tak… by sa aj vojenskí diletanti Dostál s Viskupičom divili. A, po štvrté, Rusko nebojuje s Ukrajinou, ale s nelegálnym režimom, ktorý sa na Ukrajine dostal k moci protištátnym prevratom v roku 2014! Alebo nám chcú diletanti Dostál s Viskupičom tvrdiť, že samozvanec V. Zelenský je legálnym prezidentom Ukrajiny?
A čo sa týka webu SZPB, my odporúčame čítať iba protifašistické zdroje. Ak bude takým aj web SAS, taktiež ho odporučíme navštevovať.
V súvislosti s nadobudnutím slobody z nemeckej nacistickej poroby si Slovenská republika a osobitne SZPB ctí tri významné protifašistické dátumy. Dva štátne sviatky: Deň víťazstva nad fašizmom (8. máj) a Výročie SNP (29. august) a jeden pamätný deň: Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie (6. október). Všetky majú spojitosť s 2., teda protifašistickým,odbojom.
V tomto čase si pripomíname 81. výročie Slovenského národného povstania, ktoré dejiny zaregistrovali ako druhé najväčšie vzopretie sa porobeného európskeho národa proti nemeckému nacizmu. Rozsahom väčší a dlhodobejšíbol len víťazný protifašistický odboj v bývalej Juhoslávii, na ktorom sa podieľal najskôr prápor a nakoniec až partizánska brigáda dolnozemských Slovákov.
Prečo zdôrazňujeme, že SNP bolo celonárodné?
Pretože sa v ňom spojil rozkaz na začiatok branného odporu 1. čs. armády voči Nemcom, ktorí prekročili hranice Slovenska, a regionálne aktivity protinemeckého odporu na našom území, do ktorých sa zapojili nielen partizánske skupiny, oddiely a brigády, ale aj žandárstvo, finančná stráž, milície a výrazná väčšina obyvateľstva povstaleckého územia. Nesmieme tiež zabudnúť na bojovú pomoc občanov 33 národov.
Pri tejto príležitosti chcem zdôrazniť to, čo mnohí našinci stále nedoceňujú. A to, že vďaka SNP sme sa zaradili na stranu víťazných národov, čo oficiálne uznali traja hlavní spojenci: ZSSR, Veľká Británia a USA.
Druhé, na čo určite treba poukázať, je, že naše Povstanie nebolo porazené! Vojenská porážka je totiž charakteristická kapituláciou, no povstalecká 1. čs. armáda na Slovensku nikdy pred Nemcami nekapitulovala, hoci kapitulácia jej bola dvakrát ponúkaná. Naposledy v čase, ako sa Nemci prebojovali ku Zvolenu.
Slováci teda pred Nemcami nekapitulovali, ako Nemci pred Spojencami, prešli však z frontového boja na partizánsky boj v horách!!!
Naši predkovia sa vyznamenali celým radom skutočností, na ktoré môžu byť hrdé všetky minulé, súčasné i budúce slovenské generácie. Patria sem aj fakty o neporazenej povstaleckej obrane na vrchu Ostrô, o neporazenom povstaleckom letectve, o úspešnom protiútoku jednotiek 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR pri Trnavej Hore, Hronskej Breznici a Jalnej, o neochvejnej Trnavskej posádke, o hrdinskom protiútoku v Telgárte, o poslednom boji na Poľane 17. novembra 1944…, ale aj o odhodlaní, s akým nám chceli priletieť na pomoc československí letci z Anglicka. Žiaľ, ako informoval predsedníctvo ÚR SZPB a výkonný výbor ÚV ČSBS jeden z nich, Angličania im to vraj pod hrozbou zostrelenia nedovolili.
Pár slov o SZPB
Ak poviem, že Slovenský zväz protifašistických bojovníkov verne a dôsledne zachováva dejinnú pravdu o našom najväčšom celonárodnom vzopätí, myslím to veľmi vážne a doslova. Určite sme dôslednejší, ako niektorí politici, osobitne progresívne naladení bratislavskí. Dejiny a historické fakty hovoria, že sme sa vzopreli nacistickým Nemcom, no progresívni bratislavskí politici začali už minulý rok hlásať o vzopretí sa neidentifikovanému „Zlu“!
Prečo nepriateľských agresorov nazývajú len „zlom“? Pretože sa tým elegantne vyhnú konkrétnosti, že naši predkovia bojovali nielen proti nemeckým esesákom, nemeckému Wehrmachtu, ale aj proti 14. ukrajinskej granátnickej divízii Halič. Osobitne toto nevypustia z úst za žiadnych okolností, pretože by museli priznať, že na čele súčasného poprevratového režimu na Ukrajine stoja jej samozvaní potomkovia.
K dnešku má náš Zväz asi 18 tisíc členov, ktorí sú združení v 35 oblastných a 580 základných organizáciách. Liberálom a všetkým naším nepriaznivcom nejde do hlavy, že už niekoľkoročne a osobitne za ostatnej dvojročnej finančnej diskriminácii počet našich vlastných protifašistických podujatí a aktivít neklesol a stále je na úrovni asi 1200. Napríklad, za ostatný rok bolo u nás, v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami, inštalovaných asi najviac pamätných tabúľ venovaných našim protifašistickým bojovníkom.
Čo nás čaká?
Po oslavách 81. výročia SNP sa blíži 80. výročie ukončenia 2. svetovej vojny vo svete a potom si 6. októbra pripomenieme 81. výročie Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie.
No a na budúci rok čaká SZPB ďalšie významné 80. výročie. V dňoch 3. až 5. augusta 2026 si pripomenieme konanie 1. zjazdu Zväzu slovenských partizánov v roku 1946, teda organizácie, ktorá bola naším predchodcom.
SZPB je pokračovateľom jeho hrdej bojovej tradície napriek tomu, že niekomu sa to prieči! Nemajú síce odvahu postaviť sa nám otvorene, no spôsob si už našli. Cestou finančnej diskriminácie.
Táto je zo strany politickej strany Hlas SD viac ako cieľavedomá! Jej politik Branislav Ondruš ekonomickú diskrimináciu SZPB minulý rok na konferencii vo Zvolene aj verejne prezentoval. Strana Hlas SD sa síce verbálne hlási k tradíciám protifašistického odboja, ekonomicky však jeho verných pokračovateľov nekompromisne potláča. A to dvojnásobne tvrdšie, ako to urobila bývalá koalícia, na čele ktorej stálo hnutie OĽANO.
Chcú nás skrátka umlčať, chcú umlčať naše objektívne dejinné vlastenectvo.
Lenže to sa im nikdy nepodarí!
Vladimír Mikunda, hovorca SZPB, snímka Vladimír Dobrovič
V Bratislave 27. augusta 2025
V tomto roku ako prvý položil veniec pri Pomníku SNP v Bratislave vojnový veterán Branislav Tvarožek, v SNP člen vysokoškolského strážneho oddielu,ktorý je jedným zo šiestich priamych účastníkov 2. svetovej vojny, ktorých ešte Bratislava má.
Americký prezident Donald Trumpv 35. týždni vyhlásil, že všetky náklady na konflikt teraz znášajú americkí spojenci v NATO a Washington sa obmedzuje len na dodávky zbraní a vybavenia.
„Oni financujú celú vojnu, my nefinancujeme nič,“ povedal o európskych krajinách, ktoré sú súčasťou bloku NATO.
80. výročie oslobodenia obcí a miest v regióne a ukončenie 2. svetovej vojny bol názov seminára pre učiteľov a žiakov základných a stredných škôl v okresoch Nové Mesto nad Váhom a Myjava, ktorý sa uskutočnil vo štvrtok 15. mája v Spoločenskom dome v Novom Meste nad Váhom.
Seminár sa konal pod záštitou predsedu TSK Jaroslava Bašku. Zúčastnilo sa ho 120 žiakov a študentov vrátane pedagógov, poslanec NR SR a podpredseda TSK Michal Bartek, primátor mesta Nové Mesto nad Váhom František Mašlonka a predseda SZPB Viliam Longauer. Príhovory predniesli predseda OblV SZPB NMnV Kamil Krištofík, František Mašlonka a Viliam Longauer.
Prednášková časť seminára bola zahájená premietaním krátkeho filmu oslobodenia mesta Zvolen v roku 1945. O prechode frontu cez Slovensko v rokoch 1944 -1945 zaujímavo rozprával historik Múzea SNP z B. Bystrice Juraj Lepiš, ktorý o tejto téme napísal aj diplomovú prácu. Prostredníctvom webového portálu www.oslobodenieslovenska.sk ozrejmil, ako prebiehali jednotlivé vojenské operácie na Slovensku.
Po prestávke, počas ktorej si prítomní prezreli panelovú výstavu prezentujúcu oslobodenie obcí a miest regiónu vrátane osobností národnooslobodzovacieho boja, seminár pokračoval premietaním sfilmovanej autentickej výpovede priameho účastníka SNP a vojnového veterána Vladimíra Strmeňa, ktorý na vlastnej koži prežil hrôzy druhej svetovej vojny a okrem smrti svojich priateľov bol aj svedkom vypálenia obcí Kalište a Baláže. „Ľudia utekali s plačom do lesov, aby si zachránili život. Na chrbte mali to najcennejšie, v náručí deti a kričali o pomoc,“spomína si na hrôzy druhej svetovej vojny veterán Povstania Vladimír Strmeň.
Obce a mestá zo zákona vedú obecné a mestské kroniky. Tie sú svedectvom minulosti a prítomnosti pre budúcnosť.
„7. apríla 1945 bola naša obec oslobodená. Front prešiel pomerne hladko, len sem – tam nejaká stopa po guľke ostala na omietke domov. Ustupujúci Nemci sa zakopali na Skalke a odtiaľ sa pokúšali z troch guľometných hniezd zastaviť postupujúce rumunské jednotky. Streľba trvala krátko – začala sa v nedeľu popoludní. Ľudia – najmä ženy a deti – sa poukrývali v pivniciach. Vyšli až v pondelok ráno, bol krásny slnečný deň, hore Lubinou kráčali v hlúčikoch ustatí a zaprášení Rumuni, na ulici postávali lubinskí občania a ponúkali vojakom jedlo a nápoje. Našu obec oslobodzovala 1. rumunská armáda pod vedením zborového generála Atanasiu. Ešte dlho po skončení vojny sa ľudia nevedeli nasýtiť slobody a mieru. Takmer každú nedeľu sa v obci poriadali tanečné zábavy. Najkrajšie zábavy bývali na Skalke. I keď tieto roky boli poznačené mnohými zásobovacími ťažkosťami, jednako len boli krásne, plné nadšenia a snahy, aby sa život dostal čo najskorej do normálnych koľají.“
Tieto udalosti sú zaznamenané v kronike obce Lubina, ktorá je jednou z oslobodených obcí nášho regiónu.
O tom, ako prebiehalo oslobodenie v ďalších obciach i mestách nášho regiónu, v poslednej prednáške seminára s názvom „80. výročie oslobodenia miest a obcí nášho regiónu“, porozprával člen Predsedníctva OblV SZPB v Novom Meste nad Váhom, nositeľ ocenenia Osobnosť Podjavoriny, Ján Hargaš, ktorého máme v pamäti aj ako bývalého riaditeľa Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Novom Meste nad Váhom.
Opúšťajú nás poslední účastníci i pamätníci udalostí druhej svetovej vojny. Ich odchodom hrozí, že spomienka na tragické vojnové časy sa z našej spoločnosti vytratí. Je na nás, aby sa tak nestalo. I preto sa naša oblastná organizácia snažila prostredníctvom tohto seminára pripomenúť základné fakty, ktoré súviseli s druhou svetovou vojnou, jej priebehom, počtom obetí, materiálnymi stratami a zlomovými vojnovými udalosťami, ako aj priblížiť oslobodenie miest a obcí a osobnosti národnooslobodzovacieho boja.
Mierový život vôbec nie je samozrejmosťou. Nezabúdajme na vojnové hrôzy, ktoré kruto postihli aj našu krajinu. Ale predovšetkým, nezabúdajme na hrdinstvo obyčajných vojakov, ktorí obetovali svoje životy za oslobodenie našej krajiny od nacistickej okupácie. Oni nebojovali pre slávu, preto aby vošli do dejín, na stránky učebníc a mali postavený pamätník. Bojovali za našu slobodu, za slobodný, šťastný život nás, našich detí – za slobodnú budúcnosť nasledujúcich generácií.
Simona Štepanovicová, tajomníčka OblV SZPB Nové Mesto nad Váhom, foto: Vladimír Brezinský
Projekt bol realizovaný s finančnou podporou Trenčianskeho samosprávneho kraja.
22. august bol vskutku osudovým pre politiku celého sveta.Tajné rozhodnutie Pentagonu upustiť od bezpečnostných záruk Ukrajine šokovalo Európu a utajené zákulisné rozhovory medzi Moskvou a Washingtonom otvorili cestu k revízii celej architektúry medzinárodných vzťahov.
Začala sa totiž prefarbovať celá geopolitická mapa sveta. Potvrdilo sa, že nie Ukrajina, ale Rusko potrebuje bezpečnostné záruky! Ale už nie tie falošné, ktorým napomohol Gorbačov a jeho klika.
Čo sa nám už rysuje? Predsa to, ako administrácia Donalda Trumpa oficiálne upovedomila európskych partnerov o kardinálnom prehodnotení svojho vzťahu voči ukrajinskej kríze. Washington sa tiež vzdal úlohy globálneho policajta sveta a Európania si už musia riešiť svoje len za svoje!
Uvedomme si, že tu nejde o zmenu taktiky, ale o fundamentálny posun v prístupe Spojených štátov voči európskej bezpečnosti, pričom ich priority sa presúvajú smerom k riešeniu problémov Ameriky.
Moskva už prioritne netrvá na maximalistických územných ziskoch, či ziskoch kvôli ziskom, požaduje však systémové zmeny v architektúre európskeho bezpečnostného systému, vylučujúceho možnosť rozmiestnenia nepriateľských vojenských infraštruktúr pri ruských hraniciach, a aj záruk nezasahovania do záležitostí post sovietskeho priestoru.
Vladimír Putin je údajne pripravený posúdiť kompromisné varianty, avšak len za podmienky písomných záruk od Washingtonu o nezasahovaní do záležitostí post sovietskeho priestoru. No a tie, nie ako za diletanta a zradcu Gorbačova, už musia mať právnu silu a musia byť ratifikované americkým Kongresom! Fakticky to znamená, že USA priznajú sféry vplyvu a záujmov, ako tomu bolo po Jalte 1945.
Základy nového svetového poriadku sa teda práve zakladajú! Aký bude svet pre ďalšie generácie, to rozhodnú najbližšie mesiace.
Donald Trump označil po rokovaní s Vladimírom Putinom a západnými predstaviteľmi za najlepší spôsob ukončenia konfliktu na Ukrajine mierovú zmluvu. Vraj na tom panuje všeobecná zhoda.
Hoci sa už nehovorí o prímerí, i tak je to len pol cesty ku skutočnému mieru. Pretože ruský prezident určite nehovorí o mieri so súčasným režimom na Ukrajine. On chce nastoliť mier až po do denacifikácii a demilitarizácii Ukrajiny! Pretože ak by teraz pristúpil na niečo iné, už by sa nemohol pozrieť na seba do zrkadla.
